Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 2T/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617010013
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Galovič

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617010013.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 18. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1. M. G. , nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bývajúci v obci X., H. XXX/XX, nezamestnaný,
2. Bc. J. G., nar. XX.XX.XXXX vo E., trvale bývajúci v obci X., H. XXX/XX, študent,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

1. dňa 08.08.2013 v čase o 05.30 hod. v obci X. na H. ulici obžalovaný M. G. vošiel cez neuzamknutú
bránu do riadne oploteného dvora rodinného domu č. XXX/X, kde sa sťažoval F. E., nar. XX.XX.XXXX,
na brechot ich psov, kričal, že nemôžu spať, pričom ju slovne vulgárne napádal, v dôsledku čoho sa F.
E. zľakla, zvrtla na schodoch a spadla, ale rukou sa zachytila, preto sa neudrela,
2. dňa 12.08.2013 v čase o 23.00 hod. v obci X. na H. ulici následne ako sa

po vzájomnej dohode obidvaja obžalovaní dostavili k bráne riadne oploteného rodinného domu č. XXX/
X v obci X., pri ktorej sa nachádzal V. E., nar. XX.XX.XXXX, kde ho obidvaja obžalovaní zdrapili, udierali
ho päsťou do hlavy, pričom na obranu napadnutého sa postavila jeho matka F. E., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá počas incidentu spadla
na zem, pričom v tom momente sa V. E. podarilo ujsť zo zovretia obžalovaných, avšak títo ho dobehli
a niekoľkokrát ho udreli päsťami do hlavy a keď V. E. vytiahol mobilný telefón z vrecka a povedal, že
privolá políciu, tak
od ďalšieho útoku upustili a z miesta ušli, čím podľa znaleckého posudku V. E. spôsobili pomliaždenie

mäkkých tkanív s opuchom a pohmatovou citlivosťou spánkovej oblasti hlavy vľavo, opuch a podliatinu
p dechtom s pohmatovou citlivosťou 3. prsta pravej ruky a otras mozgu I. stupňa s anterográdnou
amnéziou a vegetatívnymi prejavmi, pričom otras mozgu by si vyžiadal práceneschopnosť s dobou
liečenia od 12.08.2013 do 08.09.2013 a poranenie koncového článku 3. prsta pravej ruky by si
práceneschopnosť nevyžiadalo, len dobu liečenia pre obmedzenie pohybov daného prsta do doby
zhojenia úrazových zmien mäkkých tkanív, teda od 12.08.2013 do 21.08.2013,

t e d a

obžalovaný M. G. v bode 1. rozsudku
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal uvedený čin na chránenej osobe,

obžalovaní M. G. a Bc. J. G. v bode 2. rozsudku
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spáchali uvedený činna chránenej osobe,
- spoločným konaním sa fyzicky dopustili na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti najmä tým, že
napadli iného a spáchali uvedený čin na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný M. G. v bode 1. rozsudku
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona,

obžalovaní M. G. a Bc. J. G. v bode 2. rozsudku
- prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1, 2 písm. a)
Tr. zákona,

- prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. d) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaný M. G.
podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 36 písm. j), § 37 písm. h) § 39 ods. 1 Tr. zákona

na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní
2 (dva) roky.

obžalovaný Bc. J. G.
podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 36 písm. j), § 38 ods. 3
Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa

§ 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní
1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obidvom obžalovaným ukladá povinnosť nahradiť poškodenému V.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., H. XXX/X, škodu vo výške 805,00 Eur a to spoločne a nerozdielne.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., H., so svojím

nárokom na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Lučenci podal obžalobu na M. G. a Bc. J. G. pre pokračovací zločin porušovania
domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20

k § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zákona a prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Tr. zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného M. G., ktorý uviedol, že psi poškodenej stále brešú,
preto ju poprosil, aby s nimi urobila poriadok. On ju

na to upozorňoval len z cesty. Poprel, že by jej vulgárne nadával. Ohľadom druhého skutku uviedol,
že zakričal na V. E., prečo odnáša kamene a hádže ich do dvora. E. potom odišiel a po chvíli sa vrátil
so psom s tým, aby si psa upiekol, pričom mu vulgárne nadával. Uviedol, že on s ním do fyzického
kontaktu neprišiel. Uviedol tiež, že spoluobžalovaný J. G. tiež s poškodeným do fyzického kontaktu v
tú noc neprišiel.

