Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 12C/391/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899132
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7201899132.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. súd E. II sudkyňou A.. B. Z. vo veci žalobcov 1. S.. G. S., nar. XX. 7. XXXX, bytom Q. XX, E. 2. Z.

S., nar. XX. 9. XXXX, bytom Q. XX, E. 3. K. S., nar. 8. XX. XXXX, bytom Q. XX, E., všetci zastúpení
B. kanceláriou A.. S. E., s.r.o. so sídlom Q. 1, E., P.: XX XXX XXX proti žalovanému V. nemocnici L. S.
E., Q. XX, E., P.: XX XXX XXX, zastúpenému A.. B. T., advokátkou som sídlom E. XX, E. v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy

r o z h o d o l :

T. je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade titulom nemajetkovej ujmy sumu XX.XXX eur, titulom náhrady
škody sumu XXXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške XX,X% z dlžnej sumy ročne od 9. 7. XXXX
až do zaplatenia všetko do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

T. je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom nemajetkovej ujmy sumu XX.XXX eur v lehote do XX
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

T. je povinný zaplatiť žalobkyni v 3. rade titulom nemajetkovej ujmy sumu XX.XXX eur v lehote do XX
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

E. v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z nemajetkovej ujmy vo výške XX,X% ročne od právoplatnosti
rozhodnutia do zaplatenia a v časti nároku žalobkyne v 3. rade na náhradu nákladov na výživu od XX.
8. XXXX do budúcna zastavuje.

-2- XXC XXX/XX-XXXX

T. v prevyšujúcom rozsahu nároku zamieta.

T. je povinný nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania v rozsahu XX% preukázaných odôvodnených
a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní, žalobcovi v 2. rade v rozsahu XX % preukázaných
odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní, žalobkyni v 3. rade v rozsahu XX %
preukázaných odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní.

T. je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu XXX% štátom vynaložených trov konania.

T. je povinný zaplatiť na účet X. súdu E. II súdny poplatok vo výške vo výške X.XXX,XX eur v lehote
do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :X.Žalobcovia uplatňovali voči žalovanému nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu úmrtia
Z.. A. S., ktorý bol manželom žalobkyne v 1. rade a otcom žalobcov v 2. a 3. rade, a ktorý zomrel dňa
XX. 6. XXXX v zdravotníckom zariadení žalovaného.

Q. zo dňa XX. 3. XXXX č. k. XXC XXX/XX-XXX, ktorý mal povahu medzitýmneho rozsudku ( § 152 ods.
X zák. XX/XX Zb. účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia), súd rozhodol, že základ nároku žalobcov na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči žalovanému je daný, konštatujúc zodpovednosť žalovaného
za úmrtie pacienta Z.. A. S., v dôsledku non lege artis postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
nebohému. T. žalovaného bola daná ust. § 420 ods. 1, X X.. zák. v spojení s § 4 a § 17 ods. X zák. XXX/

XX Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Z. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5. 8. XXXX v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom E. súdu v E. zo dňa XX. 6. XXXX č. k. X Co XXX/XXXX-XXX.
S. konania ostala výška nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá pozostávala z nákladov
vynaložených žalobkyňou v 1. rade na pohreb nebohého manžela vo výške XXXX,XX eur, z nároku
žalobcov v 1. až 3. rade na úhradu peňažného dôchodku titulom nákladov na výživu pozostalých vo
výške XX,XX eur mesačne od XX. 6. XXXX do budúcna, uplatneného v súlade s ust. § 448 ods. X,X X..

zák., ktorý sa účinnosťou od 1. 8. XXXX, posudzuje ako nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Z dôvodu
uzavretia manželstva dňa XX. 8. XXXX, žalobkyňa v 3. rade vzala svoj návrh na náhradu nákladov na
výživu od XX. 8. XXXX do budúcna späť, s ktorým späťvzatím žalovaný vyslovil súhlas.
-3- XXC XXX/XX-XXXX

S poukazom na ust. § 11, § 13 X.. zák., keď zavinené úmrtie člena rodiny predstavovalo zásah
do osobnostných práv žalobcov, ktoré právo na ochranu súkromia zahrňuje aj právo na rozvoj a
zachovávanie rodinného života a následky zásahu v podobe úmrtia člena rodiny nie sú odstrániteľné
žiadnou formou morálneho zadosťučinenia, žalobcovia uplatňovali spoločne a nerozdielne náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XX.XXX,XX eur.
K. žiadanej nemajetkovej umy žalobcovia odôvodnili okolnosťami prípadu spočívajúcimi v úplne
neočakávanom úmrtí Z.. S., ktoré bolo následkom hrubej nedbanlivosti žalovaného, keď člen ich
rodiny zomrel v relatívne v mladom veku XX rokov v čase, keď so žalobkyňou v 1. rade fungovali v
plnohodnotnom partnerskom vzťahu a žalobcovia v 2. a 3. rade boli maloletými deťmi vo veku X a XX

rokov. X. sumy žiadanej nemajetkovej ujmy odôvodňovali tiež odkazom na rozhodovaciu prax súdov. Q.
Krajského súdu v R. sp.zn. XXCo XXX/XX zo dňa XX. 4. XXXX v spojení s rozsudkom X. súdu R. sp.zn.
XXC XX/XX, z dôvodu pochybenia zdravotníckeho zariadenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
bola pozostalému manželovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške XXX.XXX eur a maloletým
deťom vo výške XX.XXX eur a XX.XXX eur. X. súd v K. rozsudkom sp.zn. X C XXX/XX zo dňa XX. XX.

XXXX uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť zaplatiť pozostalým (manželovi a dvom
deťom a rodičovi) každému sumu vo výške XXX.XXX eur za smrť pacientky v dôsledku neposkytnutia
riadnej zdravotnej starostlivosti. Q. E. súdu v R. sp.zn. XXCo XXX/XX zo dňa XX 7. XXXX v spojení
s rozsudkom X. súdu R. sp.zn. XXC XXX/XX zo dňa 1. XX. XXXX bola priznaná žalobcovi náhrada
nemajetkovej ujmy za smrť manželky vo výške XX.XXX eur a rozsudkom E. súdu v T. sp.zn. XCo XXX/

XX z XX. XX. XXXX v spojení s rozsudkom X. súdu F. Z. sp.zn. 7C XXX/XX zo dňa XX. 1. XXXX bola
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť otca maloletého dieťaťa vo výške XX.XXX eur (dieťa),
manželke zomrelého vo výške XX.XXX eur a každému z rodičov zomrelého vo výške XX.XXX eur.
H. na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške XX,X% ročne od právoplatnosti rozhodnutia vzali
žalobcovia po začatí konania späť, s ktorým späťvzatím žalovaný vyslovil súhlas.

