Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206670
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616206670.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: I. P., nar. XX.X.XXXX,

bytom XXX XX H. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Dudzíkom a JUDr. Kristínou Gerovou, Advokátske
združenie so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: D. P., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX H. XXX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7,
955 01 Topoľčany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam v kat.úz. H. zapísaným na
LV č. XXX ako parc.č. 682 zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, parc.č. 683 záhrady o výmere
912 m2, parc. č. 684 zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2, parc.č. 685 záhrady o výmere 742

m2 spolu s rodinným domom súp.č. XXX na parc.č. 684 a vyporiadava ho tak, že nehnuteľnosti prikazuje
do výlučného vlastníctva žalobcu I. P., nar. XX.XX.XXXX.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za prikázané nehnuteľnosti v sume 32.950 eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam v kat.úz. H. zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. 682 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 523 m2, parc.č. 683 záhrady o výmere 912 m2, parc. č. 684 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 672 m2, parc.č. 685 záhrady o výmere 742 m2 spolu s rodinným domom súp.č. XXX na parc.č.
684 z dôvodu, že so žalovaným sa nedohodli na vyporiadaní spoluvlastníctva a vzťahy medzi nimi sú
vážne narušené, pričom žiadal, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva alebo
do vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty podielu. Na pojednávaní uviedol, že žalobu podal kvôli
tomu, že žalovaný mu neustále robí schválnosti a ak mu nehnuteľnosti budú prikázané do vlastníctva,

tak by predal svoj dom, nakoľko býva v susedstve žalovaného, ktorý je jeho bratom. Poukázal na to, že
v r. 2008 žalovaný aj so svojim synom napadol matku aj jeho, a riešila to polícia a následne bola vec
rozhodnutá v priestupkovom konaní. V dome súp.č. XXX žije ich matka sama a on sa o ňu neustále stará,
pričom žalovaný tam nechodí. Pozemky užíva ako farmu a má tam hospodárske zvieratá a pokiaľ by
malo dôjsť k vyporiadaniu spoluvlastníctva spôsobom navrhnutým žalovaným, tak by zase len vznikali
medzi nimi problémy. Finančnú náhradu v prípade prikázania nehnuteľností do jeho vlastníctva by bol
schopný vyplatiť v hotovosti.

2./ Žalovaný uviedol, že má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, pričom súdny spor považuje za zbytočný a nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými
v žalobe. Podľa neho vzťahy medzi nimi sú narušené kvôli správaniu žalobcu a matky k nemu, keďžemu zamedzili prístup k nehnuteľnostiam. Potvrdil, že po smrti otca v r. 2004 užíva nehnuteľnosti výlučne
žalobca vrátane strojov a zvierat, ktoré sa tam nachádzajú a za toto užívanie mu nič neplatí a taktiež
mu odmieta umožniť prístup k nehnuteľnostiam. Spôsob vyporiadania navrhoval alternatívne tak, že by

bol ochotný vzdať sa svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalobcu vrátane živého a mŕtveho
inventáru za finančnú odplatu v sume 50.000 eur prípadne navrhol prikázať časť nehnuteľnosti do jeho
vlastníctva a časť nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca by mu vyplatil sumu 20.000
eur. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nebol nikdy trestaný a ani v zamestnaní nikdy nemal problémy
a práve naopak žalobca sa s nikým nerozpráva a neznáša sa ani so susedmi. Potvrdil, že v minulosti

mali spolu konflikty, ktoré boli riešené na obecnom úrade aj políciou. On taktiež farmárči ako žalobca,
ale stroje si musel uskladniť pri svojom dome a pokiaľ by mu boli prikázané parc.č. 682 a 683, tak by
ich využíval na farmárčenie. Potvrdil, že so žalobcom bývajú v rodinných domoch vedľa seba, avšak
nerozprávajú sa. V prípade rozdelenia nehnuteľností by si tieto oplotil, aby mal od žalobcu pokoj. Ak
by mu boli nehnuteľnosti prikázané v celosti, tak by mal peniaze na vyplatenie žalobcu, ale takýmto
spôsobom nechce vec riešiť kvôli matke, aby sa nemusela sťahovať.