Obžalovaný Bc. J. G. uviedol, že on 12.08.2013 v nočných hodináchdo kontaktu s V. E. a jeho mamou vôbec neprišiel. V tom čase bol vo svojej izbe.
Svedok MUDr. G. X. vypovedal, že poškodená F. E. je jeho pacientka, ktorá má 92 rokov a jej zdravotný
stav je taký, že nie je schopná zúčastniť sa výsluchu na súde. V súčasnosti trpí pokročilým štádiom

demencie a aj v roku 2013, keď sa stal skutok, trpela určitým stupňom demencie.
SvedokE.O.vypovedal,ženiekedyvlete2013bolnavýjazdespoluskolegomvobciX.,kdeichužčakal
V. E. s mamou a tento na sebe nemal viditeľné stopy po poranení. Pre odstup času sa na to podrobne
už nepamätal, no pokiaľ by robili nejaké úkony, tak toto by bolo zaznamenané v príslušných dokladoch.
Svedok V. E. vypovedal, že bol doma keď sa zobudil na krik. Jeho mama vyšla von a počul, ako

obžalovaný M. G. nadáva mame a bol na ich dvore.
On otvoril okenice, na čo obžalovaný zrýchleným krokom opustil dvor. Ohľadom druhého skutku
vypovedal, že obidvaja obžalovaní ho napadli keď sa vracal domov a to pri bráničke rodinného domu.
Napadli ho obidvaja tak, že ho bili päsťou do hlavy a kopali doňho. Jemu sa podarilo ujsť, no znovu ho
dobehli a znovu ho bili. Následne požiadal pána W. o pomoc a privolal políciu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2018 bol V. E. znovu vypočutý a uviedol,

že sa zobudil v skorých ranných hodinách na krik a buchot a počul, ako obžalovaný M. G. vulgárne
nadávajehomame.HneďzačalotváraťokeniceavidelobžalovanéhoM.G.,žesanachádzavichzadnej
časti dvora a keď ho tento zbadal, tak rýchlo z dvora odišiel. Keď vyšiel na dvor, tak jeho mama ležala na
schodoch. Uviedol, že nevidel obžalovaného, ako vošiel do dvora. V čase skutku a aj v súčasnosti majú
problém so zamykaním brány. Táto sa niekedy zamknúť dá, a niekedy sa zamknúť nedá. V čase, keď

obžalovaný utekal z dvora, tak bola bránka otvorená, lebo pri odchode ňou obžalovaný buchol. Kľúčik od
bránky je z vnútornej strany na šnúrke, ktorá je priviazaná o kľučku. Čo sa týka jeho písomných podaní,
tak je možné, že sú medzi nimi nejaké rozpory, ktoré vyplývali z toho, že ani jeho mama, ani on nedostali
zápisnice o výsluchoch svedkov.
Znalec PhDr. V. H. vypovedal, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku. Ďalej

uviedol, že posudzoval osobnosť V. E. a zistil, že sa jedná o osobnosť, u ktorej sa prejavuje nadmerný
perfekcionizmus, ktorý bráni efektívnemu riešeniu problémov. Výpoveď svedka nemožno považovať za
plne vierohodnú v dôsledku organických zmien CNS a tým poklesom intelektovej výkonnosti, pozornosti
a najmä kvalitatívnemu defektu pamäti. U svedka neboli zistené sklony ku klamstvu a vymýšľaniu si.
Tiež neboli zistené sklony ku konfabulácii.

