Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 17. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/59/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515207665
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2515207665.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci starostlivosti súdu o U. V., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený do dovŕšenia plnoletosti opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, po dovŕšení plnoletosti: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka so sídlom
Štefánikova 6453/2C, Piešťany a o mal. J. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov - matky: O. V., trvale bytom I. XX/XXX, V.,
zastúpená: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany a otca:
Ing. I. V., trvale bytom I. XX/XXX, V., zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Bratislava, Svätoplukova 30, IČO: 35 918 098, o zníženie výživného k deťom a o zvýšenie
výživného k deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 13P/321/2015 - 613
zo dňa 07. februára 2018, v časti výživného (výrok I.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (výrok I.)
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odsekom I. výroku na návrh otca detí na zníženie
výživného k U., nar. XX.XX.XXXX a k mal. J., nar. XX.XX.XXXX sa zamietol. Odsekom II. návrh matky na
zvýšenie výživného k U., nar. XX.XX.XXXX a k mal. J., nar. XX.XX.XXXX zamietol. Odsekom III. výroku
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že mal v konaní za preukázané, že od posledného rozhodovania
o výživnom došlo k nárastu príjmu tak na strane otca, ako i matky detí, pričom príjmy otca a matky
detí počas predmetného obdobia došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca detí, ktorému od
posledného rozhodovania o výživnom pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R., nar. XX.XX.XXXX a
súd mal ďalej za preukázané, že otec dňa 07.07.2017 uzatvoril manželstvo s Mgr. J. D., pričom na
vyššie uvedené skutočnosti súd prihliadol pri rozhodovaní o návrhoch na zvýšenie a zníženie výživného
k deťom U. a J.. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že počas
predmetného obdobia u U. nedošlo k výraznej zmene pomerov, i keď tento má od 01.02.2016 povolený
individuálny študijný plán a aktívne sa venuje mimoškolskej činnosti, s čím sú spojené zvýšené výdavky,
toto súd nevyhodnotil ako výraznú zmenu pomerov, je však potrebné uviesť, že U. je starší, medzičasom
už nadobudol plnoletosť, pričom potreby detí rastú úmerne s ich vekom. K uzatvorenej dohode U. o
brigádnickej práci študenta od 01.11.2017, kde za 11/2017 mal čistý príjem vo výške 900,19 eur, za
12/2017 vo výške 898,89 eur, súd uviedol, že ojedinelý príjem dieťaťa, ktoré sa inak pripravuje na štúdium

