Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/170/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110215563
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5110215563.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobkyne:

T.. R. P., B.. XX.X.XXXX, O. X. G. X, XXX XX Ž., Š. C. U., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou
JUDr. Stopka JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanému: OMNITRADE,
a.s. IČO: 35 724 633, so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Aequitas, s.r.o., IČO:
36 628 841 so sídlom na Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.572,37 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.572,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.572,37 Eur od 25.5.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.5.2010 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.572,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od
16.3.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 7.2.2010 počas lyžovačky vo Vrátnej doline
na svahu Paseky utrpela pri vystupovaní zo sedačkovej lanovky úraz, po ktorom musela vyhľadať
odbornú lekársku pomoc a bola jej zistená zlomenina lonovej kosti s posunutím úlomkov s
dobou práceneschopnosti od 8.2. do 15.3.2010. Následným lekársky posudkom došlo k bodovému
ohodnoteniu vo výške 80 bodov, pričom jeden bod predstavoval sumu 14,66 Eur, celkové bolestné činí
sumu1.172,80Eur.Okremtohoutrpelaajstratunazárobku,ktorábolavypočítanámzdovouúčtovníčkou
jej zamestnávateľa v sume 399,57 Eur, teda spolu uplatňovaná škoda predstavuje sumu 1.572,37 Eur.

Žalobkyňa si vyčíslenú náhradu škody uplatnila v zmysle § 427 a nasledovne Občianskeho zákonníka,
pričom žalovaný je prevádzkovateľom lanovej dráhy, ktorá rovnako spadá pod dopravné prostriedky. V
rámci popisu nehodového deja žalobkyňa uviedla, že pri vystupovaní zo štvorsedačky pred ňou spadla
lyžiarka, v čoho dôsledku nemohla odbočiť doprava, nakoľko v tomto smere mala prekážku, musela ísť
šikmo, a preto sa nestačila vyhnúť lanovke, ktorá bočnou časťou do nej narazila. Konaní zamestnancov
žalovaného po páde predošlej lyžiarky ani žalobkyne nereagovali a lanovka bola v pohybe, nedošlo
k jej spomaleniu či zastaveniu. Po páde žalovanej následne spadla ďalšia lyžiarka - česká turistika,

ktorá bola ťažko ranená. Následne za pomoci manžela došlo k odvezeniu žalobkyne do nemocnice.
Uvedená situácia bola riešená prostredníctvom polície, pričom jej príslušníci vykonali aj dychovú skúšku
zamestnancov žalovaného bez prítomnosti žalobkyne.3. Súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 8C/170/2010-23
zo dňa 15.6.2010.

4. Žalovaný podaním zo dňa 16.7.2010 podal voči platobnému rozkazu odpor (č.l. 24), v ktorom v celom
rozsahu namietal žalobkyňou uvedené skutočnosti. Konštatoval, že zo strany prevádzkovateľa lanovej
dráhy bolo zabezpečené nastupovanie, vystupovanie a plynulý chod lanovky s vyznačením vodiacich
zariadení, tabuľkami a príslušnými informáciami uvádzajúcimi smer výstupu lyžiarov z lanovky doprava.
Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobkyne o priebehu nehodového deja tak, že samotná obsluha lanoviek

spozorovali krívajúcu žalobkyňu a poskytla jej pomoc pri transporte do dolnej stanice. Rovnako poukázal
na sťažnosť sestry žalobkyne poukazujúcu na hromadný úraz troch osôb, pričom takáto udalosť v
evidencii nie je zaznamenaná. Osoby obsluhujúce lanovku boli podrobené dychovej skúške, ktorá bola
negatívna. Rovnaký výsledok vyplynul z prešetrovania priestupku. Na základe uvedeného k úrazu došlo
pravdepodobne zlým vystupovaním zo sedačky samotnou lyžiarkou, t.j. porušením predpisov správania
na lanovke. Žalovaný tak škode, ku ktorej došlo u žalobkyne nemohol zabrániť ani pri vynaložení

všetkého úsilia.

5. U. B. P. P. B. L. B. XX.X.XXXX (Z. L. Č..I.. XXX H. B.), B. W. P. Ž. H. U. K.Š. P. (T. Ž.), Z. P. (J. Ž.), P. Š.
(Ď. Z. I.), Y. Š., Y. Š. (Z. Ž.) H. Y.B. V. (Z. Ž.). Z. P. Ž., P., Ž. L. P. H. P.Ý. H. P., Ž. U. T. C. L. P.. W. U. L. P.
C. Z. U. Z., Ž. Y. L. Ň. H. X,X T. H. X T. I. U. Ž.. C. B. boli na sedačke jej manžel a dvaja neznámi ľudia,

išlo o štvorsedačku. Pri vyhýbaní sa ležiacej žene pocítila silný úder na ľavej strane panvy, na čo spadla
a nepodarilo sa jej vstať. Medzitým spadnutá lyžiarka, ktorá jej tvorila prekážku vstala, bola otrasená,
trvalo jej to dlho, no pomaly odišla. Dcéra a manžel žalobkyne zhodne so žalobkyňou vypovedali, že vlek
plynulebežalďalej.Manželsdcéroudaližalobkyňunabokamanželišieldokabínkyprezriadencovvleku
ohlásiť,čosadeje.Pomocoumanželaapracovníkavlekujunaložilinasedačkuazišladole,kdejučakala

horská služba, ktorá ju následne ošetrila. Pri čakaní na svahu si žalobkyňa všimla ďalšiu ženu, ktorá
na tom mieste spadla. Žalobkyňa uviedla, že vedela, že smer vystupovania je vpravo. Pri vystupovaní
ležala spadnutá lyžiarka práve v dráhe žalobkyne, čím ju obmedzovala. Žalobkyňa konštatovala, že
spadnutá lyžiarku zbadala až v poslednej chvíli. Zhodne so žalobkyňou vypovedali aj jej manžel a dcéra,
že lanovka nebola ani zastavená ani spomalená, a to ani po páde prvej ženy ani po páde žalobkyne.