2. T. namietal výšku náhrady nemajetkovej ujmy uvádzajúc, že pri zohľadnení kvality väzieb medzi
nebohým a ostatnými členmi rodiny je nevyhnutné prihliadať aj na záťaž na tieto vzťahy plynúcu zo
závislosti nebohého na alkohole a iných návykových látkach, čo nevyhnutne muselo mať vplyv na
chod partnerského i rodinného života. X. skutočnosti, ktorá v konaní nebola sporná, a ktorá sa týkala

nadužívania alkoholu nebohým, čo vyplývalo aj z lekárskych správ, žalovaný doložil tiež záznam z roku
XXXX o prejednaní porušenia pracovnej disciplíny Z.. S., v ktorom zázname boli konštatované ako
dôvody rozviazania pracovného pomeru problémy menovaného so závislosťou na opiátoch.
S. na zákon č. XXX/XX Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, kde v prípade
smrti sa poskytuje odškodnenie najviac vo výške XX násobku minimálnej mzdy, ktorá v čase zásahu

do práv žalobcov predstavovala XXX eur, z čoho XX násobok predstavuje X.XXX eur, žalobca tvrdil, že
priznaním čiastky vo výške XX.XXX,XX eur dochádza k priznaniu neprimeranej
-4- XXC XXX/XX-XXXXfinančnej kompenzácie, keď právo na súkromie je hodnotené vyššie ako ľudský život. T. uviedol,

že priznávanie premrštených súm znamená vznik bezdôvodného obohatenia a môže bagatelizovať
niektoré ujmy na iných základných právach. S. za nedôvodné priznanie takéhoto nároku žalobcom
solidárne, a pre prípad, ak by malo byť nároku žalobcov vyhovené, žiadal o úhradu v splátkach pre
nepriaznivú finančnú situáciu. K. hospodárenia preukazoval výstupom z účtovnej agendy o prehľade
jeho pohľadávok a záväzkov, z ktorého vyplývala ich záporná bilancia.

K nároku žalobcov na náhradu škody titulom náhrady nákladov na výživu pozostalých žalovaný
zdôraznil, že táto sa posudzuje zohľadňujúc životnú úroveň žalobcov za života poškodeného a následne
po jeho úmrtí, a to v rozsahu, v akom životná úroveň bola znížená. S. úhrada tohoto nároku prichádza
do úvahy len za predpokladu, že nie je hradená dávkami dôchodkového zabezpečenia. N. peňažného
dôchodku ako náhrady nákladov na výživu je daná rozdielom medzi tým, čo bol nebohý povinný
poskytovať a medzi výškou dávok poberaných pozostalými z toho istého dôvodu. N. na skutočnosť, že

invalidný dôchodok nebohého predstavoval XXX,XX eur pritom suma dôchodkov poberaných žalobcami
tento finančný základ prevyšuje a dosahuje až sumu XXX,XX eur nie je opodstatnené uvedený nárok
na plnenie priznať.
K. tiež nárok žalobkyne na úhradu pohrebných nákladov zdôrazňujúc, že v zmysle § X ods. 2 nariadenia
vlády č. XX/XX Zb. sa náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky uhrádzajú len do výšky

XXX,XX eur. a majúc za to, že alkoholické nápoje nemožno považovať za náklady spojené s pohrebom,
ak alkohol bol súčasťou smútočného karu.
N. na dĺžku konania nepovažoval za primeraný ani úrok z omeškania, ktorý by predstavoval sumu takmer
X.XXX eur, preto navrhoval, aby súd úroky z omeškania nepriznal alebo znížil.

3. T. v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 7. XX. XXXX a XX. 3. XXXX hodnotila jedenásťročné spolužitie
s nebohým manželom pozitívne ako dobré. N., že aj keď spolužitie bolo poznačené ťažkosťami
vyplývajúcimi z nadužívania alkoholu nebohým a s tým súvisiacimi zdravotnými komplikáciami ako
diabetes, v roku XXXX postihnutie po mozgovej cievnej príhode, po ktorej mal sťažené vyjadrovanie,
nebohý bol veľmi starostlivým otcom, pozorným manželom, ako rodina trávievali vždy spoločne voľný

čas, víkendy. H. jeho vážnym zdravotným problémom a požívaniu alkoholu, čo jeho zdravotný stav
zhoršovalo, jeho úmrtie bolo neočakávané a zasiahlo zásadným spôsobom do života rodiny, keď
predovšetkým emočne postihlo maloleté deti osobitne vtedy maloletú žalobkyňa v 3. rade, ktorá z týchto
dôvodov potrebovala aj odbornú psychiatrickú pomoc. T., že potom, čo sa v roku XXXX nebohý manžel
stal invalidným, ona zabezpečovala finančný príjem do rodiny a manžel zabezpečoval starostlivosť o

deti a podľa možnosti o domácnosť. M. vodieval na mimoškolské aktivity, trávil s nimi voľný čas, vodieval
ich do školy a sprevádzal k lekárovi, pripravoval im desiaty. S. manžela s alkoholom a nedodržiavaním
liečebného režimu sa snažila opakovane riešiť pohovormi s ním, a aj sama ho vystríhala, že sa to môže
s ním

-5- XXC XXX/XX-XXXX

skončiť zle, avšak jeho návyk nebol kontrolovateľný. H. manžela si brala z lásky, vážila si ho, a mala
záujem zachovať kompletnú rodinu.

4. T. v 2. rade uviedol, že vzhľadom na svoj predškolský vek v ktorom prišiel o svojho otca, si nevybavuje
detaily osobnosti nebohého otca, ani problémy s ním spojené. X. mu však spomienky na to, ako s ním
otec trávieval voľný čas, hrával sa s ním, učil ho bicyklovať, lyžovať. Po úmrtí otca registroval, že matka i
sestra bývali smutné, často chodievali na cintorín. K. otca vnímal predovšetkým v nasledujúcom období,

keď ostatných spolužiakov k športovým aktivitám doprevádzali otcovia, rovnako otca postrádal v období
dospievania a v súčasnosti, ako mužského partnera a vzor. K. otca bola postihnutá rodina nielen v
každodennom živote, ale tiež pri sviatkoch, výročiach, kde sa zvlášť citlivo vnímala jeho neprítomnosť.
K. rodičov vnímal ako dobré, nekonfliktné, osobne neregistroval záťaž, ktorú pre rodinu predstavovali
zdravotné problémy jeho otca a závislosť na alkohole.

5.Zvýpovedežalobkynev3.radenapojednávanídňaXX.XX.XXXXaXX.3.XXXXvyplýva,žeobzvlášť
ťažko znášala stratu svojho otca vo veku XX. rokov. Po jeho úmrtí mala vážne emočné, psychické
problémy a v období prvých troch rokov potrebovala odbornú pomoc psychiatra. Na odporúčanie lekárapísala nebohému otcovi listy, ktoré boli aj súčasťou dôkazov. Z listov žalobkyne v 3. rade je zrejmá silná
emociálna naviazanosť na otca, hlboký smútok, ťažko zvládnuteľné pocity straty. T. uviedla, že otec bol
pre ňu vzorom, a jeho osobnosť bola inšpiráciou aj pri rozhodnutí o výbere štúdia, keď sa rozhodla pre

lekársku fakultu. S. sa, že otec sa im ako deťom venoval vo voľnom čase, naučil ju bicyklovať, lyžovať,
vodieval ju na krúžky. Q. život hodnotila pozitívne, spoločne s rodičmi trávili voľné chvíle, víkendy,
chodievali na výlety. N. medzi rodičmi rovnako považovala za dobré, osobne nevnímala medzi nimi
negatívne emócie, ani nepostrehla konflikty, ktoré by vyplývali z problémov jej otca. L. stratu otca sa
doposiaľ nepreniesla, a aj v jej významný deň, ktorým bolo uzavretie manželstva, jej obzvlášť chýbal,

keď nebolo možné naplniť obvyklú tradíciu, keď otec doprevádza svoju dcéru k oltáru. R. si uvedomuje,
že pre budúcnosť jej deti nebudú mať žiadneho starého otca a jej mama stratila životného partnera.

