Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2019

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318202119
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6318202119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o

maloleté dieťa S. J., narodená XX. K. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéra Bc. S. J., narodenej X. I. XXXX, bytom V. J., D. XXX/X, právne
zastúpenej JUDr. Karin Uhrinovovu, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 4 a Bc. S.
J., narodeného X. I. XXXX, bytom J., J. L. XXXX/XX, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno 8P/116/2015-45 zo dňa 18.08.2015 v časti o výživnom
na maloletú S. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 01.09.2018 prispievať

na výživu maloletej S. sumou vo výške 210 (dvestodesať) Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k
rukám matky maloletej, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09. 2018 do 18.03.2019 vo výške 700 (sedemsto) Eur j e otec
p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 7 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd návrh otca z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej S. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. septembra 2018 žiadala, aby súd
upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletej a výživné zvýšil na sumu 210 Eur mesačne počnúc dňom
1. septembra 2018. Posledná úprava vyživovacej povinnosti bola v roku 2015 a odvtedy sa pomery na
strane maloletej výrazne zmenili a súčasné výživné nestačí na pokrytie potrieb maloletej.

2. Otec maloletej sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v
záujme maloletej.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. februára 2019 a na deň 18. marca 2019, vykonal
dokazovanie výsluchom matky maloletej, výsluchom otca maloletej, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Matka maloletej na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala výživné zvýšiť na sumu 210 Eur
mesačne počnúc dňom 1. septembra 2018. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pracuje na HPP ako
záchranár s netto mesačným príjmom 950 Eur a tiež na čiastočný úväzok u druhého zamestnávateľa snetto mesačným príjmom 685 Eur. Poberá prídavky na maloletú v zákonnej výške. Spolu s maloletou
bývavrodinnomdome,pričomsnimibývaeštestarámatkamaloletej,ktorájedôchodkyňouananáklady
spojené s bývaním matke neprispieva. Rodinný dom je vo vlastníctve matky maloletej. Matka spláca

hypotekárny úver vo výške 502 Eur mesačne, avšak na hypotéku vynakladá mesačne sumu 311 Eur a
na umorenie zvyšných spotrebných úverov sa použije zvyšná čiastka to je 191 Eur. Za elektrinu matka
platí mesačne 87 Eur, za vodu 30 Eur mesačne a poplatok RTVS platí vo výške 4,64 Eur mesačne. V
dome sa kúri pevným palivom, pričom nákup dreva stojí matku 700 Eur ročne. Daň z nehnuteľností platí
matka vo výške 60 Eur ročne a rovnakú sumu platí aj za odvoz komunálneho odpadu ročne. Maloletá

S. navštevuje 8. triedu ZŠ v Brezne, kde maloletá prestúpila, nakoľko na pôvodnej základnej škole bola
šikanovaná. Matka platí poplatok ZRPŠ 15 Eur ročne, na stravu v škole dáva sumu 30 Eur mesačne,
cestovné do školy je 15 Eur mesačne, na triedny fond dáva sumu 10 Eur ročne a na školské pomôcky
20 Eur mesačne. Matka platí maloletej kredit na mobil vo výške 10 Eur mesačne. Rovnakú sumu dáva
maloletej na plávanie mesačne. Náklady na stravu maloletej matka vyčíslila na sumu 150 Eur mesačne
a na hygienu a ošatenie maloletej minie matka mesačne sumu 25 Eur. Matka maloletej sporí 35 Eur

mesačne. Matka maloletej dáva vreckové vo výške 10 Eur mesačne. Iné výdavky matka s maloletou
nemá. Otec maloletú nekontaktuje, nestretáva sa s maloletou, ani jej neprispieva darmi na narodeniny
a na iné sviatky. Počnúc septembrom 2018 až do marca 2019 vrátane otec každý mesiac zaplatil na
výživnom sumu 110 Eur.

