Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213210664
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213210664.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: MLM Real spol.
s r. o., IČO 44 093 683, so sídlom Košická 58, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava -
mestská časť Ružinov, proti žalovaným: 1. B. V., narodený X.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, B. - V., 2. E.
A., narodený XX.X.XXXX, bytom O. X. XXX, 3. B. B., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
6C/183/2013-239 zo dňa 3.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1., 2., 3. m a j ú n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že
žalovaní v 1. až 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c), § 255 ods.
1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pretože jeho právne postavenie v ničom nie je bez takéhoto
určenia neisté. V čase podania žaloby žalobca bol zapísaný ako vlastník stavieb na predmetných

nehnuteľnostiach,avšaknaprávnompostavenížalobcuničnemení,čivlastníkminehnuteľnostísúbývalí
vlastníci, teda predávajúci A. E. a B. B. alebo je vlastníkom týchto nehnuteľností žalovaný 1. B. V..
Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný bude bezdôvodne poškodzovať jeho vlastníctvo, treba mať za to, že
žalobca má iné možnosti ako takýto protiprávny stav odstrániť, resp. zabrániť v tomto konaní. Nie je to
však dôvod na to, aby súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože postavenie žalobcu by sa v ničom
nezmenilo. Navyše na tunajšom súde bolo vedené konanie sp. zn. 11C/461/2014, ktoré bolo právoplatne
ukončené 25.8.2017, a to konanie o určenie vlastníckeho práva k stavbám zapísaným na LV č. XXX pre

kat. územie K. Z. H., a to aj stavieb, ktoré stavby ku dňu podania žaloby boli zapísané vo vlastníctve
žalobcu. Na základe tohto vyššie citovaného rozsudku vlastníkom týchto stavieb je Poľnohospodárske
družstvo v Jurovej, čím je spochybnená aj aktívna legitimácia žalobcu. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie žalobu zamietol.4. Súd prvej inštancie priznal úspešným žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

5.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvcelomrozsahuodvolaniežalobcazdôvodu,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca je výlučným vlastníkom stavieb nachádzajúcich

sa na predmetných pozemkoch. Žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným pozemkom
začal sťažovať žalobcovi výkon vlastníckeho práva a brániť žalobcovi vo vstupe do stavieb rôznymi
zásahmi. Vzhľadom na vyššie uvedené je naliehavý právny záujem na určení daný spravidla vtedy, ak
určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi sporovými stranami a naplní tak preventívny charakter a
cieľ. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou ohrozenia vlastníckeho
práva, ktoré samo o sebe zakladá naliehavý právny záujem v prípade určovacej žaloby. V dobe, ktorá

predchádzala uzatvoreniu kúpnej zmluvy, boli vlastníkmi predmetných pozemkov žalovaný 2., 3., v tomto
období sa žalobca nestretol so žiadnymi prekážkami, ohrozeniami, či útokmi voči svojmu vlastníctvu
od vlastníkov predmetných pozemkov. Žalovaný 1. konal v rozpore s dobrými mravmi, predmetné
pozemky kúpil za účelom zneužitia svojich práv ako vlastníka s cieľom dosiahnuť neprimeranú náhradu
za užívanie predmetných pozemkov. Žalobca má za to, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by viedlo

k stabilizovaniu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 1. a tým pádom zabráneniu aj ďalším sporom
medzi žalobcom a žalovaným 1.. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1.. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca

nie je vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch podľa platného práva
a podľa právoplatného rozhodnutia č. k. 11C/461/2014-364. Právo žalobcu nie je ohrozené, len
jednoducho neexistuje. Protiprávnym spôsobom nadobudnuté vlastníctvo nemôže požívať právnu
ochranu (neoprávnené stavby, neplatné zmluvy). Táto určovacia žaloba nemôže zabrániť ďalším
prípadným sporom medzi stranami, nakoľko žalobca nie je stranou a spor prebieha od roku 2005 medzi

vlastníkmi pozemkov a zriaďovateľom neoprávnených stavieb, t. j. PD Jurová. Kúpa pozemku je len
bežný obchod medzi príbuznými. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného

sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej

medzi žalovanými 2., 3. ako predávajúcimi a žalovaným 1. ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Dunajská Streda, bol povolený dňa
18.4.2012 pod V-1274/12, v časti prevodu vlastníckeho práva k pozemkom zastavané plochy a nádvoria
parc. č. 466/41 vo výmere 170 m2, parc. č. 466/42 vo výmere 109 m2, parc. č. 466/43 vo výmere 1533m2, parc. č. 466/45 vo výmere 218 m2, parcely registra „C“, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, pre
okresDunajskáStreda,obecK.Z.H.,katastrálneúzemieK.Z.H.(ďalejaj„kúpnazmluva“).Vzhľadomna
rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či procesným postupom

súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý súdny proces a či súd prvej inštancie
právne správne posúdil uplatnený nárok.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými
mravmi dôvodiac, že žalovaný 1. konal a koná v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na to, že pozemky,

na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcu, kúpil žalovaný 1. za účelom špekulatívneho
zneužitia jeho práv ako vlastníka, pomocou nich poškodzuje žalobcu s cieľom dosiahnutia neprimeranej
náhrady za užívanie predmetných pozemkov. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko vyslovením
neplatnosti kúpnej zmluvy by sa postavenie žalobcu v ničom nezmenilo. Žalobca nesúhlasil s právnym

posúdením veci, mal za to, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by viedlo k stabilizácii vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným 1. a k zabráneniu ďalším sporom medzi nimi.

12. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone
i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho

existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o
tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje
priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu
problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má

viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania,
ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je
spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

14. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa pritom zásadne možno domáhať

lenurčenia,čituprávojealebonieje, atolenvtedy,keďjedanýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia, musí byť naliehavý. Procesná povinnosť, že v čase rozhodovania súdu je
naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane

poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práva podaná žaloba o určenie je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

15. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a

nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého
porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného
sporového poriadku). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovaciažaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že
práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí
tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné

ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho inak plynie, že naliehavý
právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má
len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať
predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie evidentne vychádzala / vychádza aj rozhodná úprava
procesného práva.

16. V súdenom spore niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku (v čase podania žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku), pretože žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. V
danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
keďže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Aby bol naliehavý

právny záujem daný, aby rozhodnutie súdu nebolo výsledkom hromadenia zbytočných sporov a aby
slúžilo potrebám praktického života, musí vyriešiť predmet sporu medzi stranami, dať mu právny
rámec a vyriešiť ich neistotu s konečnou platnosťou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca nemôže mať, pretože podstatou sporu medzi stranami totiž nie je
vlastníctvo k tej-ktorej nehnuteľnosti prevedenou spornou kúpnou zmluvou, ale nezrovnalosti, resp.

nezhody, ktoré pochádzajú z údajného žalovaným 1. poškodzovania stavieb vo vlastníctve žalobcu
nachádzajúcim sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného 1.. Spôsob, akým uplatnil žalobca
na súde svoje právo, o ktorom sa domnieva, že mu prináleží, neumožnil súdu prvej inštancie vecne
sa s týmto nárokom zaoberať, pretože iba skutočnosť, že sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľností, ktoré ani žalobcovi nepatrili, ťažisko sporu strán nevyrieši.

Pokiaľ žalovaný 1. sťažuje výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu tak,
ako to tvrdí žalobca, nie je možné domôcť sa nápravy určovacou žalobou tak, ako ju podal žalobca,
a preto nie je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Pokiaľ aj žalobca namietal, že
súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou ohrozenia jeho vlastníckeho práva, je jeho námietka
neopodstatnená, nakoľko súd prvej inštancie náležite v odôvodnení preskúmavaného rozsudku (odsek

9.)konštatoval,žežalobcamáinéprávneprostriedky,akotentoprotiprávnystavodstrániť,resp.zabrániť
žalovanému 1. v jeho konaní. Žalobca neuplatnil svoj nárok tak, aby bolo možné o ňom vecne rozhodnúť,
čo bude možné len vtedy, ak bude zodpovedať právu, ktoré vyplýva zo sporu strán a dotýka podstaty
sporu neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva k stavbám žalobcu, nie platnosti kúpnej zmluvy
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 1., na ktorých nehnuteľnostiach žalovaného 1. sa majú

nachádzať stavby vo vlastníctve žalobcu.

17. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky
vznesené v konaní, vo veci bolo vykonané aj potrebné dokazovanie plne v súlade s procesnými

zásadami formulovanými v Civilným sporovým poriadkom a na tomto základe dospel súd prvej inštancie
k správnym právnym záverom. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody
uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam odvolací súd uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie
žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol,
postupoval vecne správne a tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitímustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vrátane vecne správneho závislého výroku o
nároku na náhradu trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešným žalovaným 1., 2., 3. priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).