Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Csp/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204629
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516204629.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobkyne: I. I., nar. XX.XX.XXXX,

V. B. XXX, V. B. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516 v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, určenie
neplatnosti úverovej zmluvy a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. z 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX z
22.7.2015 uzavreté medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sú n e p l a t n é.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 19.12.2016 domáhala určenia, že Dohody o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015sú neplatné, neplatnosti zmluvy o úvere
uzavretej medzi stranami sporu 22.7.2015 pre množstvo neprijateľných podmienok a určenia, že tieto
úvery sú bezúročné a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve.

2.Žalobuodôvodnilatým,žesožalovanýmuzavrelaúverovýprávnyúkon,ktorýsastalprávnymrámcom
na poskytnutie finančných prostriedkov. Išlo o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu
- úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. zo dňa 22.07.2015 a úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.07.2015. Žalobkyňa uviedla, že považuje zmluvu za problematickú a z eurokomformného hľadiska
za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že
platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky
a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť

zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach
zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo
strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, vykonávali sa žalobkyni zrážky zo mzdy bez ohľadu na
existenciusporu.Veriteľvýškudlhusámjednostrannediktujeatobezakéhokoľvekodsúhlaseniasúdom.
Zamestnávateľom žalobkyne je spoločnosť Kristián spol. s r.o., V. B. XXX. Zároveň žalobkyňa uviedla,

že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s
medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na veci
mážalobkyňanaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostiprávnehoúkonu.Deklarovanímneplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverznéhozabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem
(6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Uviedla, že prelomovo navrhuje určenie dôvodu, že Dohoda o

zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v

úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto
nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet
spoločnostiasúčasnespoločnosťoprávňujekichprijatiustým.Žezamestnávateľjepovinnýtietosplátky
pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého
úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi s oneskorenia sa, zmluvných pokút náhrad škôd, poplatkov
za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z Úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Táto dohoda

sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Je
nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej
sféry spotrebiteľa o jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej
súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Je absolútne neprípustné, aby

si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s
dopadom na vyživované osoby. Podstatnou skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie
úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach
zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania je neprijateľná. Toto je jednoznačne neakceptovateľná
zmluvná podmienka. Po odôvodnení naliehavého právneho záujmu na požadovanej žalobe žiadala

žalobkyňa žalobe vyhovieť.

3. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol
uznesenímz10.1.2017č.k.4Csp/46/2016-70,ktorýmnariadilneodkladnéopatrenievznení:„I.Žalovaný
je povinný zdržať sa použitia Dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.7.2015, ktoré boli uzatvorené k

zmluvám o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 uzavretej
medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. II. Zamestnávateľ žalobcu KRISTIÁN spol. s r. o. T. B., IČO: 31 701 361 so sídlom V. B.
XXX je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohôd
o zrážkach zo mzdy, ktoré boli uzatvorené k zmluvám o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015

a č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo
výške 33,00 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v I. a II. výroku 1.2.2017 a v III. výroky 16.1.2017 a
stalo sa vykonateľným v III. výroku 10.2.2017.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k žalobe Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu/Zmluvu spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXX z
22.7.2015 (ďalej len „zmluva 1“), Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 (ďalej aj
„dohoda 1“), Splátkový kalendár k úveru č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015, Zmluvné dojednania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, Oznámenie veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX z
22.7.2015, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvu spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXX z 22.7.2015 (ďalej len „zmluva 2“), Dohodu o poskytovaní
služieb č. 8500123430 z 22.7.2015(ďalej aj „dohoda 2“), Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č.

XXXXXXXXXX (ďalej aj „oznámenie“), Oznámenie veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX z
22.7.2015, list žalobkyne z 17.12.2016 adresovaný žalovanému označený ako „Ukončenie zrážok zo
mzdy“.