3./ Svedkyňa I. P., matka účastníkov, vypovedala, že v dome, ktorý je predmetom vyporiadania strávila
prakticky celý život a býva tu 66 rokov a chce tu aj dožiť a teda sa nechce sťahovať. Stará sa o ňu
žalobca, ktorý za ňou prakticky stále chodieva, nakoľko na nehnuteľnostiach aj hospodári. Ona nemôže
zostať sama kvôli zdravotným problémom. Potvrdila, že medzi synmi sú už dlho problémy a nenávisť a

žalovaný si pobral čo sa dalo a popredal. Taktiež ju zbil palicou, dostala po krížoch a spadla. Nevie si
predstaviť, že by žalovaný bol na vedľajšom pozemku a po tom, čo prežila, ho tam nechce. Ani jedného
zo synov neukrivdili a dokonca žalovanému nechali viac z rolí, aby nebol hriech, problémy medzi synmi
nastali po smrti manžela. K vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva sa vyjadrila tak, že chce, aby
nehnuteľnosti boli prikázané žalobcovi, ktorý sa o ňu stará.

4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkyne I. P., oboznámením sa so znaleckým
posudkom znalca Ing. Róberta Kršiaka č. 119/2017, s predloženými dokladmi a správami, ako aj s
priestupkovými spismi Okresného úradu v Topoľčanoch a taktiež vykonaním obhliadky, pričom zistil, že
sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz. H. zapísaných na LV č. XXX ako

parc. č. 682 zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, parc.č. 683 záhrady o výmere 912 m2, parc.
č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2, parc.č. 685 záhrady o výmere 742 m2 spolu
s rodinným domom súp.č. XXX na parc.č. 684 a to každý v podiele 1/2 s tým, že tieto nehnuteľnosti
nadobudli v dedičskom konaní po svojom otcovi a ako ťarcha na týchto nehnuteľnostiach je zapísané
bezplatné doživotné právo bývania a užívania pre I. P., rod. G. - matku účastníkov. Sporné nehnuteľnosti

v súčasnej dobe užíva žalobca, ktorý sa zaoberá poľnohospodárstvom a taktiež sa stará o matku, ktorá
v dome súp.č. XXX býva na základe práva doživotného bývania a užívania. Obhliadkou nehnuteľností
súd zistil, že rodinný dom nie je reálne deliteľný podľa výšky spoluvlastníckych podielov, keďže sa jedná
o starší prízemný rodinný dom, za ktorým sa nachádzajú hospodárske stavby užívané žalobcom na
chov hospodárskych zvierat. Rodinný dom sa nachádza na parc.č. 684 a naľavo od tohto pozemku je

parc.č. 682 a za ňou parc.č. 683, o ktoré prejavil záujem žalovaný s tým, že by ich využíval pri svojom
podnikaní v poľnohospodárstve na skladovanie strojov, pričom v minulosti na parc.č. 682 stál rodinný
dom, avšak v súčasnej dobe sa tam už nenachádza a teda oba pozemky, o ktoré mal žalovaný záujem
nie sú zastavané a na parc.č. 682 je možný prístup z hlavnej cesty vedúcej cez obec H.. Parc.č. 682
a 683 je možné od parcely č. 684 a 685 oddeliť vybudovaním oplotenia, čo navrhoval žalovaný s tým,

že oplotenie by postavil na svoje náklady v prípade, ak by mu bola prikázaná do výlučného vlastníctva
parc č. 682 a 863.

5./ V priebehu konania obe strany požiadali znalca Ing. Róberta Kršiaka o vypracovanie znaleckého
posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, pričom znalec

vypracoval znalecký posudok č. 119/2017, ktorým všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovil na sumu
65.900 eur a napriek tomu, že znalecký posudok neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, tak súd
ho pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy, keďže tento predložili sporové strany spoločne a nemali
voči nemu žiadne námietky.