Podľa tvrdení žalobkyne, po úraze si všimla, že po nej padla pri vystupovaní aj Češka a mladý muž, ktorý
hneď vstal. Z výpovede žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že počas prípravy na vystupovanie prekážku
nevidela, zbadala ju iba bezprostredne pred vystupovaním, t.j. keď sa snažila odraziť na vystupovanie,
no predtým ju nevidela. Na otázku, prečo žalobkyňa vystupovala, keď mala prekážku, skonštatovala, že
o prekážke nemohla vedieť, zbadala ju v poslednej chvíli, t.j. vo fáze vystupovania. Z výpovede manžela

- U. K. P. vyplynulo, že samotný pád manželky nevidel, sedel od nej vpravo a po výstupe smeroval k ich
dcére, ktorá ich čakala. Zhodne tvrdil, že po páde jeho manželky padla ďalšia žena s Českej republiky,
pričom na žiaden z týchto pádov nereagovali zamestnancovi lanovky, nespomalili ju, ani nezastavili.
Urobili to, až keď ich on na to upozornil. Tiež poznamenal, že vonku na výstupišti nikto nebol, všetci boli
vo vnútri. Zároveň konštatoval, že si pri vystupovaní z lanovky všimol ležiacu pani v dráhe jeho manželky,

ktorá ju pri vystupovaní zdržala a tak padla a udrela ju bežiaca lanovka. On mal pri vystupovaní voľnú
cenu. Zároveň konštatoval, že prekážka bola viditeľná až pri vystupovaní. Dcéry žalobkyne, svedkyňa
Z. P. vo výpovedi uviedla, že rodičov čakala pri vystupovaní v hornej stanici lanovky. Všimla si, že pri
vystupovaní o sedačku skôr pred jej rodičmi spadla jedna pani, ktorá zostala ležať v dojazde, nestihla
odísť preč a zostala v dosť nebezpečnom mieste. Pri vystupovaní sedela jej matka úplne vľavo, a tak

nemala kam ujsť. Zasiahla ju lanovka, spadla. Následne pani odišla po svahu dole na lyžiach. Spolu
s otcom jej pomohli vstať, aby ju odtiahli. Medzitým spadla ďalšia pani, ktorá tiež sedela na sedačke
vľavo. V ten deň išli lanovky dosť rýchlo. Až na žiadosť jej otca vyšiel z drevenej búdky pán a k jej matke
pristavili lanovku a zviezli ju na lanovke dole.

6. V uvedený deň vypovedal aj svedok Y. Š., Z. Ž., W. P. J.Ň. Ú. Ž. X. P. V. U. B. U. L.. Vo výpovedi
uviedol, že žalobkyňa vystupovala zo sedačky a išla rovno a nie doprava, ako mala, potom ju sedačka
buchla. Po jej páde sedačku spomalil a po odtiahnutí žalobkyni ju chcel znova zrýchliť, ale sa pomýlil
a dokonca ju nachvíľu zastavil. Potom sa stalo, že spadla pani z Českej republiky. Na otázku, či videl,
ako spadla žalobkyňa uviedol, že videl jej pád a aj pád druhej ženy. Zároveň uviedol, že keď spadla

žalobkyňa, nemala žiadnu prekážku pri vystupovaní, nebola tam žiadna iná žena. Až po nej spadla pani
z Čiech. Ďalej na otázku súdu uviedol, že bol vonku v čase pádu žalobkyne aj s pánom W.. Okrem
toho uviedol, že videl, len ako išla žalobkyňa rovno, no nevedeli ani, že sa jej niečo stalo, až kým to
jej manžel nehovoril. Potvrdil, že nevidel ako žalobkyňu udrela lanovka. Vo svojej výpovedi opakovanekonštatoval, že v čase úrazu žalobkyne stál vonku a lanovku zastavil asi na 20 sekúnd, pričom sa z
výstupišťa nepohol, stále bol pri vypínačoch. Na otázku, aký je postup, keď niekto spadne uviedol, že
sa lanovka spomalí a spýtajú sa, čo je. V prípade žalobkyne na to „nebol čas. Pri nej bol manžel.“ Z

výpovede svedka ďalej vyplynulo, že pri vystupovaní v hornej stanici lanovky je prikázaný smer doprava
a je povinnosť v tejto stanici vystúpiť. Dokonca aj keď sa ide na pešo. Pri konfrontácii svedka P. H. Š.
C. O., Č. X. P. P. Č. B., U. P. O. B. O., Ž. P. B. H. U. Š. Z. B. O., Ž. P. J. Č. P. D. X.. H. Ď. U. P. Z. Ž. -
Y. V., W. D., Ž. U. Š. H. U. W.ka sú jeho podriadení. V deň nehody žalobkyne bol privolaný na spísanie
sťažnosti so sestrou žalobkyne. K samotnému úrazu žalobkyne svedok nevypovedal.