5. Na základe výzvy súdu zamestnávateľ žalobkyne súdu predložil Žiadosti o vykonávanie zrážok zo

mzdy z 11.12.2015 týkajúcu sa zmluvy 1 a zmluvy 2, dohodu o zrážkach zo mzdy k zmluve 1 a dohodu
o zrážkach zo mzdy k zmluve 2.6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol jej neprípustnosť v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom
úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosti a bezodplatnosti Zmluvy o revolvingovom

úvere, teda právnych úkonov. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe
súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku
ohľadne právnej skutočností prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. osobitný zákon
musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného
pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej

žaloby predpokladajú). K Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že je zákonným spôsob zabezpečenia
pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje
k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že
platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok
zomzdy,atietopoukazujenaúčetveriteľa,čímsasplácaveriteľovapohľadávka.Najehopoužitiesateda
neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací
inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako napr. stalo pri
zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy v čase jej uzavretia ani
následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách. Výkon
zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ.

To, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť súčasťou uzavretého komplexu zmluvného vzťahu medzí
účastníkmi konania, je pritom rovnocenné, ako je tomu napríklad v prípade hypotekárneho úveru pri
zriadenízáložnéhopráva,vyžadovaníspoludlžníkov,ručiteľovapodobne.Spotrebiteľvzmysležiadneho
zákona nemá právo výslovne na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Pokiaľ ide o tvrdenie
jednostranného diktovania výšky dlhu veriteľom, je nutné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je

zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými
predpismi. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp.
aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných
potrieb, teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok vo výške presahujúcej
zákonné obmedzenie. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom)

boli uzavreté dňa 22.07.2015 Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX. Pri ich uzavretí boli žalobcovi predložené aj návrhy dohody o zrážkach zo mzdy s
rovnakými číslami. Z ich obsahu vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený (bod I., bod 11.1
o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie
úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je

dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Žalobkyňa v replike trvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalovaný zavádza súd ak tvrdí, že si mala
možnosť vybrať či zrážky zo mzdy podpíše, alebo nie. Ani nevedela, že je to dohoda o zrážkach zo

mzdy. Keď jej oznámili, že má úver schválený, využili jej tieseň, lebo im povedala, že peniaze súrne
potrebuje a dali jej podpísať kopec papierov, bez vysvetlenia čo podpisuje, len jej dali podpísať zmluvu a
kopec dodatkov. Úver pravidelne splácala a keď jej manžel ochorel, meškala so splátkami a spoločnosť
jej ihneď dala zrážky zo mzdy, bez akéhokoľvek upozornenia. Nemala v úmysle úver nesplácať. Právne
úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť

zmluvy. Právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu uzavrieť
takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalovaný
použil vo svojej zmluve vysoký úrok a to aj odplatu, či rôzne poistenia, celkové náklady tvoria 100%
úrok čo je neprijateľná zmluvná podmienka. Keďže úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, je neplatná a to znamená, že koľko si klient požičal to je povinný zaplatiť. Zároveň poukázala

na právne normy, z ktorých vyplýva možnosť domáhať sa aj určenia neplatnosti právnych úkonov, resp.
bezúročnosti úveru.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa neodstavili žalobkyňa, žalovaný a právny zástupca
žalovaného. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na

pojednávaní z dôvodu hospodárnosti s tým, že súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd
preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovaného a pojednávanie
odročil na 15.júna 2018 o 9,00 hod za účelom vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci.9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu sporu k svojim vyjadreniam ako sú uvedené
vyššie a listinou predloženou na pojednávaní, zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa dňa 22.7.2015 podpísala žiadosť/zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského úveru
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré žalovaný dňa 22.7.2015 schválil.
Schválenie jej oznámil oznámeniami zo dňa 22.7.2015. V zmluve 1, ktorá sa schválením stala zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, boli uvedené údaje o predpokladanej mesačnej platbe (spolu s odplatou podľa

dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá) 34,87 eur, poskytnutá čiastka úveru 600,00 eur, počet
splátok 36, výška mesačnej splátky 21,15 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 821,40 eur,
predpokladaná RPMN 26,67 %, ročná úroková sadzba úveru 17,44 %, priemerná RPMN 37,67 %,
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,00 eur a ďalej údaje o revolvingu. Údaje o schválenom úvere
v zmluve, ako aj v oznámení o schválení úveru sa zhodovali s údajmi v žiadosti s tým rozdielom, že
po schválení úveru bola RPMN uvedená vo výške 26,03 %, pričom v oznámení boli uvedené aj presné

