Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/211/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617206235
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617206235.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. X., J. E. C., K.. D. XXXX/XX,
zast. JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou v Malackách, Záhorácka 5478/15B, o zaplatenie 5.898,22
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20. júna
2018 č.k. 31Csp/58/2017-243 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5898,22 €,
zmluvný úrok vo výške 183,27 €, úroky z omeškania vo výške 2,60€, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5898,22 € od 26.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatených úrokov 183,27 € od 26.05.2017 do zaplatenia, poplatok za poistenie vo výške
6,38 € a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2/Vychádzal zo zistenia, že úverovou zmluvou zo dňa 12.03.2015 žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 7400,-EUR, účel úveru bol bezúčelový, úroková sadzba 11,90% ročne, súbor poistenia - súbor
A, poplatok za poskytnutie úveru 370,00 EUR, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 3,19 EUR,
výška anuitnej splátky 130,04 EUR, termín splatnosti 1. Anuitnej splátky 20.03.2015, počet anuitných
splátok 84, periodicita mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru do 21.02.2022, výška
RPMN 14,73%, priemerná RPMN 10,28%, Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 11293,36 EUR. Z
výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 25.05.2017 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že
napriek opakovaným výzvam a upozorneniam neplní svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere zo dňa
12.03.2015. Na základe toho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal žalovaného zaplatiť
6150,47 EUR s príslušenstvom najneskôr do 04.06.2017. Z predložených výpisov - prehľadu splácania
do predčasného zosplatnenia, prepočtu úrokov žalobcu súd zistil, že nezaplatená istina predstavovala
ku dňu zosplatnenia sumu 5898,22 EUR, nezaplatené zmluvné úroky 183,27 EUR, nezaplatené úroky
z omeškania vo výške 2,60 EUR. Žalobca taktiež predloženými listinnými dôkazmi preukázal nárok na
zaplatenie poistného vo výške 6,38 EUR.
3/Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený súdom ako
spotrebiteľský a podradený pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. súd podrobil uzavretú zmluvu súdnej
kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Predmetná Úverová zmluva má
písomnú formu a obsahuje i osobitné náležitosti, t. j. druh úveru, obchodné meno, sídlo a identifikačné

číslo veriteľa, údaj o osobe, ktorá za neho zmluvu uzavrela, adresu trvalého pobytu, meno a priezvisko
spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
úrokovú sadzbu, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Námietky zástupkyne žalovaného uvedené na prvom súdnom
pojednávaní vo veci súd posúdil ako nedôvodné. Tvrdenia uvedené zástupkyňou žalovaného, že v
zmluve nebola splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dôvodné, keďže
v zmluve bola riadne uvedená výška úrokovej sadzby 11,9% ročne, pričom v zmluve bolo jednoznačne
uvedené, že ide o fixnú sadzbu do splatnosti.
4/Žalobca úver zosplatnil dňa 25.05.2017 po tom, ako žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru, a k
splateniu dlžného zostatku ho vyzval v lehote do 04.06.2017. Z textu výzvy zo dňa 25.05.2017 vyplýva,
že ho opakovane vyzýval na plnenie si svojich povinností, na uplatnenie si svojho práva (§ 53 ods. 9, §
565 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť nesplatenú
istinu úveru vo výške 5898,22 €. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie vyčíslených zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania výške 183,27 € a 2,60 € a taktiež nezaplatených poplatkov za poistenie
úveru vo výške 6,38 €, ktorých výšku mal súd jednoznačne preukázanú. Zástupkyňa žalovaného na
pojednávaní dňa 11.04.2018 posúdila daný nárok ako nesporný a nenamietala ho.
5/Pokiaľ ide o zmluvný úrok vo výške 11,90% ročne z nezaplatenej istiny 5898,22 € od 26.05.2017 do
zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 11,90 %
ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu
celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu
žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV
476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového
súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov
len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. ÚS SR v citovanom odôvodnení konštatuje, že by
namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by
popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Navyše súd považuje za potrebné dodať, že splácanie úveru
v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody
splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné
a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym
úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v
režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné
plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných
prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá
s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto
právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl.
č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4písm.
k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).
6/Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania a
to vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5809,22 € od 26.05.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 183,27 € od 26.05.2017 do zaplatenia. Výška úrokov z
omeškania je podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, ku ktorému žalobca
pristúpil nesporne dňa 25.05.2017.
7/Pokiaľ žalovaný žiadal o povolenie splatenia dlhu splátkami vo výške max. 150 eur mesačne, súd
konštatoval, že žalovaný v súdnom konaní nepreukázal, že disponuje finančnými prostriedkami, ktoré by
mu umožnili splatenie dlhu formou splátok, keďže v podstate nepreukázal súdu žiadne príjmy z ktorých
by uvedené splátky mohol uhrádzať. Tiež bolo zrejmé, že priznanie splátok žalovanému za situácie
existencie viacerých dlhov žalovaného by bolo neúčelné a žalovaný by reálne nebol schopný viaceré
dlhy naraz uhrádzať. Navyše žiadaná splátka vo výške 100 EUR maximálne 130-150 EUR je v pomerne
nízkej výške a žalovaný by iba istinu dlhu splácal žalobcovi niekoľko rokov, čo súd nepovažoval voči
žalobcovi za účelné a spravodlivé. Navyše v danom prípade ide o situáciu, kedy priznané peňažné
plnenie vyplýva z úverovej zmluvy, kedy žalovaný (dlžník) neplatil žalobcovi (veriteľovi) dohodnuté
mesačné splátky úveru, a práve v dôsledku toho žalobca uplatnil svoje právo a vyhlásil predčasnú
splatnosť celého úveru. Súd žalobu v časti uplatnených zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru zamietol a teda by sa žalobca dostal do situácie, kedy by mu žalovaný plnil dlh v niekoľko
rokov v splátkach bez nároku na zmluvne dohodnutý zmluvný úrok. Zosplatnením úveru žalovaný dlžník
stratil výhodu splácania dlhu v splátkach. Z uvedených dôvodov súd priznanie splátok žalovanému
nepovažoval za dôvodné a spravodlivé a zaviazal ho na zaplatenie priznanej peňažnej sumy do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
8/O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.
9/Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Prvoinštančnému súdu vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca poukázal na § 497 a § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentár k
Obchodnému zákonníku, podľa ktorého povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru trvá až do jeho vrátenia.
Strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve
dojednať odchylne. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha
nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný
zákonník neustanovuje moment zániku nároku veriteľa na úroky. Obsahom záväzku dlžníka je nielen
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ale aj zaplatiť i úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z
omeškania. Aj z § 506 Obchodného zákonníka vyplýva, že i po odstúpení od zmluvy trvá právo veriteľa
na úroky. Odstúpenie od zmluvy je právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ
nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Žalobca
poukázal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 212/2014, podľa ktorého zákonné úroky z
omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Nakoniec žalobca v
odvolaní poukázal na nerealizovanú legislatívnu zmenu, ktorou sa mal novelizovať Občiansky zákonník
v ustanovení § 53 ods. 9 v znení „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len
do uplatnenia práva podľa § 565“, ktorá zmena nebola nikdy legislatívne prijatá, právne predpisy žiadne