Svedkyňa F. G. vypovedala, že oni spali pri otvorenom okne a nedalo sa spať kvôli psom, preto to šiel
manžel riešiť tak, že vyšiel na ulicu a kričal na pána E.. Von však vyšla zrejme pani E., lebo počula jej
hlas. Ona si myslí, že jej manžel sa s ňou rozprával z ulice. Čo sa týka druhého skutku, tak zbadali, ako
V. E. prehadzoval skaly cez plot. Keď naňho manžel zakričal čo robí, tak im začal vulgárne nadávať.
Oni potom zavreli okno a išli spať.

Svedok V. W. vypovedal, že počul, ako v noci naňho V. E. kričal,
aby zavolal políciu, že ho napadli. On na tento krik nereagoval a čo sa stalo, k tomu sa vyjadriť nevie.
Svedkyňa R. K. vypovedala, že v noci počula kričať M. G., jeho manželku, F. E. a V. E., ktorí si navzájom
nadávali a počula aj, ako E. kričal na pána W., aby volal políciu, že ho napadli. Ona si myslí, že všetci
boli na ceste, lebo ich hlasy dobre počula. Po skutku sa rozprávala s pánom E., ktorý jej povedal,

že ho napadli, no ona si na ňom nevšimla žiadne zranenie.
Svedkyňa G. K. vypovedala, že v noci počula krik a keď pozrela von,
tak videla na ulici M. G. aj s manželkou a tiež tam videla V. E. a jeho mamu, pričom všetci štyria stáli
blízko vedľa seba. Čo sa stalo predtým, to ona nevidela. Uviedla, že ona mladého G. vonku nevidela.
Svedok Ing. B. N. vypovedal, že on cez otvorené okno počul, že E. robil niečo s kameňmi a po chvíli

vyšiel von M. G. a kričal na syna J., aby šiel k nemu a podľa zvuku počul, ako obidvaja išli ulicou tam
kde býva E., odkiaľ následne počul krik, nadávky a lomoz. Podľa neho ku konfliktu došlo niekde pred
domom, kde býva pán E.a. Následne sa obliekal a počul, ako E. kričí na W., že ho bijú. Keď vyšiel von,
tak na ulici už nebol nikto.
Svedkyňa X. N. vypovedala, že jej manžel zistil, že E. prehadzuje nejaké skaly cez plot a neskôr počula

aj G. kričať a zvonku bolo počuť nejaký krik. Preto išla k oknu a videla, že vonku je nejaká bitka. Videla,
ako obidvaja obžalovaní ťahajú V. E. a videla, ako sa zaháňajú päsťami a počula aj to, ako E. kričal na
W., aby volal políciu. Všimla si, že vonku bola aj pani G., no pani E. nezaregistrovala.
Svedkyňa MUDr. G. K. vypovedala, že vypracovala znalecký posudok ohľadom poranení pani E., pričom
čo sa týka mechanizmu vzniku zranení, tak tieto vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou pádom. K pádu

mohlo dôjsť po strčení inou osobou, ale aj po jednoduchom páde bez zavinenia druhej osoby. Čo sa
týka poranení V. E., tak tento utrpel zranenie v ľavej spánkovej oblasti hlavy, ktoré bolo spôsobené
predmetom o pevnej hladkej kontaktnej ploche a to strednou intenzitou a zranenie mohlo byť spôsobené
úderom päste. V každom prípade vzniklo aktívnym konaním inej osoby a nemohlo vzniknúť pádom.K poraneniu prsta poškodeného mohlo dôjsť vtedy, keď ho niekto udrel, alebo keď udrel niekoho on.
Samotné poranenie si nevyžiadalo práceneschopnosť. U poškodenej neboli zistené žiadne zranenia,
ktoré by zodpovedali kopnutiu.

