Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313214842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: G. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. Y. U. XXX/XXXX, U., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD.,
so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti žalovanej: Ing. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X. I. XX, U., o
zaplatenie 7.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
30.09.2015, č. k. 12C/113/2014-147, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2015, č. k.
12C/113/2014-147, v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len súd prvej inštancie) dňa
13.08.2013, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu X.XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 11.07.2013 do zaplatenia, a
nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 04.06.2012 Dohodu o
vysporiadaní finančných záväzkov, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi okrem iného
sumu XX.XXX,- eur, a to najneskôr do 10.07.2013. Žalovaná dňa 12.07.2013 uhradila sumu X.XXX,-

eur, a zvyšok neuhradila.

2. Podaním zo dňa 28.11.2013 zobral žalobca návrh v časti istiny X.XXX,- eur späť z dôvodu, že
žalovaná dňa 13.11.2013 uhradila sumu X.XXX,- eur a dňa 27.11.2013 sumu 2.000,- eur. Súd prvej
inštancie uznesením č. k. 12 C/113/2014-26 zo dňa 24.09.2014, právoplatným dňa 25.10.2014, konanie
v časti o zaplatenie X.XXX,- eur zastavil. Predmetom konania tak ostalo príslušenstvo pohľadávky.

3. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť dôvodiac, že jej žalobca odovzdal predávanú chatu v nefunkčnom
stave so závadami, na odstránenie ktorých vynaložila finančné prostriedky vo výške X.XXX,- eur. O
tejto skutočnosti informovala žalobcu, a žiadala ho o zníženie kúpnej ceny o sumu X.XXX,- eur, na čo
žalobca reagoval až po uplynutí termínu splatnosti - v novembri 2013, keď požadoval doplatenie celej
kúpnej ceny. Jeho požiadavka na úrok z omeškania je preto neopodstatnená. Žalovaná uviedla, že po
rozvode potrebovala riešiť svoje bývanie, a vyhliadla si predmetnú chatu na U. jazerách. Žalobca jej
predložil znalecký posudok k chate, ktorý mal vyhotovený, a podľa ktorého bola cena stanovená na cca

XX.XXX,- eur. Žalovaná si začala vybavovať hypotéku, a v banke cenu nehnuteľností zverifikovali na
sumu XX.XXX,- eur. Žalovaná bola tak naivná, že napriek týmto okolnostiam podpísala kúpnu zmluvu na
sumuXX.XXX,-eur.HypotékuzbankydostalavovýškeXX.XXX,-eur,aX.XXX,-eurzaplatilazvlastných
prostriedkov, teda celú kúpnu cenu vo výške XX.XXX,- eur vyplatila žalobcovi v máji 2012. Žalobcovivšak bola kúpna cena XX. XXX,- eur málo, a hoci zmluva bola podpísaná, nedal ju zavkladovať a neskôr
prišiel za ňou, že požaduje od nej doplatok ešte XX. XXX,- eur s dobou splatnosti do 10.07.2013, teda o
rok. Ona s tým súhlasila, preto dohodu o vyporiadaní podpísala. Žalobca dňa 15.07.2012 chatu vypratal,

nechal ju v strašnom stave. Nachystala si odovzdávací protokol s údajmi o vodomere, elektrine atď., ale
žalobca jej ho odmietol podpísať a odišiel. Ako však zistila, na chate sa nedalo existovať, bol tam hrozný
zápach. Na vlastné náklady vykonala očistu chaty, zakúpila nové kalové čerpadlo. Keď si doniesla z
obchodu chladničku, pod jej váhou sa prepadla v chate terasa, a chladnička sa poškodila. Zavolala
stolárov, opravila terasu za X.XXX,- eur. Podobne sa prepadli schody, opäť zaplatila X.XXX,- eur, pričom

išlo o nevyhnutné opravy, aby sa v chate dalo existovať. V máji 2013 prestala fungovať v chate elektrina,
zavolala elektrikárov, ktorí zistili nelegálny odber elektriny. Vady kúpy nemohla zákonným spôsobom
uplatniť u žalobcu, pretože sa jej vyhýbal, adresu bydliska jej neudal, a pošta mu je doručovaná doposiaľ
na jej adresu v chate, teda len „sama sebe si mohla zaslať uplatnenie vád“, resp. odstúpenie od zmluvy.
Na žalobcu podala trestné oznámenie, za vyhrážky v e-mailoch sa na advokátskej komore sťažovala aj
na jeho právneho zástupcu. Ona si svoje záväzky voči žalobcovi plnila riadne a pred termínom, okrem

žalovaných X.XXX,- eur, pretože žiadala od žalobcu, aby jej vzhľadom na vady nehnuteľnosti znížil
doplatok kúpnej ceny.