na budúce povolanie neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov (viď. R 76/1968), keď naviac
U. prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že z dôvodu vykonávania komisionálnych skúšok
za prvý polrok školského roka 2017/2018 v mesiacoch 2,3/2018 tento ukončí predmetnú brigádnickú
prácu. I keď v súvislosti s mimoškolskou činnosťou U. - projektom Ridelo mu bola spoločne s E. I. zo
strany Ministerstva školstva SR vyplatená suma 20 000,- eur na tento projekt, tu je potrebné uviesť, že
peniaze boli účelovo viazané a čo sa týka výhry vo výške 2 000,- eur v súvislosti s predmetným projektom,
ako vyplynulo z vyjadrenia U. tieto peniaze sú na účte spoločnosti RDL Labs, s.r.o., Chtelnica, ktorá
bola založená za účelom práce na projekte, pričom súd nemal na základe vykonaného dokazovania
za preukázané, že by U. mal ešte nejaké iné príjmy okrem príjmov z už vyššie uvedenej brigádnickej
práce. Ďalej mal súd za preukázané, že na strane mal. J. došlo od posledného rozhodovania o výživnom
k výraznej zmene pomerov, táto od 01.09.2017 už navštevuje 2. stupeň ZŠ, za obdobie od 12/2015
do 01.09.2017 súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na jej strane nedošlo k
výraznej zmene pomerov, i keď matka uvádzala, že počas predmetného obdobia v súvislosti s mal. J.
mala zvýšené výdavky v súvislosti so zubným strojčekom, toto súd nevyhodnotil ako výraznú zmenu
pomerov. Návrh otca na vykonanie dokazovania - a to, aby matka zdokladovala pokladničné doklady
ohľadom stravy, ktorú má len na seba, súd zamietol, keď vykonanie takéhoto dokazovania by nemalo
žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Zo strany súdu je potrebné zdôrazniť, že deti majú
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), pričom poukazuje
na to, že v čase rozhodovania súdu bol príjem rodiny otca s manželkou a synom R. vo výške cca
4.700 eur mesačne, príjem matky spolu s výživným na deti U. a J. vo výške cca 1.800 eur mesačne. Je
potrebné zo strany súdu uviesť, že poukazujúc na obsah § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalej súd poukazuje na vyjadrenia otca počas konania, že by
bol ochotný prispievať deťom aj nad rámec výživného, dokonca uviedol, že synovi aj prispel nad rámec
výživného v 06/2017 sumou 150,- eur, ďalej súd poukazuje na vyjadrenia matky, ako i otca detí počas
konania /v 02/2017/, keď otec uviedol, že by súhlasil, aby zostalo výživné zachované v sume 590,- eur
mesačne na dieťa, požadoval však sumu 100,- eur, aby išla na úspory, matka súhlasila, aby zostalo
výživné zachované 590,- eur mesačne na každé dieťa bez úspor, pričom návrhy na zníženie a zvýšenie
výživného by zobrali späť. Súd poukazuje na to, že otec na jednej strane žiada znížiť výživné k deťom
U. a J. na 450,- eur mesačne, z toho 50,- eur by bolo na úspory, a to na jedno dieťa, na strane druhej na
pojednávaní konanom dňa 07.02.2018 uviedol, že mesačné náklady na jeho syna R., ktorý má dva roky,
predstavujú 600,- eur - za jasle, oblečenie, stravu, drogériu, obuv a pod., plus k tomu náklady na bývanie,
ktoré sú v celkovej výške 200,- eur na tri osoby, plus k tomu hypotéka cez 500,- eur, pričom súd uvádza,
že deti U. a J. sú staršie a majú vyššie výdavky, a to poukazujúc i na ich zdravotný stav. K vyjadreniam
otca, že deti nespotrebujú výživné vo výške 590,- eur mesačne na jedno dieťa, súd opakovane uvádza,
že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom poukazuje na vyššie uvedené
skutočnosti, zdôrazňujúc, že nemal v konaní za preukázané tvrdenia otca, že by matka využívala výživné
hradené ním na deti vo svoj prospech, na úhradu svojich vlastných nákladov. Poukazujúc na komentár
Zákona o rodine súd uviedol, že mesačné náklady na dieťa predstavujú vyčíslenie všetkých pravidelných
a nepravidelných platieb na dieťa, náklady na dieťa predstavujú všetky náklady na uspokojenie jeho
potrieb, medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady, súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, zdôrazňujúc, že pokiaľ to
životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety,
tábory, lyžiarsky kurz a pod. tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Súd
na základe všetkých vyššie uvedených skutočností v danom prípade dospel k záveru, že je i naďalej v
možnostiach a schopnostiach otca detí plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom tak, ako bolo naposledy
súdom stanovené, ktorú vyživovaciu povinnosť k deťom si otec detí doposiaľ stále aj riadne plní, a preto
návrh otca na zníženie výživného k deťom zamietol. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že na strane U. nedošlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov,
a i keď na strane mal. J. došlo od 01.09.2017 k výraznej zmene pomerov, nebolo vzhľadom na výraznú
zmenu pomerov aj na strane otca detí, poukazujúc pritom i na zaužívanú súdnu prax Krajského súdu
v Trnave, možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť a preto návrh na zvýšenie výživného k deťom U. a J.
zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. I keď matka detí si uplatnila náhradu
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie jej PZ k návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, v súlade s § 55 CMP, nakoľko má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu je

