Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211241
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617211241.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu H. O., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V., P.R. XXX/XX, štátny občan SR, v

zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A proti žalovanému EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
Arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb
Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IŠO: 45 744 971 sp. zn.

SRSAspA 09936/16, 3013523 zo dňa 19.08.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému
sumu 88,47 Eur s prísl.

Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom dňa 28.09.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Bratislava sp. zn. SRSAspA 09936/16 zo dňa 19.08.2016,
ktorým mal byť žalobca zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 88,47 Eur spolu s úrokom z

omeškania zo sumy 88,47 Eur od 20.11.2013 až do zaplatenia. O rozsudku sa žalovaný dozvedel
až z upovedomenia o začatí exekúcie dňa 13.09.2017. V čase nadobudnutia právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, o čom mala informáciu aj pošta
v Tomášovciach ako aj obecný úrad. Žalobca preto napadol skutočnosť, že rozsudok rozhodcovského
súdu sa stal právoplatným dňa 06.03.2017, t.j. 8 mesiacov od vydania dňa 19.08.2016, hoci mu
nebol doručený na adresu kde sa nachádzal. Žalobca má za to, že je rozsudok v rozpore s verejným
poriadkom, pretože rozhodcovský súd vôbec neskúmal neprijateľnosť v zmluvných podmienkach

ex offo. Zmluvu, ktorú rozhodcovský súd posudzoval je spotrebiteľskou zmluvou a to Zmluva č.
170306 zo dňa 20.08.2017. Jedná sa o typovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená so spotrebiteľom
na vopred pripravenom formulári, ktorý neumožňoval individuálne dojednanie zmluvných podmienok.
Rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy a jej dojednanie je tak neprijateľnou
zmluvnoupodmienkouvzmluve.Spotrebiteľsavporovnanísdodávateľomnachádzavznevýhodnenom
prostredí. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti uzavretej platnej rozhodcovskej
zmluvy. V rozhodcovskom konaní bola prejednávaná vec na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva bola žalobcovi zaslaná spolu s dohodou o uznaní dlhu na vopred predpísanom
formulári, kde žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť text a nerozumel údajom žalovaným
vpísané do formulára. V sprievodnom liste bola uvedená výzva, že v prípade ak dohodu o uznaní spolu s
rozhodcovskou zmluvou žalobca nepodpíše, začne sa následne voči nemu súdne a exekučné konanie.Vymáhaný dlh bol pri tom premlčaný už pred podpísaním dohody o uznaní dlhu. Žalobca podal žalobu po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
podpísanímdohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkujenekalouobchodnoupraktikou.

Uznanie dlhu mal súd považovať za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalobca
vedel o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje § 588 OZ. Dohoda o uznaní dlhu mu bola zaslaná
poštou s vopred vyplneným textom a túto nemal možnosť nijako ovplyvniť a v tom čase nevedel, že
dlh je premlčaný. Medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným nemalo dôjsť k postúpenia
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy č. 17036 zo dňa 20.08.2007. Pohľadávka z predmetnej zmluvy o

úvere mala byť dňa 19.11.2013 postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky na súčasného žalovaného.
Vzhľadom na pozíciu právneho predchodcu žalovaného banková inštitúcia žalovaného je nebankový
subjekt, je nevyhnutné uskutočniť postúpenie pohľadávky v súlade so zákonom, nakoľko existuje
zásadný rozdiel medzi obsahom a kvalitou bankovej peňažnej pohľadávky na jednej strane a inej
peňažnej pohľadávky na strane druhej. Podľa § 525 OZ nie je možné postúpiť pohľadávku, ktorej obsah
by sa zmenou veriteľa zmenil. V danom prípade malo dôjsť k zmene obsahu pohľadávky pri postúpení

