Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011046
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011046.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému B. N. a spol. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 27. februára 2019 prejednal odvolania
obžalovaných B. N. a W. W. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.11.2018, sp.zn.8T/78/2018,
a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom výroku o
treste vo vzťahu k obžalovanému B. N..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný B. N. sa o d s u d z u j e podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.11.2018, sp.zn.8T/78/2018 bol obžalovaný B. N. uznaný
za vinného v skutku v bode 1 rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v skutku v bode
2 rozsudku zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaný W. W. v skutku v bode 1 rozsudku z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

1. dňa 25.03.2018 v čase okolo 22.00 hod. po predchádzajúcej dohode prišli na B. ulicu č. XX v R., vyšli
na strechu budovy spol. B. R. s.r.o., zatiaľ čo obžalovaný W. W. dával pozor, obžalovaný B. N. kovovým
páčidlom poškodil priemyselnú kameru umiestenú na stene budovy, následne obžalovaný B. N. zišiel
zo strechy budovy a z vonkajšej strany budovy predajne H. X. R. prestrihol telefónny kábel, prešiel ku
vstupným dverám do budovy spoločnosti B. R. s.r.o., páčidlom vylomil zámok a vnikol do budovy, prešiel
k vstupným kovovým dverám, ktoré tvoria vstup do predajne H. X. R. a páčidlom poškodil kovovú petlicu,
ktorú sa mu však nepodarilo otvoriť, a preto sa obaja vrátili do objektu dňa 26.03.2018 v čase o 02:50
hod. zišli zo strechy budovy spol. B. R. s.r.o. k vstupným dverám tvoriacich vstup do predajne H. X. R.,
na ktorých sa znova pokúšali kovovým páčidlom a krompáčom, ktorý si so sebou priniesli, otvoriť kovovú

petlicu, čo sa im nepodarilo z dôvodu, že boli vyrušení príslušníkmi hliadky OO PZ R., pričom konaním
oboch obžalovaných vznikla spoločnosti H. M., a.s., škoda vo výške 32,65 Eur,

2. dňa 25.03.2018 v čase o 03:00 hod. pri vstupných dverách tvoriacich vstup do predajne H. X. R.
na B. ulici č. XX v R. príslušníci hliadky OO PZ R. vyzvali oboch obžalovaných, aby zostali na mieste
a ľahli si na zem, pričom obžalovaný B. N. výzvu neuposlúchol, zodvihol krompáč na úroveň svojich
ramien a rozbehol sa oproti príslušníkom polície, ramenom vrazil do nstržm. W. L. a následne sa zahnal
krompáčom smerom do hornej časti tela nstržm. G. Q., čomu sa nstržm. G. Q. vyhol a obžalovaný B.
N. utiekol.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný B. N. odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd obžalovanému podľa § 83
ods. 1 písm. g/ Tr. zák. uložil zhabanie veci, a to 1 ks krompáča. Obžalovaný W. W. bol odsúdený podľa
§ 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. a bola mu určená podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. skúšobná doba vo výmere 2 roky. Súčasne
okresný súd uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. c/, j/ Tr. zák.
povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti
H. M. a.s. a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Obžalovanému W. W. bol taktiež uložený trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
a to 1 ks páčidla, 1 ks čierna plátenná kukla. Zároveň okresný súd uložil obom obžalovaným podľa §
287 ods. 1 Tr. por. povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej spoločnosti H. M. a.s. škodu
vo výške 32,65 Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej okresný súd podľa § 288 ods. 2
Tr. por. poškodenú spoločnosť H. M. a.s. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na
civilný proces a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť B. R. s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní ho napadol odvolaním obžalovaný B. N. pre nesprávnosť výroku o vine vo vzťahu
k skutku pod bodom 2, pre nesprávnosť celého výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu. Obžalovaný
W. W. napadol odvolaním rozsudok okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
pre nesprávnosť výroku o treste.

Obžalovaný B. N. zahlásené odvolanie písomne zdôvodnil sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal sám (podanie zo dňa 10.12.2018 doručené okresnému
súdu dňa 12.12.2018) uviedol, že skutok, ktorý mu je kladený v bode 2 napadnutého rozsudku za vinu
nielenže nespáchal, ale sa dokonca ani nestal. Ako uviedol vo svojej výpovedi dňa 19.10.2018, má za to,
že poškodený Q. klame, zavádza celé vyšetrovanie ako aj okresný súd nepravdivým tvrdením, aby zakryl
svoje zlyhanie pri výkone práce, a tým spôsobom vykonštruoval údajný útok na jeho osobu. Obžalovaný
B. N. poukázal na to, že Q. ako jediný opisuje údajný útok, a to tak, že v každej výpovedi je opis deja
iný, čím spochybňuje svoje tvrdenie a nedokáže dvakrát opísať zhodne útok, ktorý sa mal podľa neho
stať. Ďalej chce vyvrátiť tvrdenia okresného súdu, ktorý vo svojom rozsudku uviedol, že obžalovaný W.
vypovedal účelovo. Ako je známe W. vypovedal už dňa 26.03.2018 a v zápisnici o výsluchu zadržaného-
podozrivého uviedol, cituje: „ja som nevidel ako hodil N. krompáč do policajta“. Túto skutočnosť následne
aj potvrdil vo výsluchu dňa 26.03.2018. Vo svojej výpovedi obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol,
že v behu krompáč pustil, čím vyvrátil tvrdenia poškodeného Q.. Q. v prvej jeho výpovedi zo dňa
26.03.2018 vypovedal, že krompáč hodil, následne sa letiacemu krompáču vyhol a ten letel ďalej. V
druhej výpovedi Q. vypovedal, že krompáč neletel, ale mal sa po ňom zahnať. Obžalovaný W. pri
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal aj k polohe krompáča, kde uviedol, že keď policajti
zasvietili, krompáč bol opretý o pletivo, a to tak, že železná časť bola na zemi a drevená bola opretá
o pletivo, čím potvrdil jeho výpoveď, kde obžalovaný B. N. uviedol, že sa snažil ujsť po ľavej strane,
čo znamená popri pletive. Taktiež na hlavnom pojednávaní vypovedal, že policajti ho nabádali ako má
vypovedať. Ďalej poukázal na pochybenie okresného súdu, ktorý použil výpoveď svedka- poškodeného
zo dňa 26.03.2018, ktorá bola realizovaná pred vznesením obvinenia, ktorú L. dňa 21.05.2018 zmenil,
a to nielen v opise, ale aj poprel, že by videl útok na jeho kolegu. Pričom vo výpovedi na otázku obhajcu
V.. J., aby odstránil rozpory s predošlou výpoveďou, kde vypovedal, že pri prvej výpovedi bol po nočnej,