7. V totožný deň vypovedala vo veci svedkyňa P. Š., ktorá spadla po žalobkyni. Z jej výpovede vyplynulo,
že sedela na sedačke lanovky úplne vľavo a pri vystupovaní si nevšimla povinnosť vystupovať vpravo a
išla rovno, nebola dosť rýchla, a tak ju lanovka dobehla. Konštatovala, že v daný deň bola lanovka taká
rýchla, ako za svojich 30 rokov lyžovania nezažila. Lanovka bola rýchla, zjazd bol zlý. Dôsledkom pádu
mala zlomenú nohu v krčku. Zároveň poznamenala, že pri vystupovaní nevidela ani tabuľu ani plôtik,

ktorý by naznačoval smer vystupovania. Keď svedkyňa následkom úderu lanovky spadla, kričali na ňu,
aby ležala, lebo lanovka bola stále v chode. Pri jej páde si nevšimla, že by tam bola obsluha lanovky,
iba pán Vanko. Zároveň konštatovala, že po jej páde lanovka nebola zastavená a ani predtým od jej
nástupu. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že počítala s tým, že niekto z obsluhy musí byť na výstupišti s
prstom na vypínači, čo v tomto prípade nevidela. V modernejšom prípade považovala za nutné, aby bol

niekto v „koukaní“. K tomu však poznamenala, že ak by to tak bol, mal by zlý výhľad práve na miesto, kde
spadla, lebo tam bol zlý uhol. Na otázku, či lanovka spomalila uviedla, že podľa jej názoru lanovka ani
nespomalila. Z výpovede svedka Y. Š. vyplynulo, že videl, ako jeho manžel vystupuje rovno a zasiahla
ju lanovka, Kričal na ňu, aby nevstávala, lebo lanovka stále jazdila. Aj z jeho výpovede vyplynulo, že
lanovka išla v daný deň rýchlo a počas jazdy nespomalila ani nezastavila. Rýchlosť lanovky v daný deň

vedel porovnať preto, že na tom kopci lyžoval celý týždeň. Zároveň poznamenal, že keď šli hore na
lanovke, tak nikoho z obsluhy vleku vonku nevidel.

8. Na pojednávaní dňa 15.5.2013 súd vypočuj svedkyňu W. W., sestru žalobkyne, ktorá nebola priamym
svedkov nehodového deja. Z jej výpovede vyplynulo, že po tom, ako sa dozvedela o úraze sestry, šla

do budovy horskej služby, že spolu so synom bola spísať záznam o nehode. Na otázku uviedla, že jej
sestra-žalobkyňalyžujeeštelepšieakoona. Vdanýdeňopätovnevypovedalažalobkyňakokolnostiam
nehody a uviedla, že keď spadla, vlek išiel. Pred vystupovaním zo sedačky na mieste vystupovania
neboli zamestnanci prevádzkovateľa. Zároveň uviedla, že na mieste vystupovania je drevený domček s
oknom, no z toho nevedela usúdiť, či sa niekto pozerá na výstupište stále.

9. Na pojednávaní dňa 14.4.2014 súd vypočul ako svedka X. W., zamestnanec žalovaného, ktorý k
okolnostiam týkajúcim sa pádu žalobkyne. Z jeho výpovede vyplynulo, že stál vonku na výstupišti, kde
kontroloval chod lanovky. Ďalej tvrdil, že lanovku spomalil, pričom vedel, že žalobkyňa sedela úplne na
kraji vľavo, pričom prekážku pri vystupovaní nemala. Napriek tomu nevystupovala vpravo v prikázanom

smere, ale šla rovno. Na druhej strane však konštatoval, že síce priestor na vystupovanie bol voľný, no
celý priebeh nehodového deja nevidel (ako žalobkyňu trafila lanovka). Nevidel ani ako ostala žalobkyňa
ležať, ani ako ju dvihol manžel. Tvrdil, že po páde žalobkyne lanovku spomalil, no pomáhať žalobkyni
nešiel. Tiež nevidel, ako žalobkyňu z miesta nehodu odviedol manžel. Na otázku, či bol jeho kolega
pán Š. vonku alebo vnútri sa nevedel jednoznačne vyjadriť. Zároveň konštatoval, že lanovku spomalil

ešte pred tým, ako trafila žalobkyňu. Po páde žalobkyne uviedol, že lanovku zastavili, t.j. po tom, čo k
nemu prišiel manžel žalobkyne a možno aj ten člen horskej služby. Zároveň na otázku svedok uviedol,
že lanovka bola zastavená až, keď nastupovala na ňu žalobkyňa, aby ju zviezla dole.

10. V podaní zo dňa 8.3.2016 (č.l. 211) žalovaný zotrval na tom, že k nehode žalobkyne došlo

jej výlučným zavinením, pretože nerešpektovala prepravný poriadok, keď nezachovala opatrnosť
primeranú povahe prvádzky dráhy a doprave na dráhe, preto má škodu znášať žalobkyňa samotná.

11. Na pojednávaní dňa 9.3.2016 namietal žalovaný skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
prekážky pri vystupovaní zo sedačkovej lanovky, a to v podobe ležiacej lyžiarky, ktorá mala v daný

deň padnúť pri vystupovaní ako prvá. Ďalej namietal, že dôsledkom zdravotného stavu žalobkyne
a diagnostikovanej osteoporózy mohla mať vplyv na následky zranenia. V tomto smere navrhoval
vykonať znalecké dokazovanie. Ďalej poukazoval na to, že ak by aj žalobkyňa mala prekážku pri
vystupovaní, mala zostať sedieť tak, ako to prikazuje prevádzkový poriadok žalovaného. V tomtosmere navrhol doplniť dokazovanie zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a vyjadrením ošetrujúceho
lekára. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobkyne krátkou cestou súdu predložil fotokópiu z
osteologického vyšetrenia z 11.6.2010, t.j. špecializované osteologické vyšetrenie s konštatovaním,

že nález neodporuje možnosť porotickej zlomeniny, zlomenia bola úrazová. Súd za účelom doplnenia
dokazovania v spolupráci s ošetrujúcim lekárom žalobkyne pojednávanie odročil na neurčito.

