Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci rozvodu manželstva
manželov: I. B., XXX, bytom O. 7, O. a H.. P. B., bytom O. 7, O. a úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: P. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6P/48/2017-34 zo dňa 28.05.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1.Predmetomkonaniaje rozvodmanželstvaaúpravarodičovskýchprávapovinnostinačaspo rozvode
manželstva rodičov. Matka navrhovala zveriť maloletú dcéru do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a
otca zaviazať platiť výživné.

2. Otec vo svojej procesnej obrane tvrdil, že v prípade zverenia maloletej do výlučnej osobnej
starostlivosti matke považuje za primerané výživné vo výške 60,- Eur mesačne.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak že: „Súd manželstvo účastníkov konania Ľ.T. Š., rod. F., nar. XX.XX.XXXX v O. a H.. P. Š., nar.
XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Bardejov,
vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX, r o z v á d z a. Na čas po rozvode sa maloletá
P., nar. XX.XX.XXXX v O. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Ľ.T. Š.. Otca dieťaťa H.. P. Š. sa

z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej P. sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk
otca s dieťaťom sa n e u p r a v u j e“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal skutkovo za preukázané, že manželia žijú v spoločnej
domácnosti, nevedú manželský život. Priemerná mesačná mzda matky v období od 02/17 do 01/18
predstavovala 568,22 Eur v čistom. Otec je výsluhovým dôchodcom a od 01.07.2017 mu bol priznaný

výsluhový dôchodok vo výške 616,63 Eur. Z uvedenej sumy platí otec výživné vo výške 200,- Eur
mesačne, telefón asi 10,- Eur mesačne. Ostatné výdavky otca sú bežné, týkajú sa stravy, ošatenia,
hygieny. Zdravotný stav otca si nevyžaduje užívanie liekov. Alkoholické nápoje nepožíva, nefajčí, drogy
neužíva.5. Prijal právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a nie je predpoklad, aby
v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil vo

vzájomnom odcudzení manželov ako následku dlhodobo pretrvávajúcich nedorozumení, vyplývajúcich
z rozdielnosti ich pováh, vnímania priorít, z nerešpektovania vzájomných potrieb. Maloletú zveril matke
do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o výživnom zo strany otca dieťaťa súd vychádzal
z kritérií uvedených v § 62 a §75 ods. 1 Zákona o rodine a pri určení výšky výživného prihliadal na
možnostiaschopnostiotcaprispievaťnavýživuaopodstatnenépotrebymaloletéhodieťaťa.Vyživovacia

povinnosť otca voči maloletej P. vo výške 100,- Eur mesačne je podľa názoru súdu primeraná príjmom
otca, potrebám maloletej a príjmom matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a hradí všetky
náklady spojené s bývaním. Súd zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Poukázal na ustanovenia § 22, § 23, § 24 ods.1, § 25 ods.1, 2, § 27 ods.1, § 62 ods.1,2, 4, 5, §
75 ods.1, § 76 ods.1 Zákona o rodine.

Obsah odvolania otca

8. Proti výrokom rozsudku Okresného súdu Bardejov, ktorým bol otec zaviazaný plniť výživné pre mal.
dcéru P., vrátane výroku o trovách konania podal odvolanie otec maloletej. V podanom odvolaní namieta

nesprávne stanovenú výšku výživného súdom prvej inštancie. Žiada, aby bola ponechaná na sumu
60,- Eur mesačne, čo zodpovedá jeho mesačným nákladom, ktoré sú na maloletú. Poukazuje ďalej
na to, že je povinný sa z domu vysťahovať, dom predali, musí zabezpečiť vlastné bývanie, tým mu
vzniknú zvýšené výdavky trvalého charakteru a príjem ostáva nezmenený, takže nevidí žiaden dôvod
na zvýšenie výživného o takmer 70 %.

9. Kolízny opatrovník sa vyjadril k podanému odvolaniu s návrhom potvrdiť napadnutý rozsudok. K
odvolaniu otca sa matka nevyjadrila.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a

v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) v jeho napadnutej časti vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

11. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k napadnutým častiam rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané

skutkové okolnosti, odôvodňujúce určené výživné otca na maloletú P. na čas po rozvode vo výške
stanovenej súdom.13. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie je možné považovať za správne. K nesprávnym skutkovým
zisteniam súd dospeje z vykonaných dôkazov nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej

inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako
ho prípadne vyložil.

