Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Yvetta Dzugasová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/165/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717211710.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členovJUDr.JanyUrbanovejaMgr.AnnyMihálikovej,vprávnejvecižalobcu:BENCONTCOLLECTION,
a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50
361 368, proti žalovanému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX V., v konaní o
zaplatenie 194,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
6Csp/206/2017-84 zo dňa 28.03.2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/206/2017-84 zo dňa 28.03.2018 vo výroku, ktorým vo
zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.)p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti (výrok I.) z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/206/2017-84 zo
dňa 28.03.2018 n e d o t k n u t ý .
Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkompostupompodľa§297písm.b),§219ods.3zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 9 ods.
2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia Zmluvy a § 3 ods. 1, 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 66,94 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2017 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 194,83 Eur, úrokov vo výške 46,93 Eur, úrokov vo výške
178,20 Eur, úrokov vo výške 29,5 % ročne zo sumy 194,83 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úrokov
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 194,83 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatkov vo
výške 47,14 Eur a náhrady trov konania. Prvoinštančný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o úvere, ktorá bola
uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského
práva. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú na podklade Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Dňa 19.12.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu so
žalovaným Zmluvu o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 400 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 25,62 Eur aj spoistením, pričom celková výška nákladov je uvedená v sume vo výške 158,03 Eur. Zo stavu úveru
ku dňu 07.06.2017 mal súd preukázané, že žalovaný uhradil na úver celkovo 333,06 Eur. Aj keď
predmetom Zmluvy o úvere bolo aj poistenie, výška poistného nebola individuálne dohodnutá. Žalovaný
ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť výšku poistného. V zmluve bol dojednaný základný súbor
poistenia bez bližšieho uvedenia výšky poistného a prvoinštančný súd odkaz na sadzobník poplatkov
alebo všeobecné podmienky nepovažoval v zmysle ustálenej judikatúry za individuálnu dohodu. Po
preskúmaní predmetnej Zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že táto zmluva neobsahuje povinné
obsahové náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. V zmluve je nesprávne uvedený údaj o
celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedený údaj má za následok, ako keby
nebol uvedený vôbec, čo zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Už pri uzatvorení zmluvy musí byť dlžníkovi zrejmé, aká je celková čiastka, ktorú bude musieť zaplatiť.
Z obsahu zmluvy nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, akú čiastku má žalovaný celkovo zaplatiť,
keď násobok výšky splátok (25,62 Eur) a počtu splátok (24) je suma 614,88 Eur. Celkové náklady
sú tak vo výške 214,88 Eur, pričom v zmluve je uvedená výška celkových nákladov 158,03 Eur.
Celková čiastka (po prepočítaní počtu a výšky splátok) je uvedená odlišne než tomuto v skutočnosti je.
Uvedenie nesprávnej hodnoty celkovej čiastky vytvára nepravdivý obraz o nákladoch spotrebiteľa na
úver. Nesprávne uvedená suma celkových nákladov má za následok aj nesprávnu hodnotu RPMN - ak
by aj súd akceptoval platné dojednanie o poistnom, aj v tom prípade by bola celková čiastka uvedená v
nesprávnej výške, nakoľko po prepočte by vychádzalo mesačné poistné vo výške 2,37 Eur (214,88 Eur
- 158,03 Eur = 56,85 Eur/24 = 2,37 Eur), pričom v sadzobníku (č.l. 33) je uvedená výška poistného pre
daný typ úveru a súboru poistenia vo výške 2,62 Eur mesačne. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie tzv. čistej istiny
bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných plnení spojených s poskytnutým úverom. Keďže žalovaný
čerpal úver vo výške 400 Eur a celkovo uhradil 333,06 Eur, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
sumy 66,94 Eur. Súd súčasne zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo súdom priznanej istiny od 01.02.2018 do zaplatenia. Súd nemohol žalobcovi priznať úrok
z omeškania od ním navrhovaného dátumu, nakoľko z predložených listinných dôkazov súd nemal
preukázané odoslanie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, prípadne výzvy na úhradu
dlhu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal kvalifikované doručenie výzvy na
úhradu predčasne splatného dlhu. Súd preto vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania
až doručením žaloby. Táto mu bola doručená do vlastných rúk dňa 31.01.2018. Žalovaný sa dostal do
omeškania až nasledujúci deň, t. j. 01.02.2018. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a zohľadňujúc
princíp procesnej ekonómie sa bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou žalobcu.
3. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2
CSP. Žalovaný bol v konaní pomerne úspešný v čistom rozsahu 31,28 %. Keďže z obsahu spisového
materiálu nevyplýva, že by žalovanému v konaní vznikli akékoľvek trovy a tento si nárok na náhradu
trov konania ani neuplatnil, súd rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania, alternatívne
sa domáhal v napadnutej časti jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci
C42 / 15, pričom uviedol, že všetky náležitosti zmluvy o úvere nemusia byť obsiahnuté v jedinom
dokumente.Akovyplývazčlánku10ods.2smernice2008/48vsúladesodôvodnením31tejtosmernice,
požiadavka zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere, vyhotovenej písomne alebo na inom
trvalom nosiči, náležitosti uvedené týmto ustanovením je nevyhnutná na to, aby sa spotrebiteľ mohol
oboznámiťsosvojimiprávamiapovinnosťami.Zmluvaoúvereuzatvorenámedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovaným obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky
ako aj na Sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky. a.s. (právny predchodca žalobcu).
Čo sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, odvolateľ uviedol, že celkovú čiastku
úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom,
pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Samotné číselné
neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne
identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Odvolateľ nesúhlasil ani
s tvrdením súdu o tom, že v Zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladova RPMN. Ako prílohu odvolania predložil žalobca súdu listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný
podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ ktorý garantuje
správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 23. splátka úveru bola len vo výške
22,18 Eur a 24. splátka úveru už bola vo výške 0 Eur. Vo vzťahu k poisteniu úveru odvolateľ uviedol,
že do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na
získanie úveru, resp. jeho získanie za ponúkaných podmienok V prípade zmluvy o úvere uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových
nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, ktorá nebola
podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. V ďalšej časti odvolania
namietal žalobca nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru neobsahuje
náležitosti vyžadované zákonnou úpravou. Dodal, že riadne zdôvodnenie rozhodnutia súdu je garanciou
práva účastníka na spravodlivý proces (v tejto súvislosti odkazuje na viaceré rozhodnutia Ústavného
súdu SR v nálezoch, napr. III. ÚS 311/01, III. ÚS 107/07, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09 a ďalšie) a
poukázal aj na judikatúru a teoretické východiská v súvislosti s ochranou spotrebiteľa.
5.Žalovanýnaodvolaniežalobcu,ktorémubolodoručenétzv.fikcioudoručeniadňa17.05.2018,nijakým
spôsobom nereagoval.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti a v závislom výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
prevažnej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu
formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
9. Uzatvorením Zmluvy o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bol založený
spotrebiteľskýprávnyvzťah(tentozáverodvolateľnenamietal).Bolpretosprávypostupokresnéhosúdu,
keď podrobil Zmluvu o úvere súdnej kontrole, či po stránke obsahovej spĺňa náležitosti vyžadované §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ je aj ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. V konkrétnej Zmluve údaj o celkových nákladoch na úver vo výške 158,03 Eur nezodpovedal
parametrom uvedeným v Zmluve, keďže poskytnutý úver v sume 400,00 Eur mal byť žalovaným -
dlžníkom splatený v 24 splátkach po 25,62 Eur ( 24 x 25,62 Eur = 614,88 Eur) a vychádzajúc z
matematického výpočtu potom náklady na úver predstavovali 214,88 Eur a nie 158,03 Eur. Znamená
to, že spotrebiteľ v kontraktačnej fáze dostal skreslenú informáciu o výške nákladov na úver (skreslenú
informáciuopovinnomúdaji),tedavZmluvebolauvedenánižšiasumanákladovnaúvernežsuma,ktorú
mal žalovaný splatiť podľa výšky a počtu splátok - čo žalobca (odvolateľ) neobjasnil/nepodložil žiadnymi
skutkovými tvrdeniami. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na to, že v skutočnosti podľa výpočtu sa má
jednať o celkovú výšku nákladov 25,62 x 24 splátok, predposledná splátka má byť v zníženej sume 22,18
Eur a posledná splátka v sume 0,00 Eur, takto vymedzené údaje v Zmluve absentujú. Vecné a právne
súvislosti na základe ktorých okresný súd uzavrel bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktoré zároveň
aj podrobne v dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval, majú podľa názoru odvolacieho súdu zákonnýrámec. Len na doplnenie odvolací súd dodáva, že uvedená náležitosť spotrebiteľskej zmluvy má priamy
dopad na správne uvedenie výšky RPMN, teda ďalšej obligatórnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods.
2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Následne žalovaný bol
povinný nahradiť iba úverovú sumu, ktorú obdŕžal vo výške 400,00 Eur, z ktorej uhradil sumu 333,06 Eur
na základe čoho súd mohol žalobcovi priznať uplatnený nárok len vo výške 66,94 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 66,94 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia.
10. S prihliadnutím na uvedený právny záver sa odvolací súd ako s právne irelevantnou bližšie
nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu, týkajúcou sa dohody o poistení úveru a jej (ne)zahrnutia
do RPMN, rovnako aj argumentácie týkajúcej sa (ne)správne uvedenej RPMN, pričom odkazuje na
teoretické východiská prvoinštančného súdu obsiahnuté v odseku 11. napadnutého rozsudku.
11. Nakoľko odvolanie žalobcu v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil
napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, ako
aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
úspechu strán spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
12. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že
žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení
sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak
taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.