12. Dňa 13.2.2018 (č.l. 234) doručil vyjadrenie vo veci žalovaný, v ktorom preukázal na svoje predošlé
vyjadrenia a označenie dôkazov, ktoré žiadal vykonať na predošlých pojednávaniach.

13. Dňa 16.2.2018 doručil súdu vyjadrenie právny zástupca žalobkyne (č.l. 237), v ktorom oznámil, že
na podanej žalobe trvá.

14. Súd po zmene zákonného sudcu vo veci nariadil pojednávanie na 15.10.2018, na ktorom vec
prejednal za účasti právnych zástupcov sporových strán. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca

žalobkyne zotrval na predošlých vyjadreniach a žiadal žalobe vyhovieť. Poukázal najmä na objektívnu
zodpovednosť žalovaného ako prevádzkovateľa lanovej dráhy. Právny zástupca žalovaného zotrval
rovnako na svojich predošlých vyjadreniach a zároveň uviedol, že ku vzniku škody vzniklo vlastným
pričinením žalobkyne, pretože porušila svoje povinnosti podľa zákona o prevádzke na dráhach, a tak
žiadal žalobu zamietnuť. V rámci predbežného právneho posúdenia s ohľadom na zmenu zákonného

sudcu,zákonnásudkyňazhrnula,čipovažujevkonanízasporné,t.j.existenciuprekážkyprivystupovaní
žalobkyne v podobe ležiacej lyžiarky. Súd poznamenáva, že úlohou súdu pri predbežnom právnom
posúdení je konštatovanie, čo považuje za sporné, čo za nesporné a ktoré dôkazy vykoná, resp.
nevykonáva. Úlohou súdu nie je strany sporu presne oboznániť s tým, ako súd vo veci rozhodne, ale
iba poukázať na sporné okolnosti, vo vzťahu ku ktorým považuje za nutné vykonať dokazovanie, resp.

ktoré bude posudzovať na účely rozhodnutia vo veci samej. Aj vzhľadom na túto skutočnosť sudkyňa
konštatovala, že nakoľko ide o konanie začaté v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a
nevzťahujú sa na to ustanovenia o sudcovskej koncentrácií konania, uložila stranám sporu sudcovskú
lehotu do 15.11.2018 na prípadné návrhy na vykonanie dokazovania. Po oboznámení s predbežným
právnym posúdením veci zo strany súdu, strany sporu zhodne žiadali vykonať dopyt na ošetrujúcu

lekárku žalobkyne s ohľadom na vyjadrenie k súvislostiam medzi úrazom a ochorením žalobkyne na
osteoporózu. Súd návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom považoval za nehospodárny,
a to s ohľadom na výšku škody uplatňovanú v spore. Žalovaný po oboznámení s právnym názorom
súdu, na znaleckom dokazovaní netrval. Následne súd pojednávanie odročil na 16.1.2019 a stranám
sporu uložil sudcovskú lehotu na vyjadrenie a prípadné ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, a to

do 15.11.2018.

15. Súd vyzval ošetrujúcu lekárku žalobkyne, T.. W., aby sa vyjadrila, či diagnostikovaná osteoporóza
u žalobkyne mala vplyv na zlomeninu panvy, ktorú utrpela dňa 7.2.2010 následkom nárazu lanovky.
Ošetrujúca lekárka prevzala výzvu súdu dňa 18.10.2018, pričom v súdom určenej 20-dňovej lehote sa

nevyjadrila.

16. Dňa 14.11.2018 doručila vyjadrenie vo veci žalobkyňa (č.l. 270), v ktorom zotrvala na podanej
žalobe a opätovne poukázala na to, že žalovaný ako prevádzkovateľ lanovej dráhy nesie objektívnu
zodpovednosť za vzniknutú škodu. Zároveň poukázala na rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

Okrem toho uviedla, že je pravdou, že existencia preukážky pri vystupovaní žalobkyne bola preukázaná
iba svedeckými výpoveďami jej príbuzných, avšak pre dlhý časový odstup od nehodovej udalosti, nie
je možné zabezpečiť iným spôsobom preukázanie totožnosti tejto ženy ani tretích osôb, ktoré by vedeli
tieto skutočnosti opísať.

17. Dňa 5.12.2018 doručil vyjadrenie vo veci žalovaný (č.l. 284), v ktorom žiadal žalobu zamietnuť,
nakoľko žalobkyňa si škodu spôsobila vlastným pričinením a porušením § 16 ods. 3 zákona č.
514/2009 Z.z. o doprave na dráhach tým, že priestor výstupišťa lanovkovej dráhy opúšťala spôsobom
a v smere, ktorý je rozpore s prikázaným smerom vystupovania, čo samotná žalobkyňa nepoprela.
Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že škodu si žalobkyňa spôsobila v dôsledku výlučného

zavinenia žalobkyne, ktorá nerešpektovala podmienky prepravného poriadku dopravcu a nezachovala
primeranú opatrnosť. Zároveň žalovaný poukázal na ďalší postup zamestnancov žalovaného po
nehode žalobkyne, ktorý ihneď privolal hliadku Obvodného oddelenia PZ v Terchovej a počas
objasňovania priestupku nebolo zistené porušenie žiadnych predpisov a k úrazu došlo pravdepodobnezlým vystúpením zo sedačky samotnou lyžiarkou. Žalovaný poukázal na to, že samotná skutočnosť, či
bola lanovka zastavená zamestnancami žalovaného je vo vzťahu k škodovému deju irelevatná, nakoľko
nebola preukázaná existencia preukážky v podobe lyžiarky ležiacej v dráhe žalobkyne. Ďalej uviedol, že