teda niekoľkohodinovej zmene, čím spochybnil výpoveď zo dňa 26.03.2018, čo je aj v spise. Obžalovaný
B. N. má za to, že okresný súd nepostupoval v danej veci profesionálne, úmyselne prehliada výpovede
na hlavnom pojednávaní, a to hlavne výpoveď L., ktorý jasne a zrozumiteľne odpovedal, že nevidel útok
na kolegu. Ďalej namietol, že okresný súd prehliada aj rozpory v ich výpovediach, a to najmä v menení
strán a spôsobe ako sa útok mal stať, čo potvrdzuje aj fakt v prípade obžaloby, kde je skutok diametrálne
inak opísaný ako je vyhotovený rozsudok, čím sám sebe vyvrátil, že poškodení nemenia výpovede ako
je uvedené v rozsudku. Podľa jeho názoru, okresný súd zle vyhodnotil aj dôkazy vo vzťahu ku skutku v
bode 2 napadnutého rozsudku, pričom L. vypovedal, že nevidel útok na kolegu, čo vo svojej výpovedi
uviedol aj obžalovaný W.. To je v jeho prospech a takto vypovedali obaja zúčastnení. Túto skutočnosť
podľa jeho názoru sudca okresného súdu evidentne prehliadol. Pokiaľ ide o výpovede poškodeného Q.,
tento dvakrát zmenil výpoveď, pričom uviedol viac verzií možného napadnutia. Na hlavnom pojednávaní
na otázku obhajcu, prečo vo výpovedi dňa 26.03.2018 vypovedal o možnom útoku tak, že krompáč bol
po ňom hodený a on sa mu mal vyhnúť a pred súdom vypovedal inak, odpovedal, že si to myslel. Tento
človek podľa názoru obžalovaného N. jednoznačne klame, pretože, keby sa útok stal, tak by nemal
problém vypovedať zhodne v prvej ako aj v druhej výpovedi. Vo svojej výpovedi pred súdom opísal, kde
stál, čo sa nestotožňuje s miestom nájdenia krompáča. Táto skutočnosť je aj zaznamenaná v nahrávke
z hlavného pojednávania, kde je jasný rozpor s výpoveďou, ktorá je v rozsudku zo dňa 07.11.2018.
Obžalovaný B. N. k tomu uviedol, že L. vypovedá, že on stál vľavo kolegu Q., vpravo, čo z ich pozície
znamená, že L. mal mať stenu po ľavej ruke a kolegu napravo a Q. L. naľavo a pletivo napravo. Q. na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že on mal stenu naľavo a L. napravo a L. mal jeho po ľavej ruke a
pletivo po pravej. Všetky tieto jeho tvrdenia sú v spise a sú to fakty, ktoré vyvracajú to, že sa skutok
mal stať ako tvrdí Q.. Vo svojej výpovedi uviedol, že on mal útočiť z prednej strany, čo v opise znamená
smerom von, pričom hliadka mala ísť smerom dnu. Týmto chce poukázať na fakt, že krompáč, ktorý
je nafotený v spise je natočený smerom dnu, čím taktiež spochybňuje jeho výpoveď. Okresný súd mu
neumožnil urobiť rekonštrukciu, ktorá by jasne preukázala jeho nevinu zo skutku v bode 2, nakoľko
poškodení menili svoje výpovede a hlavne kvôli tomu, že poškodení mali viac verzií o možnom útoku.
Tak isto s poukazom na úradné záznamy, ktoré sú v spise. Prvý úradný záznam, ktorý vypracoval L. a
svojim podpisom aj potvrdil, je presné opísanie ako sa skutok stal, ale on ho vo svojej výpovedi poprel,
že ho nevidel. Ďalší úradný záznam vypracovali ohľadom jeho zadržania, kde mal byť zadržaný na
základe zločinu krádeže, pričom ohľadom toho prokurátorka vypracovala jeho zadržanie. Prokurátorka
súhlas vydala na základe útoku na verejného činiteľa. Žiada, aby bol prešetrený jeho prípad, nakoľko
vyšetrovateľ, prokurátor a sudca zámerne prehliadali dôkazy v jeho prospech, čo potvrdzuje fakt, že na
záver hlavného pojednávania sa sudca vyslovil: „ keby to bolo tak ako vy tvrdíte, Q. by hrozilo krivé
obvinenie“.

Obžalovaný B. N. (ďalej len „obžalovaný v I. rade) v písomných dôvodoch svojho odvolania podaných
prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolaním napadol rozsudok okresného súdu ako súdu
prvého stupňa vo výroku o vine v bode 2 a v nadväznosti na to v celom výroku o treste, ktorý bol
rozsudkom okresného súdu obžalovanému v I. rade uložený, pretože v tejto časti považuje rozsudok
okresného súdu za nesprávny a nezákonný. Do výroku o vine v skutku v bode 1 rozsudku a s ním
súvisiaceho výroku o náhrade škody obžalovaný v I. rade odvolanie nepodal a zároveň zabezpečil
splnenie povinnosti nahradiť škodu poškodenej spoločnosti H. M. a.s. v zmysle tohto rozsudku.
Obžalovaný v I. rade považuje rozsudok okresného súdu v napadnutej časti za nesprávny, založený
na nesprávnom vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a tiež
na nevykonaní ďalšieho potrebného dokazovania v zmysle návrhov obhajoby a v nadväznosti na to aj
na nesprávnom posúdení splnenia zákonných podmienok na uznanie viny obžalovaného v I. rade z
konania ustáleného vo výroku v bode 2 napadnutého rozsudku. Podľa názoru obžalovaného v I. rade,
konanie ustálené okresným súdom vo výroku o vine v skutku v bode 2 napadnutého rozsudku, ktorým
sa mal dopustiť zločinu útoku na verejného činiteľa spáchaného závažnejším spôsobom konania, a to
so zbraňou, ktorou mal byť krompáč, nebolo vôbec jednoznačne a nepochybne preukázané tak, ako to
nesprávne konštatoval okresný súd a naopak takéto konanie obžalovaného v I. rade vôbec z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní ani v prípravnom konaní nevyplynulo a nebolo bez akýchkoľvek
rozumných pochybností preukázané. O tomto vznikli výrazné rozpory vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, ktoré neboli vôbec na hlavnom pojednávaní odstránené a ktoré tak bolo potrebné
jednoznačne hodnotiť v prospech obžalovaného, a nie naopak, ako to urobil okresný súd. Obžalovaný
v I. rade zdôrazňuje, že vo vzťahu k zisteniu relevantných skutočností na preukázanie spáchania
tohto skutku neboli už v prípravnom konaní vykonané potrebné vyšetrovacie úkony počínajúc presným
zadokumentovaním miesta činu a zaistením stôp po údajnom útoku obžalovaného na príslušníkov

