Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/228/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417209980
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417209980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so
sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanému: B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I., X. XXX/XX,
o zaplatenie 283,65 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.
06. 2018 č. k. 16Csp/59/2017-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
vydania platobného rozkazu na zaplatenie zostatku poplatku v sume 100,88 eura, trov mediačného
konania vo výške 146,77 eura, poplatku za upomienky vo výške 36 eur a 32 % úrokov ročne ako
aj 5 % úrokov z omeškania ročne z realizovaných splátok žalovaným a náhrady trov konania titulom
porušenia zmluvných povinností žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 14. 12. 2012. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.

z.; § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 53b, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa
14. 12. 2012 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. Žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 250 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť s
príslušným poplatkom vo výške 242 eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 12 mesačných
splátkach po 41 eur, počnúc dňom 20. 01. 2013, pri RPMN 304,1 %. V zmysle žiadosti žalovaného po
úprave splátkového kalendára, mal byť celý úver uhradený dňa 13. 06. 2014. Uvedený vzťah posúdil

ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou - nepodnikateľom, ako to vyplýva z jeho
označenia. Mal za to, že úver poskytnutý žalobcom bol poskytnutý fyzickej osobe, i napriek tomu, že
zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, preto v uvedenom spore aplikoval
ustanovenia priaznivejšie pre spotrebiteľa, a to ustanovenia Občianskeho zákonníka. Argumentoval,
že spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým

obsahom a dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv aj
podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou
je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Konštatoval, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. Akcentoval, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Mal preukázané,
že predmetná zmluva o úvere, ako aj zmluvné dojednania, sú na predpísaných žalobcom pripravených
formulároch - tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred pripravené s drobnými
písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú bez možnosti zmeny zmluvných
dojednaní zo strany spotrebiteľa. Uvedenú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov,

pretože v zmluve neboli uvedené úroky, splátky jednotlivých splátok a RPMN bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Ďalej mal preukázané a nikým nerozporované, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
250 eur, ktorý bol povinný vrátiť, pričom žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 313,70 eura a teda žalovaný
zaplatil žalobcovi viac ako bol povinný, keďže skutočná výška úveru bola 250 eur. Žalobu v časti o
zaplatenie zostatku poplatku v sume 100,88 eura preto zamietol. Argumentoval tiež, že sa jedná o
sporové konanie, preto bol žalobca povinný k žalobe priložiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva a na

základe ktorých sa domáha zaplatenia sumy 146,77 eura, t. j. trov mediačného konania a poplatku za
upomienky vo výške 36 eur. Žalobca však nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok
v tejto časti, preto dospel k záveru, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a procesne úspešnej strane sporu, t. j. žalovanému, nárok na náhradu trov konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy zo spisu nevyplývali.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca podal odvolanie z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Argumentoval, že zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu

za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11, ktoré dôvody v prejednávanom
prípade naplnené neboli. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené „Veriteľ je
oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 250 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 242 eur, t .j. celkovo zaplatí čiastku 492 eur v 12 splátkach po
41 eur počnúc dňom 20. 01. 2013.“ V Štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria

prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je jasne, určito a zrozumiteľne uvedený
termín konečnej splatnosti s dátumom 13. 06. 2014. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť
o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo sa týka výšky, počtu a
termínusplátokistiny,úrokov,ainýchpoplatkovjevŠtandardnýchinformáciáchospotrebiteľskomúvere,
ktoré sú neoddeliteľné späté so zmluvou o úvere, jasne, určito a zrozumiteľne uvedené nasledovné,

„Mesačná splátka vo výške 41 Eur obsahuje rovnomernú splátku istiny, úrokov a poplatku.“ Zvýraznil,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle § 9
ods. 2 písm. k). V štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že výška priemernej
hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške
36,73 %. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca

platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené
na zmluve. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31. 05. 2014, obmedzenie

výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti. Poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Je nutné
vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami
menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u
konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Pokiaľ ide o samotnú

výšku príslušného poplatku uviedol, že tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval,
keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného
prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na
dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Zosumarizoval jednotlivé tvrdenia ohľadom absenciízmluvy o úvere, teda že v štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere je jasne, určito a
zrozumiteľne uvedené: Úroková sadzba úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby úveru,
ktoré sa vzťahujú na zmluvu o úvere je fixná 32 % ročne. Údaj o priemernej výške RPMN je uvedený

v štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miere
nákladov: 36,73 %, v bode 3. štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere sú uvedené celkové
náklady spojené s úverov ako aj celkovú čiastku ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Výška RPMN je v
zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uvedená na prednej strane zmluvy o úvere vo výške 304,10 %. Ku
konštatovaniu absencie výšky, počtu a termínu splátok poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09.