6. E. sa vyjadrila o rodinnom spolužití nebohého so žalobcami vo svojej výpovedi tiež svedkyňa B. E.,
ktorá bola dlhoročnou susedkou rodiny žalobcov. D. nebohého ako dobrého človeka, ktorý sa venoval
rodine, staral sa o deti, chodieval s nimi na prechádzky, na bicykel, vodieval ich do školy i na krúžky.

7. V konaní bolo ustálené, že žalovaný zanedbaním zdravotnej starostlivosti, nedodržaním lege artis
postupu pri poskytovaní liečby nebohému manželovi a otcovi žalobcov, zavinil jeho úmrtie, čím zasiahol
do osobnostných práv žalobcov podľa § 11 X.. zák., v zmysle ktorého fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia.

S. na ochranu súkromia zahrňuje aj právo na rozvoj a zachovávanie rodinného života spočívajúceho v
udržiavaní, rozvíjaní vzájomných citových,
-6- XXC XXX/XX-XXXX

morálnych, sociálnych väzieb. E. žalovaného, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb, ktorý
stratili člena rodiny, je tak konaním majúcim povahu neoprávneného zásahu do osobnostných práv
pozostalých členov rodiny.
S. prostriedky ochrany osobnostných práv vyplývajú z ust. § 13 X.. zák., podľa ktorého fyzická osoba

má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho
osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
S. by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. N. náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za

ktorých k porušeniu práva došlo.

8. V prípade neoprávneného zásahu do práva na súkromie, kam spadá aj právo na rodinný život, nie
je podstatné znižovanie dôstojnosti, či vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, ale nenávratné zničenie
rodinných väzieb, ktoré predstavujú základ súkromného života pozostalých. H. zásahu nikdy nie je

možné odstrániť len morálnou satisfakciou, keďže žiadna takáto forma morálneho zadosťučinenia
nepostačuje na primerané vyváženie, či zmiernenie vzniknutej ujmy na rodinnom živote, ktorý je stratou
rodinného príslušníka navždy a definitívne poznačený.
S. rozhodovaní o rozsahu nároku, je dôležité posudzovať rozsah a intenzitu ujmy na osobnostných
právach žalobcov a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 X.. zák.) N. peňažnej náhrady

nemajetkovej ujmy, nie je limitovaná a upravená zákonom, čo do presného vyčíslenia nároku alebo
iných kvantifikačných kritérií. N. však zo zákonnej úpravy § 13 X.. zák. i ustálenej súdnej praxe,
pri stanovení rozsahu nemajetkovej satisfakcie, je potrebné zohľadniť tak požiadavku spravodlivého
zadosťučinenia za utrpené ujmy v závislosti od intenzity a následkov na osobnostných právach
poškodených, ako i prihliadajúc na princíp proporcionality, aby sa priznaná finančná čiastka s ohľadom

na individuálne okolnosti prípadu, existujúce tak na strane subjektu zodpovedného za zásah ako aj na
strane oprávnených, nestala len prostriedkom majetkového obohatenia.

9. K. medzitýmnym rozsudkom uzavrel, že žalovaný pochybil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
nebohému Z.. S., keď prijal non lege artis rozhodnutie o tom, že pacienta v kritický deň nehospitalizuje

a nebude liečiť. Z vyjadrení žalobkyne v 1. rade, výpovedí ošetrujúcich lekárov, lekárskych správ
i znaleckých posudkov je zrejmé, že nebohý Z.. A. S. bol chronickým pacientom s dlhodobým
nadužívaním alkoholu, dlhodobo liečený na diabetes druhého typu, recidivujúce pankreatitídy, po cievnej
mozgovej príhode s poruchou reči, toxometabolickou encefalopatiou, nedisciplinovaný, nerešpektujúciodporúčania lekárov a liečebný režim. X. nebohého ako osoby ťažko chorej, závislej na alkohole a
porušujúcej liečebný režim, nie je okolnosťou ospravedlňujúcou, či zľahčujúcou konanie žalovaného,
ale predstavuje také individuálne okolnosti prípadu na strane rodiny žalobcov, na ktoré súd prihliadol pri

rozhodovaní o rozsahu nemajetkovej ujmy. X. človeka je vždy určujúcou
-7- XXC XXX/XX-XXXX

pre kvalitu vzťahov, ktoré vytvára so svojím okolím a priamo ovplyvňuje spôsob a chod rodinného života
najbližších. K. nespochybňuje, že ťažko chorý, či na návykových látkach závislý jedinec môže mať
vytvorené skrz svojho povahového založenia veľmi intenzívne, hlboké väzby so svojím okolím a rodinou.
Je však objektívne dané správaním a potrebami takého jedinca (zvýšená psychická podpora, fyzická
pomoc, starostlivosť, potreba kontroly, suplovanie úloh daného jedinca, nahrádzanie straty niektorých
zručností, a pod.), že jeho najbližšie okolie sa musí vyrovnávať s prekážkami, ktoré negatívne ovplyvňujú

kvalitu ich života v porovnaní s rodinou bez takejto záťaže.
X. nebohého, spôsob akým viedol svoj život z čoho vyplývali aj jeho zdravotné problémy, opakované
hospitalizácie v nemocnici, komplikovali rodinný a partnerský život, ako tieto okolnosti vyplývajú z
výpovede žalobkyne v 1. rade, ktorá vypovedala, že následkom mozgovej príhody prirodzený spôsob
jeho života bol v značnej miere obmedzený a tým aj život rodinný, že spolužitie s nebohým manželom

bolo náročné vzhľadom na to, že požíval alkohol v miere viac než prípustnej, že následkom mozgovej
príhody bola komunikácia s rodinnou obmedzená, že požívanie alkoholu bol problém, s ktorým sa
nevedela jednoducho len tak vysporiadať, ale snažili sa to riešiť.
Aj keď tieto okolnosti nespôsobovali nefunkčnosť rodiny, či vyhasnutie partnerského a manželského
vzťahu, keď z výpovedí žalobcov a svedkyne vyplýva, že deti nevnímali problémy otca, nebohý sa v

rámci svojich možností staral o rodinu, vypomáhal v domácnosti, rodina žalobcov sa musela nevyhnutne
vyrovnávať s problémami danými osobnosťou nebohého. Je zaiste nepochybné, že v čase zdravotných
problémov nebohého súvisiacich s jeho závislosťou a nedodržiavaním liečebného režimu, to bola
práve žalobkyňa v X.rade, ktorá musela zvládať starostlivosť o maloleté deti a domácnosť. O tom
napokon svedčí aj udalosť, ktorá sa sprostredkovane podieľala na úmrtí Z.. S., keď žalobkyňa potom,