Svedok W. N. vypovedal, že pre odstup času sa na celú záležitosť pamätá len veľmi matne. Vie, že
niekedy v roku 2013 boli spolu s kolegom E. O. ako policajti v obci X. preverovať nejaký podnet, na
ktorý si tiež pre odstup času nepamätá. Pamätá sa však, že sa rozprával s pánom E., ktorý mu vtedy
niečo oznámil,
no čo, to si pre odstup času tiež nepamätal. Vtedy sa s G. nerozprával. Na zranenia na tele pána E.

si nepamätal.
Svedok MUDr. W. W. vypovedal, že skutočne dňa 13.08.2013 ošetroval V. E.. Pre odstup času si
nepamätal, či mu tento pri ošetrení uviedol mená osôb, ktoré ho napadli. Na samotné zranenia si už
nepamätal, no odvolal sa na lekársku správu, v ktorej popísal, aké zranenia u poškodeného našiel.
Znalec MUDr. B. O. vypovedal, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku, ako
aj záverov, ku ktorým došiel. V predmetnom znaleckom posudku vyšetrovali svedka V. E. a po

vyšetrení došli k záveru, že svedok netrpel duševnou chorobou, ani poruchou, ktorá by narušovala
jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Zistili u neho drobné výpadky pamäte, no nezistili
žiadne konfabulácie. V základných veciach bola u neho zachovaná schopnosť zapamätať si a následne
reprodukovať prežité udalosti.
Je pravda, že u svedka zistili ľahký organický psychosyndróm a z tohto dôvodu bola u neho zistená len

obmedzená schopnosť zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. V čase jeho vyšetrenia sa jednalo
o ľahký psychosyndróm.
Súd ďalej prečítal lekárske správy, zápisnicu o vyšetrovacom pokuse zo dňa 30.05.2018, posudky na
obžalovaných, výpis z Evidencie priestupkov, odpisy registra trestov, vyjadrenia úradu práce, vyjadrenia
MUDr. M., uznesenie Generálneho prokurátora, plán miesta činu, kópiu fotografie dvora N. a G..

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výpovede obžalovaných
sú nevierohodné a ich cieľom je vyhnúť sa trestnému postihu za svoje protiprávne konanie. Obžalovaní
boli z trestnej činnosti usvedčovaní jednak poškodeným V. E., jednak svedeckými výpoveďami Ing. B.
N., X. N., V. W., R. K. a G. K., znaleckými posudkami, ako aj lekárskymi správami, kde sú popísané
zranenia, ktoré poškodený V. E. utrpel.

Na vyšetrovacom pokuse, ktorý súd vykonal dňa 30.05.2018, sa súd utvrdil v tom,
že svedkovia Ing. B. N. a X. N. z okna svojho domu skutočne mohli vidieť samotný skutok, lebo z ich
okna je priamy výhľad na bránu poškodeného V. E.,
pred ktorou bránou sa mal skutok odohrať. Je pravda, že obžalovaní namietali, že v čase skutku sa pri
bráne rodinného domu nachádzal ovocný strom, o čom ako dôkaz predložili

aj fotokópiu, no zo samotnej fotokópie je zrejmé, že tento ovocný strom nebol vysoký a košatý a
svedkovia zhodne potvrdili, že cez tento strom skutok skutočne aj videli. Výpovede týchto svedkov zneli
súdu presvedčivo a hodnoverne. Tiež na vyšetrovacom pokuse súd konštatoval, že vzdialenosť od domu
N. k domu poškodeného V. E. nie je veľká a teda
pri otvorenom okne v neskorých nočných hodinách skutočne mohli v dedine počuť krik, ktorý vznikol

počas predmetného konfliktu, nakoniec tento krik nepočuli len oni.
Že sa skutok stal tak, ako ho popísal poškodený V. E., vyplýva aj z výpovede znalkyne MUDr. K., ktorá
vo svojej výpovedi potvrdila, že zranenie poškodeného v ľavej spánkovej oblasti muselo byť spôsobené
aktívnym konaním inej osoby a nemohlo byť spôsobené pádom.
Súd pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy svedeckú výpoveď F. E. z prípravného konania, lebo

bola vypočutá ešte pred vznesením obvinenia. Súd tiež konštatuje, že hoci poškodený V. E. ešte
dňa 12.08.2013 vo večerných hodinách oznamoval polícii relevantné skutočnosti a aj z uznesenia o
začatí trestného stíhania zo dňa 15.11.2013 evidentne vyplýva, že podozrivými osobami sú obidvaja
obžalovaní, vznesenie obvinenia sa uskutočnilo až dňa 17.06.2016. Jedná sa evidentne o oneskorené
vznesenie obvinenia, čo má za následok porušenie práv obhajoby v niektorých smeroch.