4. Rozsudkom zo dňa 30.09.2015, č. k. 12C/113/2014-147, súd prvej inštancie návrh zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške XX,XX eur titulom zaplateného

súdneho poplatku za odpor, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. SvojerozhodnutiesúdprvejinštancieprávneodôvodnilustanoveniamiObčianskehozákonníka(ďalej
len OZ), konkrétne § 39, § 46 ods. 1, § 47, § 121 ods. 1, 3, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 588, a vecne
tým, že na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané nasledovné:

- dňa 04.06.2012 uzatvorili účastníci konania kúpnu zmluvu - žalobca ako predávajúci a žalovaná ako
kupujúca, podľa ktorej v zmysle čl. I. žalobca predal žalovanej nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve,
a to rekreačnú chatu so súp. č. 2559/111, postavenú na parc. č. 2311/4, a pozemok - parcela „C“ KN
XXXX/X o výmere XX m2, zast. plochy a nádvoria, vlastnícky podiel vo veľkosti 1/1, nachádzajúce sa
v k. ú. U., obec U., zapísané na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností katastrálneho úradu Bratislava,

Správa katastra U.;
- podľa čl. II. kúpnej zmluvy, „predávajúci podpisom tejto zmluvy prevádza na kupujúcu nehnuteľnosti
vo svojom výlučnom vlastníctve uvedené v čl. I tejto zmluvy na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy
o prevode nehnuteľností medzi predávajúcim a kupujúcim do jeho výlučného vlastníctva; kúpna cena
predmetu kúpy za vlastnícky podiel vo výške 1/1 k nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. je stanovená dohodou

zmluvnými stranami vo výške XX.XXX,- eur; takto dohodnutá kúpna cena je pevná a konečná; kupujúci
sa zaväzujú zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu vo výške podľa bodu 2. tohto článku zmluvy, a to spôsobom
presne dohodnutým v kúpnej zmluve, pričom časť kúpnej ceny bude vyplatená prevodom na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v O. banke.“
- podľa čl. III. kúpnej zmluvy, „zmluvné strany sa dohodli, že cena vyššie uvedenej nehnuteľnosti je

celkom XX.XXX,- eur a bude zaplatená nasledovne: I. časť kúpnej ceny vo výške X.XXX,- eur bude ako
záloha zaplatená predávajúcemu prevodom na účet vedený v O. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX pri podpise
kúpnej zmluvy, najneskôr však do 06.06.2012,
II. časť kúpnej ceny vo výške XX.XXX,- eur bude uhradená na účet predávajúceho vedený v O. č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, najneskôr do 12.06.2012.“;

- znaleckým posudkom č. 24/2012, vypracovaným N.. J. S. dňa 13.03.2012, bola všeobecná hodnota
nehnuteľností stanovená na sumu XX.XXX,-eur;
- toho istého dňa, t.j. dňa 04.06.2012, uzatvorili žalobca so žalovanou Dohodu o vyporiadaní finančných
záväzkov podľa § 51 OZ, v zmysle ktorej si v čl. II. dohodli, že žalovaná sa zaväzuje uhradiť žalobcovi
finančný záväzok vo výške XX.XXX,- eur, ako doplatok ku kúpnej cene nehnuteľnosti - celoročne

obývateľný rekreačný objekt na adrese U. Y. U. XXXX/XXX, U., na parcele č. XXXX/X, k. ú. U., zapísaný
naLVč.XXXX,atonasledovne:XX.XXX,-eurprevodomnaúčetvedenývU.č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX
a XX.XXX,- eur na účet vedený v K.-CZ č. ú. XXXXXXXXX/XXXX-pobočka L. tř. XXXX/XX, XXXXX X.,
a to najneskôr do 10.07.2013;
- návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností podával žalobca, pričom dohoda o vyporiadaní