výklad žalobkyne o objektívnej zodpovednosti žalovaného v zmysle § 427 OZ nie je správny, nakoľko
podľa § 428 OZ, žalovaný sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov. Škoda tak síce mohla byť vyvolaná osobitou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Pre prípad, ak
by mal súd za to, že škoda nevznikla v dôsledku výlučného zavinenia žalobkyne, žalovaný z opatrnosti

uviedol, že vznikla aj zavinením žalobkyne ako poškodenej, a preto by mala znášať vzniknutú škodu
pomerne.

18. Dňa 4.1.2019 doručila žalobkyňa vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 298), v ktorom opakovane
poukázala na skutočnosti preukázané v konaní vykonaným dokazovaním, a to najmä to, že v priebehu
dňa nehody išla lanovka rýchlejšie ako obvykle. Ďalej poukázala na to, či s ohľadom na túto skutočnosť

mohli zamestnanci žalovaného vôbec vidieť pád prvej ženy, ktorá tvorila žalobkyni prekážku pri
vystupovaní. Ďalej poukázala na to, že následkom zrýchleného chodu lanovky v uvedený deň, došlo
aj k pádu českej turistiky, ktorá vo veci vypovedala ako svedkyňa. Žalobkyňa tiež pozornosť upriamila
aj na konštatovanie ošetrujúceho traumatológa, ktorý konštatoval, že pri úraze muselo dôjsť k silnému
mechanizmu úrazu, čo rozhodne nemohla spôsobiť zastavená lanová dráha.

19. Súd následne vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 16.1.2019 za účasti právneho zástupcu
žalobkyne. Právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 15.1.2019 súdu ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní a zároveň súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobkyne
zotrvala na doterajších vyjadreniach a uviedla, že žalovaný, ako prevádzkovateľ lanovej dráhy sa

svojej zodpovednosti nezbavil, pretože z dokazovania vyplýva, že mohol učiniť dostatočné množstvo
úkonov, ktoré by zabezpečili bezpečnosť pri vystupovaní z lanovej dráhy, či už pri výstupe žalobkyne,
alebo aj ostatných osôb. Avšak, ako z vykonaného dokazovania vyplýva, lanová dráha nebola nijakým
spôsobom zastavená, ani spomalená. Nestotožnila sa s vyjadreniami žalovaného, kde uvádza, že
žalobkyňa porušila pri výstupe z lanovej dráhy prevádzkové predpisy žalovaného, nakoľko žalobkyňa

ako skúsená lyžiarka veľmi dobre ovládala, akým spôsobom má vystupovať, nakoľko predmetnú lanovú
dráhu poznala. Suma, ktorú žiada v tomto konaní nahradiť z titulu náhrady škody je však neprimerane
úmerná škode, ktorá samotnej žalobkyni vznikla v súkromnom ale aj pracovnom živote. Žalobkyňa
však zotrváva na svojom návrhu, najmä z toho dôvodu, že žalovaný neprijal zodpovednosť za škodu
na zdraví, ktorá vznikla žalobkyni, dokonca zodpovednosť žalovaný pripísal samotnej žalobkyni. Súd

na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

20. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

22. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

23. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

24. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

25. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

26. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).27. Podľa § 442 ods. 1 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, dopravou na dráhe sa rozumie
železničnádoprava,mestskáelektričkovádopravaatrolejbusovádoprava(ďalejlen„mestskádoprava“),
doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.

29.Podľa§2ods.6zákonač.514/2009Z.z.odopravenadráhachdopravanadráhesamusíusporiadať
tak, aby sa zabezpečila ochrana života a zdravia ľudí a zvierat, ochrana majetku a ochrana životného
prostredia.

30. Podľa § 15 ods. 1 písm. k) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach dráhový podnik je povinný
trvalo utvárať podmienky na zvyšovanie bezpečnosti dopravy, najmä na predchádzanie vážnych nehôd.

31.Podľa§16ods.3zákonač.514/2009Z.z.odopravenadráhachkaždýjepovinnývdopravenadráhe
a) zachovávať opatrnosť primeranú povahe prevádzky dráhy a dopravy na dráhe, starať sa o svoju
bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť život alebo zdravie, alebo obmedziť prevádzku
dráhy alebo dopravu na dráhe,

b) dodržiavať prepravné podmienky podľa zákona a prepravného poriadku dopravcu,
c) rešpektovať pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku týkajúce
sa prepravy a pohybu v dráhových vozidlách, na staniciach a na zastávkach.

32. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 7.2.2010 žalobkyňa počas lyžovačky

vo P. J. B. U. L. pri vystupovaní zo sedačkovej lanovky utrpela úraz, po ktorom musela vyhľadať
odbornú lekársku pomoc. Následkom úrazu jej vznikla škoda vo výške 1.572,37 Eur, ktorá pozostávala
z bolestného vo výške 1.172,80 Eur a náhrady za stratu na zárobku za obdobie práceneschopnosti od
8.2.2010 do 15.3.2010 v sume 399,57 Eur. Výšku vzniknutej škody žalobkyňa preukázala znaleckým
posudkom T.. Y. G. Z. J. XX.X.XXXX H. P. ušlej mzdy zamestnávateľom žalobkyne zo dňa 9.4.2010.

