Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202924
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114202924.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu H. P. I., a.s., so sídlom N., T.
XXXX/XXX, X. XX XXX XXX, zastúpeného O. kanceláriou E. Q., s.r.o., so sídlom D., S. 9, X. XX XXX
XXX proti žalovanej K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K. T. XX, t. č. T., V. XX, o zaplatenie 1.637,05
eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 12C/109/2014-107 zo dňa 16.

apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

526,33 eur v mesačných splátkach po 20 eur, splatných vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania,
pod hrozbou straty výhody splátok, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a nepriznal žalovanej náhradu
trov konania. V odôvodnení uviedol, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2017,
č.k. 19Co/289/2017-100 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.06.2017, č.k.
12C/109/2014-89, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby a konanie zastavil. Odvolací súd vrátil vec

tamojšiemu súdu na ďalšie konanie s tým, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy1.637,05eur spríslušenstvomnazákladeÚverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXsosúčasnou
Zmluvou o revolvingovom úvere č. I. a č. II., všetky zo dňa 05.12.2006, pričom žalovaná
čerpala revolvingový úver, evidovaný žalobcom pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Súd prvej
inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná čerpala finančné prostriedky z
revolvingového úveru II., pričom z neho vyčerpala celkovo sumu 3.211,42 eur a splatila 2.685,09 eur

na variabilný symbol (VS) XXXXXXXXXX. Ostatné úhrady zo strany žalovanej boli hradené na úver
pod VS XXXXXXXXXX, ktorý nebol predmetom tohto konania. Žalobca nepreukázal úverovou zmluvou
s úverovými zmluvnými podmienkami informovanie žalovanej o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch
podľa § 3 ods. 6 až 8 zákona č. 258/2001, preto podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 súd prvej inštancie
priznal žalobcovi nárok len na vrátenie istiny bez úrokov a poplatkov a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že pomerne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu
trov konania, pretože žiadnu nežiadala.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania tak, že žalovanej neprizná
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a súčasne zaviaže žalovanú na zaplatenie

náhrady trov odvolacieho konania, ktoré prebiehalo pred odvolacím súdom pod sp. zn. 19Co/289/2017
v rozsahu 100 %. Odvolanie žalobca zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSPtým, že súd prvej inštancie už skôr rozhodol v danom spore uznesením zo dňa 28.06.2017,
č.k. 12C/109/2014-89, ktorým konanie zastavil. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie,
pričom odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2017, č.k. 19Co/289/2017-100 napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušil, teda vyhovel odvolaciemu návrhu žalobcu. Je zrejmé, že žalobca mal
v odvolacom konaní plný úspech. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší
rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 396 upravuje inštitút trov
odvolacieho konania, čo vyplýva jednak zo samotného označenia tohto ustanovenia („Trovy odvolacieho

konania“), ako aj zo systematického zaradenia do prvej hlavy štvrtej časti Civilného sporového
konania, v ktorom je upravený inštitút odvolania. Trovy odvolacieho konania sú tak samostatným
inštitútom. Z ustanovenia § 396 ods. 3 CSP vyplýva, že súd prvej inštancie bol povinný vo svojom
rozhodnutí rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania. Ako vyplýva z napadnutého
rozhodnutia, súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania ako celku, teda nerozhodoval
samostatne onáhradetrovkonaniapredsúdomprvejinštancieaonáhradetrovodvolacieho

konania. Takýto postup by bol možný jedine v situácii, ak by strana sporu mala úspech v
prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní. V danom spore však v prvoinštančnom konaní mala pomerný
úspech žalovaná a v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, z čoho jednoznačne vyplýva nutnosť
rozhodovať o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o náhrade trov odvolacieho
konania.Nutnosťsamostatnerozhodovaťvtakýchtosituáciáchonáhradetrovkonaniapredsúdomprvej

inštancie a o náhrade trov odvolacieho konania podľa žalobcu vyplýva aj z rozhodnutí všeobecných
súdov, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.10.2017,
č.k. 25Co/205/2017-97. Podľa žalobcu teda v dôsledku neaplikovania ustanovenia § 396 ods. 3 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, nakoľko je vecne správny.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výrokoch, ktorými žalovanej bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 526,33 eur a žaloba bola vo zvyšnej časti
zamietnutá, v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa
ho nedotýkal. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol výlučne výrok o trovách konania.

6. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd predchádzajúcim rozhodnutím (uznesením, sp.
zn. 19Co/289/2017-100 zo dňa 30.11.2017) zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej (o
zastavení konania), zrušil aj výrok o trovách konania ako závislý výrok. O trovách konania (o nároku

na ich náhradu) potom v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP rozhodol súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo (v rozsudku). Odvolací súd
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že trovy odvolacieho konania sú aj v takomto prípade (ak rozhoduje súd
prvej inštancie po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia a vrátení veci odvolacím súdom) samostatným
inštitútom. Naopak, konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie je potrebné posudzovať

ako jeden celok a o trovách konania rozhodnúť podľa konečného výsledku tohto konania (o výnimke
je možné uvažovať len s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, pričom však samotné podanie
odvolania nemožno ani v prípade jeho neúspechu považovať za procesné zavinenie, a na ustanovenie
§ 257 CSP).

9. Rozsudok Krajského súdu v Nitre, na ktorý sa odvolával žalobca, bol vydaný v inej procesnej situácii
- tam odvolací súd rozsudkom čiastočne menil rozhodnutie súdu prvej inštancie (a preto rozhodoval aj o
trovách),kýmvtuprejednávanejveciboloodvolacierozhodnutiezrušujúceapovrátenívecinasledovalo
konanie pred súdom prvej inštancie. Nielen z konštantnej judikatúry, ale aj z gramatického a logickéhovýkladu žalobcom citovaného ustanovenia § 396 ods. 3 CSP vyplýva, že v novom rozhodnutí o veci (po
zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom) má súd prvej inštancie rozhodnúť o náhrade
trov bez rozlišovania medzi trovami odvolacieho konania a trovami konania pred súdom prvej

inštancie.Akbymalibyťtrovyodvolaciehokonaniaoddelenéodtrovkonaniapredsúdomprvejinštancie,
potom by nedávalo zmysel, aby o nich rozhodoval súd prvej inštancie až v novom rozhodnutí po vrátení
veci - v takom prípade by o trovách odvolacieho konania mohol rozhodnúť samotný odvolací súd priamo
v rozhodnutí, ktorým (vo veci samej) predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušuje. Práve
preto, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie je potrebné posudzovať ako

jednotné konanie, a teda o trovách konania rozhodovať na základe konečného výsledku celého konania,
nemôže o trovách odvolacieho konania rozhodnúť už odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ale
až (po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia a vrátení veci) súd prvej inštancie.

10. Podobne v prípade zmeny rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom ustanovenie § 396 ods.
2 CSP ukladá odvolaciemu súdu (ako súdu, ktorého rozhodnutím sa v takomto prípade konanie končí

a vec sa nevracia súdu prvej inštancie) rozhodnúť aj o trovách konania na súde prvej inštancie - toto
ustanovenie by sa na prvý pohľad mohlo javiť ako potvrdenie teórie, že trovy konania pred súdom prvej
inštancie treba oddeliť od trov odvolacieho konania, avšak z logického výkladu opäť vyplýva, že ak by
mali byť tieto trovy oddelené, nebolo by potrebné, aby o trovách konania pred súdom prvej inštancie
(opätovne, po tom, čo už o nich rozhodol súd prvej inštancie) rozhodoval odvolací súd - v

takom prípade by v odvolacom konaní postačovalo rozhodnúť o trovách odvolacieho konania a výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania (v prípade jeho správnosti) ponechať
nedotknutý. Zákonodarca tu ale ukladá odvolaciemu súdu vždy rozhodnúť nanovo o trovách konania,
vrátane konania pred súdom prvej inštancie, práve preto, že je potrebné zohľadniť výsledok odvolacieho
konania a rozhodnúť o trovách vo vzťahu ku konaniu ako celku.

11. V zmysle uvedeného odvolací súd na záver zdôrazňuje, že odvolacie konanie, v ktorom bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie, nebolo samostatným
konaním, ale súčasťou celého konania v tejto veci, preto súd prvej inštancie v rozsudku nasledujúcom
po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nemohol rozhodovať o trovách odvolacieho konania ako

o samostatnom inštitúte. Ide o jednotné konanie a o jedny trovy konania, o ktorých správne rozhodol v
zmysle § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie. Odvolací súd na základe toho
dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, preto rozsudok
v tejto časti potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto by v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP mala proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaná však bola v odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy jej v odvolacom
konaní nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).