Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/54/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200374
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316200374.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková v právnej veci žalobcu: F.. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. - Z. F. XXXXX, občan SR, zast.: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F,
Bratislava, IČO: 36869643, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so
sídlom Želetavská 1525/1, Praha, Česká republika, organizačná zložka na území Slovenskej republiky
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová
1/A, Bratislava, IČO: 47251336, o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci o zdržanie sa výkonu
záložného práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 7C/5/2016-519
zo dňa 14. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 7C/5/2016 - 519 zo dňa 14. februára 2019 zamietol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný dňa 28.01.2019 a ktorým žalobca
žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010 vo forme dobrovoľnej dražby do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci.
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010
vo forme predaja na dobrovoľnej dražbe na základe znaleckého posudku č. 176/2015 a tiež určenia
hodnoty špecifikovaných nehnuteľností.
3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 25.01.2019 na webovej
stránke dražobníka zistil, že dražba je nariadená na 27.02.2019. Na tejto stránke sa nachádza aj
znalecký posudok D.. P. Q. č. 209/2018 zo dňa 14.12.2018, ktorým bola ohodnotená nehnuteľnosť
žalobcu na sumu 407 000 eur. Žalobca disponuje aj znaleckým posudkom č. 068/2018 zo dňa
26.10.2018, ktorým bola hodnota nehnuteľností určená sumou 590 000 eur. V odôvodnení návrhu
žalobca uviedol, že žalovaný pristúpil k predčasnej splatnosti úveru a od tej doby mylne počíta
začiatok premlčacej lehoty. Žalobca tvrdil, že existuje bezprostredne hroziaca ujma v podobe dražby
nehnuteľností a záložné právo je nepochybne premlčané a sú dané dôvodné skutočnosti svedčiace
o podhodnotení hodnoty zálohu D.. Q., a tým sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem toho uviedol, že uznesením
Okresného súdu Bratislava III č. k. 74C/5/2016 - 24 zo dňa 12.09.2018 bolo rozhodnuté o podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že súd návrh zamietol, ale Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací uviedol, že podľa neho žalobcovi svedčí právo domáhať sa na súde určenia
neexistencie záložného práva, z dôvodu jeho premlčania a tiež, že dobrovoľná dražba predstavuje pre
žalobcu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a dôvodom, pre ktorý odvolací súd nenariadil

neodkladné opatrenie, bolo to, že nárok žalobcu považoval za neosvedčený z dôvodu, že nepovažoval
úverovú pohľadávku zabezpečenú pohľadávku záložným právom k nehnuteľnostiam za premlčanú.
4. Okresný súd právne posúdil návrh podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písmeno d) Civilného sporového
poriadku a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy strán sporu, v zmysle
príslušných zákonných ustanovení a ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
5. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v konaní pod sp. zn. 19C/214/2014 a v dôsledku toho žalovaný od dražby upustil. Ďalší návrh
žalobca podal vo veci sp. zn. 45C/615/2015, v ktorom súd nariadil neodkladné opatrenie a druhýkrát
žalovaný upustil od dražby, ale rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/51/2016 zo
dňa 29.02.2015 bolo neodkladné opatrenie zrušené. Dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru okresného súdu bolo najmä to, že stav, v dôsledku
ktorého žalobca tvrdil, že hrozí, že žalovaný pristúpi k vykonaniu dražby, trvá už od roku 2014 a tiež
ide o tretí prípad, kedy sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavosť potreby upraviť
pomery strán, o čom svedčí aj skutočnosť, že v júni 2018 bola žalobcovi doručená opakovaná výzva
na umožnenie vykonania obhliadky za účelom ocenenia nehnuteľností pre účely dražby. Preto zistenie,
že žalobcovi reálne hrozí dražba od roku 2014, odkedy daný stav trvá, nie je dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaný podal voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 425 816,63 eur a v tejto
veci doteraz rozhodnuté nebolo. Rovnako súd dospel k názoru, že žalobca nepreukázal, že dražbou sa
vytvorí pre neho ťažko zvrátiteľný stav, ani ohrozenie exekúcie a preto súd návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
6. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 21.