keď zo špecifickej bankovej pohľadávky sa mala mať stať pohľadávka nebanková. Pre platné postúpenie
bankovej pohľadávky na nebankový subjekt je potrebné, aby boli splnené podmienky nie len v OZ,
ale aj podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. § 92 ods. 8 zákona o bankách predstavuje
výluku z vyššie uvedeného zákazu postupovania podľa § 525 OZ. V tomto prípade žalovaný v rámci
rozhodcovského konania nepreukázal splnenie povinnosti pri postupovaní pohľadávky podľa § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, t.j. preukázal zaslania a doručenie výzvy, že dlžník je v omeškaní
preukázane dĺžky omeškania so zaplatením viac ako 90 dní. Keďže v dôsledku porušenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. došlo aj k porušeniu ustanovenia OZ a takýto úkon je neplatný podľa § 39 OZ.
Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody zo dňa 26.04.2017 (na č.l. 8), rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 09936/16 (na č.l. 9).

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 451 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
nakoľko ich splnenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný uznal, že dňa 20.08.2017
uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA

(ďalej len „zmluva“), pričom mu poskytol celkový úverový rámec vo výške 663,88 Eur (20 000,- Sk).
Podmienky čerpania boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobcu ako
dlžníka predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v
jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný nechcel navyšovať pohľadávku o trovy

súdneho, príp. exekučného konania a žalobca pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, poskytol mu
žalovaný možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal žalobcovi dohodu o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach a rozhodcovskú zmluvu. Žalobca jednotlivé dokumenty vyplnil a podpísal dňa
20.10.2014. Žalobca podpisom dohody uznal záväzok uvedený v bode 2 a podpisom rozhodcovskej
zmluvy súhlasil, aby sa predmetná vec prejednala pred príslušným rozhodcovským súdom. Žalobca mal

právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, avšak návrh prijal. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať
rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku. Uzavretie zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nebolo
časovo limitované, žalobca mal preto dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel, oboznámil
sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnil v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci bola daná rozhodcovskou zmluvou v zmysle bodu

3, kde sa žalobca so žalovaným dohodli, že všetky spory budú riešené pred stálym rozhodcovským
súdom alebo pred príslušným súdom v SR. Žalobca bol podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.
z. vyzvaný na označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý by bol oprávnený rozhodovať prípadný
súdny spor a to podaním zo dňa 24.11.2015. Nakoľko žalobca nereagoval, žalovaný podaním zo
dňa 11.01.2016 oznámil žalobcovi výber stáleho rozhodcovského súdu. Podľa žalovaného nemožno

považovať rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku ani podľa Smernice Rady č. 73/13/EHS.
Podľa prílohy smernice v bode 1 písm. q) je poskytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť uplatňovaniu
práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok najmä vyžadovať od spotrebiteľa
aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou v zmysle verzií anglickej,
českej, nemeckej, francúzskej a poľskej, kde je správny preklad podmienky, ktorých má byť správny

preklad tejto podmienky takej, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť uplatňovaniu práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľovi aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov. Z tohto ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nieje zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom, pretože za neprípustné považuje len
tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v
rozhodcovskom konaní neupravenou právnymi predpismi. Zároveň podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ a

ustanovenia písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS nie je upravené obmedzenie dodávateľa v
tom, že by v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou predkladá spory so spotrebiteľom, v ktorých
je aktívne legitimovaný dodávateľ rozhodcovskému súdu určenému v doložke. Tento záver podporuje
tiež porovnanie textu príslušného ustanovenia novely zákon č. 568/2007 Z. z. s autentickými textami
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 v anglickom, nemeckom, francúzskom jazyku. Pokiaľ ide o

postúpenie, žalovaný mal za to, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako predjudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozhodnutia NS SR zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo/210/01,
kde relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez

toho,abyakopredjudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosťzmluvyopostúpení.Dlžníksavtakomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení alebo jej neexistencii. To by mohol
len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalovaný taktiež
argumentoval, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založeného
na ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ako odvolacie konanie a ako mimoriadny

inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Uvedené potvrdzuje aj
dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2004 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalovaný predložil v rámci prostriedkov procesného útoku
písomné dôkazné prostriedky: Rozhodcovský rozsudok (na č.l. 33-38), Žiadosť o vydanie súkromnej
kreditnej karty VISA (na č.l. 39-42), Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (na č.l.