6./ Podľa správy Obce Preseľany dňa 30.03.2011 bolo konané zasadnutie komisie pre ochranu
verejného poriadku a odpadového hospodárstva pri OZ, kde bol určený termín obhliadky na 05.04.2011
týkajúcej sa stavu naukladaného dreva a stavu oplotenia od nehnuteľnosti patriacej D. P. a D. P. a
pri tejto príležitosti bola vypočutá aj p. U. P. - manželka I. P., nakoľko sa na ňu sťažovali susedia D. aW. P.. Starosta obce a členovia komisie sa pokúsili o zmier medzi účastníkmi, avšak bezúspešne. Vec
bol postúpená na riešenie Obvodnému úradu v Topoľčanoch, priestupkovému oddeleniu obe strany so
svojimi rodinami sa inak na verejnosti správajú slušne, nevyvolávajú konflikty medzi občanmi a o svoje

rodiny sa riadne starajú.

7./ Z priestupkového spisu bývalého Obvodného úradu v Topoľčanoch, odbor všeobecnej vnútornej
správy č. A/2008/00982/267 vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 08.08.2008 bolo konanie vo veci
obvineného D. P. pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť úmyselným

narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 17.03.2008 v autobuse na
ceste z Topoľčian do Koniaroviec mal nadávať svojej švagrinej U. P., ktorá cestovala s dcérou I. a pred jej
rodinným domom ju mal odsacovať od jej bránky, aby nemohla ísť domov a mal ju chvíľu prenasledovať,
zastavené, lebo spáchanie skutku sa obvinenému nepreukázalo.

8./ V priestupkovom konaní č. A/2008/01050/318 bol rozhodnutím zo dňa 02.06.2009 žalobca uznaný

vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil úmyselným
narušením občianskeho spolunažívania vyhrážaním sa ujmou na zdraví a iným hrubým správaním tým,
že dňa 31.03.2008 zo záhrady svojho rodinného domu v obci H. sa svojmu bratovi D. P. vyhrážal, že ho
zabije, držal v ruke kovovú tyč, s ktorou sa mu hrozil, hádzal do neho malé kamene a dňa 14.03.2008
na Okresnom riaditeľstve PZ v Topoľčanoch pred príslušníkom polície sa vyhrážal na adresu D. P., že

ho zabije a dňa 02.04.2008 v H. pred rodinným domom sa D. P. vyhrážal, že ho zabije a vulgárne mu
nadával, za čo žalobcovi bolo uložené pokarhanie. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa
06.07.2009.

9./ V konaní č. A/2008/01691/733 bol priestupkovým orgánom vydaný dňa 01.12.2008 rozkaz o

uložení sankcie za priestupok, podľa ktorého bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 17.05.2008 v obci H. v priestoroch rodinného
domu č. XXX tým, že po tom, ako sa pohádal s I. P., tohto fyzicky napadol tým spôsobom, že ho chytil
pod krk a začal ho udierať päsťou do tváre, pričom utrpel drobné poranenia s dobou liečenia 5-6 dní a
fyzicky napadol I. P. tým spôsobom, že ju zhodil na zem a udrel ju s drevenou palicou na podopieranie do

oblasti krížov a chrbta s dobou liečenia 7 dní, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700,-Sk. Uvedený
rozkaz sa stal právoplatným dňa 29.12.2008.