finančných záväzkov nebola súčasťou kúpnej zmluvy predloženej správe katastra nehnuteľností k
registrácii;- žalovaná je výlučnou vlastníčkou rekreačnej chaty (spolu s pozemkom - parcelou registra „C“, parc.
č. XXXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria - poznámka odvolacieho súdu), na základe
kúpnej zmluvy V-XXXX/XX z XX.XX.XXXX (LV č. XXXX);

- v e-mailovej komunikácii zo dňa 25.11.2013 právny zástupca žalobcu predĺžil žalovanej lehotu na
zaplatenie žalovanej sumy najneskôr do 28.11.2013;
- žalovaná uhradila dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur a dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur.

6. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 04.06.2012 (č.l. 67-70 spisu) za platne

uzatvorenú, keďže jej účastníci sa dohodli na podstatných náležitostiach - na predmete kúpy a na kúpnej
cene.

7. Dohodu o vyporiadaní finančných záväzkov z tohto istého dňa (č.l. 3, 4 spisu), súd prvej inštancie
vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 OZ, pretože odporuje zákonu a obchádza ho. V tejto
súvislosti súd poukázal na to, že v ten istý deň si tí istí účastníci kúpnej zmluvy, a k tomu istému

predmetu prevodu, deklarovali inú kúpnu cenu. Hoci v čl. I., veta druhá tejto dohody sa uvádza, že
dohoda je uzatvorená z dôvodu existujúcich nevysporiadaných finančných záväzkov medzi účastníkmi,
v čl. II. tejto dohody je už uvedené, že ide o doplatok ku kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti vo výške
XX.XXX,- eur, čím sa konečná kúpna cena nehnuteľnosti mení zo XX.XXX,- eur na XXX.XXX,- eur,
hoci v kúpnej zmluve z toho istého dňa je uvedené, že kúpna cena XX.XXX,- eur je pevná a konečná.

To však sporná dohoda popiera a vylučuje. Keďže sporná dohoda, ktorá by svojím obsahom mala byť
dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 04.06.2012, nebola súčasťou kúpnej zmluvy predloženej správe
katastra nehnuteľností k registrácii, žalobca ako predávajúci týmto konaním ponížil svoju daňovú a
poplatkovú povinnosť, čím tiež obišiel zákon. Súd považoval za neštandardné, aby v ten istý deň bola
kúpna cena za prevod tej istej nehnuteľnosti stanovená odlišne, s tak vysokým cenovým rozdielom,

akým je suma XX.XXX,- eur.

8. Súd tak uzavrel, že z neplatného právneho úkonu (Dohody o vyporiadaní finančných záväzkov)
neplynú žiadne povinnosti, a preto v danom prípade uplatnený úrok z omeškania ako vedľajší záväzok
zanikol pre nevzniknutie hlavného záväzku. Navyše, žalovaná sa do omeškania nedostala aj z toho

dôvodu, že žalovanú sumu X.XXX,- eur uhradila do uplynutia dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie
- do 28.11.2013.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu súdneho poplatku za odpor vo výške XX,XX eur.

10. Rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 06.11.2015 a
žalovanej dňa 10.11.2015.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 18.11.2015, odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho advokáta. Namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
na základe vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav. Súd neuviedol, aký právny predpis a ktoré ustanovenie Dohoda o vyporiadaní
finančných záväzkov zo dňa 04.06.2012 obchádza, čím robí napádané rozhodnutie nepreskúmateľným,
nepresvedčivým a nezákonným. Súd na jednej strane neprávom obviňuje žalobcu, že údajne ponížil
svoju daňovú a poplatkovú povinnosť, avšak uvedené nevyplýva z vykonaného dokazovania, a týmto
smerom prvostupňový súd ani dokazovanie nevykonával. Daň z prevodu nehnuteľností bola zrušená a