6. Otec maloletej na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil. Naopak navrhol výživné zvýšiť na
sumu 150 Eur počnúc dňom pojednávania. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pracuje na HPP s netto
mesačným príjmom 939 Eur a poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 231,85 Eur mesačne. Býva
vdvojizbovombyte,ktorýjevjehoosobnomvlastníctvespolusmanželkou.Manželkajezamestnanáako
lekár a on jej príjem nepozná. Za plyn mesačne platí 40 Eur, za elektriku 41,50 Eur mesačne, a poplatok

SVB je 86,76 Eur mesačne. Za internet a televízor platí 18,80 Eur mesačne. Za garáž mesačne minie
sumu 100,80 Eur, pričom v garáži má uskladnené veci, ktoré sú v jeho vlastníctve a musel si ich zobrať
po rozvode od manželky. Lieči sa na astmu a vysoký tlak a mesačne dá za lieky sumu 55,61 Eur. Spláca
hypotekárny úver vo výške 274 Eur mesačne a na zariadenie bytu si vzal spotrebný úver, ktorý spláca
vo výške 90 Eur mesačne. Mobilnému operátorovi platí mesačne sumu 130 Eur. Na stravu, ošatenie a

hygienu mesačne minie sumu 30 Eur. Tiež si platí životnú poistku vo výške 71,60 Eur mesačne. Otec
maloletej vlastní motorku, kde platí zákonnú poistku vo výške 50 Eur ročne. Iné výdavky nemá. Po
rozvode mal záujem stretávať sa s maloletou a aj jej finančne prispievať nad rámec výživného, avšak
maloletá mu povedala že matka jej všetko kúpi a tiež, že maloletú má kontaktovať len keď je prítomná
jej matka.

7. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť podľa schopností a možností otca a podľa potrieb maloletej.

8. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/116/2015-45 zo dňa 18. augusta 2015, právoplatným
dňom 2. septembra 2015, súd otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 110 Eur mesačne.

9. Matka maloletej je zamestnaná s netto príjmom vo výške 950 Eur mesačne + z druhej práce netto
mesačne vo výške 685 Eur a poberá prídavky na maloletú vo výške 24,34 Eur mesačne.

10. Otec maloletej je zamestnaný s netto príjmom vo výške 939 Eur mesačne a poberá invalidný

dôchodok vo výške 231,85 Eur mesačne.

11. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možnévystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na

plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

23. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena

pomerov.

24. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.26. Matka maloletej svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletú.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného
opakovanerozhodnúťjezmenapomerov,ktorámôženastaťupovinnejosoby,ktoroujevdanomprípade

otec maloletej, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu
pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v
časeposlednejúpravyvýživného.Zmenapomerovmôževyvolaťpotrebuzvýšiťvýživné,pokiaľsazvýšia
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností
a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej

zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam,
schopnostiamamajetkovýmpomeromnastranepovinnejosobyaplateniedoposiaľurčenéhovýživného
by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo
neprimerané majetkové riziká.

27. Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletej

tým, že je od posledného rozhodovania súdu o 42 mesiacov staršia a stala sa žiakom druhého stupňa
základnejškoly.Zozmenypomerovvyplývajúvyššienáklady,ktorématkamaloletejmesačnemá,aktoré
súvisia predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú, so zabezpečovaním jej výživy, jej
zdravotnýchlekárompredpísanýchpotriebatiežsozabezpečovanímškolskýchamimoškolskýchaktivít.
Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej

výške nepostačuje.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená
rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P 116/2015-45 zo dňa 18. augusta 2015, právoplatným dňom
2. septembra 2015, odkedy ubehla doba viac ako tri roky, za ktorú došlo k zmene pomerov aj na

strane rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej
úpravy matka dosahovala príjem u rovnakých zamestnávateľov vo výške 770 Eur + 340 Eur. Matke
nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. V čase poslednej úpravy otec dosahoval príjem u
rovnakého zamestnávateľa vo 642 Eur mesačne. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť.
Najvýraznejšia zmena pomerov však nastala na strane maloletého dieťaťa, ktorá v čase poslednej

úpravy výživného mala vek 10 rokov a 8 mesiacov a ukončila prvý stupeň základnej školy, toho času
navštevujedruhýstupeňzákladnejškoly,vdôsledkučohovzrástliajjejpotrebyavýdavkysnimispojené.

29. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené

s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd
preto zvýšil výživné na maloletú S. zo sumy 110 Eur na sumu 210 Eur mesačne, ktoré súd považoval
za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca.
Súd akceptoval výdavky matky na maloletú mesačne: poplatok ZRPŠ 1 Eur mesačne, strava v škole
25 Eur mesačne (matka udávala sumu 30 Eur čo pri 10 mesiacoch školskej dochádzky je suma 300