čo sa domnievala, že nebohý manžel bude ako viackrát predtým hospitalizovaný v nemocnici, odišla
zo spoločného bytu k svojej matke, ktorá jej vypomáhala so starostlivosťou o vtedy chorú maloletú
dcéru, žalobkyňu v 3. rade. Je objektívnou skutočnosťou, že život s človekom zaťaženými závislosťou
akéhokoľvek typu je vždy psychicky náročný a má nepochybne vplyv aj na kvalitu vzájomných
medziľudských vzťahov. T. racionálne spracovala túto situáciu v snahe zachrániť rodinu, otca pre svoje

deti, preto sa aj pragmaticky vysporiadala s problémami, ktoré súviseli so spolužitím, so zvýšenými
nárokmi kladenými na ňu, aby zastúpila úlohu druhého partnera i rodiča v čase, keď sa tento podroboval
liečeniu alebo trpel prejavmi závislosti.
K. nebohého manžela možno z pohľadu žalobkyne nepochybne hodnotiť ako neočakávanú, aj keď
si bola vedomá rizikového správania nebohého. H. ťažkostiam, s ktorým sa manželské spolužitie

potýkalo, jednalo sa o partnerstvo, ktoré vytvorilo pevný emocionálny základ na svojom počiatku,
ťažilo zo spoločných rodinných zážitkov a dalo tak základ pozitívnym väzbám medzi partnermi napriek
problémom, s ktorými sa museli vyrovnávať. S prihliadnutím na dobu XX rokov trvania manželstva,
skutočnosť,žežalobkyňav1.radestratilamanželavaktívnomvekusvojhoživota,keďužbolapsychicky
vyrovnaná s rôznymi životnými prekážkami, ktoré vyplývali zo spolužitia s nebohým, súd považoval za

-8- XXC XXX/XX-XXXX

zodpovedajúcu sumu odškodnenia pre žalobkyňu nárok vo výške XX.XXX eur. T. v 1. rade, aj keď
dotknutá neočakávanou stratou manžela po jedenástich rokoch komplikovaného, ale naplneného

spolužitia, sa so vzniknutou situáciu dokázala v záujme detí vyrovnať, o čom, svedčí bezchybné
zvládnutie úlohy rodiča samoživiteľa, ako to vyplýva z výpovedí jej detí, žalobcov v 2. a 3. rade, ktorí
zhodne vypovedali, že matka ich v plnej miere podporovala, nahrádzala absenciu otca, vozievala ich na
mimoškolské činnosti, zabezpečovala krúžky, zdieľaľa s nimi voľný čas, a tiež sa pracovne realizovala
a stala sa riaditeľkou základnej školy.

XX. S. ide o rozsah náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k pozostalým deťom nebohého, žalobcom
v 2. a 3. rade, súd mal výpoveďami žalobcov, svedkyne, rodinnými fotografiami preukázané silné
emocionálne putá medzi nebohým a deťmi, ktoré ho postrádali ako otca, ktorý sa im osobne venoval,trávil s nimi aktívne voľný čas, a predstavoval pre nich istotu a zázemie. N. na svoj vek neregistrovali
komplikovanú osobnosť nebohého.
Vprípadežalobcuv2.radebolozohľadnené,žeootcaprišielvovekuXrokov,kedysidieťavzhľadomna

svoju psychickú zrelosť neuvedomuje závažnosť a následky situácii, v ktorých sa ocitá, a má schopnosť
rýchlo sa psychicky vyrovnať s negatívnymi spomienkami. R. napokon nasvedčuje aj výpoveď žalobcu
v 2. rade, keď na otca si spomínal iba v súvislosti s príjemnými aktivitami, neregistroval žiadne problémy,
vnímal rodinu ako funkčnú, pocity straty a smútku existovali práve v reakcii na správanie sa jeho matky
a sestry, ktoré bývali smutné. C. ohľadu na vek dieťaťa, je ale faktom, že strata otca pre mužského

potomkajevýznamnýmzhľadiskajehoďalšiehovývoja,čosanapokonprejaviloajvčasochdospievania
žalobcu v 2. rade, keď mu otec chýbal ako mužský prvok pri športe, aktivitách prirodzených tomuto
pohlaviu i ako mužský vzor.
T. v 3. rade prišla o otca vo veku XX rokov, keď si plne uvedomovala stratu rodiča, ku ktorému mala
vytvorené silné väzby, plnohodnotne tento vzťah prežívala, a vzhľadom na svoj vek si bola vedomá
konečnosti situácie, nenávratnej straty rodiča. S. aj pocity smútku, bezradnosti, straty istoty, prežívala

veľmi intenzívne, čo dokladovali aj predložené správy ošetrujúcich lekárov z odboru psychiatrie,
konštatujúce jej nesústredenosť, smútok, depresívne ladenia. P. väzieb na otca potvrdzujú aj listy, ktoré
na odporúčanie psychiatra písala nebohému, obsahujúce citové vyznanie a pocity prázdnosti po jeho
úmrtí, hľadanie nového stabilného bodu (žalobkyňa v listoch uvádzala, ako otca ľúbi, ako jej veľmi chýba,
informovala ho o jej aktivitách, hľadala u neho podporu pred lekárskym zákrokom, pred skúškami v škole

a podobne). T. v 3. rade doposiaľ chápe a vníma stratu otca pomerne emocionálne, i keď je už dospelým
človekom, bol jej vzorom aj pri voľbe štúdia a intenzívne vníma stratu otca pri akýchkoľvek významných
životných situáciách.
Na strane druhej, aktivita žalobkyne v 1. rade ako matky, prispela k zachovaniu relatívne funkčnej rodiny,
i k zmierneniu negatívnych následkov zo straty druhého z rodiča, čo umožnilo obom pozostalým deťom

ich sebarealizáciu i napĺňanie vlastných životných plánov. C. na zreteľ, že strata rodiča v čase maloletosti
dieťaťa, patrí medzi najvýznamnejší zásah do osobnostných práv dieťaťa, zohľadňujúc vek každého z
pozostalých detí, v ktorom prišli o otca a vplyv, aký mala strata otca na ich osobný život, súd stanovil
ako zodpovedajúcu náhradu
-9- XXC XXX/XX-XXXX

nemajetkovej ujmy sumu vo výške XX.XXX eur v prípade žalobcu v 2. rade a vo výške XX.XXX eur v
prípade žalobkyne v 3. rade.

XX. S. rozhodovaní o nároku na nemajetkovú ujmu, súd zohľadňoval osobitosť vzťahu s nebohým
(manželský, rodičovský) u každého zo žalobcov jednotlivo, z ktorých dôvodov každému z nich priznal
náhradu nemajetkovej ujmy jednotlivo, nie dielom spoločným a nerozdielnym, ako sa toho žalobou
domáhali. H. sa pritom o vadu žaloby, pre ktorú by súd nemohol vo veci konať, ako sa toho domáhal
žalovaný, keďže spôsob žiadaného plnenia „ spoločne a nerozdielne“ v sebe subsumuje aj plnenie

jednotlivé, ktoré môže byť prisúdené každému zo žalobcov samostatne. T. bolo teda priznané aj čo
do spôsobu plnenia menej, ako žiadali, a o takomto postupe nie je potrebné rozhodnúť inak, ako
zamietnutím žaloby nad rámec žiadaného spôsobu plnenia ( obdobne k tomu napr. NS SR X L. X/XX).