to spravodlivé, uvádzajúc, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zníženie výživného k
deťom U. a J. je zjavne nedôvodný, dokonca hraničí so zneužitím práva a nie je v záujme mal. detí, súd
náhradu trov za predmetný uplatnený úkon nepriznal, keď sa nestotožnil s vyjadrením matky, v danom
prípade mal za preukázané, že na strane otca detí došlo k výraznej zmene pomerov, ako je už vyššie
uvedené, pričom bolo na posúdení súdu, či takémuto návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
je alebo nie je dôvodné vyhovieť. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že priznanie
náhrady trov konania by s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo spravodlivé a preto rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania poukazujúc pritom na obsah § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec detí z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP). Odvolanie odôvodnil tým, že aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu súdu prvej inštancie
(viac ako 613 listov súdneho spisu) a napriek dlhému času, ktorý uplynul od podania návrhu otca až do
rozhodnutia súdu prvej inštancie (cca 26 mesiacov) sa súd prvej inštancie nevysporiadal so základnou
a rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na rozhodnutie o znížení výživného. Tou rozhodujúcou
skutočnosťou je zásadná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje nárok otca na zníženie výživného! Pôvodné
pomery ku dňu 10.06.2015 ktoré boli základom pre schválenie dohody rodičovo výživnom:
1) ku dňu 10.06.2015 otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči deťom. (K tomuto dňu otec ani
nemôže vedieť a predpokladať, kedy a v akom rozsahu by mohla vzniknúť ďalšia vyživovacia povinnosť
otca k inému dieťaťu);
2) ku dňu 10.06.2015 otec žije s partnerkou (dnes manželkou) J. V., rod. D., nar. XX.XX.XXXX. J. V. je
v čase rozvodu otca zamestnaná a poberá stabilný príjem; podieľa sa na úhrade spoločných životných
nákladov s navrhovateľom;
3) ku dňu 10.06.2015 je otec zamestnaný a poberá stabilný príjem. Z príjmu uhrádza (i) výživné na U. a
mal. J., (ii) osobné životné náklady (iii) spoločné životné náklady s J. V. (dnes manželkou);
4) ku dňu 10.06.2015 je O. V. - matka U. a mal. J. zamestnaná a poberá stabilný príjem; U. a mal. J.
žijú s matkou O. V. v spoločnej domácnosti.

5. Zásadná zmena pomerov ktorá nastala po 10.06.2015:
1) dňa XX.XX.XXXX otcovi vzniká nová vyživovacia povinnosť z dôvodu narodenia jeho syna
R.; syn pochádza zo vzťahu otca s J. V. (dnes manželkou);
2) otec naďalej žije s J. V. (dnes manželkou); z dôvodu narodenia syna R. nastúpila J. V. na materskú
dovolenku; po skončení materskej dovolenky pokračuje J. V. na rodičovskej dovolenke (s výnimkou
čiastočného úväzku v období od 1.10.2017 do 31.03.2018); jej príjem sa podstatným spôsobom znížil;
jej schopnosť
prispievať na spoločné životné náklady s navrhovateľom sa podstatným spôsobom znížila;
3) otec je stále zamestnaný a poberá stabilný príjem, bez zásadných zmien; z príjmu uhrádza (i) výživné
na U. a mal. J., (ii) osobné životné náklady (iii) spoločné životné náklady s J. V. (dnes manželkou) vo
väčšom rozsahu, (iv) pribudli náklady na výživné pre mal. R.;
4) z vykonaného dokazovania je zrejmé, že celkový príjem O. V. - matky mal. U. a mal. J. sa zvýšil. U.
a mal. J. žijú s matkou O. V. v spoločnej
domácnosti.
Je nepochybné, že došlo k závažným zmenám v pomeroch na strane otca (body 1, 2, 3) a čiastočne
aj na strane matky (bod 4), ktoré legitímnym spôsobom odôvodňujú návrh otca na zníženie výživného.
Zároveň legálny a legitímny návod na určenie výšky výživného vychádza zo znenia § 62 ods. 3 ZoR.
Platí: "Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľaosobitného zákona." Zákonodarca
rozumne predpokladá a ustálená judikatúra potvrdzuje, že pravidlo ,,30 %“ je vhodné aplikovať nielen
pre prípady životného minima, ale aj na prípady vyšších príjmov.

6. Na základe vyššie uvedeného:
• z dôvodu vzniku vyživovacej povinnosti otca k mal. R., ktorá neexistovala v čase schválenia pôvodnej
dohody rodičov;
• z dôvodu rovnosti všetkých detí a existencie rovnakých práv všetkých detí k rodičom;
• z dôvodu zníženia celkového príjmu v spoločnej domácnosti otca (podstatné zníženie príjmu
manželky J. V. z dôvodu rodičovskej dovolenky);