Z minimálneho práva na obhajobu podľa Čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd vyplývalo, že obhajoba mala právo vyslúchať, resp. byť konfrontovaná aj s
poškodenou F. E.. Súd tiež nebral do úvahy vyšetrovací pokus zo dňa 03.06.2016, ktorého sa zúčastnili
obidvaja obžalovaní v pozícii svedkov, hoci v tom čase už bolo evidentné, že sa jedná o podozrivé osoby,
voči ktorým malo byť vznesené obvinenie.

Z Uznesenia Generálneho prokurátora zo dňa 10.08.2015 súd zistil, že aj Generálny prokurátor vo
svojom uznesení konštatuje, že uznesenie vyšetrovateľa PZ o pribratí znalcov
na vyšetrenie duševného stavu svedka V. E. podľa § 142 ods. 1 Tr. poriadku, vydané
na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konania podľa § 150 Tr. poriadku,je potrebné považovať za správne a zákonné. Keďže prokurátorka predmetné uznesenie vyšetrovateľa
PZopribratíznalcovnavyšetrenieduševnéhostavusvedkaV.E.zrušila,porušilazákonvustanoveniach
§ 2 ods. 10, § 150, § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku.

Hodnovernosť výpovede poškodeného V. E. zvýraznil znalecký posudok, ako aj výpoveď znalca MUDr.
B. O., čím boli vysvetlené drobné rozpory v jeho výpovediach, nakoľko znalec uviedol, že poškodený
má drobné výpadky pamäte,
no v základných veciach je u neho zachovaná schopnosť zapamätať si a následne reprodukovať prežité
udalosti.

Výpoveď svedkyne F. G. súd považoval za nevierohodnú a jej cieľom bolo pomôcť svojou výpoveďou
manželovi a synovi.
Po takto vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 08.08.2013 v čase o 05.30 hod.
v obci X. na H. ulici obžalovaný M. G. vošiel
cez neuzamknutú bránu do riadne oploteného dvora rodinného domu č. XXX/X, kde sa sťažoval F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, na brechot ich psov, kričal, že nemôžu spať, pričom ju slovne vulgárne napádal, v

dôsledku čoho sa F. E. zľakla, zvrtla na schodoch a spadla,
ale rukou sa zachytila, preto sa neudrela a dňa 12.08.2013 v čase o 23.00 hod. v obci X. na H.
ulici následne ako sa po vzájomnej dohode obidvaja obžalovaní dostavili k bráne riadne oploteného
rodinného domu č. XXX/X v obci X., pri ktorej sa nachádzal V. E., nar. XX.XX.XXXX, kde ho obidvaja
obžalovaní zdrapili, udierali ho päsťou do hlavy, pričom na obranu napadnutého sa postavila jeho matka

F. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá počas incidentu spadla na zem, pričom v tom momente sa V. E. podarilo
ujsť zo zovretia obžalovaných, avšak títo ho dobehli a niekoľkokrát ho udreli päsťami do hlavy a keď
V. E. vytiahol mobilný telefón z vrecka a povedal, že privolá políciu, tak od ďalšieho útoku upustili a z
miesta ušli, čím podľa znaleckého posudku V. E. spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív s opuchom
a pohmatovou citlivosťou spánkovej oblasti hlavy vľavo, opuch a podliatinu p dechtom s pohmatovou

citlivosťou 3. prsta pravej ruky a otras mozgu I. stupňa s anterográdnou amnéziou a vegetatívnymi
prejavmi, pričom otras mozgu
by si vyžiadal práceneschopnosť s dobou liečenia od 12.08.2013 do 08.09.2013 a poranenie koncového
článku 3. prsta pravej ruky by si práceneschopnosť nevyžiadalo, len dobu liečenia pre obmedzenie
pohybov daného prsta do doby zhojenia úrazových zmien mäkkých tkanív, teda od 12.08.2013 do

21.08.2013.
Súd konanie obžalovaného M. G. v bode 1 rozsudku právne kvalifikoval ako zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona, lebo neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal
uvedený čin na chránenej osobe. Súd konanie obidvoch obžalovaných v bode 2 rozsudku právne
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví formu spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1, 2 písm.

a) Tr. zákona, lebo spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spáchali čin na chránenej
osobe a tiež ako prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. d)
Tr. zákona, lebo spoločným konaním sa fyzicky dopustili na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti
najmä tým, že napadli iného a spáchali uvedený čin na chránenej osobe.