termíny splatnosti prvej a poslednej splátky a deň v mesiaci, ku ktorému sú splatné ostatné splátky a
rozdelenie splátky úveru na istinu a úrok. Pri podpise úverovej zmluvy podpísala žalobkyňa aj zmluvné
podmienky, ktoré sú podľa bodu 14 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dňa 22.7.2015 podpísala
žalobkyňa aj dohodu o poskytovaní služieb (dohoda 1), ktorú žalovaný podpísal dňa 22.7.2015. Na
základe tejto dohody sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni služby označené ako informácia o

zostávajúcich záväzkoch, odklad splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby,
vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, službu zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie
platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zadarmo, či podpora call centra a stretnutie s viazaným
finančným agentom. Za tieto služby mala žalobkyňa platiť odplatu vo výške 2,54 % zo schváleného
úveru zníženého o sumu poplatku.

11. V prípade zmluvy 2, ktorá sa schválením stala zmluvou o spotrebiteľskom úvere, boli uvedené
údaje o predpokladanej mesačnej platbe (spolu s odplatou podľa dohody o poskytnutí služieb, ak bude
uzavretá) 87,17 eur, poskytnutá čiastka úveru 1 500,00 eur, počet splátok 36, výška mesačnej splátky
52,88 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 2 053,68 eur, predpokladaná RPMN 26,68 %,

ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, priemerná RPMN 37,67 %, poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 150,00 eur a ďalej údaje o revolvingu. Údaje o schválenom úvere v zmluve, ako aj v oznámení
o schválení úveru sa zhodovali s údajmi v žiadosti s tým rozdielom, že po schválení úveru bola
RPMN uvedená vo výške 26,04 %, pričom v oznámení boli uvedené aj presné termíny splatnosti
prvej a poslednej splátky a deň v mesiaci, ku ktorému sú splatné ostatné splátky a rozdelenie splátky

úveru na istinu a úrok. Pri podpise úverovej zmluvy podpísala žalobkyňa aj zmluvné podmienky, ktoré
sú podľa bodu 14 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dňa 22.7.2015 podpísala žalobkyňa aj
dohodu o poskytovaní služieb (dohoda 2), ktorú žalovaný podpísal dňa 22.7.2015. Na základe tejto
dohody sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni služby označené ako informácia o zostávajúcich
záväzkoch, odklad splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a

zaslanie kópie dokumentácie, službu zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú
zmluvu, druhá upomienka zadarmo, či podpora call centra a stretnutie s viazaným finančným agentom.
Za tieto služby mala žalobkyňa platiť odplatu vo výške 2,54 % zo schváleného úveru zníženého o
sumu poplatku. K zmluve 1 aj zmluve 2 boli uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy z 22.7.2015 č.
XXXXXXXXXX (dohoda 1) a č. XXXXXXXXXX (dohoda 2) z ktorých bolo zistené, že žalovaný bude

mať (má) voči žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne žalobkyni na základe zmluvy 1
čiastku vo výške 600,00 Eur a na základe zmluvy 2 čiastku vo výške 1500,00 eur. V zmysle zmluvy 1
aj 2 má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.
revolvingov. Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečované touto dohodou sú tvorené úvermi,
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými

zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalším prípadným pohľadávkam, ktoré vzniknú na základe
alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadných dodatkov. Na základe dohody 1 je zamestnávateľ povinný
vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 34,87 Eur mesačne a
na základe dohody 2 je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo

mzdy žalobkyne vo výške 87,17 Eur mesačne. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných
pohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyvnajbližšomnasledujúcommesiacičimesiacochzvýšená
nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisovupravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých
pohľadávok v omeškaní.. Zo žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy z 11.12.2015 týkajúcich sa oboch
zmlúv súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával v prípade dohody 1 k

zmluve 1 zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 34,87 eur až do vyrovnania dlhu, ktorý ku dňu 11.12.2015
predstavuje sumu 1 150,90 eur a v prípade dohody 2 k zmluve 2 zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške
87,17 eur až do vyrovnania dlhu, ktorý ku dňu 11.12.2015 predstavuje sumu 2 877,08 eur.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa § 2 písm. a), b), d), g) a i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, odplatu podľa osobitných
predpisov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací

predpis.

22. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené

s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

23. Podľa § 1 ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

24. Podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný

produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

25. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

26. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

27. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.31. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

32. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

33. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

34.Podľa§137písmenoc)Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),žaloboumožnopožadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany spotrebiteľa a to konkrétne určenia neplatnosti
dohôd o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmlúv pre množstvo neprijateľných podmienok, určenia že úvery
súd bezúročné a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a ochranu práv spotrebiteľa.

36. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa pri podpise zmluvy 1 a zmluvy 2 vystupovala ako
spotrebiteľ, kým žalovaný ako dodávateľ, takisto nebolo sporné, že strany sporu uzavreli zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaný zmluvy označil ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu s tým, že revolvingom sa rozumie automatické poskytnutie ďalšieho úveru. V skutočnosti teda

strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere s opakovaným poskytnutím úveru po riadnom splácaní
predošlého úveru. Vzhľadom na námietky strán sporu v priebehu konania sa súd v prvom rade
vysporiadal s otázkou či zmluvy o spotrebiteľskom úvere mali všetky náležitosti a následne súd pristúpil k
posúdeniu platnosti, resp. neplatnosti dohôd o poskytnutí služieb a časti zmluvy týkajúcej sa revolvingu,
teda opakovaného úveru a neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatváraveriteľsdlžníkom.Pretakútodohoduplatiavšeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch(§34a
nasl.OZ).Dohodamusíobsahovaťoznačeniepohľadávky,ouspokojeniektorejideavýškudohodnutých
zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.

38. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné
spôsobyjejvzniku.Vymedzeniezabezpečovanejpohľadávky(všetkyrevolvingy,príslušenstvo,prípadné
zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne

ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných
dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

39. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa

prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy
v prospech veriteľa.

40. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého
druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 600,00 eur v bode III. Dohody

o zrážkach zo mzdy - dohoda 1 resp. suma 1500,00 eur v dohode 2 bola uvedená len v súvislosti
s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (v
zmysledohody1-spoločnosťposkytnedlžníkovinazákladežiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 600,00 eur, resp. v zmysle dohody2 - spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500,00 eur ).

41. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok
(rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy).
Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené

ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť
bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.

42. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti
dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru,

vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani
skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Osobitne uvedený
postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v
Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné
podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže

byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy
(Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, MostazaClaroC-168/05).
Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na
dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7

Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor
v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby
(keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť
kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

43. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

44. S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne

postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na
disponovanie so svojou mzdou.

45. Vzhľadom na uvedené v tejto časti súd žalobe vyhovel a prvým výrokom určil, že Dohody o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 uzavreté medzi žalobkyňou ako

dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sú neplatné.

46. Súd ďalej skúmal náležitosti uzavretej úverovej zmluvy, pričom dospel k záveru, že zmluva
obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

47. Proces uzatvárania zmlúv je upravený v § 43 a nasl. OZ, najmä v §§ 43a až 44 OZ. Tento proces
pozostáva z návrhu na uzavretie zmluvy a z jeho prijatia. Tento proces môže prebiehať medzi stranami
súčasne prítomnými a ukončený priamo po rokovaní o zmluve alebo môže prebehnúť aj medzi osobami
na rôznych miestach počas nejakého časového obdobia, v ktorom je návrh doručený adresátovi a
následne akceptácia zmluvy doručená navrhovateľovi zmluvy. Zmluva je uzavretá akceptáciou návrhu

zmluvy bez dodatkov, výhrad či podstatných zmien. V danom prípade bola zmluva uzavretá schválením
úverov zo zmluvy 1 a zmluvy 2 zo strany žalovaného. V tomto smere je potrebné uviesť, že úvery boli
schválené za rovnakých podmienok, ako boli uvedené v žiadostiach o úver (okrem nepatrnej zmeny
RPMN), teda akceptáciu zmluvy zo strany žalovaného nemožno považovať za podstatnú zmenu návrhuna uzavretie zmluvy. Ani zákon o spotrebiteľských úveroch alebo iná právna úprava prijatá na ochranu
spotrebiteľa nezakazuje uzavretie zmluvy so spotrebiteľom tak, ako tomu bolo v tomto prípade, teda
akceptáciou zmluvy v iný deň, ako bol daný návrh na uzavretie zmluvy (v danom prípade žiadosť