polície krompáčom, najmä stopy po dopade tohto krompáča a následne nebola vykonaná ani previerka
výpovedí dotknutých príslušníkov polície, ktoré sa výrazne rozchádzali a zároveň nekorešpondovali
s polohou krompáča a miestom, kde sa tento podľa fotodokumentácie nachádzal, hoci pri takejto
rozpornosti vyjadrení a závažnosti skutku to bolo potrebné. Obžalovaný B. N. sa síce v prípravnom
konaní najskôr odmietol k veci vyjadriť, využil svoje právo k veci nevypovedať a následne tvrdil, že sa
vôbec v daných priestoroch, kde malo k spáchaniu trestnej činnosti dôjsť nenachádzal a nachádzal sa
celkom na inom mieste, pričom však tak urobil len z toho dôvodu, že nemal dôveru vo vyšetrovateľa
Policajného zboru, ktorý bol kolegom príslušníkov polície, o ktorých obžalovaný v I. rade od začiatku
vedel, že ho neprávom obviňujú z takéhoto konania, ktorého sa vôbec nedopustil, a že robia tak zrejme
v snahe vysvetliť svoj postup pri zákroku, ktorý bol neúspešný, keďže obžalovaný v I. rade im z miesta
činu ušiel, a preto sa obžalovaný v I. rade rozhodol v tejto veci vypovedať až na hlavnom pojednávaní v
konaní pred súdom. Obžalovaný v I. rade potom k tejto veci uviedol, že krompáčom sa na príslušníkov
polície vôbec nezahnal, ani žiadnym iným spôsobom na nich nezaútočil, ale potom, čo na mieste činu
príslušníkov polície zbadal, tak krompáč odhodil nabok a rozbehol sa okolo policajtov v snahe z miesta
činu utiecť, čo sa mu aj podarilo. Napokon v podstate rovnakého konania sa dopustil aj ďalší obžalovaný
W. W., ktorý potom, čo zbadal príslušníkov polície a mal v rukách páčidlo, tak toto odhodil nabok a
rovnako sa snažil z miesta činu utiecť, avšak po jeho spacifikovaní použitím príslušných hmatov a
chvatov zo strany policajtov sa mu to nepodarilo a ďalej už s týmito spolupracoval. Obžalovaný W. W.
k tejto veci uviedol, že nevidel, že by obžalovaný v I. rade hodil krompáč smerom na príslušníka polície
a zároveň uviedol tak pri jeho výsluchu v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe ako aj následne na
hlavnom pojednávaní, že si myslí, že obžalovaný v I. rade nenapadol verejných činiteľov len im ušiel a
oni boli na to naštvaní. Takýmto spôsobom obžalovaný W. W. pritom vypovedal za situácie, kedy jeho
vzťahy s obžalovaným v I. rade neboli určite pozitívne a priateľské a kedy by sa dalo očakávať, že
sa bude snažiť usvedčujúcou výpoveďou voči spoluobžalovanému vytvoriť pre seba podmienky na čo
najmiernejší trest. Z toho sa dá vyvodiť, že u obžalovaného W. W. neexistovala žiadna motivácia pomôcť
obžalovanému v I. rade, keď napriek tomu vypovedal vyššie uvedené skutočnosti, tak je zrejmé, že tak
robil v snahe preukázať, čo sa skutočne v inkriminovanom čase a mieste stalo. Proti takto postavenej
výpovedi obžalovaného v I. rade a tiež obžalovaného W. W. sú postavené svedecké výpovede W. L. a
Bc. G. Q.. W. L. bol v prípravnom konaní k veci vypočutý ako svedok dňa 26.03.2018 a následne dňa
21.05.2018. V prvej výpovedi tento svedok uviedol, že muž, ktorý stál napravo od príslušníkov polície
začal utekať smerom ku nim, pričom v oboch rukách držal krompáč nad hlavou so špicom smerom
ku nim, ďalej, že vrazil medzi nich a vrazil svojim pravým ramenom do jeho pravého ramena, kedy
už krompáč smeroval zhora dolu a smeroval na jeho kolegu. Ďalej uviedol, že on utekal k druhému
páchateľovi, ktorý tiež začal utekať smerom k nim a rozbehol sa oproti nemu a chcel ho chytiť, pričom v
ľavej ruke držal baterku a v pravej ruke mal pištoľ a pretože je pravák, tak ako ho chcel druhý páchateľ
obehnúť zľava, tak ho udrel pravou rukou, v ktorej mal zbraň, aby mu neušiel, na čo tento páchateľ
spadol na zem a tam ho prikľakol a vtedy prestal klásť tento páchateľ aktívny odpor a pribehol k nemu
aj kolega a nasadil páchateľovi putá. Muž s krompáčom mal na hlave len kapucňu, a nie kuklu. V druhej
výpovedi svedok W. L. uviedol už to, že obaja páchatelia sa rozbehli oproti príslušníkom polície, že on
stál trochu vpredu pred kolegom, ktorý stál kúsok za ním, skôr po ľavej strane a že muž ktorý držal
krompáč v oboch rukách nad hlavou, avšak ruky mal približne vo výške ramien, tak tento preletel okolo
neho a trafil ho svojim telom do ľavého ramena, kde nevie uviesť, ktorou časťou tela to bolo. Ďalej
svedok W. L. uviedol, že videl, že ten muž s krompáčom prešiel smerom ku Bc. G. Q. a že on ďalej dával
pozor na druhého muža, ktorý bol ešte pred ním a že tento muž s krompáčom ušiel, pričom svedok W.
L. videl, že s krompáčom už tento muž neuteká a krompáč zostal niekde ležať. Vyslovene svedok L.
uviedol, že to ako muž s krompáčom zaútočil na jeho kolegu Bc. G. Q. on nevidel. Opätovne uviedol, že
muž s krompáčom mal na hlave kapucňu a nemal zakrytú tvár. Už v týchto výpovediach svedka W. L.
v prípravnom konaní sú viaceré významné rozpory, keď tento najskôr uvádzal, že z miesta činu utekal
najprv muž s krompáčom a druhý páchateľ až potom začal utekať a že muž s krompáčom narazil do jeho
pravého ramena a že krompáč smeroval zhora dolu na hlavu jeho kolegu a následne uviedol, že obaja
páchatelia sa rozbehli oproti príslušníkom polície naraz, že muž s krompáčom narazil do jeho ľavého
ramena a že potom on dával pozor na druhého páchateľa a videl, že muž s krompáčom už neuteká
a že ten krompáč zostal už niekde ležať a výslovne uviedol, že to ako muž s krompáčom zaútočil na
kolegu on nevidel. Ďalej poukázal na to, že svedok Bc. G. Q. bol v prípravnom konaní vypočutý dvakrát,
najskôr 26.03.2018 a následne 15.05.2018. V prvej výpovedi tento svedok uviedol, že po výzve sa obaja
muži otočili k nim a muž stojaci napravo od nich, ktorý držal v oboch rukách krompáč za rukoväť, tento
zodvihol nad svoju hlavu špicatým koncom smerom hore a rozbehol sa oproti nim a kričal. Ďalej svedok
Q. uviedol, že stál vedľa kolegu na vzdialenosť natiahnutej ruky a muž so zdvihnutým krompáčom narazil

