Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223583
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116223583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J., o zaplatenie
sumy 3.332,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k.
27Csp/140/2016-51 zo dňa 22. januára 2018, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, vo výroku II., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti a závisiacom výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, výrokom I. súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
3.188,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1,37 eur a úrokom z omeškania z istiny vo výške
5 % od 27.9.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku
súd žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v
rozsahu 84 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, 9, § 54 ods. 1, § 788 ods. 1, 2, § 791

ods. 1, § 39, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 9 ods. 1, 2 písm. j) až k), § 9
ods. 1, 2 písm. f), § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), § 497,
§ 502 Obchodného zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. vecne odôvodnil tým, že z vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bol podaná dôvodne len čiastočne. Nakoľko zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pristúpil k skúmaniu

jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k)
presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza
len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku, obsahuje len
údaj o samostatnom poplatku za poistenie. Z predloženého prehľadu započítania zaplatených splátok
je zrejmé, že každá splátka sa inak započítava na istinu a úrok.

3. Naviac žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp.

nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď veriteľ/
žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú saposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov); žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti
žalovanej ako dlžníka splácať úver.

4. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods.

1 písm. b) a d), ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto zamietol žalobu v
časti uplatneného úroku a poplatkov. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti
nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 3.500 eur zníženej o zaplatené splátky 311,69 eur, t.j. 3.188,31 eur.

5. V zmluve o spotrebnom úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná sa uvádza len
poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,99 eur mesačne. Z titulu poistného žalobca započítal zo

zaplatených splátok do splatnosti sumu 5,97 eur. Zo Zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné
vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami
v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť
poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa
oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a

povinnostízmluvnýchstrán,výškaodkupnejhodnoty)aniejeanizrejmé,ktojepoistiteľzpoistnejzmluvy.
Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná
forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum)
súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na
už zaplatené poistné, preto súd túto zaplatenú čiastku započítal na istinu.

6. Žalovaný zaplatil prvé 3 splátky 17.3.2016, 18.4.2016 a 17.5.2016 a čiastočne aj štvrtú dňa 17.6.2016
spolu 311,69 eur a od vtedy bol v omeškaní. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % z
jednotlivých dlžných splátok do splatnosti úveru spolu vo výške 1,37 eur. Súd zaviazal žalovaného,
okrem vyššie uvedenej istiny, zaplatiť úrok z omeškania vo výške 1,37 eur a od splatnosti úveru z

priznanej istiny v uplatnenej výške 5 % ročne tak, ako je uvedené v ods. I. výroku rozsudku. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol a to v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na
zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

7. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný

v 92 %, t.j. v časti istiny 3.188,31 eur a úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 215,07 eur
a žalovaný vo výške 8 %. Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovaného na náhradu pomernej
časti trov konania žalobcu v rozsahu 84 % (92-8). O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, t.j. v
časti výroku II. z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodnépodmienky banky (VOP
a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP.
Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne:
Výška anuitnej splátky 81,12 eur
Termín splatnosti 1. anuitnej splátky 17.3.2016
Počet anuitných splátok 60

Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 17. deň kalendárneho mesiaca.
Zároveň, bod 2.5.3 OP (účinné do 30.6.2016) popisuje anuitné splácanie nasledovne: Splácanie
anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných
mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky)
a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pri padajúcej na platbu riadnych

úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou
splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek
splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší
nasledujúci pracovný deň.9. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené
termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a

kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na
základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru
prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje

amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených
platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška
a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky

bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou
splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje.
Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé
obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k
jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom

úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108
mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky.

10. Z pripravovanej novely vyplýva, že za súčasného právneho stavu, zákon o spotrebiteľských úveroch
od veriteľa nevyžaduje zahrnúť všetky náležitosti uvedené v ods. 2 do samotného textu zmluvy a z

dotknutého písm. l) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z
jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. V súčasnosti túto funkciu plní amortizačná
tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi
bezplatne poskytnúť.

11. V tejto veci poukazuje aj na návrh generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 9.6.2016
vo veci C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný
súd Dunajská Streda, HomeCredit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, zverejnený na stránke súdneho
dvora, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu).
V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci

C-42/15, HomeCredit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého:

1.) Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") v
spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:

- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.

12. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale
časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako "VOP alebo OP") alebo
sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

13. Článok 10 ods. 2 písm. h) (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i) (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na
dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny.14. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda
nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a

iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis
v zmluve uvádzať.

15. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom:
"Mesačne, v xx. deň kalendárneho mesiaca" teda spĺňa požiadavku smernice a napĺňa jej cieľ.

16. Žalobca poukazuje aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na:
-uzneseniaKrajskéhosúduvPrešoveč.k.12Co/149/2016-60zodňa15.2.2017ač.k.17Co/17/2017-63
z 27.7.2017, Krajský súd v Trenčíne uzneseniami č. k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017 a č. k.
6Co/84/2017-57 zo dňa 28.3.2017, Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení 14Co/454/2016-66 zo
dňa 10.7.2017, Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 6Co/310/2017-109 z 14.8.2017, Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/433/2016-122 zo dňa 20.9.2017, Krajský súd v Prešove
uznesením č. k. 9Co/68/2017-76 zo dňa 24.10.2017, rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k.
6Co/238/2017-117 zo dňa 29.11.2017 a č. k. 6Co/l00/2017-92 z 7.6.2017, uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 6Co/106/2017-105 zo dňa 27.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017. Žalobca poukazuje aj na už schválený vládny návrh zákona z

12.10.2017,ktorýmsameníadopĺňazákonč.483/2001Z.z.obankáchaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého s
účinnosťou od 15.12.2017dôjde k zmene ustanovenia týkajúce sa podstatnej náležitosti zmluvy.
K názoru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal platné uzavretie dohody o poistnom, žalobca
uvádza, že v zmluve o úvere v bode 1.2. je uvedený súbor poistenia, ktorý si žalovaný vybral, pričom

informáciu o výške poistného a ďalších náležitostiach v zmysle ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaobsahujeSadzobníkPoplatkovapoistnépodmienkyobsahujúVšeobecnépoistnépodmienky
pre poistenie schopnosti splácať úver - PBS.

17. V tomto prípade si žalovaný vybral súbor A poistenia, ktorého výška je v zmysle časti 7. Sadzobníka

poplatkov 1. časť 2,45 % výšky mesačnej splátky, t.j. vo výške 1,99 eur mesačne. V zmluve o úvere v
bode 1.2. je uvedený súbor poistenia, ktorý si žalovaný vybral, pričom informáciu o výške poistného a
ďalších náležitostiach v zmysle ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje Sadzobník
Poplatkov a poistné podmienky obsahujú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti
splácať úver - PBS.

18. V tomto prípade si žalovaný vybral súbor A poistenia, ktorého výška je v zmysle časti 7. Sadzobníka
poplatkov 1. časť 2,45 % výšky mesačnej splátky, t.j. vo výške 1,99 eur mesačne.

19. K tvrdeniu súdu, že žalobca nepreukázal konanie s odbornou starostlivosťou, konkrétne, že

neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver žalobca uvádza, žepokiaľ súd považoval
návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho
doplnenievzmysle§129ods.1CSP.Podľa§129ods.1CSPakideopodanievovecisamejalebonávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto

podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

20. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu
nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania
žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý

predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania,
vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje
okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru oochrane ľudských práva základných slobôd. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý
proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom,
a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim postup súdu, ktorým je Civilný sporový poriadok

resp. bol Občiansky súdny poriadok. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu
vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli
splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté
právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania. Žalobca zároveň
zasiela ako prílohu reporty, ktorými preveroval príjmy žalovaného prostredníctvom Sociálnej poisťovne a

platobnú schopnosť cez report zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Žalobca navrhuje,
aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú
sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

21. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nebolo.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,

ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

24. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie istiny 3.332,51 eur, úroku 123,53 eur, úroku z omeškania
1,37 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.332,51 eur od 22.09.2016 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 123,53 eur od 22.09.2016
do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 3,98 eur a náhrada trov konania. Žalobca
sa nároku na zaplatenie dlhu domáhal zo záväzkového vzťahu, z úverovej zmluvy č. 289243 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.03.2016, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 3.500 eur. Žalovaný zaplatil na úvere sumu vo výške 167,49 eur.

25. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.188,31
eur s úrokom z omeškania vo výške 1,37 eur a 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.09.2016
do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S prihliadnutím k rozsahu odvolaniu žalobcu bola
predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti, v ktorej

súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok v časti príslušenstva pohľadávky (istiny, úrokov a
poplatkov) a trov konania z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, preto súd
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a nemal preukázané riadne uzatvorenie poistnej zmluvy.

26. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.27. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a a).

29. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkov,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.1,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

30. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená úverová zmluva dňa 04.03.2016,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.500 eur. Úver sa žalovaný zaviazal
zaplatiť v mesačných anuitných splátkach v počte 60 po 81,12 eur pri dojednanej úrokovej sadzbe
13,9 %, p. a. ZoSÚ vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti.
Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu

zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ zmluva musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zo

základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby
v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa
vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak
aj úrokov, ako aj iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu,

koľko na úroky a koľko na poplatky. Predložená úverová zmluva zo dňa 04.03.2016 takýto konkrétny
splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide
o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára výhodnosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcu za poskytnutý úver. Podstatným v danom prípade je

to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa OZ musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to obsahovať
samotná zmluva. Ak žalobca tvrdí, že predloží spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet

dôvodu,abyspotrebiteľovinepredložiltabuľku,ktorábyzrozumiteľneuvádzalaprehľadsplátok(vzmysle
zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v svojom rozsudku zo
dňa 29.11.2017 sp. zn. 7Cdo 128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.06.2016.

31. Žalobca v odvolaní poukazoval na znenie smernice č. 87/102/EHS, jej ustanovenia a porovnával ich

s ustanoveniami zák. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovujú prísnejšie pravidlá pre
náležitosti zmluvy o úvere. Bol toho názoru, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva
platí nielen v prípade vnútroštátnych ustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje
sanavnútroštátneprávoakocelok,vrátanevnútroštátnejjudikatúry.Vnútroštátneorgányaplikáciepráva
majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa

zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa bez ohľadu na to, či ustanovenia použité
pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.32. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci
C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda
rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej. Súdny dvor uviedol, že

článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave.

33. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

34. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k

akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto
medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a

zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contralegem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova

„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contralegem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so
Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada
právnej istoty (výkladom contralegem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová

legislatívna zmena od 01.05.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon o
bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa
nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej
zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v
prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad

sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely
(aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z. z.
v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného
rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto
situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne považoval úver za bezúročný a
bez poplatkov aj z dôvodu, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nezisťoval a
nevyhodnocoval finančné pomery žalovaného pred poskytnutím úveru. Žalobca v odvolaní tvrdil, že
pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal

žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 129 CSP upravuje postup
pri odstraňovaní vád podania. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že
pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k
hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti

žalovaného ako dlžníka splácať úver. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej
obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. V danom prípade nepredloženie dokladu o
posudzovaní spôsobilosti žalovaného ako dlžníka splácať úver, nemožno považovať za vadu podania,
pri ktorom mal súd postupovať v zmysle ust. § 129 CSP, preto nemožno súhlasiť s argumentácioužalobcu v tom, že súd konal o neurčitom návrhu, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická
činnosť smerujúca k odstráneniu vady podania. Nezvládnutie dôkazného bremena nemožno zamieňať
s vadami podania, preto pokiaľ žalobca nepreukázal tú skutočnosť, že postupoval s odbornou

starostlivosťou, hoci dôkazné bremeno je na žalobcovi, rozhodol správne. Odvolací súd navyše
podotýka, že súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré pokiaľ by sa žalobca dostavil, súd by ho
bol povinný informovať o sporných skutočnostiach. Reporty, ktoré boli zo strany žalobcu doložené v
rámci odvolacieho konania nemôžu zvrátiť rozhodnutie vo veci samej už z vyššie uvedených dôvodov,
ale i preto, že odvolací súd nemôže na ne prihliadnuť, nakoľko nejde o novoty v odvolacom konaní v

zmysle ust. § 366 CSP. Nakoľko má odvolací súd za to, že ide o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7
ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe, keď žalobca nepostupoval s
odbornou starostlivosťou pri uzatvorení zmluvy (uvedené nemá súd za preukázané), je úver poskytnutý
žalovanému treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

36. Odvolací súd sa stotožňuje i argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že z obsahu zmluvy nemá

preukázané ani riadne uzatvorenie poistnej zmluvy v rámci poskytnutého úveru. Odkaz iba na VOP
resp. sadzobník je nepostačujúci preto, aby žalovaný mal vedomosť o podmienkach a podstatných
náležitostiachpoistnejzmluvy.Nauvedenýpoplatokbyvšakžalobcanemalnárokužzvyššieuvedených
dôvodov, pre ktorý je úver považovaný za bezpoplatkový a bezúročný.

37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v rozsahu napadnutom v odvolaní, vo výroku
II. a závislom výroku o náhrade trov konania výroku III., potvrdil.

38. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške, z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd
rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

39. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).