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ods.2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže

vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods.1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelení podľa podielov.
Podľa ods.2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiadava spoluvlastníctvo

prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat.úz. H. zapísaným na LV č. XXX je
dôvodná, nakoľko strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností a to každý v podiele

1/2 a medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva vzájomnom vyporiadaní a preto na
návrh žalobcu musel o vyporiadaní rozhodnúť súd, ktorý musí zobrať do úvahy predovšetkým to, či je
rozdelenie spoločnej veci reálne možné a ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov
a možnosť vec účelne využívať. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd buď reálnymrozdelením veci podľa výšky podielov alebo prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu a v prípade, ak by žiadny zo spoluvlastníkov vec nechcel, tak nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov. Pri rozhodovaní súd musí postupovať v takom poradí, ako stanovuje zákon

a ani prípadný súhlas strán konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojim
rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Je
nesporné, že v tomto prípade rozdelenie veci nie je dobré možné vzhľadom na nemožnosť reálnej
deľby rodinného domu podľa výšky spoluvlastníckych podielov, ktorú skutočnosť potvrdili obe sporové
strany a súd sa o tom presvedčil pri obhliadke nehnuteľností a preto do úvahy prichádzal ďalší

spôsob vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to prikázaním nehnuteľností za primeranú náhradu
jednému alebo obom spoluvlastníkom tak, ako to navrhoval žalovaný. Pre rozhodnutie o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom a to nielen rozdelením veci ale aj prikázaním doterajšej
spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu v zákone
v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Vychádzajúc zo znenia tohto zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská,
podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza a teda aj
prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko
účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán.
Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po

jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú
do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania
s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone. Okrem uvedených
kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium a to skutočnosť,
že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva,

prípadne o fyzické napádanie, či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania vecí,
ktorú sú v spoluvlastníctve. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy
celávecadovlastníctvasapretovecprikazujevždyakocelok,atoniektorémuzospoluvlastníkov.Zákon
však nevylučuje, aby podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané aj takým spôsobom, ako navrhol
žalovaný s tým, že by mu boli prikázané pozemky parc.č. 682 a 683 a do výlučného vlastníctva žalobcu

by bol prikázaný rodinný dom súp.č. XXX spolu s pozemkami parc.č. 684 a 685, pričom obhliadkou
nehnuteľnosti súd zistil, že takýto spôsob vyporiadania je reálny a nebol by problém vychádzajúc zo
znaleckého posudku zaviazať žalobcu na vyplatenie primeranej náhrady žalovanému. Takýto spôsob
vyporiadania spoluvlastníctva by bol možný aj z hľadiska prístupu budúcich vlastníkov jednotlivých
nehnuteľností z miestnej komunikácie, pričom žalovaný navrhol vybudovanie oplotenia medzi takto

rozdelené nehnuteľnosti na svoje náklady. Súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam musel vychádzať z jednotlivých kritérií výslovne uvedených
v zákone a taktiež aj z ďalších skutkových okolností zistených v priebehu konania a keďže rozdelenie
nehnuteľností vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby rodinného domu nebolo dobre možné, tak
prichádzal do úvahy druhý spôsob vyporiadania a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému

prípadne obom spoluvlastníkom tak, ako to navrhoval žalovaný a ktorú možnosť súd pri svojom
rozhodovaní tiež zobral do úvahy. Keďže podiely oboch spoluvlastníkov na sporných nehnuteľnostiach
sú rovnaké, tak súd skúmal ďalšie kritéria uvedené v zákone a to účelné využitie nehnuteľnosti v prípade
ich prikázania jednému z nich prípadne obom a na násilné správanie podielového spoluvlastníka. Pokiaľ
ide o účelné využitie nehnuteľností, tak je nesporné, že v súčasnej dobe tieto užíva výlučne žalobca

na poľnohospodársku činnosť, keďže chová hospodárske zvieratá v stavbách nachádzajúcich sa za
rodinným domom a taktiež na pozemkoch má odstavené poľnohospodárske stroje. Je pravdou, že v
prípade rozdelenia nehnuteľností takým spôsobom, ako navrhoval žalovaný by tiež došlo účelnému
využitiu pozemkov, nakoľko žalovaný by mal bezproblémový prístup k pozemkom parc.č. 682 a 683,
kde by mohol uskladňovať poľnohospodárske stroje, ktoré v súčasnej dobe musí skladovať pri svojom