o úver). Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania
(viď bod 7 zmluvy 1 a zmluvy 2) a v zmysle bodu 7 zmluvných dojednaní je súčasťou zmluvy aj
oznámenie o schválení úveru s údajmi schváleného úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, neobsahuje však žiadnu úpravu týkajúcu
sa skutočnosti, či táto môže byť aj na viacerých listinách. SD EÚ v rozsudku C 42-15 pritom vyslovil

názor, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne. Ani slovenský právny
poriadok pritom nezakazuje, že by súčasti zmluvy nemohli byť na samostatnom liste papiera, pričom
v danom prípade všetky súčasti zmlúv o úvere boli písomné a boli podpísané zmluvnými stranami,
teda boli splnené podmienky vyžadované zákonom. Za tohto stavu súd uzavrel, že súčasťou zmlúv
bolo aj oznámenie žalovaného o schválení úveru aj zmluvné dojednania (súd sa v tomto smere

stotožňuje s názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v rozsudku sp. zn. 13Co/111/2014).
Zmluvné dojednania predložené žalobkyňou samotnou spolu so žalobou obsahujú jej podpis.

48. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku súd dospel k rozhodnutiu, že výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov zmluva (v spojení s oznámením o schválení

úveru) obsahuje. V oznámení o schválení úveru je aj rozpis, aká suma z ktorej splátky je započítaná na
istinu a aká na úroky. Námietky žalobkyne ohľadne tejto náležitosti, preto súd považoval za nedôvodné.
Súd k tejto problematike ešte považuje za potrebné dodať, že aj keby tento rozpis splátky nebol
súčasťou oznámenia, súd je toho názoru, že tento rozpis nie je potrebný pre splnenie podmienky
uvedenej v cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. a že pri tomto ustanovení je potrebné

aplikovať eurokonformný výklad. Súd má vedomosť, že rozhodovacia prax súdov v SR je v tejto otázke
rozdielna (jedna časť rozhodnutí, najmä do vydania rozsudku SD EÚ C 42-15, vyžadovala rozpis
každej splátky osobitne na istinu, úroky a poplatky (z rozhodovacej činnosti súdu sa javí, že časť
súdov preferujúcich tento výklad po uvedenom rozhodnutí SD EÚ upustila od tohto výkladu), kým
druhá časť rozhodnutí takýto rozpis nevyžadovala; to sa prejavilo napr. akceptovaním žalôb a vydaním

platobného rozkazu alebo rozhodnutia vo veci bez zaoberania sa týmto rozpisom). Súd sa v tejto otázke
prikláňakeurokonformnémuvýkladuuvedenéhoustanovenia,vychádzajúcjednakzvýkladudotknutého
ustanovenia Smernice EP a Rady 2008/48 vyjadreného v rozsudku SD EÚ C 42-15 (ktorý je síce
výkladom práva EÚ, nie slovenského práva, ale práve toto ustanovenie smernice bolo podkladom pre
prijatie vnútroštátnej úpravy, pričom môže byť vodítkom pri jeho výklade), ako aj zo skutočnosti, že

každá splátka úveru, za ktorého poskytnutie je vyžadovaný úrok a pri ktorom sa úroky alebo poplatky
nesplácajú v rôznych termínoch splatnosti alebo v inom počte splátok ako splátky istiny, zahŕňa v sebe
časť istiny a úroku a prípadne poplatku. Takýto výklad súd nepovažuje za výklad „contra legem“, pretože
ak splátka úveru obsahuje v sebe časť istiny, časť úroku a prípadne časť poplatku, je splnená zákonná
požiadavka na náležitosti, ktoré má splátka obsahovať. Súd preto uzavrel, že uvedená náležitosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je splnená aj uvedením celkovej výšky splátok, ktorá zahŕňa jednotlivé položky
požadované zákonom (ohľadne povinnosti rozpisovať každú splátku porovnaj názor vyslovený napr. v
rozsudkoch Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 a 11Co/39/2016). Spotrebiteľ pritom má
právo kedykoľvek, teda aj hneď pri uzavretí zmluvy, požiadať veriteľa o poskytnutie amortizačnej tabuľky,
z ktorej je zrejmé, aká časť splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a aká na prípadné poplatky.