do nich tak, že svojim pravým ramenom udrel kolegu W. L. do jeho pravého ramena a hneď na to, to hodil
smerom na neho, teda na svedka Q., krompáč, ktorý držal v rukách a že on sa stihol krompáču vyhnúť a
krompáč letel ďalej až dopadol na zem. K druhému páchateľovi uviedol, že tento sa nachádzal od nich
vľavo, držal v rukách páčidlo, ktoré z ruky vypustil a začal utekať smerom k vstupným dverám pričom
oni, teda obaja príslušníci polície sa za ním rozbehli a použili na tohto muža donucovacie prostriedky,
a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, a taktiež aj úder strelnou zbraňou a boli mu priložené
služobné putá. Napokon tento svedok uviedol, že muž s krompáčom mal na hlave kapucňu a ten druhý
mal kuklu. V druhej výpovedi svedok Q. uviedol, že po výzve sa jeden z mužov, ktorý bol po pravej
strane príslušníkov polície na nich otočil a zodvihol krompáč nad hlavu, pričom ho držal vo svojich oboch
rukách a rozbehol sa na nich, člena hliadky odrazil ramenom a jeho ako veliteľa hliadky chcel vlastne
zaťať, pričom tomuto sa on uhol tak, že sa to páchateľovi nepodarilo. K druhému páchateľovi svedok
uviedol, že bežal oproti príslušníkom polície, v oboch rukách držal páčidlo, pričom pred stretom páčidlo
odhodil a následne boli použité donucovacie prostriedky a osoba bola zaistená. Ďalej svedok Q. na
upresnenie uviedol, že muž s krompáčom držal krompáč v oboch rukách, zodvihol ho nad hlavu, kričal,
rozbehol sa smerom k príslušníkom polície, pričom W. L. odrazil svojim ľavým ramenom a buchol tiež do
ľavého ramena tohto člena hliadky a následne sa rozbehol oproti nemu, teda svedkovi Q. a krompáčom
sa zahnal na neho, čomu sa svedok uhol smerom doľava a krompáč prešiel asi 10 cm od jeho pravej
strany teľa a páchateľ udrel s ním do zeme, a vtedy ho pustil a utekal preč. Taktiež uviedol, že kolega stál
pred ním asi 2 metre a na šírku boli od seba 0,5 až 1 meter a že on bol na ľavej strane a kolega bol na
pravej strane, pričom osoba, ktorá útočila krompáčom bola z jeho pohľadu na pravej strane. Výslovne
tento svedok uviedol, že s krompáčom nebolo hýbané, pokiaľ nebol zaistený kriminalistickým technikom
a zapísaný v ohliadke miesta činu a dodal, že si nespomína, či ostala na zemi nejaká stopa po krompáči.
Z takýchto postupných výpovedí svedka Q. v prípravnom konaní je zrejmé, že medzi týmito sú výrazné
rozpory, keď v skoršej výpovedi uviedol, že páchateľ mal krompáč hodiť smerom na neho a že on sa stihol
krompáču vyhnúť a krompáč letel ďalej až dopadol na zem. Z takejto výpovede je podľa názoru obhajcu
obžalovaného zrejmé, že zo strany páchateľa malo dôjsť ku hodeniu krompáča, a teda jeho vypusteniu
z rúk páchateľa, a že krompáč tak mal dopadnúť na zem voľným pádom. V neskoršej výpovedi svedok
Q. uviedol, že páchateľ sa s krompáčom na neho zahnal a krompáč prešiel okolo pravej strany jeho teda
a páchateľ ním udrel do zeme a až potom ho pustil a utekal preč. Z takejto výpovede je teda zrejmé, že
páchateľ mal krompáčom zaútočiť na svedka Q. takým spôsobom, že sa na tohto mal zahnať a po celý
čas až do dopadu krompáča na zem mal tento držať vo svojich rukách a až po jeho zaťatí do zeme mal
krompáč pustiť. Obhajca obžalovaného má za to, že bez ďalšieho je zrejmé, že ide o dve úplne rozdielne
verzie skutkového deja popísané svedkom Q., ktoré tak vnášajú do celej veci stav úplnej dôkaznej
nejasnosti. Pritom ide len o najpodstatnejší rozpor vo výpovediach tohto svedka, avšak tieto obsahujú
aj ďalšie rozpory týkajúce sa miesta kadiaľ mal páchateľ s krompáčom utekať ako aj rozostavenia
príslušníkov polície. Zároveň z takejto výpovede svedka Q. v podstate vyplýva stav, kedy by sa najskôr
mal odohrať skutkový dej páchateľa s krompáčom a za ten čas by druhý páchateľ s páčidlom mal čakať
a až potom, čo páchateľ s krompáčom ušiel, by mal začal utekať druhý páchateľ smerom k členom
hliadky. Táto výpoveď zároveň nekorešponduje vôbec s výpoveďou svedka W. L., ktorý uviedol, že obaja
páchatelia sa proti členom hliadky rozbehli naraz, čo možno považovať aj za logické konanie páchateľov
snažiacich sa z miesta činu po ich prichytení príslušníkmi polície utiecť. Takéto výrazné rozpory vo
výpovediach svedkov W. L. a Bc. G. Q. z prípravného konania neboli podľa názoru obžalovaného v
I. rade vôbec odstránené a ani ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní, kedy naopak ich výpovede
pred súdom nielenže neodstránili uvedené rozpory, ale ešte viac vyvolali pochybnosti o hodnovernosti
týchto výpovedí a celkových tvrdení týchto svedkov. Bez ohľadu na to aj pri hodnotení veci podľa zásad
logiky sa javí ako celkom nepravdepodobné, že príslušníci polície ozbrojení služobnými zbraňami by
tieto použili proti páchateľovi, ktorý mal utekať proti nim už bez páčidla, ktoré predtým odhodil a zároveň
by tieto nepoužili proti páchateľovi, ktorý mal utekať proti nim s krompáčom v rukách zdvihnutým nad
hlavou. Skutočnosť, prečo na zákrok proti takémuto páchateľovi nepoužili služobnú zbraň, žiadnym
prijateľným spôsobom títo svedkovia pred okresným súdom nevysvetlili. Zároveň v prípade rozostavenia
príslušníkov polície podľa ich postupne menených výpovedí a rozostavenia páchateľa s krompáčom a
páchateľa s páčidlom v priestore miesta činu je prakticky vylúčené, aby skutkový dej prebehol podľa
ktorejkoľvek verzie svedkov W. L. a G. Q. a zároveň, aby krompáč zostal na tom mieste, kde sa nachádzal
podľa fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu, pričom obaja títo svedkovia uviedli, že s krompáčom
po jeho dopade na zem nebolo hýbané. Veľkým nedostatkom podľa názoru obžalovaného v I. rade
už prvotných úkonov pri vyšetrovaní bolo nezaistenie stopy po dopade krompáča na zem, ktorá mala
byť podľa fotodokumentácie takouto stopou, a to spôsobom, z ktorého by sa dalo zistiť, či krompáč
mal dopadnúť na zem špicatou stranou alebo opačnou stranou ako aj to, či sa malo jednať o dopad