rodinnom dome, čo mu zjavne spôsobuje problémy a takýto spôsob vyporiadania by si však vyžadoval
vybudovanie oplotenia medzi pozemkami, ktoré by mali patriť žalobcovi a žalovanému. Ako ďalšie
kritérium pri rozhodovaní súdu bolo potrebné skúmať násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
druhémuspoluvlastníkovi,pričomzpriestupkovýchspisovvyplýva,ževr.2008dochádzalokukonfliktom
medzi podielovými spoluvlastníkmi, keď žalobca bol právoplatne uznaný vinným, že sa žalovanému

vyhrážal zabitím, hádzal do neho malé kamene a taktiež mu vulgárne nadával, avšak na druhej strane
žalovaný bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok uznaný vinným z fyzického napadnutia žalobcu
ako aj fyzického napadnutia matky I. P., ktorú zhodil na zem a udrel ju s drevenou palicou do oblasti
krížov a chrbta a podľa názoru súdu pri hodnotení tohto kritéria je potrebné dôjsť k záveru, že intenzitanásilnéhosprávaniapodielovéhospoluvlastníkazostranyžalovanéhobolaväčšia,akozostranyžalobcu
a navyše žalovaný fyzicky napadol matku I. P., ktorá má bezplatné doživotné právo bývania a užívania
sporných nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť zobral súd do úvahy pri svojom rozhodovaní a na jeho

rozhodnutie mala podstatný vplyv aj skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti naďalej užíva matka oboch
účastníkov, ktorá býva v rodinnom dome súp.č. XXX a o ktorú sa stará výlučne žalobca, pričom matka
sa jednoznačne vyjadrila v prospech prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s tým,
že si nevie predstaviť situáciu, aby vedľajšie nehnuteľnosti užíval žalovaný. Na základe vyhodnotenia
tohto skutkového stavu ako aj jednotlivých kritérií rozhodujúcich pre spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a to samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že podielové
spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu je potrebné vyporiadať tak,
že tieto budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú finančnú náhradu žalovanému
za jeho spoluvlastnícky podiel. Súd zvažoval spôsob vyporiadania navrhnutý žalovaným, avšak s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že spolužitie sporových strán v susedstve
nie je dobre možné vzhľadom na intenzitu narušenia vzájomných vzťahov, napriek ochote žalovaného

vybudovať medzi nehnuteľnosťami oplotenie, keďže podľa názoru súdu ani vybudovanie akéhokoľvek
oplotenia by v budúcnosti nemohlo vylúčiť prípadné ďalšie konflikty medzi sporovými stranami a súd
zobral do úvahy aj želanie matky sporových strán dožiť v kľude svoj život v dome, kde má doživotné
právo bývania. Pokiaľ ide o primeranú finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného, tak súd
vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Róberta Kršiaka, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti

ocenené na sumu 65.900 eur a teda vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalovaného súd
zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 32.950 eur žalovanému do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

11./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže v tomto prípade nie je možné hovoriť o jednoznačnom úspechu

niektorej strany, nakoľko už pred podaním žaloby žalobca síce navrhoval prikázanie nehnuteľnosti
buď jemu alebo žalovanému a v takomto zmysle bola podaná aj žaloba, avšak žalovaný sa nebránil
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva mimosúdne a najskôr bol ochotný vzdať sa
svojho spoluvlastníckeho podielu vrátane živého a mŕtveho inventáru a alternatívne navrhoval, aby časť
nehnuteľností bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva, avšak v priebehu konania po znaleckom

dokazovaní, trval vyslovene na prikázaní časti nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a teda vzhľadom
na spôsob rozhodnutia súdu nie je možné jednoznačne konštatovať úspech žalobcu alebo úspech
žalovaného, keďže súd rozhodol podľa jednej z možností, ktorú navrhoval žalobca a s ktorou pôvodne
žalovaný aj súhlasil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).