Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/445/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113215367
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113215367.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa Z.. V. A., J.. XX. XX. XXXX, G. G. G., J. K. XX, proti odporcovi E - Byt správa domov
s.r.o., so sídlom Poprad, Hraničná 5, IČO: 36 502 081, v konaní zastúpené JUDr. Luciou Fabriciusovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Kuzmányho č. 7, o určenie absolútnej neplatnosti
zmluvy o výkone správy a zaplatenie 958,45 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 958,45 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 03. 06. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
určil absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, a to zmluvy o výkone správy a zároveň sa domáhal
zaplatenia sumy 829,09 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Na návrh navrhovateľa súd pripustil zmenu návrhu svojím rozhodnutím zo dňa 05. 06. 2014, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 07. 2014 tak, že navrhovateľ požadoval, aby súd určil, že zmluva o
výkone správy č. 09/12/2009 medzi navrhovateľom a odporcom je absolútne neplatná a zároveň žiadal
zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 958,45 Eur a nahradil mu trovy konania.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas a žiadal tento ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ vo svojom návrhu, neskôr vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že odporca začal

vykonávať správu bytové (apartmánového domu) v obci J. X., súpisné číslo XXX, začiatkom roka 2010
a to aj napriek tomu, že nesplnil zákonné podmienky ustanovené v § 8a ods.1 zákona č. 182/1993 Z.
z., nakoľko zmluva o výkone správy nebola nikdy schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov apartmánov v dome.

Navrhovateľ uviedol, že on sám zmluvu o výkone správy nikdy s odporcom nepodpísal a s jej znením
od začiatku nesúhlasil.

Zároveň uviedol, že vzhľadom na túto situáciu zasielal platby odporcovi, ktoré boli určené výlučne
na úhradu jeho skutočnej spotreby vody a elektrickej energie. Odporca si však tieto platby započítal
ľubovoľne ako úhradu na svoju odmenu za služby ako upratovanie, vonkajšiu údržbu, načo neboloprávnenýanavyšenebollegitímnymsprávcomdomu.Zároveňneboloprávnenýdojednaťtakétoslužby
pre uvedený bytový dom.

Uviedol, že zmluva, ktorá mu bola predložená, napriek tomu že na nej figuruje nejaký podpis, pričom
ani odporca nespochybňuje tú okolnosť, že to nie je podpis navrhovateľa, túto zmluvu teda nepodpísal
z dôvodu nesúhlasu s jeho obsahom a tak isto procesom, ktorý nebol dodržaný a je ustanovený v § 8a
ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. Takáto zmluva mala byť schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých
vlastníkov s tým, že následný postup mal byť taký, že nadpolovičná väčšina musí takúto zmluvu aj

podpísať. Pokiaľ sa tak nestalo, on zmluvu č. 09/12/2009 zo dňa 17. 12. 2009 považuje za absolútne
neplatnú.

Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie listinou a to nazvanou zmluva o výkone správy č. 09/12/2009,
ktorá mala byť uzavretá podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. medzi navrhovateľom ako vlastníkom
bytu a nebytového priestoru a správcom, t. j. odporcom. Táto zmluva je datovaná dňom 17. 12. 2009

obsahuje podpis troch konateľov spoločnosti odporcu, pričom v mieste, kde mal byť podpis navrhovateľa
je neidentifikovateľný podpis tretej osoby, ktorý je preškrtnutý.

Z týchto dôvodov preto navrhovateľ požadoval určenie takejto zmluvy za absolútne neplatnú.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zdôvodnil tým, že
ako bezdôvodné obohatenie nežiada platby, ktoré odporcovi uhradil resp. započítal za platby vodného a
stočného, elektrickú energiu bytu, osvetlenia spoločných priestorov a odvoz domového odpadu. Žiadal
však vydať ako bezdôvodné obohatenie platby, ktoré si odporca započítal na položku fond opráv z
toho dôvodu, že na takéto zriadenie tohto fondu nebol legitímny. Zároveň žiadal vrátiť ako bezdôvodné

obohatenie platby započítané na poistenie domu, upratovanie vnútorných priestorov, vonkajšia údržba,
servis vodomerov, havarijná služba a poplatok za správu.