Aj toto oprávnenie spotrebiteľa nasvedčuje uvedenému výkladu a tomu, že zákonodarca síce uviedol
do zákona formuláciu rozpisu splátky ako je to uvedené v cit. § 9 ods. písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z.,
ale v skutočnosti mal na mysli to, že splátka má pozostávať z časti istiny, úroku a poplatku a stačí, ak je
vyjadrená jednou celkovou sumou. V opačnom prípade by oprávnenie spotrebiteľa žiadať amortizačnú
tabuľku nemalo žiaden význam, keďže by ju mal uvedenú priamo v zmluve. Je potrebné uviesť, že

každý dodávateľ po poskytnutí úveru pri riadnom platení zo strany dlžníka nemá dôvod na započítavanie
splátok na istinu a úroky inak, ako to má vypočítané pri uzavretí zmluvy. Je pritom logické, že veriteľ
poskytuje svoje peniaze, teda má pri započítaní postupovať z zmysle zákonom vymedzených hraníc.
Tento zápočet sa prejaví v amortizačnej tabuľke, ktorú si spotrebiteľ môže vyžiadať aj hneď po uzavretí
zmluvy.

49. Vo vzťahu k absencii doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru súd dospel k záveru, že aj
táto náležitosť je v zmluve uvedená, a to s poukazom na body 4.5 a 9.1 zmluvných dojednaní, ktoré z
vyššie uvedených dôvodov súd považoval za súčasť zmluvy.50. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, súd ju posúdil s ohľadom na právnu úpravu, ktorá platila v čase
uzavretia zmluvy a ktorú je potrebné aplikovať, a to konkrétne vzhľadom na § 53 ods. 6 OZ v spojení

s cit. § 1 a § 1a nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravujú maximálnu výške odplaty. Žalobkyňa ani
nenamietala, že dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere (od
1 do 5 rokov) v čase uzavretia zmluvy predstavoval 27,66 %. Keďže ani výška úrokovej sadzby podľa
zmluvy, ani RPMN (ktorá zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda úrok, poplatky aj
rôzne iné náklady) nepresahuje uvedený dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov,

teda je v súlade s právnou úpravou, nemôže byť úrok v zmluve v rozpore s dobrými mravmi.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto zmluvu o úvere nie je možné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov, ani za neplatnú. K náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ešte potrebné uviesť,
že náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom úvere má obsahovať zmluva. Zákon neustanovuje, že

tieto musia byť uvedené v zmluve na jednom mieste, preto aj keď sú tieto náležitosti uvedené vo
viacerých odsekoch zmluvy, resp. v listinách, ktoré sa podľa dohody strán považujú za súčasť zmluvy a
sú podpísané zmluvnými stranami, je potrebné vychádzať z toho, že zmluva tieto náležitosti obsahuje.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a nejasnosť tvrdení žalobkyne, keď opakovane poukazovala iba na
množstvo neprijateľných podmienok v zmluve bez bližšej špecifikácie, či konkretizácie, súd žalobu v

tejto časti zamietol.