Samotný úraz žalobkyne dňa 7.2.2010 a z neho vyplývajúce zranenie žalobkyne, ako aj výška škody
medzi stranami sporu boli nesporná. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobkyni vznikla škoda pri
vystupovaní zo sedačkovej lanovky, kedy žalobkyňa neodbočila v smere jazdy naznačenej značením,
t.j. doprava, ale žalobkyňa išla rovno. Uvedené je medzi stranami nesporné. Súd mal v konaní za
preukázané zo svedeckých výpovedí, že v daný deň išla lanovka neobvykle rýchlo. V tomto tvrdení sa

zhodli všetci vypočutí svedkovia, svedkovia W. H. Š. U. W. G. I. P. D. J. B.. L. O. U. Ž. P. nepoprel, a
tak ju má súd za preukázanú.

33. Sporná v konaní je existencia prekážky pri vystupovaní žalobkyne zo sedačkovej lanovky v podobe
ležiacej lyžiarky, ktorá padla na zem pred žalobkyňou. To súd konštatoval, aj v rámci predbežného

právneho posúdenia na pojednávaní dňa 15.11.2018 a zotrval na tom aj na pojednávaní dňa 16.1.2019.
Uvedené má súd za preukázané iba z výpovede žalobkyne, jej manžela a dcéry, čo žalovaný v konaní
spochybnil. V danom prípade súd musí zhodne s právnym zástupcom žalobkyne konštatovať, že s
odstupom času nie je možné zabezpečiť iný dôkaz, ktorý by tvrdenia žalobkyne jednoznačne preukázal.
Žalobkyňa svoje tvrdenia o existencii prekážky pri vystupovaní preukazovala svedeckými výpoveďami

svojho manžela a dcéry, ktorí vypovedali na pojednávaní dňa 22.6.2011. Žalovaný poprel tieto tvrdenia
a k uvedenému súd vypočul svedka Y. Š. H. X. W., W. P. Č. Ú. Ž. L. D. Ž.. Z. N. P. P., Ž. L. pri vystupovaní
žalobkyne nevideli. Práve z týchto skutočnosti, pre rozpor vo výpovediach, považoval súd existenciu
prekážky za spornú.

34. U. L. G. P. P. P. J. J. B. (B. Ď. U. Č. N. J.) B. L. O. U. U.B., P. Z. J. P. P. L. W., L. L. P. U. L. V.. U. P.
Z. §. XXX C.. X S. J.W. V. L. U. Ú., H. O. W. J. Y. H. P. J. P. N. P. U.; L. U. L. B. P., Č. P. L. W. B.. W.
Z. U. P. T. H. U. Ž., W. L. Q. L. Ž. L. P. Z. I., P. U., W. P. W. B. P. (C. Q. L. L. P. Ž.), P. U. Š. H. W. U. L.
Z. U. H. O. B. Z. P. J.: P. L. G. U.J. T. L. Z. U. P. U. B. L. J. XX.X.XXXX - K. P., Z. P., W. W., P. Š. H.
Y. T. Y. Š., Ž.Q. I. B. Z. H. U. L. Ž. L., O..Y.. L. L. Ž. H. U. Š.. W. Z. I. J. H. B. Ž. T. Ž.. P. D. Y. G. U. O.

Z. Ž., O..Y.. U. Y. Š., W. O., Ž. I. U. H. J. C. Z. B. XX U.. G. O., Ž. I. X. U., H. U. X. W. - P.G.. N. Z. N.
P. P. U., Č. J. W. Z. I., Č. X. P. P. C. X U.. J. U. V. P. Z. Ž. Y. U.Č., Ž. C. Z. O., Ž. P. Č. L. Ž. X. P. B. P..
O. O. P. P. C. U., H. O. Ž., Y. T. H. J., H. H. U. Š. H. Y. T.. U. O. L. Z. L., Ž. C. P. B. B. P. P. Č. B. Ž., B.
Y. P. J. Č. B. P. B. H. U. Š., W. X. B. U. V. Z. Ž.. V. P. U. Š. H. W. mal tak súd za spochybnenú, pretoaj ich tvrdenie o tom, že žalobkyňa nemala prekážku pri vystupovaní, súd považuje za nedostatočné. V
zmysle § 191 ods. 2 CSP tak súd konštatuje, že vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, k čomu došlo aj v tomto prípade.

35. K preukázaniu existencie prekážky súd vzal do úvahy aj ďalšie skutočnosti. Svedok Krkoška
odpovedal na otázku, či videl celú nehodovú udalosť, že videl väčšinu udalosti, no prekážku v podobe
ležiacej lyžiarky nevidel. Na druhej strane z jeho výpovede vyplynulo, že nevidel celý nehodový deň ani
to, ako pomohol žalobkyni manžel opustiť miesto nehody. Z jeho výpovede nepriamo vyplynulo, že na

miesto dopadu nemusel mať úplný výhľad, a tak je pravdepodobne, že ak by aj žalobkyňa prekážku
pri vystupovaní mala, nemusela byť zo strany zamestnancov žalovaného viditeľná. Ďalej z výpovede
svedka Š. O. P., Ž. L. L. Ž. W. B. B. H. B. Y. U., B. X. L. B. T.. Z. P. C.Ý. U. P., Ž. C. P. P. Č. B.hody na
výstupišti nebola. C. O. U. Š. L., Ž. H. H. B. J. B. S. I. Z. „. (z dreveného domčeka pri výstupišti, pozn.
súdu), nemohol mať dobrý výhľad na miesto dopadu, pretože tam bol zlý uhol.