poplatková povinnosť sa neodvíja od výšky kúpnej ceny. Ak by sa aj prijal tento nesprávny záver súdu,
žalobca týmto úkonom, ktorý je potrebné vyhodnotiť ako dodatok ku kúpnej zmluve, neznižoval svoju
daňovú povinnosť, nakoľko nesimuloval právny titul úhrady predmetnej peňažnej sumy a predmetný
právny úkon nebol „utajovaný“. Druhý rovnopis tejto dohody mal druhý účastník tohto právneho úkonu, a
mohol ho teda predložiť príslušnej správe katastra alebo daňovému úradu. Z predmetnej kúpnej zmluvy,

aj z predmetnej Dohody o vyporiadaní finančných záväzkov, vyplýva právny titul a kauza právneho
úkonu, ako aj výška kúpnej ceny. Ak by sa prijala nelogická argumentácia súdu, súd by týmto svojím
názorom zakazoval uzatvárať dohody, ktorými sa mení výška kúpnej ceny, čím by nezákonne zasahoval
do zmluvnej voľnosti účastníkov právneho úkonu a ústavných práv účastníkov zmluvných vzťahov (čl. 2ods. 3 Ústavy SR). Závery súdu sú arbitrárne, svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní,
a preto ústavne neudržateľné pre svoj rozpor s princípmi materiálneho právneho štátu. Ak súd tvrdil,
že je neplatná Dohoda o vyporiadaní finančných záväzkov, z rovnakého dôvodu by potom musela byť

neplatná aj kúpna zmluva, čím by súd odňal vlastnícke právo žalovanej, aj keď to nezodpovedá vôli
žalovanej, a založil by tak ďalší súdny spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dohoda o
vyporiadaní finančných záväzkov (ako vyporiadanie záväzkovoprávnych vzťahov) pre svoju platnosť a
účinnosť nevyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu (správy katastra), tak ako nesprávne usudzuje
prvostupňovýsúdodkazomnaustanovenie§47OZvodôvodnenínapádanéhorozhodnutia.Nepravdivé

je tvrdenie súdu, že žalobca nepredložil súdu predmetnú kúpnu zmluvu, nakoľko túto predložil práve
žalobca. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mal inak uniesť dôkazné bremeno, naviac, keď súd počas celého
konania nikdy neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za
zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a že usudzuje, že predmetná Dohoda
o vyporiadaní finančných záväzkov je neplatná a z akých dôvodov. Týmto konaním súdu bola odňatá
efektívna možnosť skutkovo a právne argumentovať a reagovať na napádané rozhodnutie a účastníci

konania tak nemali možnosť oboznámiť sa s predbežným právnym názorom súdu v danej veci. Súd
tiež nesprávne posúdil e-mail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.11.2013 ako predĺženie lehoty na
zaplatenie žalovanej sumy, a teda že sa žalovaná nedostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy.
Žalobný návrh na súd bol podaný dňa 13.08.2013, po splatnosti žalovanej sumy, kedy žalovaná bola v
omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, a teda žaloba bola podaná dôvodne. Z predmetného

e-mailuvyplýva,žežalobcaupozorňuježalovanú,ževprípade,akneuhradípredmetnúsumuvlehotedo
28.11.2014, žalobca odstúpi od kúpnej zmluvy a bude požadovať vrátenie nehnuteľnosti. Z uvedených
dôvodov žalobca žiadal odvolací súd, aby jeho žalobe vyhovel, alebo, aby predmetné rozhodnutie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

12. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 02.01.2016, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že s
odvolaním právneho zástupcu žalobcu nesúhlasí, nakoľko žalobca vôbec nie je oboznámený s právnymi
krokmi JUDr. X. L., a ani netuší, že sa v jeho mene konajú súdne pojednávania. Žalobca býva s rodinou 3
rokyvK.,aniejeinformovanýotýchtosúdnychpojednávaniach,zaktorýmijepomstajehoadvokátavoči
žalovanej za podané trestné oznámenie za neprimerané vyhrážanie a nátlak. Podľa slovného vyjadrenia