krompáča voľným pádom alebo o jeho zaťatie do zeme na základe vyvinutej sily páchateľa. Zároveň
by sa pri zaistení takejto stopy dalo zistiť, či vôbec išlo o stopu po predmetnom krompáči. Za zaistenie
takejto stopy rozhodne nemožno považovať len uvedenú fotodokumentáciu. Z ohliadky miesta činu tak
isto nevyplývajú skutočnosti pre bližšiu identifikáciu tejto stopy, ani jej polohu vo vzťahu k umiestneniu
krompáča, ako aj vo vzťahu k celkovému priestoru miesta činu. V tomto smere znalecké dokazovanie
vykonané na predmetnom krompáči prakticky nič neprinieslo okrem zistenia, že ním vytvorené stopy
v rámci znaleckej činnosti neboli zhodné so žiadnymi stopami založenými do regionálnej zbierky
mechanoskopických stôp príslušných znaleckých pracovísk. Pritom z výpovede R.. L. J. povereného
KEÚ PZ k výsluchu k znaleckému posudku z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie, odvetvie mechanoskopie na hlavnom pojednávaní vyplynulo akým spôsobom by bolo
potrebné takúto stopu zaistiť pre účely jej ďalšieho riadneho skúmania, ako aj to, že daná stopa z
toho ako bola zadokumentovaná vo fotodokumentácii nasvedčuje skôr len voľnému dopadu letiaceho
krompáča na zem, a teda podľa názoru obžalovaného v I. rade jednoznačne podporuje jeho tvrdenie
len o voľnom odhodení krompáča bez jeho akéhokoľvek použitia na útok proti inej osobe, a tým zároveň
vyvracia výpoveď svedka G. Q. o spôsobe vedenia útoku krompáčom. V tomto smere napokon aj okresný
súd uviedol, že ak by mal obžalovaný v I. rade úmysel len utiecť policajtom bez použitia násilia, tak mu nič
nebránilo pred útekom upustiť krompáč, ktorý by inak pri úteku vzhľadom na svoju váhu a veľkosť vytváral
obmedzenie jeho pohybu pri úteku. Obžalovaný v I. rade pritom v skutočnosti práve v súlade s takouto
úvahou okresného súdu postupoval, keď po zistení príslušníkom polície na mieste činu odhodil krompáč,
ktorý v tom čase držal v rukách nabok a z miesta činu začal utekať, čo sa mu napokon aj podarilo.
Za takéhoto celkom nejasného a nejednoznačného dôkazného stavu vo vzťahu k tomuto skutku bolo
obhajcom obžalovaného navrhnuté doplniť dokazovanie vykonaním rekonštrukcie v zmysle § 159 Tr. por.
alebo previerky výpovede na mieste činu v zmysle § 158 Tr. por., pri ktorých by bolo možné objektivizovať
tvrdenia obžalovaných a svedkov- príslušníkov polície o priebehu údajného útoku krompáčom, čo však
okresný súd odmietol vykonať. Bez takéhoto doplnenia dokazovania však podľa názoru obžalovaného v
I. rade vôbec nie je možné odstrániť rozsiahle a výrazné pochybnosti o spôsobe spáchania tohto skutku
vyplývajúce z doterajších výpovedí zúčastnených osôb. Uvedené nedostatky prvotných vyšetrovacích
úkonov spočívajúce v riadnom nezaistení stôp na mieste činu ako aj následné nedostatky vo vyšetrovaní
spočívajúce v nevykonaní previerky výpovedí za účelom odstránenia rozporov v týchto výpovediach a
zreálnenia priebehu skutkového deja popisovaného svedkami W. L. a G. Q. rozdielne a zároveň nimi
samotnými rozdielne aj v ich postupných výpovediach nemôžu byť za žiadnych okolností na príťaž
obžalovanému v I. rade. Existencia takýchto rozporov v dôkazoch, ktorými má byť preukazované
spáchanie zločinu útoku na verejného činiteľa so zbraňou obžalovaného v I. rade aj s ohľadom na
závažnosť takéhoto konania z hľadiska hroziaceho trestnoprávneho postihu neumožňuje podľa názoru
obžalovaného v I. rade uznanie viny pri dôslednom rešpektovaní jednej zo základných trestnoprávnych
zásad, a to zásady, že pochybnosti je potrebné hodnotiť vždy v prospech páchateľa. Napokon pri
celkovom hodnotení veci treba prihliadnuť aj na to, že hoci obžalovaný v I. rade bol už v minulosti
opakovane trestne stíhanou osobou, tak sa nejednalo o násilnú trestnú činnosť, ale v zásade o trestnú
činnosť majetkového charakteru, pričom aj v danom prípade motívom konania oboch obžalovaných bolo
získanie tovaru z obchodu za účelom jeho vlastného použitia a po odhalení ich činnosti príslušníkmi
polície bola zo strany oboch páchateľov vyvinutá snaha z miesta činu ujsť a nič viac. Jeden páchateľ
odhodil páčidlo a utekal a druhý páchateľ odhodil krompáč a utekal. Jeden páchateľ bol zadržaný
a pomohol odhaliť identitu druhého páchateľa a ten za to, že sa mu podarilo z miesta činu ujsť bol
obvinený aj z útoku na verejného činiteľa, kde nemožno vylúčiť, že motívom takéhoto postupu voči
tomuto páchateľovi, mohla byť snaha vysvetliť to, prečo sa tomuto páchateľovi podarilo z miesta činu
ujsť. Samozrejme takýto motív nemožno zo strany obžalovaného v I. rade jednoznačne preukázať, ale
v kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností nemožno tento ani vylúčiť. Pre rozhodnutie o vine
obžalovaného v I. rade zo spáchania tohto skutku je však podstatný dôkazný stav a ten je taký, že z
neho vyplývajú také pochybnosti, ktoré neumožňujú uznať obžalovaného v I. rade vinným zo spáchania
zločinu útoku na verejného činiteľa so zbraňou. Okresný súd sa pri odôvodnení svojho rozsudku
v napadnutej časti odvolaním obžalovaného v I. rade prakticky žiadnym spôsobom nevyporiadal s
podstatnými rozpormi, ktoré ohľadom tohto skutku z vykonaného dokazovania vyplynuli a na ktoré
obžalovaný v I. rade sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu podrobne v rámci záverečných rečí
poukázal a dokonca okresný súd konštatoval, že vina obžalovaného v I. rade bola preukázaná bez
akýchkoľvek pochybností, čo však vôbec z výsledkami vykonaného dokazovania nekorešponduje,
preto takýto postup okresného súdu z hľadiska odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku je v rozpore s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., a tiež v rozpore so základnými právami obžalovaného v I. rade na
súdnu ochranu a na obhajobu zakotvenú v článku 46 ods. 1 a článku 50 ods. 3 Ústavy SR ako aj na

spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa
obžalovaného v I. rade za existujúceho dôkazného stavu k tomuto skutku vyplývajúcemu z riadneho,
úplného a zároveň objektívneho zhodnotenia všetkých skutočností, ktoré doteraz z dokazovania
vyplynuli, mal okresný súd buď vykonať ďalšie dokazovanie navrhované obhajcom obžalovaného v I.
rade alebo rozhodnúť o oslobodení obžalovaného v I. rade spod obžaloby z konania kladeného mu za
vinu v jej bode 2 kvalifikovaného ako zločin útoku na verejného činiteľa spáchaný závažnejším spôsobom
konania- so zbraňou, pretože tu boli výrazné pochybnosti o vine obžalovaného v I. rade z tohto skutku,
ktoré bolo potrebné vyhodnotiť v jeho prospech. Ak okresný súd za takéhoto dôkazného stavu rozhodol
o vine obžalovaného v I. rade s tak závažného trestného činu a s takou sankciou pre obžalovaného
v podobe dlhoročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorá predstavuje výrazný zásah do
jeho života a svoje rozhodnutie navyše okresný súd ani riadne a presvedčivo neodôvodnil, tak podľa
obžalovaného v I. rade nebol postup okresného súdu správny a zákonný a došlo ním k porušeniu už
uvedených základných práv obžalovaného v I. rade na súdnu ochranu a obhajobu a na spravodlivý
proces. Pokiaľ ide o výrok o treste tento považuje obžalovaný v I. rade taktiež za nesprávny, nakoľko
okresný súd pri úprave dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 323 ods. 2 Tr. zák.
postupoval podľa § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák. s poukazom na naplnenie predpokladov ustanovenia §
38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého sa ustanovenia ods. 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený
úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto
ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa obžalovaného v I. rade boli predpoklady
ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. práve naopak naplnené, keď je zrejmé, že dolná hranica zákonnej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 3 roky je dostatočne prísna
a vzhľadom na všetky zistené skutočnosti ku skutku a osobe obžalovaného v I. rade, by jej zvýšenie
podľa § 38 ods. 4 a 8 Tr. zák. bolo pre obžalovaného v I. rade neprimerane prísne. Obžalovaný v I.
rade z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako súdu prvého
stupňa v napadnutej časti vo výroku o vine v bode 2 a výroku o treste vzťahujúcich sa na obžalovaného
v I. rade podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil a aby buď podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, respektíve alternatívne
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného v I. rade spod obžaloby zo skutku
posúdeného ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na základe § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného B. N. sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín bližšie písomne nevyjadril.

Obžalovaný W. W. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaného prostredníctvom jeho zvoleného
obhajcu namietol celý výrok o treste napadnutého rozsudku ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Poukázal na
to, že obžalovaný W. W. sa k spáchanému skutku v plnom rozsahu priznal, jeho spáchanie úprimne
oľutoval a napomáhal pri objasnení predmetnej trestnej činnosti aj vo vzťahu k spoluobžalovanému,
a to ihneď po spáchaní skutku, kedy bol zadržaný príslušníkmi policajného zboru. Na základe tejto
skutočnosti okresný súd aplikoval ustanovenie § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a prihliadol k prevažujúcim
poľahčujúcim okolnostiam, čím bola znížená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38
ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zák. Napriek uvedenému okresný súd dospel k záveru, že účel
trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. bude u obžalovaného W. W. naplnený uložením podmienečného trestu
odňatia slobody v dolnej polovici uvedenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov s uložením skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia 2 roky a zároveň v súvislosti s posilnením účinku bola obžalovanému
uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zamestnať sa.
Zároveň okresný súd určil aj prepadnutie vecí patriacich obžalovanému, ktoré boli zaistené v prípravnom
konaní. Obžalovaný W. W. bol v minulosti 3-krát súdne trestaný, pričom sa nikdy nejednalo o majetkovú
trestnú činnosť a uvedené odsúdenia má obžalovaný už zahladené. Spôsob vykonania činu, jeho
následky a závažnosť nezodpovedajú trestu, ktorý mu bol uložený. Okresný súd opomenul možnosť
využitia iných alternatívnych spôsobov potrestania, ktoré sú v súlade so zákonom a ich využitie by v
prípade obžalovaného nepochybne dosiahlo účel trestu stanovený zákonom. V zmysle súčasnej právnej
úpravy je jedným z najdôležitejších a najvyužívanejších trestov nespojených s odňatím slobody peňažný
trest, pričom práve majetková povaha tohto trestu z neho robí prostriedok na dosiahnutie účelu trestu,
a to najmä v prípadoch, kedy sa páchateľ dopustil trestného činu majetkovej povahy. Má za to, že
svojim konaním síce naplnil skutkovú podstatu trestného činu kladeného mu za vinu v obžalobe, no
jeho postojom, či už priznaním sa k spáchaniu predmetného skutku a jeho úprimným oľutovaním počas
celého trestného konania a skutočností, že v súčasnosti vedie riadny tak pracovný ako aj súkromný

život, sú splnené predpoklady uloženia peňažného trestu v zmysle Trestného zákona. Obžalovaný W.
W. má za to, že stanovená skúšobná doba vo výmere 2 roky je s ohľadom na spáchanie skutku, osobu
páchateľa a priebeh celého trestného konania neprimerane vysoká. Určenie nižšej výmery skúšobnej
doby ako bola stanovená okresným súdom je nepochybne dostačujúca na preverenie, či podmienečné
odsúdenie obžalovaného splnilo svoj účel. Obžalovaný W. W. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil v časti výroku o treste
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému W. W. uloží peňažný trest v
primeranej výmere s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery, respektíve, alternatívne uloží
obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej časti ustálenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom
v najnižšej možnej zákonom stanovenej dĺžke.