52. Aj napriek skutočnosti, že to žalobkyňa nenamietala, považuje súd za potrebné sa vyjadriť k platnosti
dohôd o poskytovaní služieb. Je potrebné uviesť, že tieto súd nepovažuje za neplatné pre rozpor s §

39 OZ (len kvôli výške odplaty nemusí byť neplatná celá zmluva vychádzajúc s preferencie výkladu
právnych úkonov v prospech ich platnosti vyjadrenú v mnohých rozhodnutiach, napr. aj Ústavného súdu
SR), ani výšku odplaty nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže odplata sa týka hlavného
predmetu plnenia a je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne (v tomto smere je potrebné poukázať
na § 53 ods. 1 druhá veta OZ, z ktorého vyplýva, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak sa

táto týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané; odplatu v
samostatnej dohode resp. dohodách je potrebné považovať za hlavný predmet plnenia. Odplatu v
dohodách vzhľadom na jej výšku však súd považuje za neplatnú v zmysle § 39 OZ, pretože táto je v
rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že výška odplaty za služby uvedené v dohode 1 predstavuje sumu

13,72eur,čopri36mesiacochčiní493,92euravprípadedohody2predstavujesumu34,29eur,čopri36
mesiacoch činí 1 234,44 eur. Takéto výšky odplát vzhľadom na obsah a povahu služieb súd považuje za
absolútne prehnané a neprimerané. Žalovaný sa v dohode snažil formulovať obsah a počet služieb tak,
aby vyzneli „adekvátne“ požadovanej odplate, ide však o služby, náklady na ktoré sú buď zanedbateľné
(napr. prepárovanie platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, informácia o zostávajúcich

záväzkoch), alebo ich dlžníci využívajú len zriedka (napr. zmena zmluvy na podnet klienta). Žalovaný
pritom za tieto služby požadoval plnenie každý mesiac bez ohľadu na skutočnosť, či ich žalobkyňa
využila alebo nie. Z úradnej činnosti je súdu známe, že napr. pri bankách sú odplaty za obdobné služby
buď zahrnuté v poplatkoch za vedenie účtu v neporovnateľnej nižšej výške ako požadoval žalovaný,
alebo sú spoplatnené jednorazovo iba za konkrétnu službu, pričom väčšina jednorazových poplatkov

nedosahuje ani výšku odplaty uvedenú v dohode o poskytovaní služieb. Takýto postup žalovaného
pritom evokuje aj obchádzanie zákona, a to konkrétne ustanovení o maximálnej výške odplaty pri
spotrebiteľských úveroch, ktoré obmedzili odplaty požadované žalovaným v skoršom období (čo je súdu
známe z úradnej činnosti, keď úroky podľa zmlúv dosahovali aj úroveň okolo 70 %), teda že sa žalovaný
týmtospôsobomsnažídosiahnuťziskakokedysiinýmispôsobmi. Súdvšaknevideldôvodnaneplatnosť

celej dohody o poskytovaní služieb (aj vzhľadom na už uvedenú preferenciu výkladu v prospech platnosti
zmluvy), keďže dohoda môže aj pri neplatnosti v časti odplaty naďalej platiť a žalovaný môže poskytovať
služby uvedené v dohode aj bez odplaty. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalovaného, že išlo o
individuálne dojednanú podmienku, keďže išlo o dohodu vopred pripravenú žalovaným, s ktorou sa síce
žalobkyňa mohla oboznámiť, ale nemohla ovplyvniť jej obsah (viď § 53 ods. 2 OZ). Aj keď sa následok

neplatnosti odplaty neprejavil vo výsledku konania spočívajúceho v zamietnutí žaloby, súd sa touto
skutočnosťou zaoberal, keďže má pre žalobkyňu význam v tom smere, že nie je povinná platiť odplatu
za poskytovanie služieb, čo odstraňuje jej právnu neistotu v súvislosti s touto otázkou a v konečnomdôsledku pri platení zvyšku dlhu sa jej dlh nenavýši o odplatu za služby. Súd túto skutočnosť zohľadnil
aj pri rozhodovaní o trovách konania.