žalobcu „dáva ruky preč od toho, čo robí jeho právny zástupca“. Je zavádzajúce, že tento súdny spor
je vedený ako o zaplatenie X.XXX,- eur s príslušenstvom, nakoľko túto sumu uhradila ešte v roku 2013,
a žalobcovi nie je nič dlžná. Cena chaty vo výške XXX.XXX,- eur bola plne uhradená v zmysle kúpnej
zmluvy a Dodatku k zmluve. Všetky dokumenty, dôkazy, výpisy z bežného účtu a potvrdenia predložila
na súd, ktorý na základe toho rozhodol. Protistrana nepredložila žiadny dôkazný materiál, lebo sa nemá

s čím obhajovať, len akademickou teóriou a nálezmi Ústavného súdu z minulého storočia. Žalovaná
preto žiadala, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako správne a konečné.

13. Spis s odvolaním bol predložený Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu dňa
14.01.2016, ktorý vyjadrenie žalovanej k odvolaniu doručil žalobcovi, prostredníctvom jeho advokáta,

dňa 29.01.2016.

14. Na vyjadrenie žalovanej reagoval advokát žalobcu písomným podaním zo dňa 05.02.2016, v ktorom
uviedol, že vyjadrenia žalovanej o tom, že žalobca nesúhlasí s podaním odvolania, a nie je s ním
oboznámený,súnepravdivéazjavnenelogické.Jezrejmé,žeaknávrhžalobcubolzamietnutýažalobca

bol zaviazaný uhradiť trovy konania žalovanej, je plne v záujme žalobcu podať vo veci odvolanie, najmä
ak napádané rozhodnutie je zjavne nesprávne a nezákonné, a to nielen s poukazom na relevantnú
judikatúru, ale aj príslušné právne predpisy. Osobné invektívy žalovanej na adresu právneho zástupcu
súnepravdivéavoveciirelevantné.NávrhvovecibolpodanýozaplatenieX.XXX,-eurspríslušenstvom,
a až po podaní návrhu bola pohľadávka žalobcu v časti X.XXX,- eur uhradená, pričom žalovaná do

dnešného dňa neuhradila príslušenstvo pohľadávky. Nie je preto pravdivé vyjadrenie žalovanej, že nie
je nič žalobcovi dlžná, nakoľko do dnešného dňa neuspokojila príslušenstvo pohľadávky žalobcu. Aj
z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva nesporná skutočnosť, že pohľadávka žalobcu,
uplatnená v tomto konaní, nebola uhradená riadne a včas. Právne predpisy a príslušná judikatúra,
ktoré boli uvedené právnym zástupcom žalobcu v odvolaní, nie sú len akademickou teóriou, ale plne

aplikovateľnou práve v tomto prípade. Napádané rozhodnutie svojou nekonzistentnosťou s ustálenou
judikatúrou porušuje princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdov. Ak by súd potvrdil,
že je neplatná Dohoda o vyporiadaní finančných záväzkov, z rovnakého dôvodu by potom musela byť
neplatná aj kúpna zmluva, čím by súd odňal vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnosti.15. Odvolacia replika žalobcu bola odvolacím súdom doručená žalovanej dňa 27.01.2018, ktorá na ňu
reagovala písomne, podaním doručeným súdu dňa 06.02.2018. Zdôraznila, že po mnohonásobnej e-

mailovej komunikácii s právnym zástupcom žalobcu, ktorý jej sám predĺžil lehotu na zaplatenie žalovanej
sumy najneskôr do 28.11.2013, sumu X.XXX,- eur uhradila dňa 13.11.2013 a sumu 2. XXX,- eur zaplatila
dňa 27.11.2013. Celkovú žalovanú sumu X.XXX,- eur zaplatila do uplynutia dodatočne poskytnutej
lehoty na plnenie, čím sa do omeškania nedostala. Preto súd návrh žalobcu na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky mal za nedôvodný. Žalobcovi už nie je nič dlžná. Súdu predložila všetky dokumenty - kúpnu

