Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206915
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716206915.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanej: D. C., P.. XX.X.XXXX, L. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie sumy 5.272,87 EUR, o odvolaní

žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 10. mája
2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie o odvolaní žalovanej proti I. a III. výroku rozsudku zastavuje.

Zrušuje rozsudok vo výroku II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov vo výške 274,72 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaná sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi sumu 5.272,87 eur, úroky vo výške 144,51 eur, úroky

z omeškania v sume 38,14 eur a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.272,87 eur od
12.1.2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100,-- eur splatných vždy do 25. dňa v tom
ktorom mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že nezaplatením
jednej splátky stáva sa zročným celý dlh.

III. V časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 5.272,87 eur od 23.4.2014 do

zaplatenia žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania.“

2. Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu žaloby, ktorou žalobca (právny predchodca žalobcu Poštová
banka a.s.) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.272,87 EUR, zmluvného úroku z

istiny ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 457,37 EUR, zmluvného úroku vo výške
19 % p. a. zo žalovanej sumy od 23.4.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo
žalovanej sumy od 12.1.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Podaním zo dňa 3.4.2017 zobral
žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaných úrokov v sume 274,72 EUR, na základe čoho
prvoinštančný súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods.2 CSP zastavil. Žalobca si naďalej v súdnom
konaní uplatnil neuhradenú istinu v sume 5.272,87 EUR, kapitalizované úroky z úveru do zosplatnenia

v sume 144,51 EUR a kapitalizované úroky z omeškania v sume 38,14 EUR. Pôvodne si žalobca v
žalobe uplatňoval kapitalizované úroky z úveru za obdobie do zosplatnenia v sume 457,37 EUR, avšakzohľadnil úhrady žalovanej v sume 274,72 EUR po zosplatnení úveru, teda po čiastočnom späťvzatí
žaloby si uplatnil 144,51 EUR.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že strany sporu uzavreli dňa
5.4.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca (právny predchodca) poskytol žalovanej bezúčelový
úver vo výške 6.950 EUR pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 19 % p.a.. Poskytnutý úver mala
žalovaná splácať v mesačných splátkach po 172,07 EUR vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca,
pričom prvá splátka bola splatná dňom 15.5.2011 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň

15.4.2017. Zároveň v zmluve bolo dohodnuté poistenie úveru, podľa ktorého žalovaná mala uhrádzať
poistné po 8,07 EUR. Žalovaná uhradila spolu sumu 5.276,91 EUR, z ktorej na istinu bola zaúčtovaná
suma 1.677,13 EUR, na poplatky a poistenie suma 246,19 EUR a zostatok v sume 3.353,59 EUR bol
zaúčtovaný na úroky z úveru. Listom zo dňa 22.4.2014 žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu
úveru, pretože žalovaná neuhrádzala dohodnuté splátky.

4. Aplikujúc ustanovenia § 497, § 502, § 503 Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná nepreukázala, že by okrem úhrad zdokladovaných žalobcom
uhradila aj iné splátky, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k úhrade istiny v sume 5.272,87 EUR, ktorá
predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou 1.677,13 EUR, započítanou na úhradu
istiny. Ďalej priznal žalobcovi uplatnené zaplatenie úrokov z úveru, a to jednak kapitalizovaných úrokov

vovýške144,51EURstým,že žalobcauvádzalsumu182,65EUR,vktorejsúzahrnutéajkapitalizované
úroky z omeškania v sume 38,14 EUR.

5. Priznal tiež žalobcovi uplatnenú časť úrokov v sadzbe 19 % ročne z istiny do 23.4.2014, t. j. do
dňa zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2011 do

29.6.2011. Vychádzal z prehľadu priemerných úrokových mier úverov vedených NBS, z ktorých vyplýva,
že pri úverových zmluvách, uzatváraných v roku 2011 bola priemerná úroková miera spotrebiteľských
úverov poskytovaných nad 5 rokov 13,54 %. Podľa prvoinštančného súdu nemožno konštatovať, že by
taktodohodnutáodplatapodstatnýmspôsobomprevyšovalaobvyklúodplatu,požadovanúnafinančnom
trhu. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi kapitalizované úroky vo výške 144,51 EUR, ktoré predstavujú

úroky do zosplatnenia úveru.

6. V zamietnutej časti rozsudku nepriznal súd prvej inštancie žalobcovi požadované zaplatenie úroku vo
výške 19 % ročne za obdobie od 23.4.2014 do zaplatenia, keďže za spornú považoval otázku, dokedy
žalobcovi trvá nárok na platenie úrokov. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. XObo/XXX/XX a prax odvolacieho súdu, napr. rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove spisové značky XCo/XX/XXXX a XCo/XX/XXXX. Z ustanovení § 497 ani § 502, ods.
1, Obchodného zákonníka nevyplýva, že by úroky z úveru mali byť uhrádzané aj po splatnosti dlhu. V
danom prípade sa dlh žalovanej stal splatným dňom 22.4.2014, preto podľa názoru prvoinštančného
súdu, s poukazom na uvedenú rozhodovaciu prax súdov, od uvedeného dátumu si žalobca môže

uplatňovať úroky z omeškania, avšak nárok na dohodnuté úroky má iba do dňa, kedy sa stal dlh
splatným.