Súd konanie obidvoch obžalovaných v bode 2 rozsudku nekvalifikoval ako zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona, lebo nebolo preukázané, že by sa skutok stal vo
dvore rodinného domu č. XXX/X v obci X.,
ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal na ceste pred týmto rodinným domom.
Čo sa týka tej skutočnosti, že napadnutá mala byť v bode 2 rozsudku aj F. E., súd túto časť v rozsudku

vypustil, nakoľko po vykonanom dokazovaní a to jednak po výsluchu znalkyne, ktorá vylúčila spôsobenie
zranenia u poškodenej kopnutím, ako aj po výsluchu obžalovaných a svedkov, nebolo preukázané, že
by táto poškodená bola napadnutá.
Obidvaja obžalovaní požívajú dobrú povesť, doposiaľ súdne trestaní neboli.
Súd hodnotil okolnosti a príčiny obidvoch obžalovaných, doterajší spôsob ich života, možnosti

prevýchovy a nápravy, pričom obžalovanému M. G. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch
rokov s tým, že výkon trestu mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.
Súd obžalovanému Bc. J. G. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s tým, že výkon
trestu mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. U obžalovaného M. G. súd
zistil poľahčujúcu okolnosť tú, že viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život a jednu priťažujúcu

okolnosť a to tú, že spáchal viac trestných činov.
Za trestný čin podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona je zákonom ustanovená trestná sadzba 3
až 8 rokov. Pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda mimoriadne znížil
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa másúd zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. K tomuto rozhodnutiu
súd viedlo to, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, skutku v bode 1 sa dopustil len tým, že

vošiel do dvora rodinného domu a nie do domu, kde sa sťažoval majiteľke domu na brechot psov a tejto
vulgárne nadával, pričom tento skutok nemožno porovnať s obdobnými skutkami, kde páchatelia vniknú
do samotných domov
a kde vykonávajú aj fyzické násilie. Čo sa týka druhého skutku v rozsudku, súd tu poukazuje aj na
samotné nevhodné správanie poškodeného, ktorý prehadzoval pred skutkom skaly z cesty do dvora,

čím obžalovaného k skutku čiastočne vyprovokoval.
U obžalovaného Bc. J. G. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú,
že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil a preto
mu ukladal trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností,
zníži sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona je zákonom ustanovená trestná sadzby

odňatia slobody jeden rok až tri roky.
Súd u obžalovaného Bc. J. G. pri ukladaní trestu použil tiež ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda
mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery
páchateľa má súd zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnostipostačujeajtrestkratšiehotrvania.Ktomuto

rozhodnutiu súd viedla tá skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a skutku sa dopustil
po predchádzajúcom slovnom konflikte jeho otca, spoluobžalovaného M. G., s poškodeným V. E. a po
tom, čo ho jeho otec zavolal, aby šiel s ním s poškodeným urobiť poriadok. V tej okolnosti, že do konfliktu
zasiahol na požiadanie svojho otca súd vidí mimoriadnu okolnosť, nakoľko takmer pre každého je jeho
rodič veľkou autoritou.

Súd obidvom obžalovaným uložil povinnosť nahradiť poškodenému V. E. škodu vo výške 805,00 Eur
a to spoločne a nerozdielne, nakoľko poškodený si škodu riadne a včas uplatnil. Túto škodu znalec v
znaleckom posudku obodoval a súd o výške škody nemal žiadne pochybnosti a preto ju poškodenému
priznal.
Súd poškodenú F. E. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces, nakoľko o jej nároku je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
tohto trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie
do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú.

V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.