• z dôvodu zvýšenia celkového príjmu matky O. V.;
Navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/321/2015 - 613 zo dňa
07.02.2018 zmenil tak, že výživné otca k mal. J. sa znižuje z doterajších 590 eur mesačne na sumu 450
eur mesačne, z toho 50 eur by bolo na úspory a k U. sa znižuje z doterajších 590 eur mesačne na sumu
450 eur mesačne, z toho 50 eur by bol na úspory s účinnosťou od 03.12.2015.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že pokiaľ ide o zmenu pomerov,
otec uvádza, že sa vzdal odvolania voči Rozsudku, č. k. 13P/264/2014 zo dňa 10.06.2015 (ďalej len
„Rozvodový rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2015. Rovnako tak
urobila aj matka, nakoľko rodičia uzavreli rodičovskú dohodu. Mal. R. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, teda
6 a pol mesiaca po pojednávaní, na ktorom došlo k dohode. Otec uvádzal, že sa narodil predčasne,
avšak toto nepreukázal. V prípade, ak by sa mal narodiť aj v termíne, ktorý uvádzal otec - začiatok marca
2016, je aj tak 8,5 mesiaca po pojednávaní, teda tvrdenie, že ani nemohol predpokladať, že mu vznikne
vyživovacia povinnosť neobstojí.

8. Bez ohľadu na vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bolo v schopnostiach a
možnostiach otca prispievať počnúc 23.11.2015 (kedy uznal otcovstvo k nenarodenému dieťaťu) jeho
matke J. D. sumou vo výške 700 eur mesačne a následne po narodení mal. R. prispieval na jeho
výživu sumou vo výške 270 eur mesačne. Ďalej bolo v jeho schopnostiach a možnostiach uhradiť J.
D. jednorazový príspevok na náklady spojené s pôrodom vo výške 500 eur, pričom zákonný štátny
príspevok pri narodení dieťaťa bol 830 eur. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že vyživovacia
povinnosť k mal. deťom má prednosť pred inými druhmi vyživovacích povinností. V zápisnici z
pojednávania v rozvodovom konaní zo dňa 10.06.2015 je zachytené vyjadrenie otca, kde uvádza:
„Bývam s priateľkou v prenajatom byte. Náklady na bývanie uhrádzam mesačne vo výške 600 eur. S
priateľkou spoločne nehospodárime, priateľka mi na tieto náklady neprispieva. Priateľka je zamestnaná,
neviem, aký dosahuje príjem."

9. V zápisnici z pojednávania 13P/193/2014 (ÚPP na čas do rozvodu manželstva) zo dňa
10.04.2015 otec uvádza: ,,Bývam s priateľkou, s ktorou ale spoločne nehospodárime v prenajatom byte
v Y., kde sa uhrádza za nájom 585 eur mesačne a 105 eur mesačne za energie. Tieto náklady uhrádzam
ja, priateľka na ne neprispieva. Teda tvrdenie otca, že otec ku dňu 10.06.2015 žije s J. D., ktorá má
stabilný príjem a podieľa sa na úhrade spoločných nákladov odvolania nie je pravdivé a je v priamom
rozpore s jeho skoršími výpoveďami, navyše príjem jeho priateľky ani nebol posudzovaný. Aj v tomto
ohľade (okrem iných) došlo práve k zmene pomerov v prospech otca, a to tým, že v čase podania návrhu
na zníženie výživného už nevynakladal sumu vo výške 690 eur na bývanie s priateľkou v Y. a nemusel
do zamestnania v O. dochádzať z Y., čo je denne cca 50 km, ale iba z H. V. P., čo je denne cca 30
km. Navyše v čase podania návrhu mal prispievať priateľke na domácnosť v H. V. P. sumou 350 eur,
v čom už bol aj príspevok na stravu a iné bežné náklady, ako aj príspevok na splátku úveru, ktorý si
čerpala za účelom kúpy domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nie nevyhnutý náklad, ktorým otec zhodnocuje cudzí majetok.