zmluvu, Dohodu o vyporiadaní finančných záväzkov, výpisy z bežných účtov a o uhradení platieb, e-
mailovú komunikáciu so žalobcom, aj jeho právnym zástupcom, znalecký posudok chaty, potvrdenie o
platbách za opravu chaty, o nákupe materiálu. Právny zástupca nemal k dispozícii žiaden dokument
ohľadne kúpy chaty a jej platieb, čím dôkazné bremeno neuniesol, a preto zodpovedá za výsledok
neúspechu v spore. V e-mailovej komunikácií sa jej neprimerane vyhrážal s tvrdeniami, že v prípade
neuhradenia zvyšnej časti ceny chaty sa násilím zmocní jej chaty a žalobca sa stáva jej opätovným

majiteľom, za čo dala na právneho zástupcu žalobcu trestné oznámenie a bol vypočúvaný políciou.
Odvolania právneho zástupcu sú len jeho urazené ego a pomsta. Podľa jej informácií, pán G. P. nie je
oboznámený s krokmi tohto právneho zástupcu, býva v K. od predaja chaty, a tým, že dostal plnú sumu
za chatu, iné záležitosti ho nezaujímajú.

16. Vyjadrenie žalovanej k odvolacej replike žalobcu, doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 03.04.2018, ktorý naň reagoval písomne podaním doručeným súdu dňa 09.04.2018, v ktorom už
len zopakoval svoje tvrdenia z predchádzajúcich podaní. Napriek tomu aj toto podanie doručil odvolací
súd žalovanej na vedomie dňa 17.05.2018, ktorá naň už písomne nereagovala.

17. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne a spravodlivo. Nie je tak dôvod ani na
zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto postupom podľa § 219

ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.11.2018.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy, ako aj s obranou žalovanej. Skutkové zistenia, a na ich základe aj záver

súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku uplatneného žalobcom, považuje odvolací súd za úplné
a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Súd prvej inštancie vykonal v potrebnom
rozsahu dokazovanie, tak aby riadne zistil skutkový stav veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil
a na základe ich vyhodnotenia dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom svoje
rozhodnutie aj riadne odôvodnil.

20. V odvolaní uvedené námietky žalobcu nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce,
plne zodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 OSP (procesného predpisu účinného do 30.06.2016), a preto si
nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v

celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dopĺňa už len nasledovné:

21. Neobstoja námietky žalobcu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani námietka, že súd počas celého

konania nikdy neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za
zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a že usudzuje, že predmetná Dohoda
o vyporiadaní finančných záväzkov je neplatná a z akých dôvodov.22. Podľa predchádzajúceho procesného predpisu (OSP), bol súd prvej inštancie povinný vykonať
ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, len vo veciach, v
ktorých konanie bolo možné začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo,

o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v
konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 120 ods. 2 OSP). Prejednávaná
vec takýmto konaním nebola. Tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, bola
preto zásadne vecou účastníkov (teraz strán sporu) - žalobcu a žalovanej. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov teda ležala na účastníkoch a ukladala im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdenia. Povinnosť

tvrdenia (v čase konania pred súdom prvej inštancie podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť
dôkazu (§ 120 ods. 1 OSP) tak boli na žalobcovi a žalovanej.

23. Ako však vyplýva z obsahu spisu, žalobca, zastúpený advokátom, žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania vo veci počas celého súdneho konania nemal. Žalovaná sa pritom už v odpore zo dňa
07.01.2015 proti platobnému rozkazu (č.l. 37 spisu) a v pripojenej prílohe k odporu - v stanovisku k

výzve na uhradenie pohľadávky z titulu Dohody o vyporiadaní finančných záväzkov (č.l. 39 spisu), ako
aj v priebehu konania, bránila tým, že jej žalobca odovzdal predávanú chatu v nefunkčnom stave, so
závadami, na odstránenie ktorých vynaložila nemalé finančné prostriedky vo výške X.XXX,- eur, a z
uvedeného dôvodu ho žiadala o zníženie kúpnej ceny, na čo žalobca nijako nereagoval, na jej e-maily
zo dňa 16.07.2012 a 17.07.2012 (č.l. 59, pokr. na čl. 61, č.l. 73, spisu) neodpovedal, a urobil tak až

prostredníctvom advokáta po uplynutí termínu splatnosti - v novembri 2013, keď požadoval doplatenie
celej kúpnej ceny nehnuteľnosti. Žalobca však ani v konaní pred súdom vady predanej nehnuteľnosti
ničím nespochybnil.