XX. S. náhrada nemajetkovej ujmy je v súlade aj s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú poukázali

žalobcovia, aj keď priznané plnenie je nižšieho rozsahu, čo je dané individuálnymi okolnosťami veci.
X. na strane žalobcov nie sú porovnateľné s prípadom, pri ktorých pozostalý manžel bol odškodnený
v rozsahu XXX.XXX eur a maloleté deti vo výške XX.XXX eur a XX.XXX eur (novorodenec), za úmrtie
XX-ročnej matky (rodičky) a manželky v súvislosti s non lege artis postupom zdravotníckeho zariadenia
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rodičke, u ktorej pri pôrode došlo k úmrtiu. X. bola mladá rodina,

ktorá práve mala začať svoj plnohodnotný život ako rodina s dvoma maloletými deťmi a opakovaným
hrubým porušením povinnosti zdravotníckeho zariadenia došlo k úmrtiu mladej ženy, po ktorej ostal
novorodenec, štvorročná dcéra, u ktorej boli diagnostikované psychické poruchy a na strane manžela
došlo k vzniku obrovskej záťaže nielen psychickej po strate jeho družky, s ktorou plánoval založiť rodinu
ale aj presunom rodičovských povinností a s tým súvisiacim sociálnym a ekonomickým dopadom.

V prípade rozhodnutia X. súdu v H. sp. zn. XXC XX/XX v spojení s rozsudkom E. súdu v H. sp. zn.
XCo XXX/XX, ktorým bola priznaná každému z rodičov suma vo výške XX.XXX eur a súrodencom
XX.XXX eur sa jednalo o prípad zanedbania lekárskej starostlivosti mladého človeka s následkom
bdelej kómy, ktorý je absolútne závislým na starostlivosti svojich najbližších, sú trvalo narušené možnosťrozvíjania ďalších väzieb rodiny, pričom zdravotný stav poškodeného pre budúcnosť predstavuje nielen
ekonomickú a sociálnu záťaž pre rodinu, ale predovšetkým veľké psychické strádanie.
V prípade rozsudku X. súdu v R. sp. zn. XXC XXX/XX v spojení s rozsudkom krajského súdu v R. sp.

zn. XXCo XXX/XX, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX eur za smrť
manželky žalobcu pri dopravnej nehode a rozsudku X. súdu F. Mikuláš sp. zn. X C XXX/XX v spojení
s rozsudkom E. súdu v T. sp. zn. XCo XXX/XX, ktorým bola náhrada nemajetkovej ujmy pri dopravnej
nehode priznaná vo výške XX.XXX eur za smrť manžela, XX.XXX za zásah do práv dieťaťa, XX.XXX
eur za zásah do práv rodičov, išlo o odškodnenie u osôb, ktoré utrpeli preukázateľnú vážnu psychickú

ujmu pri úmrtí člena rodiny, o narušenie plne funkčnej rodiny, bezproblémovú
-XX- XXC XXX/XX-XXXX

osobu poškodeného, ktorého konanie žiadnym negatívnym spôsobom neovplyvňovalo chod

partnerského a rodinného života.
K. v tomto konaní priznanej nemajetkovej ujmy nevybočuje ani z rámca inej rozhodovacej činnosti súdov,
ktorými bola odškodnená nemajetková ujma vzniknutá pozostalému manželovi a pozostalým deťom vo
výške XX.XXX eur pre pozostalého manžela a každé z dvoch detí (E. súd v H. sp. zn. XCo XXX/XX)
alebo náhrada pre pozostalého manžela XX.XXX eur pri súčasnom úmrtí manželky a syna (NS SR sp.

zn. X L. XXX/XXXX).
H. žalovaného, že za nedôvodné, majúce povahu bezdôvodného obohatenia by malo byť považované
priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu vyššom ako tento nárok na odškodnenie vyplýva zo zák.
č. XXX/XX Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, nie sú na mieste
a ani odôvodnené. V tomto súd poukazuje zhodne aj so stanoviskom žalobcov, že zákon o

odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi vychádza z odlišného zámeru a odlišných
východísk pre priznávanie odškodnenia. K. zákon bol prijatý v záujme urýchlenia satisfakcie pre osoby
poškodené trestnými činmi, kde garantom nie je samotná osoba subjektu zodpovedného, ale štát. F.
plnenia sú odôvodnené práve postavením subjektu garantujúceho toto plnenie, ktorý osobne nenesie
zodpovednosť za páchateľa trestného činu a následky jeho trestnej činnosti. X. situácia je však v prípade

odškodňovania nemajetkovej ujmy voči zodpovednému subjektu, ktorý zasiahol do práv poškodených
osôb v zmysle § 11, § 13 X.. zák., kde sa zohľadňujú okolnosti, za ktorých k zásahu došlo a odškodnenie
nemajetkovej ujmy plní tak satisfakčnú a reparačnú funkciu vo vzťahu „ k obeti“ neoprávneného zásahu,
ako aj sankčnú a preventívnu vo vzťahu k subjektu zodpovednému za tento zásah, v moci ktorého je
pre budúcnosť ovplyvniť či už vlastné konanie alebo konanie osôb, za ktorých konanie zodpovedá.

XX. T. svojím návrhom uplatňovali tiež nárok na náhradu škody ako nákladov na výživu pozostalých
vo forme peňažného dôchodku podľa ust. § 448 X.. zák. účinného v čase uplatnenia nároku. V
súlade s citovaným zákonným ustanovením účinným do XX. 7. XXXX, pri usmrtení sa uhrádzali
peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomrelý výživu poskytoval alebo bol

povinný poskytovať. H. nákladov na výživu pozostalým patrila, pokiaľ sa tieto neuhrádzali dávkami
dôchodkového zabezpečenia poskytovaného z toho istého dôvodu. S. výpočte náhrady sa vychádzalo
z priemerného zárobku zomrelého pričom náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých nesmela
dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by zomrelému patrila náhrada za stratu na zárobku podľa § 447 ods.
X. S. § 447 ods.2 X.. zák. účinného do XX. 7. XXXX obmedzenie rozsahu plnenia neplatilo v prípade, ak

škoda bola spôsobená úmyselne alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa aj vtedy, ak bola škoda
spôsobená hrubou nedbanlivosťou.
S účinnosťou od 1. 8. XXXX sa podľa zák.č. XXX/XX Z.z., ktorým bolo novelizované aj ust. § 448 X.. zák.,
tento nárok žalobcov na náhradu nákladov na výživu pozostalým posudzuje ako nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu. S. §448 X.. zák. v znení účinnom od 1. 8. XXXX, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu

patrí fyzickej osobe, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu
-XX- XXC XXX/XX-XXXX

povinnosť. R. nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení.
S. § 92, § 93 zák. č. XXX/XX Z.z. o sociálnom poistení, pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období,
počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť. H. na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, vktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek. Z. suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške
výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
R. v prípade nároku na úhradu nákladov na výživu pozostalým formou peňažného dôchodku ako aj v

prípade nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky príspevku je
posúdenie vyživovacej povinnosti nebohého, ktorý bol výživou povinný voči pozostalým. S. a rozsah
vyživovacej povinnosti vyplývali zo T. o rodine zák. č. XX/XX Zb. účinného do XX. 3. XXXX a od 1. 4.
XXXX zo T. o rodine zák. č. XX/XXXX Z. z.
S. § 85 zák. XX/XX Zb. ako aj podľa § 62 zák. č. XX/XX Z. z. vyživovacia povinnosť k deťom trvala

do času pokiaľ deti nie sú schopné samy sa živiť, pričom obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich
deti podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. M. majú právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
N. povinnosť medzi manželmi upravená ust. § 91 zák. č. XX/XX Zb. a § 71 zák. č. XX/XX Z. z. zhodne
vychádzala zo zásady rovnakej životnej úrovne oboch manželov a vzájomnej vyživovacej povinnosti
každého z nich.