Navrhovateľuviedol,žezarok2010zaplatilzálohovéplatbyvovýške301,44Eur,pričomplatbuzavodné
a stočné vo výške 10,80 Eur, elektrickú energiu bytu vo výške 24,-- Eur, osvetlenie spoločných priestorov

3,-- Eur a odvoz domového odpadu vo výške 26,04 Eur, spolu 63,84 Eur nenamietal v tom zmysle, že
v tejto časti nejde o bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného potom navrhovateľ uviedol, že rozdielom
zaplatenej zálohy vo výške 301,44 Eur a platieb za uvedené médiá vo výške 63,84 Eur predstavuje
sumu 237,60 Eur ako bezdôvodné obohatenie za rok 2010.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že za rok 2011 zaplatil zálohovú platbu vo výške 286,20 Eur a jednorazovú
platbu dňa 18. 07. 2011 vo výške 174,31 Eur, teda celkovo uhradil sumu 460,51 Eur. Z uvedenej sumy
odpočítal elektrickú energiu bytu vo výške 30,-- Eur, osvetlenie spoločných priestorov vo výške 9,12 Eur
a odvoz domového odpadu vo výške 26,04 Eur. Spolu teda 65,16 Eur. Rozdielom potom medzi sumami
460,51 Eur a 65,16 Eur žiadal vydať bezdôvodné obohatenie za rok 2011 vo výške 395,35 Eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že za rok 2012 zaplatil zálohové platby vo výške 268,95 Eur, z ktorých
odpočítal platby za vodné a stočné vo výške 16,16 Eur, elektrickej energie bytu vo výške 15,-- Eur,
osvetlenie spoločných priestorov vo výške 15,13 Eur a odvoz domového odpadu vo výške 26,52 Eur,
spolu 72,81 Eur. Rozdielom teda medzi zaplatenými zálohovými platbami a touto sumou dospel k sume

196,14 Eur, ktoré žiadal vydať ako bezdôvodného obohatenie za rok 2012.

Navrhovateľ ďalej žiadal vydať bezdôvodné obohatenie za rok 2013, kedy zaplatil zálohové platby vo
výške 137,95 Eur, od ktorých odpočítal platbu osvetlenie spoločných priestorov vo výške 8,59 Eur, teda
rozdielom týchto súm žiadal vydať bezdôvodné obohatenie za rok 2013 vo výške 129,36 Eur.

Celkovo teda žiadal navrhovateľ vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu 958,45 Eur ako súčet
jednotlivých bezdôvodných obohatení za rok 2010, 2011, 2012 a 2013.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že všetky uvedené zálohové platby a spôsob ich započítania odporcom nie sú

v konaní sporné, pretože odporca sám vo svojom vyjadrené zo dňa 07. 03. 2014 doručil súdu vyjadrenie
spolu s prílohami a to vyúčtovanie za rok 2010, 2011 a 2012, teda rovnaké listinné dôkazy ako on
predložil spolu s návrhom. Odporca sám predložil aj listiny, z ktorých vyplýva, aké boli predpísané auhradené zálohy za rok 2010, 2011, 2012 a 2013, pričom všetky tieto listiny podrobne rozpisujú jeho
zálohové platby.

Zároveň navrhovateľ predložil výpisy z účtu a to za rok 2010, kedy preukazuje zaplatenie sumy 271,17
Eur, pričom prvá úhrada vo výške 30,27 Eur bola uhradená dňa 05. 03. 2010 poštovou poukážkou, ktorú
však predložiť nevedel. Prijatie tejto sumy však odporca nerozporuje, keďže je započítavaná v listine,
ktorú predložil odporca a to vyúčtovanie za rok 2010. Zároveň výpisom z účtu za rok 2012 preukazuje
zaplatené zálohové platby vo výške 291,-- Eur, t. j. o 22,05 Eur viac ako je uvedené vo vyúčtovaní za

rok 2012. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že odporca zrejme urobil v účtovaní chybu, avšak túto
sumu vo výške 22,05 Eur nežiada vrátiť, takže z listín, ktoré predložil odporca vyplýva, že zálohy za rok
2012 boli zaplatené vo výške 268,95 Eur.