43-44), Rozhodcovskú zmluvu (na č.l. 45-46), Výzva na označenie stáleho rozhodcovského súdu (na
č.l. 47-48), Podací hárok zo dňa 25.11.2015 (na č.l.49-50), doručenku (na č.l. 51), Oznámenie o výbere
stáleho rozhodcovského súdu (na č.l. 52), Pokus o zmier na (č.l. 53), Podací hárok zo dňa 12.01.2016),
Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky (na č.l. 56).

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že dohoda o splátkach a uznaní dlhu bola viacerými súdmi
vyhlásená za nekalú obchodnú praktiku pre uznanie premlčaného záväzku a poukázal na rozhodnutia
viacerých krajských súdov. Žalobca uviedol, že v čase uznania záväzku nemal vedomosť, že uvedený
dlh je premlčaný a bol osobou sociálne odkázanou s dávkou hmotnej núdzi 60 Eur. Žalobca taktiež
uviedol, že rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, pretože podľa zákonného

ustanovenia § 5 (pozn. súdu: žalobca uviedol zrejme nesprávne § 56) č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa je súd povinný ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi
z hľadiska jeho premlčania. Dohodu o uzavretie splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa
20.10.2014 nie je možné považovať za riadne uznanie záväzku podľa § 558 OZ, pretože trpí vadami
spočívajúcimi v nedostatku vôle. navyše ide o neprijateľnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku

žalovaného odporujúcu dobrým mravom. Dohoda o uznaní splátkového kalendára o uznaní dlhu ako
nekalá obchodná praktika je zakázaná a preto je uznanie záväzku podľa § 39 OZ absolútne neplatný
právny úkon a nasledovne je aj neplatná rozhodcovská zmluva. Takýmto premlčaného dlhu nedošlo
vyvolaným účinkom podľa § 110 OZ k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2018 uviedol, že dňa 19.11.2013 uzatvoril žalovaný
ako postupník so spoločnosťou Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava,
IČO: 00 686 930 Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej bola postúpená pohľadávka voči
žalobcovi v celkovej výške 88,47 Eur ako to vyplýva z prílohy č. 1 v Zmluve o postúpení pohľadávok. V
súvislosti s posúdením aktívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní žalovaný poukazuje na skutočnosť,

že postupca oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky žalovaného, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postupnej pohľadávky. Žalovaný odkázal na rozsudok NS SR
zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo/210/01 a uznesenia krajských súdov. Preto žalovaný zastáva názor,
že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide o
splnenie povinnosti podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z .z. o bankách nemožno spájať s aktívnou

legitimáciou žalobcu o rozhodcovskom konaní ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach na splnenie ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosťprávneho úkonu postúpením pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nie je tak podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť

postúpenia pohľadávky podľa § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie zo
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v
podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách konkrétne zodpovednosť banky podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Žalovaný predložil v rámci prostriedkov procesnej obrany Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu o

postúpení pohľadávky (na č.l. 57).

5. Súd na pojednávaní dňa 28.11.2018 vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že s právnym predchodcom
žalobcu uzavrel zmluvu. Od roku 2009 bol nezamestnaný, skončil mu pracovný pomer dohodou,
psychicky to nezvládal kvôli svojej manželke. Od kedy nemal príjem, nezaplatil nejaké sumy. Užíva
tabletky na depresiu od roku 2015. Momentálne je zamestnaný v spoločnosti AGROTOM už 17. mesiac.

Z výplaty 900,- Eur mu strhávajú zameškané výživné, lebo bol dva krát vo výkone trestu odňatia slobody
pre neplatenie výživného. Uznanie dlhu a rozhodcovskej zmluvy mu žalovaný zaslal poštou. Keďže si
žalobca myslel, že je to pre neho dobré, tak to podpísal aj keď tomu nerozumel. Poštu nepreberal, lebo
bol vo výkone trestu odňatia slobody a pošte do neoznámil.

6. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Tatra banka, a.s.
existoval zmluvný vzťah na základe Žiadosti o vydanie súkromnej karty VISA (na č.l. 39-42). Tento
zmluvný vzťah bol uzatvorený dňa 20.08.2007. Na základe uvedenej žiadosti právny predchodca
žalovaného poskytol žalobcovi úver prostredníctvom kreditnej karty, z ktorého žalobca čerpal čiastku,

pričom zostala neuhradená žalovaná suma. Právny predchodca žalobcu oznámil ukončenie zmluvného
vzťahu so žalobcom a postúpenie pohľadávky 88,47 Eur na žalovaného oznámením zo dňa 26.11.2013
(zistené z oznámenia na č.l. 56). Žalovaný zaslal žalobcovi Dohodu o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávok v splátkach zo dňa 20.10.2014. Žalovaný do uznania záväzku zakomponoval bod 2.1, podľa
ktorého žalobca podľa § 110 ods. 1 OZ uznal čo do právneho dôvodu a výšku záväzku voči veriteľovi,

ktorý vznikol na základe Zmluvy č. 170308 zo dňa 20.08.2007 s pôvodným veriteľom Tatra bankou, a.s.
vo výške 88,47 Eur a úroku z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 88,47 Eur za dobu od 19.11.2013 do
dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. Spolu s uvedenou dohodou bola žalobca zaslaná
rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej sa strany na predtlačenom formulári dohodli o tom, že všetky
spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach budú riešené pred

stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde alebo pred
súdom SR, ak podá žalobu na súde. Žalobca podpísal dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach dňa 20.10.2014 (viď č.l. 44) a rozhodcovskú zmluvu dňa 20.10.2017 (viď č.l. 46). Žalovaný
výzvou na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.11.2015 (na č.l. 47), ktorý podal na poštu
dňa 25.11.2015 (podľa podacieho hárku na č.l. 49) vyzval žalobcu na to, aby označil stály rozhodcovský

súd, pričom uviedol, že výška dlžnej sumy k 08.12.2015 činí 127,13 Eur. Podľa doručenky žalobca
prostredníctvom svojej matky prevzal uvedenú výzvu dňa 30.11.2015. Oznámením o výbere stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 11.01.2016 (na č.l. 52) žalovaný oznámil, že vybral Stály rozhodcovský
súd zriadený pre Asociáciu pre Arbitráž, nakoľko žalobca si nevybral stály rozhodcovský súd, resp.
neodmietol rozhodcovské konanie. Zároveň v tom istom dni 11.01.2016 zaslal pokus o zmier (na č.l. 53).

Podľa podacieho hárku (na č.l. 54) bola podaná zásielka pre žalobcu dňa 12.01.2016.

7. Z pripojeného rozhodcovského spisu, ktorý na vyžiadanie súdu doručil Stály rozhodcovský súd
zriadení pri Asociácii pre Arbitráž súd zistil, že žalovaný podal návrh na začatie konania Stálemu
rozhodcovskému súdu zriadenému pre Asociáciu pre Arbitráž dňa 6.04.2016, ktorou sa domáhal

zaplatenia 88,47 Eur s prísl. na základe Zmluvy č. 170308, Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku priložiac Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou. Prílohou v uvedenom návrhu
bola Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 20.08.2007, Obchodné podmienky
Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 20.10.2014, Rozhodcovská zmluva zo dňa 20.10.2014, Príloha č. 1 k Zmluve o

postúpení pohľadávok medzi Tatra bankou, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 19.11.2013, podacie
hárky zo dňa 25.11.2015, doručenka zo dňa 20.11.2015, ďalej sa nachádzajú v spise rozhodcovského
súdu: rozhodnutie o ustanovení rozhodcu vo veci samej H.. K. H. zo dňa 06.04.2016, uznesenie
zo dňa 21.04.2016, ktoré z adresy žalobcu sa vrátilo rozhodcovskému súdu dňa 24.05.2016 akozásielka neprevzatá v odbernej lehote. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu na žalobnú odpoveď k návrhu
žalovaného. Rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 19.08.2016 pod sp. zn. SRSAspA 09936/16, ktorým
Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž zo sídlom Vansovej 2 v Bratislave rozhodol