XX. Z. za to, že vyživovacia povinnosť nebohého otca žalobcov v 2. a 3. rade a manžela žalobkyne v 1.
rade by naďalej trvala, žiadali o úhradu peňažného dôchodku zohľadňujúc zánik vyživovacej povinnosti
voči žalobkyni v 3. rade pri uzavretí manželstva. X. prispievania na výživu pozostalých žalobcovia
zdôvodňovali nákladmi, ktoré súviseli so zabezpečovaním ich základných životných potrieb priemerne

na úrovni XXX eur mesačne (náklady na bývanie, poplatky za televíziu a rozhlas, dodávku médií,
zabezpečenie stravy, oblečenia, cestovné) ako aj nákladmi súvisiacimi so zabezpečením štúdia.
H. na školskú a mimoškolskú činnosť žalobcov v 2. a 3. rade bola na úrovni 8o eur mesačne u každého
z nich na prvom stupni základnej školy a XX,XX eur mesačne na druhom stupni základnej školy. N. v
súvislosti so študijným pobytom žalobcu v 2. rade vo N. C. činili X.XXX eur, náklady na absolvovanie

skúšky z anglického jazyka L., stužkovú slávnosť, maturity, prípravu na vysokú školu dosiahli cca
X.XXX eur. Od septembra XXXX je žalobca v 2. rade študentom vysokej školy, kde priemerné mesačné
výdavky predstavujú XXX eur, výdavky na osobné potreby žalobcu v 2. rade spojené s mimoškolskými
a voľnočasovými aktivitami predstavujú cca XXX eur mesačne. V prípade žalobkyne v 3. rade boli
dokladované obdobné výdavky súvisiace so zabezpečením jej stredoškolských aktivít ako u žalobcu

v 2. rade. T. v 3. rade od 1. XX. XXXX absolvuje vysokoškolské štúdium na S. lekárskej fakulte V.
E. v S., kde priemerne mesačne žalobkyňa uhrádza XXX eur na náklady spojené so zabezpečením
ubytovania, literatúry, ďalších nevyhnutných výdavkov a od roku XXXX žalobkyňa absolvuje tiež štúdium
na U. masmediálnej komunikácie V. A. B. E., kde sa uhrádza školné vo výške XX.XXX Kč za
-XX- XXC XXX/XX-XXXX

semester. Do decembra XXXX tak bola tak uhradená celkovo suma XXX.XXX,- Kč. Na úhradu školného
žalobkyňa v 1. rade prispieva žalobkyni sumou X.XXX eur. T. výdavky boli spojené s realizáciou svadby

žalobkyne v 3. rade, a to v rozsahu XX.XXX eur.

XX. S. posudzovanie nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých resp. od 1. 8. XXXX
pozostalostnej úrazovej renty súd v zhode so zákonnou úpravou vychádzal z možností a schopností
nebohéhoZ..S.existujúcichkudňujehoúmrtianaplneniesivyživovacejpovinnostivočisvojimrodinným

príslušníkom manželke a deťom. K. zohľadnil valorizovaný príjem (invalidný dôchodok) nebohého, čo
je odôvodnené rastom ekonomických nákladov i úpravou priemernej mzdy v národnom hospodárstve,
ktoré okolnosti je potrebné zohľadňovať aj pri rozhodovaní o nárokoch pozostalých (napr. rozhodnutie
NS SR zo dňa XX. 7. XXXX X L. XXX/XX).
H. na náhradu nákladov výživného nepatril pozostalým podľa § 448 X.. zák. v znení účinnom do XX.

7. XXXX v prípade, ak bol uhradený dávkami sociálneho zabezpečenia. K. náhrady nákladov súhrne
nesmela prekročiť pri analogickom použití § 447 ods. X X.. zák., keďže nebohý už nepracoval, príjem
(invalidný dôchodok )nebohého, s výnimkou, že škoda bola spôsobená úmyselne alebo škoda bola
spôsobená hrubou nedbanlivosťou a súčasne na zvýšené plnenie boli dané dôvody hodné osobitného
zreteľa.Od1.8.XXXXsastanovenienárokuzodpovedajúcenákladomnavýživupozostalýmaupravené

vo forme pozostalostnej úrazovej renty, odvíja len od výšky možnej vyživovacej povinnosti.
H. Z.. A. S. bol poberateľom invalidného dôchodku v čase smrti vo výške XXX,XX eur (X.XXX,- Sk),
uznaný za invalidného bol rozhodnutím K. poisťovne, pobočky K. H. N. č. XXX/XX dňa XX. 8. XXXX.V období rokov XXXX-XXXX invalidný dôchodok nebohého by valorizáciou vzrástol ku XX. XX. XXXX
na sumu XXX,XX eur ( valorizácia zákonom č. XXX/XX Z. z za rok XXXX - X%, zákonom č. XXX/XX
Z. z. za rok XXXX - X%, zák. č. XXX/XX Z. z. za rok XXXX - X%, opatrenie Z. práce sociálnych vecí a

rodiny č. XXX/XX za rok XXXX - X,X%). Od roku XXXX až do času rozhodnutia súdu by výška dôchodku
nebohého Z.. S. po valorizácii dosiahla sumu XXX,XX eur (opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX -
X,XX%; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - X,XX%; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX -
X,XX%; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - X %; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - X,XX
%; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - 3, XX %; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - XX,XX

%; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - X,X %; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - zvýšenie
XX,XX eur; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - zvýšenie o X,XX eur; opatrením č. XXX/XX Z. z.
na rok XXXX - zvýšenie o X,XX eur; opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - zvýšenie o X,XX eur;
opatrením č. XXX/XX Z. z. na rok XXXX - zvýšenie o X,XX eur;).
S. žalobkyne v 1. rade ako učiteľky základnej školy podľa zodpovedajúcich opisov mzdových listov za
jednotlivé roky XXXX-XXXX predstavoval priemerne mesačne XXX,XX eur netto. Od roku XXXX pracuje

v pozícii riaditeľky T. školy na K. XX v E.. Zo obdobie od nástupu žalobkyne v 1. rade na post riaditeľky
školy jej príjem vzrástol, keď v roku XXXX dosiahol úroveň priemerne
-XX- XXC XXX/XX-XXXX

mesačne XXX,XX eur netto. H. roky sa príjem žalobkyne nepravidelne zvyšoval v rozpätí XXX až XXX
eur, priemerne o XX eur ročne až do súčasného obdobia, kedy žalobkyňa v 1. rade dosahuje priemerný
mesačný príjem vo výške X.XXX eur v čistej mzde.
Q. K. poisťovne - W. zo dňa XX. 8. XXXX bol žalobkyni v 1. rade priznaný vdovský dôchodok v rozsahu

XX% príjmu jej nebohého manžela v sume X.XXX,- Sk. Q. zo dňa XX. 8. XXXX bol každému dieťaťu
priznaný sirotský dôchodok v rozsahu XX% z invalidného dôchodku ich nebohého otca vo výške X.XXX,-
Sk. L. tak pozostalí získali sumu XXX,XX eur (X.XXX,- Sk), oproti sume invalidného dôchodku nebohého
XXX,XX eur. M. dávky poberané žalobcami podliehali v súlade so zákonnou úpravou valorizácii, pričom
suma súčasného vdovského dôchodku žalobkyne v 1. rade dosahuje XXX,XX eur mesačne, žalobcu

v 2. rade sumu XXX,XX eur mesačne, sirotský dôchodok žalobkyne v 3. rade, ktorá uzavrela XX. 8.
XXXX manželstvo, bol naposledy v roku XXXX vo výške XXX eur mesačne.