53. Na záver súd ešte poznamenáva, že je zástancom ochrany spotrebiteľa a kontroly neprijateľných
podmienok z úradnej povinnosti. Táto ochrana však musí slúžiť predovšetkým k vyvažovaniu faktického
nerovnovážneho postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tým k dosiahnutiu rovnosti strán
sporu, teda má spočívať predovšetkým v tom, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami
a podmienkami dosiahnutými nekalými praktikami. Takáto ochrana je teda plne akceptovateľná pri

nekalých praktikách dodávateľov, či neprijateľných podmienkach. Aj ochrana spotrebiteľa však musí
mať svoje hranice a nemôže byť presadzovaná do extrémov spôsobom, že by to malo za následok
porušenie princípu rovnosti strán v prospech spotrebiteľa, najmä nie v situáciách, keď dodávateľ sa
snaží vykonávať svoje podnikateľskú činnosť poctivo. Aj spotrebiteľ je subjekt práva, ktorý sa má
správať zodpovedne a zhodnotiť si pred vstupom do určitého právneho vzťahu svoje možnosti a práva a
povinnosti, ktoré mu zo vzťahu vyplývajú. Do miery, v akej dodávateľ vystupuje poctivo, je preto potrebné

chrániť aj dobrú vieru dodávateľa, že ten, kto s ním uzatvára zmluvný vzťah, si zvážil uzavretie zmluvy
a je si vedomý svojich práv a povinností. Uvedené východiská súd v danej veci zohľadnil v tom, že na
jednej strane považoval odplatu za poskytnutie služieb z vyššie uvedených dôvodov za neplatnú (teda
v časti právneho vzťahu, v ktorej žalovaný nekonal poctivo), ale na druhej strane pri skúmaní náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadnil dohodu strán v zmluve o súčastiach zmluvy a neakceptoval

námietky žalobkyne, ktoré súd považoval za príliš formalistické a všeobecné.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu
súd nepriznal náhradu trov konania. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody

hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo
na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené
zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu
trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou

trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom
konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany
sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným
dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré
viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného

zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto
dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný
alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je
vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

55. V danom prípade bol žalovaný podľa výroku rozsudku v konaní vo väčšinovom rozsahu úspešný,
teda vychádzajúc len z výroku rozsudku by mal nárok na náhradu trov konania. Súd však v
tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach daného prípadu. Žalobkyňa sa
domáhala určenia neplatnosti tak dohôd o zrážkach zo mzdy ako aj zmlúv samotných ako spotrebiteľ

vychádzajúc z bezúročnosti úverovej zmluvy, resp. z jej neplatnosti. Je pravdou, že pri posúdení
tejto otázky nie je jednotná rozhodovacia prax súdov, ktorá vyplýva z názorových rozdielov na danú
problematiku (ako aj z rôznych skutkových okolností každého prípadu). Žalobkyňa teda podala žalobu
vychádzajúc z rozhodovacej činnosti, ktorá bola v jej prospech. Aj keď súd vyhodnotil podstatné
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v neprospech žalobkyne, teda priklonil sa druhej

názorovej línii, je možné akceptovať pohnútku žalobkyne domáhať sa ochrany žalobou, keďže niektoré
ustanovenia zmluvy, či dohody sa jej javili neprimerané (minimálne vo vzťahu k dohode o poskytnutí
služieb aj dôvodne). Predovšetkým však súd prihliadol na skutočnosť, že v časti týkajúcej sa neplatnosti
odplaty za poskytnuté služby ide o rozpor so zákonom. Ide však o otázku žalobkyňou nenamietanú,
ktorej výsledok sa z vyššie uvedených dôvodov neprejavil vo výsledku sporu, t.j. vo výroku rozsudku,

predsa však

56. Žalobkyňa bola čiastočne úspešná pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy tak,
ako je určené prvým výrokom rozsudku, pričom pri zohľadnení sumy, ktorú žalobkyňa celkovo malazaplatiť za poskytnuté úvery a sumy, ktorú by mala celkovo uhradiť ako odplatu na základe dohôd o
poskytnutí služieb (493,92 eur z dohody 1 a 1 234,44 eur z dohody 2) a ktorú v dôsledku neplatnosti
týchto dohôd nie je povinná zaplatiť, je zrejmé, že nejde o zanedbateľný úspech žalobkyne. Keďže túto

skutočnosť nebolo možné pretaviť do výsledku sporu vo veci samej, súd ju zohľadnil aspoň vo výroku o
nároku na náhradu trov konania, čo považoval za spravodlivé riešenie pre obe strany. S prihliadnutím na
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané okolnosti, ktoré možno posúdiť
ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné odchýliť sa od zásady zodpovednosti za
výsledok konania a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.