tak, že terajší žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 88,47 Eur s 8,25 % ročným úrokom zo
sumy 88,47 Eur od 20.11.2013 a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd
mal za to, že žalobca so žalovaným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona č. 244/2002
Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny
týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých z dohody o uznaní záväzku a úhrade

pohľadávky v splátkach, na základe ktorej sa dohodli riešiť prípadné vzájomné spory rozhodcovskými
súdmi. Stály rozhodcovský súd dospel na základe vyššie uvedeného záveru, že žalovaný postupoval
pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. a vyzval žalobcu na označenie
stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského konania a po márnom uplynutím
zákonnej lehoty následne žalobca oznámil žalovanému výber stáleho rozhodcovského súdu na
prejednanie spotrebiteľského sporu a to Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Stály

rozhodcovský súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že jeho právomoc je založená v súlade
so zákonom č. 335/2014 Z. z. a je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Rozhodcovský
súd vychádzal z toho, že dňa 19.11.2013 Tatra banka, a.s. postúpila na žalovaného ako postupníka
Zmluvu o postúpení pohľadávok pohľadávku voči žalobcovi. Rozhodcovský súd bol toho názoru, že
postúpením sa obsah pôvodného záväzku nezmenil a samostatným uzavretím zmluvy o postúpení

sa nezmenilo nič ani na povinnosti dlžníka dlh splatiť. Rozhodcovský súd mal preukázané, že dňa
20.08.2007došlomedziprávnympredchodcomžalovanéhoažalobcomkuzatvoreniuzmluvyoznačenej
ako Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA. Tento záväzkový vzťah rozhodcovský súd posúdil
ako absolútny obchod podľa zmluvy o úvere podľa § 497 zákona č. 513/19991 Z. z. Obchodný zákonník
a ďalej aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v predmetnej zmluve

ako lex specialis a mal za to, že ide o spotrebiteľský úver. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvné
strany časť obsahu uzatvorenej zmluvy určili odkazom na všeobecné obchodné podmienky podľa § 273
ods. 1 OZ. Podľa rozhodcovského súdu podpisom zmluvy zo strany žalovaného, tento potvrdil zmluve
uvedené vyhlásenie, v zmysle ktorého sa žalobca oboznámil a súhlasil so všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Rozhodcovský súd mal za preukázané,

že žalobca so žalovaným uzatvorili dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, kde
žalobca riadne uznal svoj záväzok voči žalovanému čo do dôvodu a výšky. Žalobca uhradil žalovanému
ku dňu podania žaloby sumu 0,- Eur. Žalobca uznal svoj dlh pozostávajúci z istiny vo výške 88,47
Eur a úrok z omeškania 14.25 % ročne zo sumy 88,47 Eur. Rozhodcovský súd mal za to, že uznanie
dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, pričom ide samostatný zabezpečovací

inštitút, ktorý svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu
v čase jeho uznania. Rozhodcovský súd v odôvodnení uzavrel, že žalobca so žalovaným uzatvorili
dňa 20.10.2014 dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, predmetom ktorej bolo
uznanie dlhu zo strany žalovaného a dohoda so žalobcom na jeho úhrade. Rozhodcovský súd mal za
to, že možno uznať aj premlčaný dlh, pričom neexistuje žiadna zákonná povinnosť dlžníka uznať svoj

dlh voči veriteľovi. V otázke prípadného premlčania uplatneného nároku stály rozhodcovský súd uviedol,
že nemožno priznať oprávnenému subjektu premlčané práva nastane až vtedy, keď sú kumulatívne
splnené tri skutočnosti, a to uplynutie premlčacej doby, nevykonávanie práva oprávneným subjektom
v priebehu plynutia premlčacej doby a účinné vznesenie námietky premlčania podpísaným subjektom
v rámci rozhodcovského konania o uplatnenom práve. Rozhodcovský súd vychádzal z existencie