XX. H. na výživu pozostalých boli v celosti uhradené dávkami dôchodkového zabezpečenia a v konaní
neboli tvrdené ani zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mohol podľa

zákonnej úpravy platnej do XX. 7. XXXX priznať vyššiu sumu náhrad, než tieto vyplývajú z dávok
dôchodkového zabezpečenia. M. dávky poberané žalobcami aj v súčasnom období v súhrne dosahujú
XXX,XX eur, čím prevyšujú valorizovaný príjem, ktorý by bolo možné predpokladať u nebohého vo
výške XXX,XX eur. T. v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že to bola ona, kto zabezpečoval príjem
pre rodinu potom, čo nebohý manžel ako invalidný dôchodca ostal doma a podieľal sa v rámci svojich

možností na starostlivosti o rodinu a domácnosť. R. pracovná aktivita i osobná sebarealizácia žalobkyne
v X.rade sa napokon pretavili do úspešného postupu v zamestnaní a získaniu postu riaditeľky základnej
školy, s čím bol spojený aj podstatný nárast príjmov pre rodinu na uspokojovanie jej potrieb. Aj keď
žalobcovia dokladovali rozsah výdavkov spojených so zabezpečením ich potrieb a študijných výdavkov,
jenutnézohľadňovaťreálnemožnostinastranenebohého,ktorýbolinvalidnýmdôchodcombeztvrdenej

a preukázanej možnosti zvyšovať si svoj príjem inou činnosťou vzhľadom na rad ochorení, ktorým trpel
a jeho závislosť na alkohole. H. zistené žiadne zákonné dôvody pre určenie peňažného dôchodku
resp. pozostalostnej úrazovej renty nad rámec toho, čo žalobcovia poberali a poberajú titulom dávok
sociálneho zabezpečenia. S. je tiež prihliadať k tomu, že príjem nebohého neslúžil len na uspokojenie
potrieb žalobcov, ale mal v primeranom rozsahu slúžiť na zabezpečenie jeho osobných potrieb, čo len

znižuje finančný základ z už aj tak nie vysokého príjmu nebohého, s ktorým by bolo možné uvažovať
ako zo sumou pre určenie vyživovacej povinnosti pre žalobcov. C. ohľadu na záujmy a potreby žalobcov,
títo pri realizácii svojich aktivít, rozširovaní vzdelávania môžu vychádzať len z takých predpokladov,
aké tu objektívne mohli existovať u nebohého, a sú limitovaní práve okolnosťami na strane nebohého
spočívajúcimi vo výške jeho príjmu, v jeho zdravotných ťažkostiach, ktorými trpel už v čase pred svojím

úmrtím. H. tvrdené ani zistené žiadne okolnosti, z ktorých

-XX- XXC XXX/XX-XXXXby bolo možné usudzovať, že príjmové pomery žalobcov by boli priaznivejšie, nebyť úmrtia manžela a

otca žalobcov.
K námietke žalobcov, že tento ich nárok nemožno spochybňovať a musí byť priznaný, keďže o
jeho základe už bolo súdom rozhodnuté, súd dodáva, že medzitýmnym rozsudkom súd rozhodol
o základe nároku žalobcov na náhradu škody, keď z posudzovania daného skutkového stavu veci
spočívajúceho v konaní žalovaného a následkov na strane žalobcov vyvodil existenciu príčinnej

súvislosti a zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. O výške škody zahrňujúcej viacero
čiastkových nárokov súd rozhodoval až v tomto rozsudku. T. teda patrí právo na plnenie iba v rozsahu,
v akom bolo preukázané pri rozhodnutí o výške nároku. N. škody v rozsahu žiadaného peňažného
dôchodku nebola preukázaná.

XX. T. v 1. rade si tiež uplatnila v zhode s ust. § 449 X.. zák., nárok na úhradu primeraných nákladov

spojených s pohrebom, ktoré neboli uhradené podľa predpisov o nemocenskom poistení. C. podmienky
úhrady nákladov spojených s pohrebom upravovalo v čase ich vynaloženia nariadenie vlády č. XX/XX
Z.z. v znení účinnom do XX. XX. XXXX, podľa ktorého zákonného predpisu primerané náklady spojené
s pohrebom sa určujú podľa pracovno-právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri
pracovných úrazoch a chorobách z povolania, pričom náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej

dosky a úpravy hrobu sa uhrádzajú do výšky XX.XXX,- SK. t. j. XXX,XX eur.
S. § 49 ods. X nariadenia vlády č. XXX/XX Zb., účinného do XX. 3. XXXX, ktorým sa vykonával T. práce,
zanákladypohrebusapovažovalinákladyúčtovanépohrebnýmústavom,cintorínskepoplatky,cestovné
výdavky, výdavky na zriadenia pomníka, alebo dosky a úpravy hrobu a X/X nákladov na smútočné
ošatenie.

Q. nákladov na zabezpečenie pohrebu a s tým súvisiacich výdavkov žalobkyňa v 1. rade preukázala
príkaznou zmluvou uzavretou so subjektom zabezpečujúcim obstaranie pohrebu nebohého manžela „Z.
U. - pohrebné, cintorínske a kremačné služby“, ktoré náklady zaplatené dňa 8. 7. XXXX predstavovali
sumu X.XXX,XX eur ( XX.XXX,- Sk) z toho výdavky na zhotovenie hrobu zodpovedali sume XXX,XX eur
( XX.XXX,- Sk). S. dokladom zo dňa 3. 7. XXXX „ X. G. S.“ bol preukázaný nákup smútočného ošatenia v

hodnote XXX eur (X.,XXX,- Sk). K. nákladov smútočnej hostiny (karu) za účasť XX osôb, predstavovala
XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk), ako to dokladovala faktúra vystavená dodávateľom Z. N. a pokladničný
doklad o úhrade týchto výdavkov zo dňa 4. 7. XXXX. Z toho cena za alkohol - prípitok pre XX osôb
predstavovala XX,XX eur ( X.XXX,- Sk).
H. spochybňované, že žalobkyňa uhradila uvedené náklady spojené s pohrebom, preto má v zmysle

ust. § 449 X.. zák. právo na ich náhradu. Z predložených dokladov vyplývalo, že náklady na zriadenie
pomníka, náhrobnej dosky, nepresahovali zákonom určený limit (oproti zákonnej hranici XX.XXX,- Sk
dosiahli sumu XX.XXX,- Sk). N. spojené so zaobstaraním smútočného ošatenia boli v zhode ust. § 49
ods. X nariadenia vlády č. XXX/XX Zb účinného v čase vynaloženia nákladov žalobkyne a uplatnenia
nároku na súde, krátené o X/X-iny

-XX- XXC XXX/XX-XXXX

s tým, že žalobkyni patrí nárok na úhradu jednej tretiny tj sumy XX eur (X.XXX,XX Sk).