7. Keďže sa žalovaná nesplácaním poskytnutého úveru v dohodnutých splátkach dostala do omeškania
splnenímpeňažnéhozáväzku, súdprvejinštancievzmyslecit.zák.ustanoveniapriznalžalobcoviúrokz

omeškania,atojednakkapitalizovanýúrokzomeškaniavsume38,14EURpodľapredloženéhovýpočtu
(čl. 47 spisu) ku dňu 22.4.2014 a následne od 12.1.2016 vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.272,87
EUR, pričom priznaná výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§
3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z.).

8. Napokon súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu, pretože bol vo veci
úspešný ohľadom uplatnenej istiny v celom rozsahu a aj v prevažnej časti príslušenstva. Na základe
návrhu žalovanej sa prvoinštančný súd zaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP. V danom

prípade, hoci žalobkyňa poukázala na svoje osobné a majetkové pomery, nepredložila však konkrétne
dôkazy.Súdprvejinštancienaprotitomuvzaldoúvahy,žežalovanásineplnilasvojezmluvnépovinnosti,
pričom nepreukázala, že by mala záujem riešiť so žalobcom splácanie dlhu pred podaním žaloby,
preto sa žalobca musel domáhať svojho nároku podaním žaloby. Vychádzajúc z týchto skutočností súdprvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. S
prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovanej súd prvej inštancie jej v zmysle § 232 ods. 4
CSP povolil uhradiť žalovanú sumu v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 19.6.2017,
a to proti III. výroku o zamietnutí žaloby, namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie v zmysle § 365 ods.1 písm. f/, h/ CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe

v celom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Odvolateľ vyslovil, že má nárok na zmluvné úroky a v zamietavej časti je rozsudok v rozpore so
zákonnou úpravou, citujúc ustanovenie § 503 ods.3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere
riadi. Zosplatenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že
dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne

a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník
je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný
platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký
výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru), povinnosť platiť zmluvný
úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Takýto výklad považuje odvolateľ za absurdný,

keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa
postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil.
Takýto výklad tak nepovažuje za prípustný. V prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych
dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok , čím by
spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe

určenejtrhovýmimechanizmami.Nepoctivýdlžníkbytakbolviazanýibanaplatenievýhodnejšíchúrokov
z omeškania v právnymi predpismi regulovanej úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti
poskytoval ochranu. Zmluvný úrok je odplatou, t.j. cenou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí
tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa.
Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie

odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať
prospech z vlastného protiprávneho konania. V závere žalobca poukázal na opačný prístup NS ČR
napríklad v rozhodnutí NS ČR sp.zn. XX W. XXXX/XXXX, sp.zn. XX W. XXXX/XXXX, XX W. XX/XX/
XXXX, XX W. XXXX/XXXX, XX W. XXX/XXXX, ktoré nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru
veriteľom priznáva.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná písomným podaním zo dňa
5.7.2017, uvádzajúc, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom rozsudku, najmä v časti uloženej
povinnosti platiť aj do výšky (pohľadávky), tiež voči trovám konania. Podľa odvolateľky mal súd prvej
inštancienávrhzamietnuťzdôvodu,žežalobajepredčasnáanedôvodná,lebožalobcanemoholvyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru, čiže zmluva je absolútne neplatná z viacerých dôvodov a priznať len nárok
na rozdiel medzi prijatou a uhradenou sumou, alebo mal konštatovať, že zmluva síce je platná, ale je
bezúročná a bez poplatkov a mal priznať žalobcovi len sumu 1673,09 EUR v splátkach po 100 EUR, čo
predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenou sumou. Prípadne podľa § 3 ods.5 zák.č.
250/ 2007 Z. z. mal priznať právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného pre jeho

porušenieprávapovinnostíustanovenýchzákonomč.250/2007Z.z.aosobitnýmipredpisminaochranu
spotrebiteľa, ktoré privodilo a bolo spôsobilé privodiť jej ujmu ako spotrebiteľovi. Žalovaná poukázala
na to, že takýmto postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa neriadil zákonom tak došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, k vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom
súd rozhodol na základe neúplných dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne

právne posúdil vec. Nakoniec, žalobca ani neoznačil v žalobe, z akého titulu sa domáha nároku. Preto
odvolateľka navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na nové
konanie a rozhodnutie. Následným podaním zo dňa 23.10.2017 zobrala žalovaná svoje odvolanie v časti
rozsudku vo výroku I. a III. späť a žiadala, aby súd odvolacie konanie podľa § 369 CSP v tejto časti
zastavil. Naďalej trvala na odvolaní proti rozsudku v jeho výroku II. a IV. a žiadala, aby odvolací súd

o ňom rozhodol a odvolaniu vyhovel.12. Písomným podaním zo dňa 19.10.2017 sa k odvolaniu žalovanej vyjadril žalobca, ktorý vyslovil
názor, že súd prvej inštancie rozhodol v I. a II. výroku rozsudku správne. Trval tiež na tom, že neboli
splnené predpoklady na podanie odvolania žalovanou a toto je potrebné ako nedôvodné odmietnuť.

13. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 23.10.2017.
S odvolacími dôvodmi žalobcu vyslovila nesúhlas a navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu
zamietol ako nedôvodné, vyhovel jej odvolaniu tak, že zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vráti mu vec
na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne rozhodne vo veci sám. Podotkla, že podala odvolania proti

všetkým výrokom predmetného rozsudku, i tým, ktoré napadol žalobca, hoci ho považovala za správny
a súhlasila s ním, ale len z čisto formálnych dôvodov, vynútených koncepciou a konštrukciou právnych
dôvodov odvolania a z toho vyplývajúceho návrhu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu, aby súd
nanovo rozhodol o celom nároku.

14. K odvolacím dôvodom žalobcu žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na aplikačnú prax

vnútroštátnych súdov a to Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Prešove. K rozhodnutiam NS ČR, na
ktoré odkazuje odvolateľ, žalovaná uviedla, že tieto pochádzajú z obdobia pred vstupom do Európskej
únie, resp. tesne po vstupe. Zásadný posun v prejednávanej otázke úrokov po zosplatnení úveru v
spotrebiteľských právnych veciach zaviedla až judikatúra Súdneho dvora EÚ, poukazujúc na výklad
Smernice Rady 93/13/EHS a príslušnú judikatúru. Vykladajúc následne príslušné zákonné ustanovenia

spotrebiteľského práva považovala žalovaná za evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania sú
nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému
zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 19 % prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o
úrokoch, popri úrokoch z omeškania po splatnosti prima facie potencionálne umožňuje navýšenie dlhu
nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s ustanovením § 3 ods.3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. .

Pri skutočnom dlhu žalovanej z úveru a nesplatených 1.673,09 EUR žalobca požaduje 5.272,87 EUR
s príslušenstvom, cca celkom 10.000,- Eur.

15. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu v písomnom stanovisku zo dňa 14.12.2017 uviedol,
že Česká republika sa o výklad zákona v prípade spotrebiteľských úverov opiera i v súčasnosti. V

rozhodnutiach súdov Českej republiky je vidieť posun v chápaní priemerného spotrebiteľa, ktorý je
práve smerodajným pre posudzovanie zmluvných dojednaní a ich primeranosti. Okrem iného poukázal
ďalej na to, že európske právo naznačuje, že ďalšia automatická pomoc spotrebiteľom už nie je
účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako na schopného urobiť
vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Výklad

ÚstavnéhosúduSRotom,žezosplatneniejezánikompôvodnéhozáväzku,naktoréhomiestonastupuje
úplne nový záväzok, považuje žalobca za úplne nesprávny. Zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú
zmenu v záväzku a to v lehote konečnej splatnosti a stratu práva platiť v splátkach. V tejto súvislosti,
okrem poukázania na judikatúru v závere namietal, že súd prvej inštancie nerozhodoval v súlade s pacta
sunt servanda.

16. V ďalšom konaní, na základe návrhu žalobcu - Poštová banka a s. zo dňa 13.7.2017 na zmenu
žalobcuasúhlasunovéhoveriteľasovstupomdokonaniazodňa18.7.2017,rozhodolsúdprvejinštancie
uznesením zo dňa 18.12.2017 o pripustení zmeny žalobcu na poklade Zmluvy o postúpení pohľadávok
č.1/2017 zo dňa 13.6.2017 tak, že namiesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania R Collectors s.

r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 7.2.2018.

17. Po predložení mu spisu, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, podané odvolania žalobcu
a žalovanej, ako aj konanie mu predchádzajúce, podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom zistil, že nie sú podmienky pre
potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia dosahuje
intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho sporovým stranám uskutočňovanie im
procesných práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je zároveň

dôvodom zrušenia rozhodnutia v zmysle § 398 ods. 1 písm. b/ CSP.

18. Odvolací súd v prípade odvolania žalovanej v časti napadnutého rozsudku vo výrokoch I. a III.
odvolacie konanie na základe späťvzatia odvolania v tejto časti žalovanou zastavil podľa § 369 CSP,keďže v predmetnom spore došlo ku späťvzatiu odvolania v uvedenej časti žalovanou skôr, ako bolo
o odvolaní rozhodnuté.