36. Z výpovede samotnej žalobkyne ako aj jej manžela ďalej vyplynulo, že prekážka v podobe ležiacej
lyžiarky, bola viditeľná až pri priebehu samotného vystupovania. Samotná žalobkyňa vedela, že má
vystupovať v smere doprava, no pri vystupovaní sa snažila vyhnúť prekážke, nebola dosť rýchla,
a tak ju trafila idúca lanovka. Súd v tomto smere k okolnostiam nehody poznamenáva, že to, ako
žalobkyňu trafila lanovka, nevideli svedkovia Š. H. W., P., N., Ž. N. G.. I keď konštatovali, že prekážku

v dráhe vystupovania žalobkyne nevideli, súd konštatuje, že uvedené ani vidieť nemuseli, čo vyplýva
z fotodokumentácie na č.l. 157 a 158. Súd nemá za preukázané, že v čase nehody žalobkyne boli na
výstupišti, t.j. ak by chod vleku sledovali z dreveného domčeka, nemohli vidieť na miesto dopadu prvej
lyžiarky - prekážky v dráhe žalobkyne. Rovnako uvedené nemuseli vidieť ani ak by na nástupišti stáli,
a to kvôli uhlu, v ktorom žena mala na svahu ležať.

37. Žalovaný v priebehu sporu poukazoval na to, že ak by aj žalobkyňa mala prekážku pri vystupovaní,
mala zostať sedieť. Zo svedeckých výpovedí žalobkyne, jej manžela a svedkyne Ščerbovej zhodne
vyplynulo,žeprekážkaprivystupovaníbolaviditeľnáažvposlednejchvíli. SamotnýsvedokJozefŠupica
vo svojej výpovedi dňa 22.6.2011 potvrdil, že povinnosťou lyžiara, ale aj pešieho turistu, je povinnosť

vystúpiť z lanovky na tejto stanici. Táto skutočnosť bola známa aj žalobkyni, ktorá v lyžiarskom stredisku
nelyžovala prvýkrát, dokonca potvrdila, že vedela o povinnosti vystúpiť vpravo, no nebolo to možné pre
existenciuprekážkyprivystupovanívpodobepadnutejlyžiarky.Existenciatejtoprekážkyprivystupovaní
síce v konaní nebola jednoznačne preukázaná (pre spornosť svedeckých výpovedí), nakoľko to tvrdili
žalobkyňa, jej manžel a dcéra žalobkyne, t.j. žalobkyňa a jej príbuzní. Uvedené výpovede však súd vo

vzťahu k výpovedi svedka Jozefa Šupicu ako Branislava Krkošku vyhodnotil ako hodnoverné, nakoľko
vo výpovediach svedka Šupicu a Krkošku došlo k viacerým rozporom, ktoré ostatní svedkovia (nielen
rodinní príslušníci žalobkyne) vyvrátili (skutočnosť, že nestál vonku na výstupišti a že lanovku spomalili).

38. Ďalej súd vychádzal aj zo skutočnosti, že aj ďalšia zranená lyžiarka, ktorá spadla pri vystupovaní

z lanovky bezprostredne po zranení žalobkyne, a to svedkyňa P. Š., sedela na sedačkovej lanovke
na mieste úplne vľavo ako žalobkyňa. Súd síce nekonštatuje, že uvedené miesto na sedačke je
nebezpečnejšie ako ostatné, ale s ohľadom na skutočnosť, že ak lyžiar sedí úplne vľavo, na sedačke
sedia ďalší traja ľudia a smer výstupu je vpravo, je pre osobu sediacu vľavo obtiažnejšie vystupovanie
najmä v prípade nepredpokladanej prekážky. Z ďalších výpovedí vyplynulo, že na rovnakej strane v

daný deň sedel ďalší lyžiar - muž, ktorý tiež pri vystupovaní spadol. Súd má tak za preukázané, že s
ohľadom na vyššiu rýchlosť lanovky v deň škodovej udalosti, došlo k viacerým pádom, pričom dva z nich
boli riešené ako úraz a ošetrené (žalobkyňa a svedkyňa Š.). Uvedené potvrdili vo svojich výpovediach
aj zamestnanci žalovaného.

39. V kontexte celého dokazovania, pri posudzovaní dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak
súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní preukázala, že k úrazu dňa 7.2.2010 nedošlo jej zavinením, ale
z dôvodu existencie prekážky na dráhe pri vystupovaní. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok NS
ČR sp.zn. 25 Cdo/282/2001, podľa ktorého: „ Sedačková lanovka je dopravným prostriedkom určeným
pre širokú verejnosť, súčasťou prepravy je nastupovanie a vystupovanie a je celkom nerozhodné,

či je žalobkyňa zdatnou lyžiarkou. Je na prevádzkovateľovi, aby vykonal také opatrenia, ktoré by v
čo najväčšej miere vylúčili možnosť úrazu či poškodenia veci v súvislosti s prevádzkou lanovky,
vrátane pravidelnej údržby povrchu výstupnej plošiny, odstraňovania zľadovateľých plôch z nej a
prípadne pokynov cestujúcim.“ Súd konštatuje, že v danom prípade žalovaný nezabezpečil na výstupišti,v dráhe výstupu žalobkyne, bezpečný výstup, pričom táto povinnosť mu jednoznačne vyplýva ako
prevádzkovateľovi lanovej dráhy v zmysle § 15 ods. 1 písm. k) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na
dráhach.