K odvolaniu obžalovaného W. W. sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín do konania nariadeného
verejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd
odvolania oboch obžalovaných podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obžalovaný B. N. a obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o vine a výroku o treste vzťahujúci sa na
obžalovaného B. N. zrušil, a aby vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, najmä s ohľadom na nimi uvádzané doplnenie dokazovania, respektíve, alternatívne za
daného stavu, aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného B. N. spod
obžaloby prokuratúry zo skutku posúdeného ako zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 285 písm.
a/ Tr. por. oslobodil. Obžalovaný B. N. dodal, že poškodený Q. nie je schopný dvakrát po sebe opísať
zhodne skutočnosti a má za to, že celý prípad je voči nemu vykonštruovaný. Uvedený skutok v bode 2
obžaloby on nespáchal a tohto činu sa nedopustil. Pokiaľ ide o trestný čin krádeže a uloženie trestu, tak
okresný súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že on škodu uhradil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli
predložené dňa 17. januára 2019, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných B. N. a W.
W. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 27. februára 2019, preskúmal postupom podľa § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaní podali
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby,
ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného B. N. je čiastočne dôvodné a odvolanie
obžalovaného W. W. nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel čiastočne o výpovede obžalovaných B. N., W. W., o výpovede svedkov W. L., Bc. G. Q., o
prečítaný znalecký posudok KEÚ PZ z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie,
odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, kriminalistickej a súdnej chémie, trasológie, o
výsluch znalca ppl. R.. L. J. ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v
napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne
a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti
oprel svoje závery o uznaní obžalovaného B. N. a obžalovaného W. W. za vinných zo skutku v bode 1
napadnutého rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného B. N. zo skutku v bode
2 napadnutého rozsudku zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom
vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy

a závery okresného súdu sú založené na zásadách logického konania a uvažovania, sú vecne správne
a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Odvolacie námietky obžalovaného B. N. uvedené v jeho odvolaní
neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za
dôvodné a neakceptoval ich.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že obžalovaní B. N. a W. W. v skutku v bode 1 napadnutého
rozsudku sa spoločným konaním dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu úmyselne si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a že čin spáchali vlámaním, avšak
nedošlo k dokonaniu trestného činu a obžalovaný B. N. v skutku v bode 2 napadnutého rozsudku použil
násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania- so zbraňou.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a
spoľahlivo preukázané, že sa žalované skutky v bode 1 a 2 sa stali a že skutok v bode 1 spáchali
spoločne obžalovaní B. N. a W. W. a skutok v bode 2 spáchal obžalovaný B. N..

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

Pokiaľ obžalovaný B. N. namieta, že určite on nezaútočil krompáčom na príslušníka polície,
poškodeného Bc. G. Q., tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a
svoj záver o uznaní viny obžalovaného B. N. za predmetný skutok v bode 2 napadnutého rozsudku
dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného
súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil
skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného B. N..

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sám obžalovaný W. W. vo svojej výpovedi uviedol, že
bezprostredne po útoku obžalovaného B. N. svedok Bc. G. Q. vykríkol: „Napadol ma
s krompáčom.“ Podľa záverov senátu odvolacieho súdu, aj táto skutočnosť podporuje vierohodnosť
výpovede svedka Bc. G. Q. a taktiež vyvracia úvahy o prípadnej účelovosti jeho výpovede v snahe vyhnúť
sa disciplinárnym dôsledkom po úteku jedného z páchateľov. Svedok Bc. G. Q. pritom v rozhodných
skutočnostiach o spôsobe útoku obžalovaného B. N. na jeho osobu vypovedal zhodne tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde. Jeho výpoveď podporil svojou výpoveďou aj
svedok W. L.. Taktiež skutočnosť, že obaja obžalovaní si boli pred snahou o útek vedomí, že sa jedná
o policajtov, bola preukázaná prečítanou časťou výpovede obžalovaného W. W. z prípravného konania
a tiež zo samotného správania sa obžalovaných po zistení, že na mieste činu sa nachádzajú ďalšie
dve osoby.

Pokiaľ obžalovaný B. N. namieta, že okresný súd odmietol podľa § 272 ods. 3 Tr. por. vykonať na hlavnom
pojednávaní ním navrhnuté dôkazy, a to rekonštrukciu predmetného skutku, vykonanie previerky
výpovedí obžalovaných a svedkov poškodených na mieste kde malo dôjsť k spáchaniu predmetného
skutku a opätovné výsluchy svedkov poškodených Bc. G. Q. a W. L., odvolací súd uvádza, že okresný
súd postupoval správne, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov boli
zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi a i z dôvodu, že neboli
obžalovaným navrhnuté bez meškania. Okresný súd správne konštatoval, že z výpovedí obžalovaných

a svedkov poškodených je zrejmé, že priebeh skutku v bode 2 si podrobne detailne nepamätajú, čo je
vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol tento skutok spáchaný logické (skutok v bode 2 sa udial v pomerne
v krátkom časovom úseku, pričom išlo o mimoriadne vypätú a stresujúcu situáciu). Okresný súd správne
poukázal na skutočnosť, že prípadné vykonanie rekonštrukcie alebo previerky výpovedí obžalovaných
a svedkov by reálne neviedlo k odstráneniu zistených, avšak nepodstatných rozporov v popise skutku
v bode 2 napadnutého rozsudku obžalovanými a svedkami s prihliadnutím na konštatovanie znalca ppl.
R.. L. J. ohľadom problematickosti porovnávania čakana so stopou vytvorenou do betónovej podlahy. K
odmietnutiu dopočutia už podrobne vypočutých svedkov poškodených na hlavnom pojednávaní okresný
súd rovnako správne poznamenal, že nebola po ich vypočutí na hlavnom pojednávaní zistená relevantná
skutočnosť, ku ktorej by sa mohli vyjadriť.