24. Odvolací súd ani nezistil, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Majú totižto oporu v obsahu spisového materiálu.

25. Rovnako neobstojí námietka, že v konaní pred prvoinštančným súdom došlo k porušeniu
ustanovenia § 118 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 118 ods. 2 OSP ukladalo súdu povinnosť oboznámiť
účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových

okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a
ktoré vykonané nebudú. Uvedené ustanovenie však neukladalo súdu povinnosť oboznámiť účastníkov
konania (teraz strany sporu) s predbežným právnym názorom súdu na vec. Upravovalo len postup súdu
pri vedení pojednávania a týkalo sa výlučne skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania
a jeho zamerania. Stranám sporu sa tým mala vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd,

prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Navyše, odôvodnenie samotného rozsudku
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením procesných nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

26. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, je nedôvodná.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, že v kúpnej zmluve zo dňa 04.06.2012 sa
zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach - na predmete kúpy a na výške kúpnej ceny
prevádzaných nehnuteľností (XX.XXX,- eur) s tým, že dohodnutá kúpna cena je pevná a konečná.
Súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom (§ 588 OZ) predmetnú kúpnu zmluvu vyhodnotil

ako platne uzavretú, keďže zmluva nemá žiadne obsahové alebo formálne vady, zmluvné strany si
vzájomné a navzájom podmienené plnenia z kúpnej zmluvy splnili - obe zmluvné strany si podľa
kúpnej zmluvy plnili (žalovaná ako kupujúca dohodnutú kúpnu cenu XX.XXX,- eur včas uhradila
predávajúcemu) a vlastnícke právo žalovanej ako kupujúcej bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti. Na
základe tohto platného právneho úkonu aj došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam - k rekreačnej chate so súp. č. XXXX/XXX, . postavenej na parc. č. XXXX/X, a k
pozemku - parcely „C“ KN XXXX/X o výmere XX m2, zast. plochy a nádvoria, nachádzajúcim sa v k. ú.
U., obec U., zapísaným na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností katastrálneho úradu Bratislava, Správa
katastra U. na žalovanú ako kupujúcu.28. Dohodu o vyporiadaní finančných záväzkov zo dňa 04.06.2012, súd prvej inštancie správne
vyhodnotil ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani vo
svojom odvolaní, nijako rozumne nezdôvodnil tento právny úkon, t.j. z akého dôvodu v rovnaký deň,
v priebehu pár hodín, trval na zvýšení pevne dohodnutej kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností zo
sumy XX.XXX,- eur na sumu XXX.XXX,- eur.

29. Navyše, v čl. I., vete druhej predmetnej dohody sa uvádza: „Z dôvodu existujúcich nevysporiadaných
finančných záväzkov medzi účastníkmi dohody sa účastníci dohodli uzatvoriť túto dohodu.“ V čl. II. tejto
dohody je už uvedené: „L. G. U. sa zaväzuje uhradiť finančný záväzok voči p. G. P. vo výške XX.XXX,-
eur ako doplatok ku kúpnej cene nehnuteľnosti - celoročne obývateľný rekreačný objekt...“ Z uvedeného
je tak zjavne zrejmé, že týmto právnym úkonom si žalobca uplatnil voči žalovanej dva navzájom sa

vylučujúce a súčasne nesplniteľné právne nároky.

30. Pojem dobré mravy nedefinuje žiadna právna norma, no vo všeobecnosti možno hovoriť o takých
pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňujeapresadzujevzájomnáslušnosť,ohľaduplnosťavzájomnérešpektovanie.Jetosúhrnetických

a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť, ktorá smeruje proti takýmto
pravidlám potom možno označiť za konanie proti dobrým mravom.

31. Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nasvedčujú tomu, že žalobca na
zvýšenie kúpnej ceny využil ťaživú situáciu žalovanej, ktorá si potrebovala po rozvode manželstva

urýchlene riešiť svoju bytovú situáciu a mala vážny záujem o kúpu nehnuteľností žalobcu. Aj toto konanie
a postoj žalobcu voči žalovanej, súvisiaci s dodatočným navýšením kúpnej ceny, jednoznačne spĺňa
znaky porušenia dobrých mravov zo strany žalobcu. Preto aj z tohto dôvodu je potrebné „Dohodu o
vyporiadaní finančných záväzkov zo dňa 04.06.2012“ považovať za absolútne neplatnú.

32. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že z neplatného právneho úkonu (Dohody o vyporiadaní
finančných záväzkov zo dňa 04.06.2012) neplynú žalovanej žiadne povinnosti. Žalovaná tak nebola
povinná uhradiť žalobcovi sumu XX.XXX,- eur (ako „doplatok kúpnej ceny nehnuteľností“), a ani úrok z
omeškania (ako vedľajší záväzok) nemožno považovať za dôvodne uplatnený, pretože tento nemohol
vzniknúť pre nevzniknutie (neexistenciu) hlavného záväzku, teda žalovaná sa tak nemohla dostať do

omeškania s plnením (neexistujúceho) peňažného dlhu.

33. Žalobca sa tiež mylne domnieva, že vyriešenie prejudiciálnej otázky súdom prvej inštancie ohľadne
neplatnosti Dohody o vyporiadaní finančných záväzkov zo dňa 04.06.2012, a stotožnenie sa s týmto
názorom odvolacím súdom, má vplyv na platnosť samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2012, nakoľko

žalovaná dohodnutú kúpnu cenu v kúpnej zmluve zo dňa 04.06.2012 žalobcovi nesporne uhradila.

34. Odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že konanie žalobcu voči žalovanej v rozpore s dobrými
mravmi vyplýva aj z jeho následného postoja k nárokom žalovanej na zníženie kúpnej ceny rekreačnej
chaty z dôvodu vád predanej nehnuteľnosti, keď žalobca absolútne odignoroval jej e-maily, ktoré mu

žalovaná zaslala bezprostredne po zistení vád rekreačnej chaty (ešte v roku 2012), a na odstránenie
ktorých musela vynaložiť nemalé finančné prostriedky. Až prostredníctvom e-mailov svojho advokáta zo
dňa 04.11.2013, 05.11.2013, 08.11.2013 (č.l. 62, 63, 58, 59, 56, 75 spisu) si žalobca v novembri 2013
vynucoval od žalovanej zaplatenie „doplatku“ kúpnej ceny pod vyhrážkami odstúpenia od kúpnej zmluvy.

35. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aj v prípade posúdenia
Dohodyovyporiadanífinančnýchzáväzkovzodňa04.06.2012akoplatneuzatvorenej,byžalobcanemal
nárok na uplatnené úroky z omeškania, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho advokáta v e-mailovej
komunikácii zo dňa 25.11.2013 (č.l. 75 spisu) predĺžil žalovanej lehotu na zaplatenie žalovanej sumy
najneskôr do 28.11.2013, a žalovaná ju uhradila dňa 13.11.2013 v sume X.XXX,- eur a dňa 27.11.2013 v

sume X.XXX,- eur, teda žalovanú sumu X.XXX,- eur uhradila do uplynutia dodatočne poskytnutej lehoty
na plnenie, čím sa do omeškania nedostala.36. V odvolaní uvedené argumenty žalobcu nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Neobstojí preto ani odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci.

37. Odvolací súd nepovažuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ani za nepreskúmateľné, ani
za nepresvedčivé a nezákonné, a závery súdu prvej inštancie ani za arbitrárne a svojvoľné, nakoľko
odôvodnenie súdneho rozhodnutia dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením procesných nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Iné, ako zamietavé rozhodnutie, by bolo zjavne nespravodlivé.

38. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žalobného návrhu žalobcu, čo
aj správne viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby a k jeho rozhodnutiu o trovách konania.

39. Pretože žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili
pre neho priaznivé rozhodnutie, teda obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť

záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdených odvolacích dôvodov, a súd
prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu v merite veci, ako aj o trovách konania, vecne správne,
zákonne a spravodlivo, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení by mala mať úspešná strana v odvolacom konaní
- žalovaná, nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však v odvolacom

konaní žiadne trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).