10. Príjem otca v čase vydania Rozvodového rozsudku bol 3.400 eur v čistom, pričom z neho uhrádzal
nasledovné náklady:
- nájomné a energie za dom v Y., kde so svojou priateľkou býval vo výške 690 eur
- splátky hypotéky - rodinný dom v I., ktorý patril do BSM účastníkov konania vo
výške 752,11 eur
- energie - rodinný dom v I. vo výške 130 eur
- splátky hypotéky - byt v V. patriaci do BSM účastníkov konania, kde býva matka s deťmi vo výške
374,45 eur, ktoré po rozvode manželstva začala uhrádzať matka
- poistky maloletým deťom vo výške 25 eur štvrťročne na mal. J. a 47,47 eur štvrťročne na mal. U.
- stavebné sporenie vo výške cca 55,77 eur pre mal. J. a 55,77 eur pre mal. U.
- mobil mal. U. vo výške 20 eur.
Ku dňu podania návrhu na zníženie výživného sa zmenili pomery na strane otca, nakoľko:
- rodinný dom v I. v novembri 2015 predal za kúpnu cenu vo výške 173.500 eur, pričom časť kúpnej
ceny vo výške 140.092 eur bola použitá na vyplatenie hypotekárneho úveru a sumu vo výške 33.408
eur si otec ponechal vo svojej dispozícii, v novembri 2015 (teda pred podaním jeho návrhu na zníženie
výživného) sa tak otec zbavil dvoch záväzkov, a to úhrady splátky hypotéky a energií na dom v I. v
celkovej výške 882,11 eur,

- počnúc júlom 2015 (teda pred podaním jeho návrhu na zníženie výživného) otec neplatí mal. J. a U.
poistky, telefón a ani stavebné sporenie, a teda nevynakladá zo svojho mesačného príjmu na deti sumu
vo výške cca 155 eur mesačne,
- otec býva so svojou priateľkou (teraz už manželkou) v H. V. P. a má jej uhrádzať na domácnosť a
bývanie sumu vo výške 350 eur mesačne, teda oproti ostatnému rozhodovaniu súdu o výživnom, kedy
býval v Y. a uhrádzal nájomné vo výške 690 eur sa jeho náklady na bývanie ponížili o 340 eur, pričom
v sume 690 eur neboli v tom čase
zahrnuté náklady na stravovanie.

11. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otec od ostatného rozhodovania ponížil svoje životné náklady a
náklady na mal. J. a U. celkovo cca o 1.400 eur, čo je výrazná zmena pomerov v prospech otca. Zásadnú
zmenu pomerov vidí navrhovateľ v tom, že 29.01.2016 mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R.,
ale návrh na zníženie si podal už dňa 05.12.2015, teda v čase, keď mal. R. ešte nebol na svete. Otec
dňa 23.11.2015 uznal otcovstvo k mal. dieťaťu a J. D. prispieval sumou vo výške 700 eur mesačne a
následne po narodení mal. R. prispieval na jeho výživu sumou vo výške 270 eur mesačne. Ďalej uhradil
J. D. jednorazový príspevok na náklady spojené s pôrodom vo výške 500 eur.

12. Navyše ako už bolo vyššie uvedené od ostatného rozhodovania súdu o výživnom sa mu nesporne
ponížili náklady o 1.400 eur mesačne, teda pribudnutie vyživovacej povinnosti v spojení s ďalšími
individuálnymi okolnosťami na strane otca neznamená pre otca takú zmenu pomerov, ktorú by si nevedel
pokryť zo svojho príjmu a ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného pre jeho deti z predchádzajúceho
manželstva.

13. Rovnako bolo v konaní preukázané, že príjem otca sa od rozvodu zo sumy 3.400 eur mesačne zvýšil
na sumu 3.800 eur mesačne (rok 2017). Otec naďalej žije s J. V., rod. D., s ktorou uzavrel v 07/2017
manželstvo. Súdu prvej inštancie túto skutočnosť neoznámil a aj súd prvej inštancie ju zistil až po tom,
čo na to poukázala matka na pojednávaní konanom dňa 28.09.2017.

14. Otec taktiež vedome zatajil príjem svojej manželky J. V., ktorá od 10/2017 pracovala a jej príjem bol
cca 900 eur mesačne a poberala rodičovský príspevok vo výške 213 eur.