11. 2016 C - 42/15, ktorý zhodne konštatuje, že z odpovede SD EÚ vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h)
Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok, a že čl. 10 ods.
2 písm. h), i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky

spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. A teda obsahovať rozpis
splátok na istinu, úroky a poplatky a podobne. Dôvodil tiež, že otázkou prípustnosti sankcie v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru sa bližšie zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí
vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti P. T. (C-42/15). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,

je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku
zakotvenúvSmernici,tedato,abyzmluvaoúvereupravovalavýšku,početatermínysplátokakosúboru,
ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. K poplatku za upomienky uviedol, že v zmysle ustanovenia

§ 9 ods. 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný zasielať upomienky
spotrebiteľovi, v prípade ak nedochádza k uhrádzaniu splátok v zmysle splátkového kalendára. V zmysle
čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru 4. veta „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú
zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eur ako paušálnu úhradu
nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dni od doručenia písomnej výzvy na úhradu..“ Vzhľadom

na uvedené nie je možné považovať poplatok za zaslanie upomienky ako nekalú podmienku, nakoľko je
zasielanieupomienokvyžadovanépriamozákonomospotrebiteľskýchúveroch.Malzato,žedojednania
o mediačnej dohode, poplatku za zasielanie upomienok či zmluvnej pokute boli dojednané jasne, určito
a zrozumiteľne a týkajú sa samotného predmetu plnenia zo zmluvy (istiny) nakoľko zabezpečujú jeho
úhradu vzhľadom na čo nie je možné ich považovať za neprijateľné.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia zostatku

poplatku v sume 100,88 eura, trov mediačného konania vo výške 146,77 eura, poplatku za upomienky vo
výške 36 eur ako i 32 % úrokov ročne a 5 % úrokov z omeškania ročne z v žalobe špecifikovaných súm
z titulu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich žalovanému zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 14. 12. 2012. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozhodnutím žalobu žalobcu zamietol, keď
uzatvorenú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve neboli uvedené

úroky, splátky jednotlivých splátok a RPMN je rozporná s dobrými mravmi a z dôvodu, že žalovaný
nepreukázal nárok na poplatky za upomienky a mediačné konanie.

6. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním preukázané, že
strany sporu dňa 14. 12. 2012 uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako

veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 250 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť s
príslušným poplatkom vo výške 242 eur a to v 12 mesačných splátkach po 41 eur, počnúc dňom 20.
01. 2013, pri RPMN vo výške 304,1 %. Dňa 16. 07. 2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového
kalendára a úver mal byť uhradený dňa 13. 06. 2014. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutiaúveru (VPPÚ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa účastníci dohodli, že 1/3 poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
(bod 10.). Žalovaný riadne a včas neplatil splátky úveru, preto ho žalovaný vyzval na úhradu jeho

záväzku. Žalovaný zaplatil žalobcovi z titulu úveru doposiaľ sumu 313,70 eura, ako to dokladuje prehľad
splátok (č.l. 34 spisu).

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujemichrešpektovania(Rc88/98)azadobrémravytrebapovažovaťsúhrnspoločenských,kultúrnych
a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou

časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so
všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Za právny úkon,
priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (3 Cdo

137/2003). Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny
vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

13. V danej veci strany sporu ani nespochybnili, že uzatvorili dňa 14. 12. 2012 zmluvu o úvere, kde

žalobca bol dodávateľom, čo dokladuje predmet jeho činnosti podľa obchodného registra a žalovaný
vystupoval ako fyzická osoba, keďže zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že by konal s cieľom
smerujúcim (vzťahujúcim) sa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu. Z obsahu a formy úverovej
zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred
pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, ktorý nemal možnosť obsah

tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. V tomto smere preto správne súd prvej inštancie
dovodil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň
potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len
Zákon o spotrebiteľských úveroch), ktorý zároveň citoval i na vec sa vzťahujúce ustanovenia.