obdobné ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatení dlhu neobsahujú.
Keďže uvedený návrh nikdy nebol prijatý vo forme zákona, zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa
na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatení dlhu neobmedzil, čo potvrdzuje jeho dôvodnosť.
10/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
11/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods.
1 CSP), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.
12/V súdenej veci nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom je poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
13/Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o
úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy
nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o cenu za to,
že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich
vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do
splatnosti úveru.
14/V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané
podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda
požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ
získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky.
Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z
celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie
vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.6.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dochádza k
zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do
svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže
mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa
na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že
by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ
mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania
a prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a
spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť
domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody,
ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol
nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v
rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru. Hoci judikatúra najmä nižších súdov v
tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru prezentovanému vyššie.
15/Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na riadny úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe
druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne
úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník
splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej
veci, kedy dlžník do dnešného dňa dlžný úver nesplatil. Argumentácia žalobcu poukazujúca na § 506
Obchodného zákonníka upravujúceho oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy pre omeškanie dlžníka
nemá súvis s posudzovanou vecou, nakoľko žalobca od zmluvy neodstúpil, vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru, čo je odlišný inštitút s inými právnym následkami (napr. zmluva v takomto prípade nezaniká).
Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014 citovanom žalobcom
síce konštatoval, že úroky z omeškania nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky stranami dojednané
úroky, avšak ani tento názor nie je spôsobilý vyvrátiť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nepopiera samozrejmú skutočnosť, že úroky z omeškania a zmluvné úroky sú dva rozdielne inštitúty,
ktoré majú svoje vlastné, vzájomne nezastupiteľné funkcie. Uvedené však nijako nespochybňuje zánik
nároku veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, nakoľko stále platí, že sankcionovanie dlžníka
úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť
zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ žalobca poukazoval na komentár k Obchodnému zákonníku, názory tam uvedené boli aktuálnou

rozhodovacou činnosťou súdov už prekonané v smere uvedenom vyššie. Možno teda zhrnúť, že
odvolacia argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť správnosť napadnutej časti rozsudku súdu
prvej inštancie.
16/Nakoniec odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v
Bratislave na svojom rokovaní dňa 20.2.2019 v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo vzhľadom na výkladové rozdiely v právoplatných
rozhodnutiach senátov 3Co, 4Co, 5Co, 6Co, 7Co, 8Co, 9Co, 15Co, 16Co k otázke platenia zmluvných
úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru Stanovisko č. 1/2019, v zmysle ktorého v prípade
plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi.
17/Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
18/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva,
že žalovanému nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd
priznal tomuto nárok na náhradu trov a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil
samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,- €.
19/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.