15. Ešte na pojednávaní dňa 08.11.2017 uviedol, že poberá iba rodičovský príspevok, príjem zatajil aj
na pojednávaní dňa 12.01.2018 (kedy zdokladoval iba jej rodičovský príspevok) a tento bol do spisu
doložený až na návrh matky. Rovnako otec postupoval aj pri zdokladovaní svojho príjmu, kedy sám
dokladal do spisu svoj príjem za celý rok 2017, avšak za 05/2017, kedy mal príjem 6.000 eur v čistom ho
nezdokladoval a bol doložený až zamestnávateľom. Je na posúdení súdu, aby vyhodnotil takýto postup
otca, a to aj v súvislosti s tým, že ako účastník konania je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať
(najmä v konaní o výživné na jeho deti), o čom bol opakovane súdom prvej inštancie poučený.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodina otca - 2 dospelé osoby a 2-ročné dieťa žije z príjmu
viac ako 5.000 eur mesačne (po odrátaní výživného pre U. a J. vo výške cca 4.000 eur). Matka s mal.
J. a U. žijú z príjmu cca 500 eur mesačne, invalidného dôchodku matky vo výške 127 eur a výživného
vo výške 1.180 eur, teda cca 1.800 eur mesačne, pričom matka uhrádza spoločnú hypotéku patriacu
do BSM, zabezpečuje bytovú otázku a aj osobnú starostlivosť obom deťom vo veku 18 rokov a 11
rokov so zhoršeným zdravotným stavom (celiakia, nábeh na osteoporózu, antihistamínová intolerancia,
problémové zuby - strojček) a má sama zhoršený zdravotný stav (ktorý viedol až do čiastočnej invalidity).

17. Z výsluchu otca a ním doložených dokladov vyplynulo, že mal. R. chodí do súkromnej škôlky, kde
sa uhrádza mesačný poplatok vo výške 300 eur, ďalších 300 eur stojí strava a oblečenie mal. R., teda
mal. R. (bez nákladov na bytovú otázku) spotrebuje vo svojich 2 rokoch 600 eur mesačne. Je potom
nedôvodné, aby sa otcovi javilo výživné na 11 ročné a 18 ročné deti so zhoršeným zdravotným stavom
vo výške 590 eur neprimerane vysoké. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj túto
skutočnosť.

18. Navyše, ak mal. R. navštevuje jasle, jeho matka je objektívne schopná pracovať a požiadať o
príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je vo výške 280 eur. Na strane mal. J. došlo k zmene pomerov,
nastúpila na druhý stupeň ZŠ a došlo aj k zmene pomerov ohľadne jej zdravotného stavu - zhoršenie
stavu zubov a nutnosť strojčeka, matka má s tým zvýšené náklady každý mesiac na doťahovanie vo

výške 15 eur až 20 eur, čo v konaní preukázala. Na strane U. došlo k výraznej zmene pomerov, keď
sa jeho mimoškolské aktivity s vývojom a výskumom ďalej rozvíjajú. U. je naďalej študentom 5. ročníka
gymnázia vo Vrbovom a v súčasnosti má už podanú prihlášku na vysokú školu.

19. Fakt, že sa rodičia dohodli na rovnakom výživnom pre obe deti bol daný tým, že šlo o rodičovskú
dohodu a práve matka akceptuje zásadu pacta sund servanda, to potvrdzuje fakt, že opakovane
bola ochotná sa počas konania dohodnúť a nepodala voči Rozsudku odvolanie. Nesprávne a právne
nepodložené sú vyjadrenia otca, podľa ktorých U. je podnikateľ a otec prostredníctvom výživného
nebude prispievať na jeho podnikateľskú činnosť. U. je študentom 5. ročníka gymnázia, ktorý svojou
mimoškolskou činnosťou dosahuje nadnárodné úspechy, avšak otec nepokladá za spravodlivé ho v tom
podporiť.

20. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že pri určení výšky výživného sa
vychádzalo z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností, majetkových pomerov a predovšetkým
z potrieb v čase podaných návrhov ešte oboch mal. detí. Určená výška výživného je v záujme maloletej
J. a t.č. už plnoletého U.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany odporúča rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

22. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca uvedené v odvolaní, bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky na zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného na syna U. a mal. J..

23. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne posúdil, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto
vyhovieť požiadavke odvolateľa.

24. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 ZoR v spojení s § 121 CMP,
dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná
od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať
okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. na
strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZoR). Z vyššie citovaných
ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať
jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

28. Z obsahu spisu je zrejmé, že pri rozhodovaní o znížení výživného zo sumy 590 eur u oboch detí súd
prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že U. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval
SŠ, mal celiakiu, s čím boli v tom čase spojené zvýšené výdavky. V čase rozhodovania mal 18 rokov, bol
študentom 5. ročníka SŠ - Gymnázia vo Vrbovom. Venoval sa mimoškolskej činnosti - projektu Ridelo a
býva aj s matkou a od 01.11.2017 aj v O., v priemere 3 dni v týždni, kde mali traja prenajatý 3-izbový byt.
Tu uhrádzal 243 eur mesačne, keď celkové nájomné bolo 730 eur mesačne. V súčasnosti je študentom
prvého ročníka STU v Bratislave. Mal. J. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 1.
stupeň ZŠ, mala zdravotné problémy, s čím boli v tom čase spojené zvýšené výdavky. Mal. J. má 10
rokov, navštevuje 5. ročník na ZŠ, ŠKD nenavštevuje od 4. ročníka ZŠ. Nenavštevuje školskú jedáleň,
ani počas predmetného obdobia nenavštevovala, krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne.
Má zistenú celiakiu od roku 2013, s čím sú spojené zvýšené výdavky. V odvolaní otec poukazoval na to,
že od 29.01.2016 mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R., príjem jeho teraz už manželky sa znížil
v dôsledku materskej dovolenky a celkový príjem matky mal J. a U. sa zvýšil, pričom sú tu okolnosti, pre
ktoré nie je schopný prispievať výživným po 590 eur na obe deti.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka otca v odvolaní v tom, že došlo k takej závažnej
zmene pomerov na strane otca, pre ktoré je dôvodné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť. Je potrebné
uviesť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu.
Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá
slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie,
obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu
na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Vykonaným dokazovaním súdom prvej
inštancie bolo preukázané, že U. (toho času už plnoletý) v čase posledného rozhodovania navštevoval
5. ročníka SŠ - Gymnázia vo Vrbovom, dnes je študentom 1. ročníka STU v Bratislave v dennej forme
a má celiakiu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Mal. J. v čase posledného rozhodovania o výživnom
navštevovala 1. stupeň ZŠ, mala zdravotné problémy. Má zistenú celiakiu od roku 2013, s čím sú spojené
zvýšené výdavky. V čase rozhodnutia súdom prvej inštancie mala 10 rokov, navštevovala 5. ročník na
ZŠ. I keď na strane otca mal. J. a U. nastala zmena pomerov v tom, že XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k mal. R., skutočnosti zistené ohľadom sociálnych a majetkových pomerov nielen
otca, neodôvodňujú jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti. R. detí sa nielen zvýšil príjem od
posledného rozhodnutia, ale po odrátaní všetkých výdavkov, ktoré mal s vyživovacou povinnosťou voči
mal. J. a U. v sume 1.180 eur a sumy 700 eur ako príspevku nevydatej matke, výživného mal. R. v
sume 350 eur mu stále ostalo na uspokojenie ďalších potrieb cca 1100 eur. Navyše v čase podania
návrhu na zníženie výživného mal prispievať priateľke na domácnosť v H. V. P. sumou 350 eur, v čom
už bol aj príspevok na stravu a iné bežné náklady, ako aj príspevok na splátku úveru, ktorý si čerpala
za účelom kúpy domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie
nevyhnutý náklad, ktorým otec zhodnocuje cudzí majetok. Nemožno neprihliadnuť ani na tú skutočnosť,
že otec dobrovoľne (na základe dohody) prispieval svojej teraz už manželke ako nezaopatrenej matke
po 700 eur, pričom prispieval aj na výdavky na domácnosť. Nepochybne výdavky na mal. R., u ktorého

sú iba bežné zdravotné problémy, sú neporovnateľné s ohľadom na jeho vek, voči mal. J. a U.. Životná
úroveň detí by mala byť rovnaká ako je u ich rodičov, preto pokiaľ bežné výdavky na mal. R. sú cca 600
eur, potom na mal. J. a U., ktorí sú starší a navyše majú i zdravotné problémy je výška výživného na
každého po 590 eur primeraná.
30. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby U. a mal. J. odvolací súd dospel k
zhodnému záveru, ako súd prvej inštancie, že tu nie sú dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti voči
synovi k U. a mal. J. a návrh otca na zmenu vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Každé rozhodnutie
súdu vo veci maloletého dieťaťa musí byť vydané v čo najlepšom záujme dieťaťa a takémuto záujmu
nezodpovedá výška výživného v otcom navrhovanej výške.

31. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

33. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.