40. V ďalšom sa súd zaoberal aj námietkou žalovaného, že žalobkyňa mala osteoporózu, a tak mohli
byť následky úrazu horšie práve z dôvodu tohto ochorenia. Na účely preukázania toho, že úraz bol
výlučne dôsledkom úderu lanovku žiadal pripojiť zdravotnú dokumentáciu žalobkyne a vyjadriť sa k
uvedenému aj jej ošetrujúcim lekárom. Ošetrujúca lekárka žalobkyne na výzvu súdu nereagovala, súd

však za postačujúci dôkaz považoval vyjadrenie špecialistu z odboru vnútorné lekárstvo, MUDr. Ľudmily
Kubincovej, ktorá v správe zo dňa 12.6.2010 konštatovala v rámci špecializovaného osteologického
vyšetrenia, že nález neodporuje možnosť porotickej zlomeniny, zlomenia bola úrazová.

41. V závere súd konštatuje, že pri rozhodovaní o samotnom žalobnom nároku, súd vychádzal
predovšetkým z objektívnej zodpovednosti žalovaného ako prevádzkovateľa, ktorý ako škodca musí

preukázať či existujú dôvody liberácie. Preto sa súd zaoberal aj otázkou existencie prekážky pri
vystupovanížalobkyne,nakoľkootúžalovanýoprelsvojuargumentáciu,žeprekážkužalobkyňanemala,
a tak si škodu zavinila sama. Pri posudzovaní žalobného nároku v danom prípade mal súd za to, že
ku škode došlo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Žalovaný mal teda preukázať, na účely
zbavenia sa zodpovednosti za škodu, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia.

Uvedené súd skúmal na účely posudzovania žalobného nároku.

42. Objektívna zodpovednosť sa označuje aj ako zodpovednosť za výsledok, za náhodu, resp. za riziko
a nespája sa s protiprávnym konaním. Princíp objektívnej zodpovednosti znamená, že strana, ktorá
porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností,

ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou
za podmienok presne stanovených zákonom. Nakoľko zodpovednosť žalovaného ako prevádzkovateľa
lanovej dráhy je v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka objektívnou zodpovednosťou, je nutné
konštatovať, že tejto zodpovednosti sa prevádzkovateľ - žalovaný môže zbaviť iba za podmienok
ustanovení v § 428 druhá veta OZ:. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo

zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V tomto smere súd poznamenáva,
že žalovaný ako škodca (prevádzkovateľ) má povinnosť preukázania liberačného dôvodu. Žalovaný v
priebehu konania tvrdil, že ku škode došlo výlučne zavinením samotnej poškodenej, t.j. žalobkyne. Súd
sasuvedenýmtvrdenímnestotožňuje,čovyplývazodseku39.odôvodneniarozsudku.Vdanomprípade
súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že sa škode mohlo zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia,

ktoré možno požadovať. Zo svedeckých výpovedí totiž vyplynulo, že obsluha lanovej dráhy nebola
prítomnáprivýstupišti.Zamestnancižalovaného-vlekári,reagovalinasituáciunavýstupištioneskorene,
vôbec nereflektovali dva nesporné pády lyžiarok - žalobkyne a svedkyne. Lanovku zastavili až na
žiadosť manžela žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že pri vynaložení všetkého úsilia mali zamestnanci
žalovaného reagovať na situáciu na výstupišti. Pričom súd mal za preukázané, že zamestnanci

žalovaného v čase nehody žalobkyne neboli na výstupišti a na priebeh vystupovania tak nemohli byť
dostatočný výhľad a zabezpečiť bezpečnosť lyžiarov pri vystupovaní. V tomto smere dôkazné bremeno
ohľadom preukázania dôvodov liberácie zaťažuje žalovaného, ktorý nepreukázal, či by ku škode došlo
aj v prípade, ak by zamestnanci žalovaného zastavili lanovku, keď ako sami tvrdili, že videli žalobkyňu
ako vystupuje v smere rovno, nie doprava, pričom lanovku nespomalili ani nezastavili, dokonca ani po

páde žalobkyne nezisťovali jej stav.

43. Na základe uvedeného je zrejmé, že zodpovednosti za vzniknutú škodu sa žalovaný nezbavil a
nestotožňuje sa s tvrdením žalovaného, že škoda síce bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky, ale
nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke v zmysle § 428 OZ.

44. Súd mal v konaní preukázanú a nespornú škodovú udalosť, vznik škody a vzájomnú súvislosť medzi
nehodovou/škodovou udalosťou a vznikom škody. Výška škody bola medzi stranami nesporná, a tak súd
s ohľadom na konštatovanie objektívnej zodpovednosti žalovaného, žalovanej priznal nárok na náhradu
škody v celom rozsahu, t.j. v celej uplatnenej výške 1.572,37 Eur.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

48. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy

od 16.3.2010 do zaplatenia. Žalobkyňa neuviedla, na základe čoho dospela k záveru, že žalovaný sa
dostal do omeškania 16.3.2010. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na
úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 28.4.2010 a žiadala o úhradu do 7 dní. Žalobkyňa však nepreukázala,
kedy bola výzva žalovanému doručená. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala, kedy sa
žalovaný dostal do omeškania, a tak nárok na úroky z omeškania jej súd priznal až odo dňa podania

žaloby, t.j. od 25.5.2010. Výška úrokovej sadzby v čase omeškania bola vo výške 9 % ročne (uvedená
skutočnosť je súdu známa z jeho činnosti), a tak súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne z priznanej sumy 1.572,37 Eur od 25.5.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v
časti úroku z omeškania za obdobie od 16.3.2010 do podania žaloby).

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešnou
stranou sporu (v časti celej žalovanej istiny), súd jej priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.