Za náklady spojené s pohrebom sa v zmysle ustálenej judikatúry považujú aj náklady smútočnej hostiny
(karu), vynaložené na obvyklé pohostenie pre osoby zúčastnené na pohrebe, ktorých výdavky sa
posudzujú s prihliadnutím na obvyklé zvyklosti a okolnosti prípadu. T. namietal oprávnenosť nákladov na
úhradu alkoholických nápojov, ktoré však súd v danom prípade považoval za primerané a obvyklé, keď
išlo iba o úhradu prípitku, ktorý je súčasťou menu podávaného pri akejkoľvek významnejšej udalosti,

kam patria aj smútočné hostiny. Q. nákladov na alkohol nebol ničím mimoriadnym a vymykajúcim sa z
pohostenia zahrňujúceho hlavné jedlo, predjedlo a minerálnu vodu a zodpovedal počtu zúčastnených.
K. nákladov spojených s pohrebom, na ktorých náhradu vznikol žalobkyni v 1. rade nárok dosahuje
výšku X.W.,XX eur po odrátaní pohrebného (X.XXX,-Sk) uhradeného z nemocenského poistenia
( XX.XXX,- Sk + XX.XXX,XX ,- Sk + X.XXX,XX,- Sk - X.XXX,- Sk).

Z uvedenej čiastky bolo žalobkyni v 1. rade priznané tiež právo na úroky z omeškania v súlade s ust. §
517 ods. X,X X.. zák. podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. S. na úroky z omeškania žalobkyňa uplatnila po vynaložení nákladov,. odo dňa 9. 7. XXXX. S.§ 3 nariadenia vlády č. XX/XX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia X. zákonníka, v znení
účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov zodpovedala dvojnásobku diskontnej sadzby určenej
H. bankou K. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlh, čo v danom prípade činí

XX,X% ročne. S. žalovaný žiadal o zníženie, či odpustenie úrokov z omeškania z dôvodu, že ich výška
vzhľadom na dobu trvania súdneho sporu viacnásobne prekračuje istinu, súd nezistil žiadne zákonné
dôvody pre takýto postup ani oprávnenie na uplatnenie moderačného práva, keďže predovšetkým
prístupom žalovaného k nároku žalobcov narástlo príslušenstvo pohľadávky na sumu vyššiu než je
žalovaná istina. T. mohol kedykoľvek realizovať uvedené plnenie v prospech žalobcov minimálne ako

prejav slušnosti voči pozostalým, najneskôr od rozhodnutia súdu o základe nároku pristúpiť k plneniu,
čo však nerealizoval, čím len spochybňuje akúkoľvek svoju dobromyseľnosť a nevytvára ani len priestor
na úvahy o tom, že priznanie úrokov z omeškania je voči nemu nespravodlivým postupom.

XX. T. navrhoval, aby mu bolo umožnené uhradiť v splátkach plnenie, na zaplatenie ktorého
bude zaviazaný súdom. X. to nepriaznivou finančnou situáciou poukazujúc na to, že má povahu

zdravotníckeho zariadnenia a hospodári s dlhom. K. aj ohľadom tejto žiadosti žalovaného prijal záver,
že niet rozumného ani morálneho dôvodu pre takýto postup, ak zavineným porušením povinností
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zavinil úmrtie pacienta, a keď aj v čase existujúcich záverov
znaleckých posudkov o jeho neodbornom prístupe k pacientovi, žalovaný volil postoj spochybňovania
a vyhýbania sa zodpovednosti. T. nič nebránilo najneskôr v čase doručenia znaleckého posudku

-XX- XXC XXX/XX-XXXX

znaleckého ústavu P. postgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve S., ktorý prevzal dňa XX. 6. XXXX,

tvoriť si finančnú rezervu na účely do úvahy pripadajúceho odškodnenia žalobcov.

XX. S. § X45 ods. X,X L. sporového poriadku (L.), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.S. § 146 ods. 1 veta prvá L., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
E. bola zastavené v časti nároku žalobcov v zhode s ich procesným návrhom a súhlasným stanoviskom
žalovaného.

XX.V nadväznosti na procesný úspech strán v spore súd postupoval pri rozhodovaní o trovách konania

v súlade s ust. § X62, § 255 L..
S. § 262 ods. 1, 2 L. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
S. § X55 ods. 1, 2 L. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
S.posudzovaníprocesnéhoúspechuvsporesúdzohľadnil,žerozhodnutieorozsahunemajetkovejujmy
v peniazoch je stanovené na základe voľnej úvahy súdu, preto prijal stanovisko, že sporová strana, ktorá
uspeje pri posudzovaní tohto nároku sa považuje za XXX% úspešnú, a to v rozsahu, v ktorej jej bol tento

nárokpriznaný.Vprípadežiadanéhopeňažnéhodôchodkusúdvychádzalzpredpokladu,žepredmetom
konania bola suma X.XXX,XX eur ako X-násobok žiadaného ročného plnenia, keďže uvedená peňažná
čiastka je základom pre výpočet tarifnej odmeny advokáta, v ktorej časti boli žalobcovia neúspešný v
celomrozsahu.T.takpomersumyžiadanejkaždýmzožalobcov,vpomerekrozsahupriznanéhonároku,
u každého zo žalobcov súd stanovil pomer úspechu v konaní.

T. v 1. rade bolo priznaných XX% zo žalovaného nároku (žalovaná suma XX.XXX eur + X.XXX,XX eur
+ X.XXX,XX eur v pomere k sume priznanej XX.XXX,XX eur), čo vo vzájomnom pomere s úspechom
žalovaného (XX%) zodpovedá jej nároku na náhradu trov v rozsahu XX% (XX%-XX%). V prípade
žalobcu v 2. rade žalovaná suma XX.XXX,XX eur ( XX.XXX eur + X.XXX,XX eur) v pomere k sume
priznanej XX.XXX eur predstavuje úspech XX%, čo v pomere k úspechu žalovaného XX% zodpovedá

nároku žalobcu v 2. rade na XX%-tnú náhradu trov konania (XX%-XX%). T. v 3. rade uplatnený nárok
XX.XXX,XX eur (XX.XXX eur + X.XXX,XX eur) v rozsahu k nároku priznanému XX.XXX eur, predstavuje
jej procesný úspech XX%, čo v pomere k procesnému úspechu žalovaného XX% zodpovedá jej nároku
na náhradu XX % vzniknutých trov.S. vyhlásení rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti pri uvedení pomeru v akom vzniká žalobcom
právo na náhradu trov konania, preto bola táto nesprávnosť opravená v súlade s ust. § X24 L..
-XX- XXC XXX/XX-XXXX

XX. H. žalobcovia boli v konaní oslobodení od úhrady súdnych poplatkov, žalovanému v zhode s ust.
§ 2 ods. 2 zák. č. XX/XX Zb. vznikla povinnosť na úhradu súdneho poplatku z rozsahu predmetu
konania (priznaného nároku) XX.XXX,XX eur, čo pri základnej sadzbe súdneho poplatku 6% predstavuje

povinnosť na splnenie poplatkovej povinnosti vo výške X.XXX,XX eur.

XX. V konaní vznikli štátu trovy spojené s úhradou nákladov znaleckého dokazovania. T. dokazovanie
stanovilo zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, preto je žalovaný povinný na úhradu XXX%
vzniknutých trov, ktoré doposiaľ neboli uhradené zo zložených preddavkov.
Vyčíslenie výšky trov konania strán ako i štátu bude predmetom samostatného uznesenia, ktoré vydá

vyšší súdny úradník (§262 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1

CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1

CSP).