K námietke obžalovaného B. N. ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu
a v tej súvislosti s porušením ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. ako aj porušenia jeho práva na súdnu
ochranu a na obhajobu zakotvenú v článku 46 ods. 1 a článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako
aj na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
odvolací súd uvádza, že v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
o. i. obsiahnuté aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Význam toho práva, či už priamo pre
účastníka konania, ako jeho nositeľa, tak pre celú spoločnosť treba vidieť v troch rovinách. Správne
a úplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy,
argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď, je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti
nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolované verejnosťou a je predpokladom
toho, aby účastník konania mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii. Ťažiskom
súdneho rozhodnutia je teda jeho presvedčivosť obsiahnutá v odôvodnení vyhotovenom podľa § 168
ods. 1 Tr. por. Len také odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá aj požiadavke článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a
námietky účastníka konania, svojím obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom
možnosti kontroly verejnosťou a uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle poučenia. Odvolací súd
v tomto smere má za to, že vo vzťahu k výroku o vine ku skutku v bode 2 napadnutého rozsudku je
napadnutý rozsudok okresného súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený, spĺňajúci
atribúty práva na spravodlivý proces a majúci v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky, ktoré
uvádza obžalovaný B. N. vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaných B. N. a W. W. zhodne s obžalobným návrhom v skutku v bode 1 ako prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného B. N. v skutku v bode 2 ako zločinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom
základe napadnutého rozsudku, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež
podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolacie námietky obžalovaného B. N.
uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného B. N. okresným súdom, preto ich odvolací súd
nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a
vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k
právnemu posúdeniu konania obžalovaného B. N., s ktorými sa stotožnil.

Pokiaľ ide o ukladanie druhu a výmery trestu obžalovanému B. N., odvolací súd po splnení prieskumnej
povinnosti dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému B. N.
porušil ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.).

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne na strane obžalovaného B. N. nezistil ani
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a na druhej strane správne zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin pred spáchaním trestného činu odsúdený.
Obžalovaný B. N. bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný za trestnú činnosť majetkového charakteru,
pričom dve odsúdenia má obžalovaný zahladené. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal viac trestných činov, tak okresný súd správne poukázal na to, že po

formálnej stránke bola táto priťažujúca okolnosť naplnená, avšak viacčinný súbeh dvoch trestných činov
je premietnutý v neprospech obžalovaného B. N. v súvislosti s ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zák., preto pre
prípad vzhliadnutia aj priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. by išlo o dvojité pripočítanie tej
istej skutočnosti v neprospech obžalovaného B. N., čo je v trestnom práve neprípustné. V tomto smere
odvolací súd považuje zistenia okresného súdu za správne.

Okresný súd tiež správne použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (zostrujúce ustanovenie), pričom aj
po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. stále v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.
platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z
ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného o jednu tretinu. V
predmetnej trestnej veci je najprísnejšie trestný zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2
Tr. zák., pri ktorom Trestný zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou
vo výmere 3 rokov a hornou hranicou vo výmere 8 rokov (v ustanovení § 212 ods. 2 Trestný zákon
ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na 2 roky).

Okresný súd však pri úprave trestnej sadzby postupoval nesprávne, keď postupom podľa § 41 ods. 2 Tr.
zák. zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody (8 rokov) trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu na 10 rokov 8 mesiacov, čím podľa záverov okresného súdu prichádzalo do
úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby v rozmedzí od 3 rokov do 10 rokov 8
mesiacov. Okresný súd taktiež nesprávne nezistil naplnenie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. a pri
prevahe priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby (3 roky až 10 rokov 8 mesiacov) o
jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zák., teda dolná hranica zákonom
stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa zvýšila na 5 rokov a 7 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy
podľa záverov okresného súdu uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému B. N. v rámci výmery 5
rokov 7 mesiacov až 10 rokov 8 mesiacov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát Krajského súdu v Trenčíne (uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 08. apríla 2009, sp.zn.23To/1/2009), podľa ktorého ad I. ak pri rozhodovaní
o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného
zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. a § 41
ods. 2 Tr. zák., konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby
podľa príslušných ustanovení § 38 Tr. zák. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej
sadzby režimu § 41 ods. 2 Tr. zák. a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39
ods. 4 Tr. zák. Ad II. zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. sa vykoná
len s prihliadnutím na upravenú hornú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta
za bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije. A v bode III. je konštatované, že
pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená v
osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona;
to neplatí pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle § 11 ods. 3 Tr. zák.

Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci vo vzťahu k
obžalovanému B. N. je potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia §
38 ods. 4 až 6 Tr. zák. sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa
§ 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane
prísne. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným judikátom a v súlade s ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák.
nezvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.,
napriek tomu, že bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi, keďže
podľa záverov odvolacieho súdu by bolo súčasné použitie § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. pre
obžalovaného B. N. neprimerane prísne. Odvolací súd následne v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Tr.
zák. (tzv. asperačná zásada) zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu
z 8 rokov na 10 rokov 8 mesiacov a trest ukladal v rozmedzí trestných sadzieb s dolnou hranicou vo
výmere 3 rokov a hornou hranicou vo výmere 10 rokov 8 mesiacov.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného B. N. vo výroku o treste v jeho
prospech zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
vo vzťahu k obžalovanému B. N. a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol tak,
že obžalovanému B. N. uložil podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 37

písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon
ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Takto uložený úhrnný trest podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr.
zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu
spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,
jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený úhrnný trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou (výroky
uvedené pod bodom I. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu vo vzťahu k obžalovanému W. W., odvolací súd nezistil pochybenie
zo strany okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery
trestu správne zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný W. W.
priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a na druhej strane správne nezistil priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Po dôslednom zisťovaní žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
v tejto trestnej veci vo vzťahu k obžalovanému W. W. odvolací súd nezistil.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu obžalovanému W. W. postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3 a ods.
4 Tr. zák.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému W. W. pri dolnej zákonom upravenej hranici trestnej
sadzby trestu odňatia slobody (0 mesiacov až 16 mesiacov) vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov aj podľa záverov senátu odvolacieho súdu,
zodpovedá zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a
zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
zistené poľahčujúce okolnosti i zistené pomery obžalovaného W. W. a možnosti jeho nápravy z hľadiska
účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto
stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného W. W. za opodstatnené a nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku
o treste v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, preto odvolanie obžalovaného W. ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol (výrok uvedený pod bodom II. tohto rozsudku odvolacieho
súdu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.