Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 16Csp/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200730
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217200730.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: C.Í. F., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. XX,
L., o zaplatenie 16,00 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 16,00 eur od 25.02.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.01.2017 doručenou súdu dňa 20.01.2017 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 100,64 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013 uzatvorenej
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanej zmluvy v platnom znení žalobca

ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 68,00 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere,
a to v 6 mesačných splátkach po 28,00 eur, počnúc dňom 20.03.2013. Dňa 02.09.2013 požiadal
žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Na základe tejto žiadosti mal byť
celý úver uhradený dňa 20.01.2014. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o

úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a
včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere
a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal
uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok,
celkom vo výške 36,00 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 84,00 eur. Keďže
žalovaný do dňa vyhotovenia žaloby neuhradil celú dlžnú sumu, žalobca navrhuje, aby súd žalovaného

zaviazal na zaplatenie istiny 16,00 eur, poplatku 46,24 eur, poplatku za upomienky 36,00 eur, úroku vo
výške 32 % ročne zo sumy 100,00 eur od 07.03.2013 do 19.03.2013 v sume 1,05 eur, zo sumy 72,00
eur od 20.03.2013 do 15.04.2013 v sume 1,64 eur a zo sumy 16,00 eur od 16.04.2013 do zaplatenia,s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 62,24 eur od 25.02.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere zo dňa
07.03.2013, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a žiadosť o úpravu splátkového kalendára zo dňa
02.069.2013 schválená dňa 31.10.2013.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu dňa 18.07.2017, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom

predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 07.03.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 100,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok v sume 68,00 eur, celkovo zaplatiť čiastku 168,00 eur v jednej splátke po 168,00

eur. Celkový poplatok žalovaného spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 %
ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 19,58 eur a administratívnych nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo
výške 48,42 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 168,00 eur do 20.08.2013. RPMN bolo
dohodnuté na 182,24 % pri priemernej hodnote RPMN vo výške 36,73 %. Dňa 02.09.2013 žalovaný

požiadal o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 36 dní tak, aby dátum prvej
posunutej splátky bol 20.11.2013. Žalobca túto žiadosť žalovaného dňa 31.10.2013 schválil. Žalovaný
uhradil žalobcovi sumu 84,00 eur, zvyšnú časť dlžnej sumy neuhradil, preto sa jej zaplatenia domáha
žalobca na súde.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom naúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel

uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie

je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu,
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom

trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo

spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

16. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený
záväzkový vzťah, a to zmluva o úvere zo dňa 07.03.2013 uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
nepomenovaná zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere tak, ako
bola uzavretá spĺňa všetky atribúty zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,

keď žalobca na základe nej poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky. Na základe predmetnej zmluvy o úvere žalobca
žalovanému poskytol úver vo výške 100,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s ročným úrokom
vo výške 39,15 % (predstavujúci sumu 19,58 eur) a uhradiť aj administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 48,42 eur, spolu sa teda žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi

sumu 168,00 eur. RPMN bolo stanovené vo výške 182,24 % , priemerná hodnota RPMN bola 36,73
%. Uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde
žalovaný bol spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými
zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných
potrieb a právny predchodca je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. V danom prípade je

nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho

preukazu). Zároveň ide i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže zmluva nespĺňa ani jednu z podmienok stanovených v § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže zmluvou bol poskytnutý úver vo výške 100,00 eur, nemožno konštatovať, že výška
úveru bola menšia ako 100,00 eur, kedy by podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch
nešlo o spotrebiteľský úver. Rovnako nešlo ani o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri

mesiace, keďže zmluva bola uzavretá dňa 07.03.2013 a splatnosť bola určená do 20.08.2013. Je teda
nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na túto zmluvu je teda potrebné prednostne
aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch a v neupravených otázkach
Občiansky zákonník.

22. Keďže súd vyhodnotil, že zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť
i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či má uvedená zmluva všetky obligatórne
náležitostivyžadovanézákonomospotrebiteľskýchúveroch,pričomdospelkzáveru,žeúverovázmluva
má v tomto smere nedostatky.

23. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov výšku, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). V súlade s ustanovením
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje

neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Logickýmvýkladomtohtoustanoveniamožnodospieťkzáveru,žezozmluvymusíjednoznačnevyplývať
splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo.

Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (46,51 eur), avšak pre určenie práv a
povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých
splátkach plní osobitne na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Právny predchodca žalobcu
jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplývaspôsob splácania úrokov a poplatkov. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár
neobsahovala.Tietoinformáciesúvýznamnéprespotrebiteľanajmäpokiaľideojehomožnosťzhodnotiť
na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či

požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp., aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť
celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver, preto je potrebné, aby bol s nimi
oboznámený ešte pred uzavretím zmluvy. Posudzovaná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným túto podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a
zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka)

uvedenú nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaná podľa §
11 ods. 1. písm. b) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou
zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Posúdenie zmluvy o splátkovom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov pritom nie je ani v rozpore
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ č. C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorý vo svojej odpovedi na 1.

otázku uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo
forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí

vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však
vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v
tomtokonkrétnomprípadeideovnútroštátneprávo-zákon,ktorýnadrámecsmernicezakotvilprísnejšie
podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je

viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

25. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v

zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

26. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

27. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

28. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto

prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.29. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa

o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

30. Súd je preto toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto
zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. Keďže poskytnutý úver sa teda v zmysle vyššie uvedeného považuje za bezúročný a bez poplatkov,
má žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, teda len na
vrátenie reálne poskytnutej istiny bez poplatkov, úrokov a sankcií. Žalovanému bola reálne poskytnutá
suma 100,00 eur, pričom žalovaný vrátil žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 84,00 eur.
Žalovaný je teda ešte povinný vrátiť žalobcovi 16,00 eur (100,00 - 84,00), preto v tejto časti súd žalobe

vyhovel a žalovaného zaviazal na jej úhradu. Pretože sa žalovaný s týmto peňažným plnením dostal
do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od
25.02.2014 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania v znení účinnom od 01.02.2013, ktoré
znenie sa vzťahuje na daný prípad, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže žalobca
si uplatnil nižší úrok z omeškania, ako by mu patril, súd viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi
úrok z omeškania z priznanej sumy vo výške žiadanej žalobcom. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2

Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 16,00 eur s príslušenstvom
vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 100,93 eur s príslušenstvom (istina 16,00 eur + poplatok 46,24 eur + poplatok za upomienky 36,00
eur + vyčíslený úrok vo výške 1,05 eur a 1,64 eur). Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý
úspech žalobcu v rozsahu 15,85 %, hrubý úspech žalovaného v rozsahu 84,15 % a tým je daný prevažný

čistý úspech žalovaného v rozsahu 68,30 % (84,15 % - 15,85 %), čo v konečnom dôsledku znamená
právo žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.
Keďže však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd
rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia
§ 255 ods. 1 a 2 CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle

tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci
konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna zo
strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania
a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).