14. Otec v podanom odvolaní namieta nesprávny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ určil výživné
vo výške 100,- Eur mesačne z dôvodu, že nesprávne sa vyrovnal s jeho tvrdeniami a dôkazmi na
preukázanie toho, že výživné v stanovenej výške je neprimerané. Považuje za dostatočné platenie
výživného vo výške 60,- Eur mesačne.

15. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Určené výživné zodpovedá zákonným kritériám. Je stanovené s prihliadnutím na vek a odôvodené

potreby mal. dieťaťa a schopnosti a možnosti otca a možno ho považovať za štandardné.

17. Je potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o
rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je

garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú
starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov
zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne
rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať
sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine,

pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť,
prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec
bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na
majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného
a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na

uspokojovanie odôvodnených potrieb.

18. Otec v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne navýšil výživné oproti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodované o výživnom na čas do rozvodu manželstva.
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4P/175/2015-30 zo dňa 12.05.2016 určil výživné zo strany otca pre

mal. P. vo výške 60,- Eur. Je potrebné poznamenať, že v čase rozhodovania súdu o výživnom na čas po
rozvode pre mal. P. tento prihliadol na skutočnosť, že otec platil výživné pre plnoletú dcéru U., ktorá bola
v tom čase študentkou 5.ročníka vysokej školy a to Filozofickej fakulty v O. O.. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o výške výživného pre mal. dcéru P.u na čas po rozvode správne prihliadol na schopnosti amožnosti otca ako povinného rodiča, zohľadnil skutočnosť že otec sám uviedol, že plní výživné vo výške
200,- Eur, pričom mu odpadlo platenie výživného na už dospelú dcéru U.. Práve aj z týchto dôvodov je
potrebné považovať, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné stanovené súdom.

19. Súd správne zistil oprávnené výdaje mal. P.. Pokiaľ otec uvádza, že sám sa výškou 60,- Eur bude
podieľať na preukázaných výdajoch pre mal.dcéru, tak odvolací súd poznamenáva, že účelom platenia
výživného nie je len uspokojovanie základných potrieb a bežných výdajov, ktoré vzniknú v súvislosti
s bežnou výživou maloletého dieťaťa, ale výživné pre maloleté deti slúži na uspokojovanie všetkých

odôvodnených hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa (vzdelávanie, príprava
na budúce povolanie, rekreačné, športové, kultúrne potreby, náklady liečenia a podobne). Ich miera je
rôzna, podľa okolnosti konkrétneho prípadu a je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, fyzickej, duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, schopnostiam, možnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie. Nie
je teda možné zahrnúť všetky výdaje, ktoré vzniknú na maloleté dieťa v každom jednotlivom časovom
období s presnou špecifikáciou výdajov.

20. Pokiaľ otec v odvolaní ďalej poukazuje na to, že nastala zmena okolnosti, že sa vysťahuje z domu
a zabezpečuje si nové bývanie, v odvolaní nepoukazuje konkrétne na zmenu svojich výdajov, ktoré by
súviseli so zabezpečením nového bývanie, prípadne s inými nákladmi, ktoré súvisia s potrebami jeho
bývania. Odvolací súd len zdôrazňuje, že výdaje, ktoré má povinný rodič, tak výživné je prvoradým

výdajom povinného rodiča a prípadne splácanie úverov alebo pôžičiek ako významný dôvod pre určenie
výšky výživného pre mal.dieťa sa neakceptuje, ani prípadný spôsob vyporiadania alebo nevyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá vplyv na rozhodovanie o výške výživného. Cieľom §
62 ods.5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu

povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.

21. Odvolací súd sa tak stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie odvolací súd

poukazuje na fakt, že k inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu
dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom
výživnom potvrdil podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách

konania.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže podľa § 57 zákona č. 161/2015
Z. z .Civilnom mimosporovom poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania
štátu, rozhoduje súd len na návrh. Účastníkmi konania návrh na rozhodnutie o trovách nebol podaný.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).