V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie výpisom z účtu navrhovateľa a to za obdobie od 01. 01.
2010 do 31. 12. 2010, od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011, od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 a od 01. 01.

2013 do 31. 12. 2013, ktoré potvrdili tvrdené skutočnosti uvádzané navrhovateľom ohľadne zaplatenia
zálohových platieb.

Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie vyúčtovaniami, ktoré predložil odporca navrhovateľovi za
jednotlivé sporné roky, na základe ktorých mal potom za preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že za

rok 2010 v zmysle vyúčtovania zo dňa 12. 05. 2011 zaplatil navrhovateľ zálohy vo výške 301,44 Eur. Z
vyúčtovania za rok 2011 zo dňa 06. 02. 2012 mal súd za preukázané, že navrhovateľ uhradil zálohové
platby vo výške 286,20 Eur a sumu 174,31 Eur. Z vyúčtovania za rok 2012 zo dňa 14. 05. 2013 mal
súd za preukázané, že navrhovateľ uhradil zálohové platby vo výške 268,95 Eur a z vyúčtovania za rok
2013 zo dňa 13. 05. 2014 súd zistil, že navrhovateľ uhradil zálohové platby v rozsahu 137,95 Eur.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia navrhovateľa nemajú oporu v zákone a je nesporné,
že dodané energie spotreboval. Uviedol, že povinnosť navrhovateľa platiť nedoplatky za rok 2010, 2011
a 2012 a zálohové platby za rok 2013 vyplýva z § 8a ods. 1 zákona č. 182/93 Z. z., ktorý stanovuje,
že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone

správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej
zmena je záväzná pre všetkých vlastníkov, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a správcom.

Odporca uviedol, že predmetné zmluvy mal podpísané pri 11 z 12 vlastníkov apartmánového domu. Z
tohto dôvodu preto nárok navrhovateľa nie je daný.

Podľa § 80c OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa§8aods.1zákonač.182/1993Z.z.,vzneníúčinnomdo31.03.2010,vlastnícibytovanebytových
priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy,
jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je

záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou
väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú
zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome.

Podľa § 14 ods.1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v znení účinnom do 31. 03. 2010, vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a
hlasovanímrozhodovaťakospoluvlastníkospoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomu,
spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o
schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten,

kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze
vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnenýchvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov
právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o
hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm.

i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za
preukázané,ženavrhovateľvdanomprípadenepreukázalnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníabsolútnej
neplatnosti zmluvy o výkone správy č. 09/12/2009 medzi navrhovateľom a odporcom vzhľadom k
tomu, že takýto zmluvný vzťah medzi týmito subjektmi ani nevznikol, keďže navrhovateľ takúto zmluvu

nepodpísal, čo v podstate potvrdil aj odporca svojím tvrdením o tom, že okrem navrhovateľa všetci 11
vlastníci bytov a nebytových priestorov takúto zmluvu s odporcom podpísali. Vzhľadom k tomu, že k
uzavretiu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania ani nedošlo, nie je možné skúmať platnosť či
neplatnosť takéhoto zmluvného vzťahu, keďže k jeho uzavretiu ani nedošlo. Súd preto v tejto časti návrh
navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd ďalej poukazuje na to, že navrhovateľove tvrdenia o tom, že proces prijímania a schvaľovania
zmluvy o výkone správy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a odporcom nebol v súlade so
zákonom ako pravdivé. Odporca v tejto súvislosti nepreukazoval také dôkazy, ktorými by tieto tvrdenia
navrhovateľa vyvrátil, ba naopak vo svojom písomnom vyjadrení tvrdil, že pokiaľ takáto zmluva o výkone
správy je z 12 vlastníkov bytov a nebytových priestorov podpísaná s 11, existuje tu titul, ktorý ho