tzv. priemerného spotrebiteľa a dospel k názoru, že samotná dohoda neobsahuje prekvapivé alebo
zavádzajúceustanoveniaaleboformulácie,pričomuznaniedlhuadohodaojehoúhradenepredstavujez
pohľadudlžníkaakospotrebiteľataknáročnýúkon,ktorýbynebolschopnýpripriemernejznalostisvojich
práv a povinností ako aj svojich finančných a majetkových pomerov rozumne posúdiť a vyhodnotiť.
Z dohody určil dostatočne určito vyplýva dôvod vzniku žalovaným uznaného dlhu, ako aj výška tohto

dlhu a ako aj skutočnosť, že dlžník mal vedomosť o premlčaní uznávaného dlhu a s tým spojených
právnych následkov. Podľa rozhodcovského súdu ani ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany nemôže
byť absolútna lebo inak zbavuje jednotlivca zodpovednosti za svoje konanie, čo v širšom kontexte
môže ohroziť právnu istotu v uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávania
jednotlivých subjektov práva. Proti absolútnej ochrane slabšej strany svedčí aj zámer zákonodarcu, ktorý

akceptuje existenciu neprijateľných podmienok a priznáva im ochranu ak boli individuálne zmluvnými
stranami dojednané alebo ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny podľa § 53 ods.
1 OZ. Rozhodcovský súd poukázal na názor NS SR v uznesení 11SŽr/38/2011, podľa ktorého platí
zásada vigilantibus iura scripta sunt, t.j. práva patria bdelým, t.j. tým osobám, ktoré sa aktívne zaujímajúo ochranu a výkon svojich práva a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídateľnosťou. Rozhodcovský súd zároveň priznal žalovanému úrok z omeškania
od 20.11.2013 vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy, nakoľko základná úroková sadzba ECB bola v

rozhodnom období pre posúdenie výšky úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne. Rozhodcovský
súd podľa doručenky doručoval dňa 22.09.2016 rozsudok žalobcovi, pričom zásielka sa mu vrátila ako
neprevzatávodbernejlehote12.10.2016.Stályrozhodcovskýsúdsprávoplatnilrozhodnutie06.03.2017.

8. Žalovaný ešte namietol podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní,hocipôvodnežalovanýmalzato,žejesporné,čibolapodanážalobaozrušenierozhodcovského
rozsudku na základe exekučného konania prípustne podaná.

9. Podľa § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“): (1) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti
druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok

mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala

potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. (2) Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v
prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie

neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (3) Súd
v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

11. Podľa § 46 ods. 3 ZSRK: Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

12. Podľa § 73 ods. 1,3,8 ZSRK: (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. (3) Rozhodcovskázmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. (8)
Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc
nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský

súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia
dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby
zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby
rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak
môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály

rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský
súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa
podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne;
lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd
z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov.
Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky

založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského
konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

13.Podľačl.VIIIZSRK:Tentozákonnadobúdaúčinnosť1.januára2015okremčl.V§211bvdvadsiatom
šiestom bode, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

14. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej
len „EP“): Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie
poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj
vzor žaloby podľa osobitného predpisu

15. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP v znení účinnom po 01.04.2017: Ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: Zmluvou u úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadania dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky do určitej sumy vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ: (1) Spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. OZ: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 525 ods. 1 veta prvá OZ Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou

veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

20. Podľa § 565 OZ: Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto práva však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 39 ods. 1 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“): Ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Z vykonaného dokazovania na základe vyššie uvedených právnych predpisov súd v prvom rade

posudzoval či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas. Keďže z dôkazov ako
aj nesporného tvrdenia žalovaného bolo zrejmé, že začatie exekučného konania bolo dňa 22.03.2017
kedy žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie na exekútorský úrad. Žalobca dal žalobu na tunajší
súd dňa 28.09.2017. Takto v súlade s § 46 ods. 3 ZSRK podal žalobca v nadväznosti na § 48 ods. 2
EP v znení účinnom do 01.04.2017, keď podľa § 243h ods. 1 prvá veta EP sa exekučné konania začaté

