Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22Csp/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117215601
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117215601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45684618, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: K. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX,
F., o zaplatenie 458,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 445,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 29,99 eur od 4.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 30,99 eur od 4.7.2014 do zaplatenia, zo
sumy 30,99 eur od 5.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 344,44 eur od 4.12.2014 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,20 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplateniesumy458,67eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy29,99eurod4.6.2014do
zaplatenia, zo sumy 30,99 eur od 4.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 30,99 eur od 5.8.2014 do zaplatenia,

zo sumy 344,44 eur od 4.12.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava,
IČO: 35 763 469 ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli Rámcovú zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2016.
Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému
oznámené listom zo dňa 12.2.2016.

3. Žalobu odôvodnil ďalej tým, že právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka
jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby
internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu
poskytuje služby i podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Právny predchodca
žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a
ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať

v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o
mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšakžalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 7404841710 na sumu 29,99 eur splatnú dňa 3.6.2014,
faktúru č. 7405847192 na sumu 30,99 eur splatnú dňa 3.7.2014, faktúru č. 7406830947 na sumu 30,99

eur splatnú dňa 4.8.2014, faktúru č. 7410686960 na sumu 344,44 eur splatnú dňa 3.12.2014, ktoré
žalovaný neuhradil. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb právnemu
predchodcovi žalobcu nezaplatil, čím sa dostal do omeškania.

4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil oznámenie o postúpení

pohľadávky, zmluvnú dokumentáciu medzi právnym predchodcom veriteľa a žalovaným (zmluva o
poskytovaní verejných služieb, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, odstúpenie od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, pokus o zmier), faktúry.

5. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením bola žalovanému doručená
dňa 22.1.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.2.2018 podalo k veci stanovisko A. X..S.. - B. J.
R.. Zariadenie uviedlo, že žalovaný nastúpil do ich zariadenia dňa 1.1.2016, pred týmto dňom bol
ubytovaný v inom sociálnom zariadení. Je zaradený do 4. stupňa odkázanosti. Z dôchodku uhrádza
pobyt v zariadení, splátky poistenia, vreckové zo zákona, platbu za satelitnú televíziu a dohodnutú sumu

splátku veriteľovi. Písomným podaním bolo konštatované, že žalovaný sa nepamätá, že by mal dlh voči
žalobcovi a nevie sa k tomu vyjadriť. Do úmrtia všetky zmluvy a financie v domácnosti riešila manželka
žalovaného.Posmrtimanželkyzostaložalovanémuviacnevyrovnanýchzáväzkov,oktorýchsadozvedá
len prostredníctvom súdnych sporov.

7. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

8. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy

458,67 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

9. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 14.8.2018, teda bola
zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom a. s. Bratislava a žalovaný v zmysle zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách uzatvorili dňa 17.12.2013 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby

elektronickej komunikácie.

12. Právny predchodca žalobcu pridelil žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX bolo
priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXX. V zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so

Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku,
osobitnými podmienkami služieb a cenníkom a bude ich dodržiavať.

13. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom a. s. Bratislava a žalovaný v zmysle zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách uzatvorili Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných

služieb, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému program služieb Happy
XL volania s dobou viazanosti 24 mesiacov.

14. Podľa bodu 1 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb a
dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, jej dodatkom, VPP a cenníkom služieb.

15. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval za poskytnuté telekomunikačné služby žalovanému faktúru č.
7404841710 na sumu 50,79 eur splatnú dňa 3.6.2014, faktúru č. 7405847192 na sumu 30,99 eur splatnúdňa 3.7.2014, faktúru č. 7406830947 na sumu 35,98 eur splatnú dňa 4.8.2014, faktúru č. 7410686960
na sumu 344,44 eur splatnú dňa 3.12.2014, ktoré žalovaný neuhradil.

16. Žalobca vo faktúre č. 7404841710 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.4.2014 do 14.5.2014
sumu 50,79 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov v sume 24,99 eur, iných poplatkov a služieb
v sume 11,85 eur, splátka zariadenia v sume 6,58 eur a DPH 20% vo výške 7,37 eur.

17. Žalobca vo faktúre č. 7405847192 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.5.2014 do 14.6.2014

sumu 30,99 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov vo výške 24,99 eur, iných poplatkov a služieb
vo výške mínus 4,65 eur, DPH 20% vo výške 4,07 eur, splátka zariadenia v sume 6,58 eur.

18. Žalobca vo faktúre č. 7406830947 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.6.2014 do 14.7.2014
sumu 35,98 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov vo výške 24,99 eur, iných poplatkov a služieb
vo výške mínus 4,65 eur, DPH 20 % vo výške 4,07 eur, splátka zariadenia v sume 6,58 eur.

19. Žalobca vo faktúre č. 7410686960 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.10.2014 do 14.11.2014
sumu 344,44 eur, ktorá pozostávala zo splátky zariadenia v sume 344,44 eur.

20. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že dňa 12.2.2016 právny predchodca žalobcu

oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu a vyzval ho na zaplatenie dlžnej
sumy 796,54 eur (istina + zmluvná pokuta) pod variabilným symbolom: 9004728301.

21. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného v čase
uzatvorenia zmlúv) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných
sietí a elektronických komunikačných služieb.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba")

je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v
sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové
a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie
redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej
spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

24. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

25. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní

verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa ods. 1 písm. c).

26. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

27. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik

zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

28. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

ust. § 56 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

29. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

32. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

33. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

35. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.37. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

39. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

41. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

42. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

43. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

44. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods.
1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu
uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému služby
elektronickej komunikácie a žalovaný sa zaviazal platiť za tieto poskytnuté služby riadne a včas. V
zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb, osobitnými podmienkami služieb a Cenníkom služieb a bude
ich dodržiavať. Právny predchodca žalobcu a žalovaný zároveň uzavreli dodatok, z ktorého súd zistil,
že na základe neho si žalovaný objednal program služieb Happy XL volania s dobou viazanosti 24
mesiacov. Podľa bodu 1 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s o zmluvou, jej dodatkom, VPP a cenníkom služieb.

46. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola súdu preukázaná oznámením o postúpení pohľadávok
zo dňa 12.2.2016, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky
voči žalovanej.

47. Slovak Telekom, a.s. vo faktúre č. 7404841710 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.4.2014 do
14.5.2014 sumu 50,79 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov v sume 24,99 eur, iných poplatkov
a služieb v sume 11,85 eur, splátka zariadenia v sume 6,58 eur a DPH 20% vo výške 7,37 eur.

48. Žalobca vo faktúre č. 7405847192 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.5.2014 do 14.6.2014

sumu 30,99 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov vo výške 24,99 eur, iných poplatkov a služieb
vo výške mínus 4,65 eur, DPH 20% vo výške 4,07 eur, splátka zariadenia v sume 6,58 eur.49. Žalobca vo faktúre č. 7406830947 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.6.2014 do 14.7.2014
sumu 35,98 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov vo výške 24,99 eur, iných poplatkov a služieb
vo výške mínus 4,65 eur, DPH 20 % vo výške 4,07 eur, splátka zariadenia v sume 6,58 eur.

50. Žalobca vo faktúre č. 7410686960 vyúčtoval žalovanému za obdobie od 15.10.2014 do 14.11.2014
sumu 344,44 eur, ktorá pozostávala zo splátky zariadenia v sume 344,44 eur.

51. Žalobca si okrem nezaplatenej ceny za poskytnuté služby, ktoré sú vo faktúrach uvedené ako

mesačné poplatky, a splátok zariadenia, nárokoval aj zaplatenie tzv. ,,iných poplatkov a služieb“, avšak
z obsahu predložených faktúr, ako aj dôkazov predložených žalobcom, žalobca nepreukázal dôvodnosť
taktofakturovanéhopoplatku,nepreukázal,žežalovanýskutočnepožiadalotakútoslužbu,nepreukázal,
že došlo k vykonaniu takejto služby, taktiež k žalobe nedoložil Cenník služieb. Na základe uvedeného
súd v rozsahu vyúčtovaných ,,iných poplatkov a služieb“ nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný.

52.Žalobcasinárokovalajzaplateniesumy4,99eurtitulomvystavenýchUpomienokoneskorenejplatby.
Žalobca však nepreukázal zaslanie Upomienky žalovanému.

53. Z uvedených dôvodov súd v časti účtovanej ceny za „iné poplatky a služby“ a upomienku žalobný
návrh zamietol vrátane uplatneného príslušenstva z nej. Z faktúry č. 7404841710 zamietol sumu iných

poplatkov a služieb vo výške 11,85 eur. Z faktúry č. 7406830947 upomienku oneskorenej platby vo výške
4,99 eur.

54. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

55. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

56. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva

podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia
CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca
v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera

o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z
hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu,
resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia
vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v

konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.
V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému
účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú
k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na

opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu.

57. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie

skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde.
Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú
a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnilsvoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou)sa rozumie zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu

navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo
vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej

dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného
práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska
hmotného práva.

58. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a jej dodatku, je zrejmé aj
s poukazom na ust. 52 ods. 1 Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto

sa na daný právny vzťah aplikujú zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Právny predchodca
žalobcu je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

59. Na základe zmluvy o pripojení uzavretou medzi žalovaným a Slovak Telekom a.s. vzniklo
žalovanému oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bol povinný
uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti
tým, že riadne a včas nezaplatil úhradu za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu
neuhradenej ceny hovorného a služieb. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný fakturované sumy doposiaľ

neuhradil.

60. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil za poskytnuté služby fakturované právnym
predchodcom žalobcu, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, zo Všeobecných podmienok ako aj z vyššie citovaného zákona, preto súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 445,36 eur vrátane 20% DPH a s príslušenstvom.

61. Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť a žalobcovi neuhradil cenu poskytnutých služieb,
dostal sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem
priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z

omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2
OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca
uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr.

62. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29,99

eur od 4.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 30,99 eur od 4.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 30,99 eur od
5.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 344,44 eur od 4.12.2014 do zaplatenia.

63. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, žalobcovi bola priznaná suma 445,36 eur s príslušenstvom zo žalovanej sumy
458,67 eur, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 97,10 % a neúspech vo výške 2,90 % (teda úspechžalovaného v tejto časti). Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán (97,10 % - 2,90 %) súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,20 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.