oprávňuje vystupovať ako správcu bytového (apartmánového domu). Tento názor odporcu však nie je
správny a nie v súlade so zákonom. Súd poukazuje v tejto súvislosti na vyššie zákonné ustanovenia
zákonač.128/1993Z.z.,ktorýpredpisujezákonnýpostupprirozhodovanívlastníkovbytovanebytových
priestorov ohľadne správy domu. Z § 8a citovaného zákona vyplýva, že zmluva o výkone správy sa
schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Proces

ohľadne schvaľovania takejto zmluvy o výkone správy upravuje ustanovenie § 14 ods.1 a 2 tak, že
hlasovanie vlastníkov musí byť realizované na schôdzi vlastníkov, kedy sa rozhoduje nadpolovičnou
väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon v tomto ustanovení ešte sprísňuje
podmienky ohľadne rozhodovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tom zmysle,
že zákon nedovoľuje hlasovať o schválení zmluvy o výkone správy hodinu po začatí schôdze vlastníkov

bytov, ak nie je možné po začatí schôdze hlasovať, pretože nie sú prítomní všetci vlastníci bytov
a to nadpolovičnou väčšinou zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon v § 14
ods.2 výslovne uvádza, že takéto hlasovanie teda hlasovanie podľa § 8a ods.1 sa musí vykonať tým
spôsobom,žerozhodujenadpolovičnáväčšinahlasovvšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
v dome. Až po takomto schválení je legálny postup taký, že takáto schválená zmluva o výkone správy je

pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov záväzná, pokiaľ je aj podpísaná nadpolovičnou
väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. V skutočnosti o tom, akým
spôsobom došlo k rozhodovaniu o schválení zmluvy o výkone správy, jej hlasovaniu a následnému
podpísaniu takýchto zmlúv o výkone správy s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
konaní preukázané neboli a odporca v tejto súvislosti neudržal dôkazné bremeno v tom, že by tvrdenia

navrhovateľa vyvrátil a preukázal opak. Pokiaľ aj odporca disponuje s „podpísanými zmluvami o výkone
správy s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov“ súd konštatuje, že v danom prípade za
zisteného skutkového stavu tieto neprešli zákonným postupom v zmysle § 14 zákona č. 182/1993 Z. z.

Podľa § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V súvislosti s návrhom navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu súd konštatuje,
že na základe skutkových a právnych záverov tak ako boli uvedené vyššie potom vyplýva, že na strane
odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa, pretože odporca nemá žiaden právny
titul, ktorý by ho oprávňoval účtovať navrhovateľovi akékoľvek platby v súvislosti s navrhovateľovým
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Pokiaľ teda navrhovateľ odporcovi plnil finančné prostriedky

v rozsahu v akom tvrdil v tomto konaní a preukázal listinnými dôkazmi, jedná sa o plnenie bez právneho
dôvodu, ktoré je odporca povinný vydať. Na základe vykonaného dokazovania potom súd konštatuje, že
odporca je teda povinný vydať bezdôvodné obohatenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a je výsledkom návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia tejto žalovanej sumy.Súd mal v konaní za preukázané výšku platieb, ktoré navrhovateľ poukázal odporcovi a tieto plnil podľa
názoru súdu bez právneho dôvodu, pričom navrhovateľ tieto svoje platby v rámci návrhu znížil o časti,

o ktorých uvádzal, že odporca nárok má. Keďže navrhovateľ sa domáhal len rozdielu týchto častí, teda
rozdielu medzi zaplatenými platbami odporcovi a časťami, o ktorých navrhovateľ tvrdil, že mal uhradiť,
súd bližšie neposudzoval a striktne vychádzal zo žalobného návrhu navrhovateľa, ktorému teda vyhovel
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v spore úspešnému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože toto právo si
neuplatnilaodporcavkonaníúspešnýnebol,pretoprávonanáhradutrovkonanianemal.Ztohtodôvodu
preto súd náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.