pred 01.04.2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Ak bol teda návrh na vykonanie
exekúcii v lehote na podanie námietok proti exekúcii, čo po oznámení žalovaného, že návrh na začatie
exekučného konania bol podaný do 22.03.2017 nebolo sporné medzi žalobcom a žalovaným, žalobca
napadol rozhodcovský rozsudok dôvodne. V zmysle § 73 ods. 1 ZSRK sa uplatňuje princíp okamžitej
aplikability, t.j. ustanovenie tohto zákona o spotrebiteľskom konaní sa použije aj na rozhodcovské

konanianarozhodcovskézmluvyuzavretépodľapôvodnéhozákonač.244/2002Z.z..orozhodcovskom
konaní. V zmysle § 73 ods. 3 ZSRK však platí, že rozhodcovské zmluvy sa spravujú predpismi, ktoré
boli platné a účinné v čase ich uzavretia, t.j. podľa pôvodného zákona č. 244/2002 Z. z. a Občianskeho
zákonníka v tom čase platného.

24. Súd mal preukázané, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného úverovú zmluvu
podľa § 497 OBZ. Uvedená zmluva je zároveň v zmysle § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou. Nakoľko si
žalovaný neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas, vznikol nej právnemu predchodcovi
dlh. Súd však má zato, že predpokladom postúpenia pohľadávky podľa § 565 OZ je skutočnosť, že
postupca - banka písomne vyzve dlžníka - žalovaného, ktorá je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní,

až tak môže bez súhlasu klienta - žalovaného postúpiť peňažný záväzok (v čiastke na ktorý spotrebiteľa
vyzýval na zaplatenie) na inú osobu. V praxi dochádza zo strany banky k zosplatneniu úveru a výzve
dlžníka. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo k takejto výzve, nakoľko súdu nepredložil takúto
výzvu, mal súd za to, že takéto postúpenie záväzku žalobcu je v rozpore s § 92 ods. 8 ZoB. Ustanovenie
§ 92 ods. 8 ZoB je potrebné vykladať v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého nemožno postúpiť

pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Takouto pohľadávkou je aj pohľadávka banky
voči klientovi - žalobcovi. Postúpenie pohľadávky na subjekt, ktorý nepodlieha bankovému tajomstvu
(viď § 27 ZoB) sa mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so
vzťahom medzi bankou (právnym predchodcom žalovaného) a dlžníkom(žalobcom). Ustanovenie § 92
ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi len za splnenia stanovených podmienok.

Ak podmienky nie sú splnené, takáto pohľadávka nie je postupiteľná a jej postúpenie je svojím obsahom
a účelom v priamom rozpore so zákonom a teda sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ.
Preto ani v prípade uvedenom podľa § 525 OZ oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom podľa
§ 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Len splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB dáva
možnosť postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 podľa ktorého splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB je
podmienkou bez splnenia, ktorej je zakázané postúpiť pohľadávku banky a nerešpektovanie takejto
úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom podľa § 39
OZ. Súd teda uzatvára, žalovaný ani nebol aktívne legitimovaný voči žalobcovi a z uvedených dôvodovsasúdnestotožnilsargumentácioužalovaného.Uvedenémátakvplyvaspôsobujeneplatnosťuzavretej
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 20.10.2014 a neplatnosť Rozhodcovskej
zmluvy z 20.10.2014, preto sa súd už nezaoberal argumentmi žalobcu ohľadom neplatnosti Dohody

a Rozhodcovskej zmluvy, nakoľko vzhľadom na ich neplatnosť už boli nerelevantné a nezmenili by
názor súdu. Z rozsudku rozhodcovského súdu mal súd preukázané, že tento sa uvedenou aktívnou
legitimáciou nevysporiadal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. § 92 ods. 8 ZoB
v nadväznosti na § 525 ods. 1 OZ a teda rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia podľa § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK a preto ho súd zrušil.

25. Podľa § 255 os. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane konania
priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.