19. So zreteľom na obsah odvolaní žalobcu a žalovanej (po späťvzatí v časti vo výroku I.), v odvolacom
konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku II. a III., ktorými bolo žalobe vyhovené (na
základe odvolania žalovanej), a bola žaloba čiastočne zamietnutá (na základe odvolania žalobcu), ako aj
súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok I. napadnutého rozsudku, t.j. o zastavení konania v časti
o zaplatenie úrokov vo výške 274,72 EUR v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a tak nadobudol

právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov,
uplatnených v širokom rozsahu sporovými stranami, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.Ú. XX/XX).

21. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

23. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

35. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

37. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

38. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia na predmetnú právnu vec, odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie nevykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe čoho nebol v

danom prípade dostatočne správne zistený skutkový stav, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd poukazuje v tomto prípade na ustanovenie § 295 CSP s tým, že so zreteľom na
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu účastníkov a tým aj spotrebiteľský charakter prejednávanej
veci, nie je súd viazaný návrhmi strán vo vzťahu k rozsahu dokazovania. Úlohou súdu je v takýchto
prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť

rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

39. Na základe námietky žalovanej, týkajúcej sa spotrebiteľského charakteru predmetného zmluvného
vzťahu, odvolací súd poukazuje na právo sporových strán súdneho konania na určitú kvalitu súdneho
konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z
rozhodnutíÚstavnéhoSR vyplýva,žetakzákladneprávopodľačl.46ods.1ústavyakoajprávopodľačl.
6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. Ú. XXX/XXXX); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné

súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

40. Rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle

ustanovení § 220 a nasl. Civilného sporového poriadku preto, že dôvody rozhodnutia neobsahujú záver
súdu o vyhodnotení zmluvných podmienok úverovej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je spotrebiteľ,
pričom preskúmania veci z toho pohľadu sa i žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie domáhala.
Rozsudok súdu prvej inštancie tak nemožno považovať za preskúmateľný, keď súd prvej inštanciejednoznačne a dostatočne nevysvetlil právne dôvody, pre ktoré za daného stavu považuje pohľadávku
žalobcu v priznanom rozsahu v zmysle II. výroku rozsudku z hľadiska spotrebiteľského práva za
opodstatnenú čo do jej obsahu i výšky.

41. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť E.
Y., N..H.. uzavrela so žalovanou dňa 5.4.2011 Zmluvu o úvere pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6.950,- EUR, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach po 172,07
EUR mesačne s ročnou úrokovou sadzbou 19 % s konečnou splatnosťou dňom 15.4.2017 a dátumom

prvej splátky 15.5.2011.

42. Je potrebné súhlasiť s námietkami žalovanej, spočívajúcimi v tom, že predmetná úverová zmluva
neobsahuje všetky náležitosti stanovené Zákonom o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Zákon
o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43
Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. V danom prípade súd prvej inštancie

predmetnú zmluvu o úvere nepodrobil takémuto prieskumu, zohľadniac tak prípadné následky, spojené
s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 2 cit. zákona a odvolací súd
nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a
aj stále je platný a účinný.

43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu ním uplatneného nároku na úroky po
zosplatnení, na priznaní ktorých trvá v celom rozsahu aj v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje
nedôvodnosť odvolania žalobcu v napadnutej časti.

44. Posúdenie nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z istiny poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy

o úvere závisí od charakteru právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prejednávanom prípade
žalovaná mala pri uzatváraní právneho úkonu postavenie spotrebiteľa a zmluva o úvere, ktorú uzavrela
so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, spĺňa kritériá vymedzenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo v predmetnom konaní
nebolo sporné. Na aplikáciu uvedeného zákona odkazuje aj samotný text uzavretej zmluvy odkazom

na Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky a.s. (právneho predchodcu žalobcu), ktoré v znení
účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy žalobca pripojil k podanej žalobe. Preto je potrebné ho
aj aplikovať na predmetnú vec.

45. Spotrebiteľský úver je vymedzený v § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere tak môže zahŕňať nielen zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ale
výslovne na základe ustanovenia § 1 ods. 2 cit. zákona môže byť spotrebiteľským úverom aj zmluva o
úvere, ktorá je upravená v slovenskom právnom poriadku výlučne v Obchodnom zákonníku.

46. V spojení so závermi odvolacieho súdu, uvedenými vo vzťahu k odvolaniu žalovanej proti rozsudku
súdu prvej inštancie v II. výroku, bolo potrebné zrušiť tiež III. výrok napadnutého rozhodnutia a súvisiaci
IV. výrok o trovách prvoinštančného konania a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 a §
391 CSP). Až po doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

47. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).