Eur ročne čo delené 12 mesiacov do roka je suma 25 Eur), cestovné do školy 12 Eur mesačne (matka
udávala sumu 15 Eur čo pri 10 mesiacoch školskej dochádzky je suma 150 Eur ročne čo delené 12
mesiacov do roka je suma 12 Eur), triedny fond 1 Eur mesačne, náklady na školské pomôcky 18 Eur
mesačne (matka udávala sumu 20 Eur čo pri 10 mesiacoch školskej dochádzky je suma 200 Eur ročne
čo delené 12 mesiacov do roka je suma 18 Eur), ošatenie a hygiena 25 Eur mesačne, sporenie 35 Eur

mesačne, kredit na mobil 10 Eur mesačne, náklady na stravu 100 Eur mesačne (matkou udávaná suma
150 Eur sa súdu javí pri veku maloletej ako nadhodnotená), náklady na bývanie elektrina a voda 37 Eur
mesačne (pri nákladoch 112 Eur sa na týchto nákladoch podieľajú všetky tri osoby, ktoré v domácnosti
bývajú), náklady na drevo 19 Eur mesačne (pri nákladoch 700 Eur ročne sa na týchto nákladoch
podieľajú všetky tri osoby, ktoré v domácnosti bývajú t.j. podiel maloletej je 233 Eur ročne), odvoz

komunálneho odpadu 2 Eur mesačne (pri nákladoch 60 Eur ročne sa na týchto nákladoch podieľajú
všetky tri osoby, ktoré v domácnosti bývajú t.j. podiel maloletej je 20 Eur), splátka hypotéky 62 Eur (pri
nákladoch mesačných na túto splátku 310 Eur sa na týchto nákladoch podieľajú všetky tri osoby, ktoré v
domácnosti bývajú, ale aj súrodenci maloletej, ktorí sú tiež dedičmi uvedenej nehnuteľnosti a teda podiel
maloletej je 1/5), čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletú vo výške 347 Eur. Súd má zato, že

takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané
rozvoju jej osobnosti. Súd vychádzal z príjmu otca netto 939 Eur + 231 Eur čo je celkovo príjem 1.170 Eur
a zohľadnil mu výdavky: poplatok spoločenstvu vlastníkov bytov 43 Eur mesačne, plyn 20 Eur mesačne,
elektrika 20 Eur mesačne, internet 10 Eur mesačne (súd otcom uvedené sumy musel krátiť na polovicu,nakoľko v byte s otcom býva zárobkovo činná osoba, ktorá vzhľadom na svoje pracovné zaradenie musí
mať aj vyšší príjem ako otec a aj táto osoba sa musí podieľať na nákladoch na domácnosť a preto
sú náklady otca akceptované v polovici ním uvedených nákladov), náklady na lieky 55 Eur mesačne,

úver hypotekárny 274 Eur mesačne, ošatenie, hygiena a strava 30 Eur mesačne, životná poistka 71
Eur mesačne, náklady na mobil 130 Eur mesačne. Iné výdavky súd neakceptoval, nakoľko výživné má
prednosť pred týmito výdavkami. Z príjmu 1.170 Eur súd teda zohľadnil výdavky 655 Eur. Zo zvyšku tejto
sumy t.j. 515 Eur súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume
210 Eur mesačne, ako 40 % jeho zvyšku príjmu a tiež zhruba ako 60 % nákladov matky na maloletú,

najmä pretože, otec iným spôsobom ako materiálnym nezabezpečuje výchovu maloletej a starostlivosť
o maloletú. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané
finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec dieťaťa nemá viac vyživovacích povinností.
Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd
je zároveň toho názoru, že nová výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej.
Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že

vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a
možnostiach, ale takto stanovené výživné najmä pokrýva všetky odôvodnené potreby maloletej.

30. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P 116/2015-45 zo dňa
18. augusta 2015, právoplatným dňom 2. septembra 2015, vo výroku III. o výživnom na maloletú S. J..

31. Súd dlh otca na výživnom pre maloletú S. za obdobie od 01. septembra 2018 do 18. marca 2019
ustálil na výške 700 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do siedmich mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej rýchle
splatenie by mohlo otcovi robiť výrazné problémy. Za mesiace september 2018 až marec 2019 vrátane

otec uhradil každý mesiac výživné vo výške 110 Eur, pričom mal uhradiť sumu 210 Eur a teda dlh za
tieto mesiace je 7 x 100, čo je celkovo dlh 700 Eur.

32. Súd návrh otca na zvýšenie výživného na sumu 150 Eur počnúc dňom 18. februára 2019 zamietol,
nakoľko výživné zvýšil podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine dňom podania návrhu matkou a rozhodol aj

o inej výške výživného než akú žiadal otec maloletej.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).