Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317207884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. C., nar. XX.XX.XXXX,
B. XXXX/X, XXX XX P., o zaplatenie sumy 1 930,53 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1 930,53 eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy
1 930,53 eur od 28.06.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 20.12.2012 v súlade s ust. § 269
ods.2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na
základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet. Podľa zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných
podmienokbankyprejednotlivéproduktyaVOP,pričomžalovanýsasichznenímpredpodpisomzmluvy
riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie

produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov.
V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke.
Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet
žalovaného o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom

nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 27.06.2017 internú účtovnú transakciu
(prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom
ideointernútransakciubanky,nieoúhraduzostranyklienta(žalovaného). Vzmyslebodu3.12VOP:„Pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečrpaniu bežného účtu.

Nepovolené prečrpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečrpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečrpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovejsadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade s citovaným ustanovením VOP v spojení s
výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1 930,53 eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená
úrokom vo výške 28 % p.a. (úroková sadzba platná od 01.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Zmluvou
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20.12.2012, Všeobecnými

obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, výpismi z účtu žalovaného,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06.09.2017 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Žalobca ako banka a žalovaný ako klient uzavreli dňa 20.12.2012 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb podľa § 269 ods. 2, § 708 a nsl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v súlade s

obchodnými podmienkami k platobným kartám banky, obchodnými podmienkami pre príslušné služby
elektronického bankovníctva banky, podmienkami vedenia termínovaných vkladov v banke, ďalšími
obchodnými podmienkami banky pre príslušný produkt/službu banky a všeobecnými obchodnými
podmienkami.

Predmetom zmluvy bola Zmluva o zriadení účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty s výškou
denného limitu PK 1 000,- eur, Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť
o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca sa zaviazal
žalovanému ročne zasielať výpisy z účtu. Súčasťou zmluvy nebol produkt žalobcu - povolené prečrpanie
na účte.

V zmysle Článku IV., bod 2. Zmluvy, za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu
účtu zriadeného na základe zmluvy. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s
poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.

Podľa Článku IV., bod 4. Zmluvy, majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s
obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať.

6. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný sa

dostal na účte do nepovoleného prečerpania a preto žalobca dňa 27.06.2017 pristúpil k zatvoreniu
účtu. Žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie dňa 09.04.2013 vo výške 1 100,- eura od
01.06.2015 mu bol znížený limit povoleného prečerpania na 0,- eur. Ku dňu 29.05.2015 bol debetný
zostatok vo výške 1 113,79 eur a ku dňu 27.06.2017 vo výške 1 932,03 eur. Posledný výber bol zo strany
žalobcu realizovaný dňa 28.05.2019 a dňa 29.05.2015 bol žalovanému zaslaný výpis z účtu. Po dátume

28.05.2015 boli v prospech účtu účtované zo strany žalobcu iba poplatky a úroky z úveru.

7. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s. (ďalej len ,,VOP“),
bolo povinnosťou žalovaného v prípade vzniku nepovoleného prečrpania toto bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Žalobca si nárok v konaní uplatňuje titulom poskytnutej služby žalovanému - nepovolené

prečerpanie na účte.

Podľa bodu 8.1. VOP, Povolené prečerpanie na účte je forma úveru poskytovaného bankou, ktorý
umožňujeklientovinakladaťspeňažnýmiprostriedkaminadrámecaktuálnehozostatku jehoplatobného
účtu, ktorý má vedený v banke.

Podľa bodu 8.2. VOP, povolené prečerpanie sa poskytuje na žiadosť klienta a na základe zmluvy o
povolenom prečerpaní na účte.

8. Podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu účinného od 01.05.2017, Úrokové sadzby produktov sadzba

úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu je 28 %.9. Písomnou výzvou zo dňa 12.08.2015 žalobca žalovaného upozornil, že neplní podmienky z
uzatvorenejzmluvyzodňa20.12.2012azároveňhovyzvalnasplateniedebetnéhozostatkunajehoúčte
a to najneskôr do 17.08.2015, pričom výška nepovoleného prečerpania ku dňu výzvy bola 1 110,20 eur.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2017 uviedol, že istina vo výške 1 930,53 eur
predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými (-36 251,70 eur) a všetkými kreditnými obratmi (+34
321,17 eur) vykonanými na účte žalovaného. Všetky konkrétne operácie a ich výška vyplýva z
predložených výpisov z účtu. Uplatnená pohľadávka je z titulu povoleného prečerpania, ktoré je svojou

podstatou úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby až do
výšky poskytnutého limitu a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu a splácanie prebieha
automaticky priebežne znižovaním debetného zostatku.

Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú
službu povolené prečerpanie na účte a jeho splácanie sa uskutočňuje automaticky, priebežným

znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené.
Povolené prečerpanie bolo žalovanému po prvý krát poskytnuté dňa 09.04.2013 vo výške 1 100,- eur -
výpis č. 4/2013. Žalovaný opakovane prekračoval povolený limit, čím porušil zmluvu tým, že sa dostal do
omeškania s vyplatením povoleného prečerpania a preto mu žalobca znížil limit povoleného prečerpania
od01.06.2015na0,-eur.Zrušenímpovolenéhoprečerpaniasažalovanýdostaldonepovolenéhodebetu

vo výške žalovanej sumy.

Podľa uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, práva a
povinnosti zmluvných strán sa spravujú aj VOP, Sadzobníkom poplatkov a Úrokovými sadzbami v
platnom znení.

Pokiaľ sa jedná o poplatky, poukázal na znenie § 31 ods. 2 zákona o platobných službách, kde tento
zákon výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané.Poukázal,ževzmysleČlánkuIV.,bod2.Zmluvy,zaposkytovanieproduktov/služiebjebanka
oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky

účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci Home Credit proti B. Q.. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak
nemusia byť nevyhnutne v samostatnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá
aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a klienta

zaväzujú, aj keď ich nepodpísal.

V ďalšom uviedol, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravené vo VOP (bod 23
časť III.VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Poukázal tiež na znenie bodu 3.12. VOP. V prípade ak
nastane nepovolené prečerpanie, musí ho klient bez zbytočného odkladu vyrovnať. Dlh z nepovoleného

prečerpania je teda splatný bez zbytočného odkladu po tom, čo vznikne. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby a pokiaľ ide o výšku úroku, tá vyplýva z priloženej vývesky úrokových sadzieb, aktuálnej ku dňu
zatvorenia účtu.

Nakoľko žalovaný nereagoval na výzvy a dlh neuhradil, žalobca zatvoril účet a čom bool žalovaný
informovaný posledným výpisom.

11. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) 3ákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva

z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo, na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

16. V danej právnej veci žalobca a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o
bežnom účte. Žalobca zároveň pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval
príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov.

17. Uzatvorením zmluvy o bežnom účte vznikol formálne absolútny obchodný vzťahom ktorý sa spravuje
ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je
absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento

právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch.

18. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim

spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

19. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a
teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

20.Nazákladevykonanéhodokazovaniamaltedasúdzapreukázané,ženazákladeuzatvorenejzmluvy
o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, žalobca viedol pre žalovaného účet na jeho meno a
v jeho prospech. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom vzniku nepovoleného prečerpania
na účte na ktoré sa z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok zmenilo povolené prečerpanie, ktoré bolo
žalovanémuposkytnuté.Vtomtosmeremalsúdzapreukázané,žedebetnýzostatokvovýške 1930,53

eur pozostáva z finančných prostriedkov čerpaných žalovaným, z vyčíslených úrokov pri výške úrokovej
sadzby 28 % ročne a poplatkov zaúčtovaných v prospech účtu žalovaného. Tieto nároky si žalobca
uplatňuje v zmysle sadzobníka úrokových sadzieb a sadzobníka poplatkov služieb ním poskytovaných.

21. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Tým, že žalobca realizoval

úhrady z účtu žalovaného aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na účte, žalovaný sa dostal
do debetu a nároky z takého prečerpania je potrebné posudzovať v zmysle zákonnej úpravy úverovej
zmluvy. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný ako spotrebiteľ je slabšou stranou sporu,
súd je povinný z úradnej moci poskytnúť mu primeranú ochranu a to aj napriek jeho nečinnosti v konaní.

22. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom dojednania povoleného prečerpania na účte,
ktorý sa z dôvodu porušenia povinností na strane žalovaného z uzatvorenej zmluvy o bežnom účte
zmenil na nepovolené prečerpanie. Súd však nemal za preukázané, žeby takáto zmluva o povolenom
prečerpaní bola medzi stranami sporu uzatvorená. Žalovaný nepodal vo vzťahu k žalobcovi ani návrh
na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb - povolené prečerpanie na účte a zo strany žalobcu

nebola predložená zmluva o povolenom prečerpaní, ktorá mala byť medzi nimi uzatvorená. V tejto
časti na starne žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom uvedených a ním tvrdených
skutočností. Súd len pre úplnosť poukazuje, že zmluva o povolenom prečerpaní a spotrebiteľskouzmluvou v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a musí mať predpísanú písomnú formu, pričom
žalobca danú skutočnosť, t.j. písomné dojednanie takejto zmluvy nepreukázal.

Súd teda nemal ani za preukázané dojednanie podstatných náležitostí úverovej zmluvy, výšku úveru -
povoleného prečerpania, výšku zmluvného úroku, výšku poplatkov a podobne. Neexistuje teda určitá
a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie
žalovanou) v písomnej forme. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani
iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. V danej súvislosti súd poukazuje na

právny názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014
zo dňa 11.03.2014.

23. Súd pre úplnosť poukazuje, že v prípade poskytnutia úveru má veriteľ právo požadovať od dlžníka
úroky z poskytnutej sumy, avšak v spotrebiteľských veciach mu tento nárok vznikne iba v prípade, ak
medzi zmluvnými stranami bola výška úrokov individuálne dojednaná a toto zmluvné dojednanie bolo

súčasťou uzatvorenej zmluvy, resp. jej príloh. Za splnenia týchto podmienok má veriteľ tiež nárok aj
na dojednané poplatky. Zo strany žalobcu bol síce súdu predložený sadzobník úrokových sadzieb a
sadzobník poplatkov z ktorých vyplýva, že výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní bola
28 % ročne, avšak súd nemal za preukázané, žeby takéto nároky žalobcu boli medzi stranami sporu
individuálne dojednané.

Súd poukazuje aj na znenie § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, alebo prílohách.
Odkaz žalobcu v zmluve na sadzobník, resp. obchodné podmienky, nie je možné považovať za
dojednanie v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd je toho názoru, že všetky zmluvné

dojednania nemusia byť súčasťou jednej listiny, avšak ak zmluvné dojednania v spotrebiteľských
zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom konsenzu obidvoch zmluvných
strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy majú byť jej súčasťou, bez toho,
aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi viazaná.

Súd v súlade s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 v
ktoromsauvádza,žezmluvaoúvere,resp.jejnáležitostinemusiabyťobsiahnuténajednomdokumente,
avšak, vzhľadom na slovenskú platnú právnu úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti
podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť
vyžaduje podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že „článok 10

ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10. ods. 2 smernice.

24. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych zistení teda súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu uplatnený v tomto konaní titulom nepovoleného prečerpania nie je dôvodný. Súd daný nárok
posudzoval v zmysle zákonnej úpravy o bezdôvodnom obohatení, nakoľko ako už vyššie uviedol, nemal
zapreukázané,žebymedzistranamisporubolauzatvorenázmluvaopovolenomprečerpaní,anásledne

porušením povinností zo strany žalovaného z uvedenej zmluvy, by došlo k nepovolenému prečerpaniu
naúčtežalobcu.Tedažalovanýčerpalfinančnéprostriedkyposkytovanéžalobcomkeďnemalnasvojom
účte dostatok finančných prostriedkov, teda žalobca mu tieto finančné prostriedky poskytol bez právneho
dôvodu a žalobca sa takýmto čerpaním na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho

voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný
z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd
povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.25. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia
sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako

aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva, že
žalovaný posledný výber z účtu realizovala dňa 28.05.2015. Dňa 29.05.2015 bol žalobcom v súlade
so zmluvnými dojednaniami vystavený výpis z účtu žalovaného a teda najneskôr k tomuto dňu bola

žalobcovi známa celková výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Dňa 30.05.2015
začala teda žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku súdnou
cestou, ktorá uplynula dňa 30.05.2017. Nakoľko žaloba bola na súde podaná až dňa 27.07.2017, súd
žalobcovi nemohol priznať premlčaný nárok a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a teda žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Nakoľko
žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.