14.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutiezaložilna závere,žeúverposkytnutýžalovanémujebezúročný
a bez poplatkov, keď v zmluve neboli uvedené úroky, splátky jednotlivých splátok a RPMN bolo v
rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere je nutné prisvedčiť právnym záverom súdu prvej inštancie,
že v uvedenej zmluve absentuje úroková sadzba spotrebiteľského úveru a výška RPMN je v rozpore

s dobrými mravmi. Pre vyslovenie záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru postačuje, keď v
zmluve absentuje čo i len jedna z obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zák. č. 129/2010 Z. z., ktorú sankciu zákonodarca
zakotvil v ust. § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Jednou z týchto náležitostí, ktorú musí zmluva ospotrebiteľskom úvere obsahovať je i úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z obsahu sporom dotknutej úverovej zmluvy je zrejmé, že
žalobca ako veriteľ je oprávnený poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 250 eur, ktorý sa

zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 242 eur, t. j. celkovo
zaplatí čiastku 492 eur v 12 mesačných splátkach po 41 eur počnúc dňom 20.01.2013 na účet veriteľa
špecifikovaný vo VPPÚ. Údaj o úrokovej sadzbe poskytnutého spotrebiteľského úveru samotná zmluva
o úvere tak neobsahuje a tento nedostatok nemožno zhojiť odkazom na VPPÚ, ktoré v bode 10.
konštatujú, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na

vypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Odhliadnuc
od toho, že takto špecifikovaný úrok je zakomponovaný medzi celkovo 20 bodov VPPÚ napísaných
neprehľadne a drobným písmom, takýto spôsob určenia úrokovej sadzby neposkytoval žalovanému
jasnú a zrozumiteľnú informáciu o reálnej výške úrokovej sadzby pri uzatváraní úverovej zmluvy.

15. Odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom tiež dospel k záveru, že predmetná zmluva o

spotrebiteľskom úvere je postihnutá aj čiastočnou neplatnosťou v časti týkajúcej sa RPMN v zmysle
§ 39 OZ pre jej rozpor s dobrými mravmi. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho
vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd
vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky
pre použite § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci

ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch
sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v
súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia
a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. V tejto súvislosti

je významné, že výška RPMN podľa zmluvy o úvere predstavovala 304,1%, pričom podľa údajov
zverejnených na stránke www.finance.gov.sk bola priemerná RPMN pri ostatných spotrebiteľských
úveroch, neuvedených v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane s dobou splatnosti od 1 roka do 5
rokov, v treťom štvrťroku 2012 vo výške 46,35 % , a v štvrtom štvrťroku 2012 vo výške 47,29 %. Údaj o
priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy

o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú
zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (RPMN musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej
obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch) je v porovnaní s
obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúci vplyv
na rozhodovanie spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. V preskúmavanej

veci nepochybne RPMN dohodnutá medzi stranami sporu v predmetnej zmluve o úvere v decembri 2012
predstavovala viac ako 6-násobné navýšenie priemernej RPMN pri spotrebiteľských úveroch, z ktorého
zistenia je potrebné vyvodiť právny záver o neplatnosti tohto ujedania pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a ako také nemôže požívať súdnu ochranu. Za danej situácie tak
žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcom poskytnutý úver vo výške 250 eur a pokiaľ žalobcovi

žalovaný zaplatil z tohto titulu sumu 313,70 eura , správne súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o
zaplateniezostatkupoplatkuvsume100,88eura.Odvolacísúdtiež dodáva,žeakžalobcapožadovalza
poskytnutie úveru poplatok v sume 242 eur, ktorého výška bola takmer totožná s výškou poskytnutého
úveru, už samotná táto skutočnosť evokuje záver, že išlo o poplatok neprimeraný, rozporný s dobrými
mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

16. Rovnako správne súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v časti, v ktorej sa domáhal
zaplatenia sumy 146,77 eura ako trov mediačného konania a poplatku za upomienky vo výške 36 eur z
dôvodu, že žalobca nedoložil listinné dôkazy preukazujúce tento jeho nárok. V tejto súvislosti odvolací
súd zvýrazňuje, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, kde strany sporu majú povinnosť

tvrdenia rozhodujúcich skutočností a povinnosť na tieto svoje tvrdenia predložiť alebo označiť dôkazy.
Znamená to, že ich v spore zaťažuje dôkazné bremeno. Žalobca však pred prvoinštančným súdom,
ktorého zisteným skutkovým stavom je odvolací súd v odvolacom konaní viazaný (§ 383 CSP), žiadne
dôkazy preukazujúce zaslanie upomienok žalovaným, ako i realizáciu mediačného konania nedoložil. V
tomto smere tak neuniesol dôkazné bremeno, keď nepostačoval len jeho poukaz v žalobe na VPPÚ, s

čím je spojená sankcia v podobe nepriznania nároku.

17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudokako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku
o náhrade trov konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo
na mieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že
žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).