februára 2018, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. V podanom odvolaní žalobca poukázal na
to, že podanou žalobou sa domáha zdržania sa výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy
k špecifikovaným nehnuteľnostiam a určenia hodnoty nehnuteľností a tiež, aby súd určil, že záložné
právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam neexistuje. Poukázal na predchádzajúce návrhy na
nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutia súdu o predchádzajúcich návrhoch a tiež poukázal
na rozhodnutia okresných a krajských súdov v súvislosti s otázkou premlčania a tvrdil, že úverová
pohľadávka voči nemu, a teda aj záložné právo žalovaného sú nepochybne premlčané. Okrem toho
poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu, ktorý potvrdil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v prípade, ak hrozí predaj majetku na dražbe za cenu (aj keď určenú znalcom) neprimerane
nízku a poskytol právnu ochranu vlastníkovi pred nadmernou a zbytočnou stratou svojho majetku. Tvrdil,
že všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci sú splnené a navrhol,
aby podľa § 325 ods. 1 písmeno d) CSP súd neodkladné opatrenie nariadil a uložil povinnosť žalovanému
zdržať sa výkonu záložného práva, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010
vo forme dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam.
7. V odvolaní žalobca tvrdil, že uznesenie, napadnuté jeho odvolaním, ako aj predchádzajúce uznesenie,
ktorým súd rozhodoval o neodkladnom opatrení, sú takmer totožné a spoločne uvádzajú, že žalobca
čelí dražbe už od roku 2014, a preto nie je daná naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami
sporu. Uznesenie okresného súdu, ktoré napadol odvolaním a jeho odôvodnenie je v priamom
rozpore s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave. Ak okresný súd zamietol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s identickým odôvodnením, o ktorom odvolací súd
skôr výslovne a viacnásobne uviedol, že nie je správne, konal hrubo arbitrárne. Z rozhodnutia
odvolacieho súdu je zrejmé, že potvrdil skoršie zamietavé uznesenie len z dôvodu, že žalobca
neosvedčil danosť nároku, ktorému mala byť poskytnutá právna ochrana neodkladným opatrením, teda
neosvedčil najmä premlčanie zabezpečovanej pohľadávky žalovaného, a tým aj premlčanie záložného
práva žalovaného. Súd prvej inštancie podrobnú novú skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu o
premlčaní úverovej pohľadávky a aj záložného práva, opretú o konštantnú judikatúru, v spojení s
ešte naliehavejšou potrebou úpravy pomerov strán sporu, lakonicky vybavil iba konštatovaním, že
súdne konanie žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie úverovej pohľadávky nie je skončené a nebolo
nariadené pojednávanie. Učinil tak napriek tomu, že z vyjadrenia žalobcu a nových skutočností oproti
odvolaciemu potvrdzujúcemu uzneseniu je zrejmé, že splatnosť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
nemožno v žiadnom prípade počítať od vyhlásenej predčasnej splatnosti, ale v súlade s jednoznačným
ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka už od splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú došlo k
predčasnej splatnosti. Z toho je zrejmé, že žalovaný nepochybne podal žalobu na súde až po uplynutí
premlčacej doby. Týmto spôsobom za situácie, keď žalobca dôvodne namieta premlčanie úverovej
pohľadávky žalovaného a aj záložného práva a keď je stanovený blízky termín dražby, súd prvej inštancie

bezprecedentne negoval zmysel neodkladného opatrenia, keď by zrejme rozhodol iba v prípade, ak
by súdne konanie o zaplatenie úverovej pohľadávky bolo právoplatne skončené v prospech žalobcu.
Vzhľadom na blízky termín dražby a nové skutočnosti ohľadom premlčania pohľadávky žalovaného
voči žalobcovi a záložného práva svedčiaceho o premlčaní bol súd prvej inštancie povinný neodkladné
opatrenie nariadiť. Nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu a odvolania.
8. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 22.03.2019 na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný,
ktorý navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení
žalovaný uviedol, že okresný súd správne a zákonne rozhodol, keď zamietol návrh žalobcu a tvrdil,
že v danom prípade je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko o rovnakom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Bratislava III č. k. 7C/5/2016-224 zo dňa 12.09.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 6Co/256/2018 zo dňa 22.11.2018. V tomto rozhodnutí sa súd vysporiadal so všetkými
skutkovo rovnakými námietkami žalobcu vrátane premlčania pohľadávky. V rozhodnutí odvolací súd
jednoznačne prejavil svoj právny názor, že pohľadávku žalovaného voči žalobcovi nepovažuje za
premlčanú. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že žalobca neosvedčil potrebu
bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán sporu. Stav, ktorý žalobca tvrdí, trvá už dlhšiu dobu,
čo vylučuje. aby bola daná naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami. Vznesená námietka
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a v tej súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Stará
Ľubovňa vo veci sp. zn. 5C/125/2013 v súvislosti s výkonom záložného práva. Okrem toho vo vyjadrení
uviedol, že žalobca neosvedčil danosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana a zdôraznil, že jeho pohľadávka voči žalobcovi vznikla na základe zmluvného vzťahu v súlade so
zákonom a rovnako si ju aj uplatňuje prostredníctvom zákonných prostriedkov vrátane výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby a pohľadávka je vyčíslená riadne a trvá do dnešného dňa. Premlčanie
jeho nároku popiera a tvrdí, že jeho nárok je dôvodný a uplatňovaný v súlade so zákonom. Pokiaľ
ide o námietky žalobcu proti výške znaleckého ohodnotenia, tieto považuje žalovaný za nedôvodné v
súvislosti s tým, že žalobca sám žiadal o súhlas žalovaného s predajom nehnuteľností za kúpnu cenu
220 000 eur, a preto je možné predpokladať, že za túto hodnotu je ochotný žalobca nehnuteľnosti
speňažiť. Ďalej uviedol, že dňa 27.02.2019 sa uskutočnilo prvé kolo dražby predmetných nehnuteľností,
pričom najnižšie podanie bolo stanovené vo výške 100 % hodnoty určenej znaleckým posudkom č.
209/2018 zo dňa 14.12.2018, ktorý vyhotovil Ing. P. Q. v sume 407 000 eur. Táto dražba bola neúspešná,
nakoľko na dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie a dražby sa nikto nezúčastnil. Nakoľko je
možné dražbu považovať za najlepší ukazovateľ trhovej hodnoty nehnuteľností, podľa žalovaného aj
táto skutočnosť preukazuje, že ich trhová hodnota nie je ani zďaleka v takej výške, ako sa domnieva
žalobca. Z odvolania žalobcu vyplýva snaha vyhnúť sa plneniu svojich povinností a tiež účelovosť
a tendenčnosť svojho konania, keď on sám bol ochotný predať nehnuteľnosti za cenu oveľa nižšiu,
ako bola určená znaleckým posudkom vyhotoveným za účelom dražby, avšak v súčasnosti už tvrdí,
že znalecká cena je nízka, resp. podhodnotená. Zo strany žalobcu ide len o účelovú snahu oddialiť
plnenie povinností voči žalovanému, prípadne sa im úplne vyhnúť. Žalovaný sa po celý čas omeškania s
plnením žalobcu snažil vyjsť mu v ústrety a dohodnúť sa na riešení situácie, ktorá by bola pre obe strany
prijateľná, ale žalobca zjavne zneužíval ústretovosť žalovaného. Žalovaný považuje návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia za zneužívanie práva a za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
keď účastník právneho vzťahu svojím konaním, resp. nekonaním, porušil svoje zmluvné povinnosti a
domáha sa opakovane svojej ochrany na súde s jediným cieľom, a to, aby nedošlo k represívnemu
vymoženiu jeho záväzkov. Týmto je dlhodobo vyvolaný stav absolútnej nerovnováhy medzi žalobcom
a žalovaným, keď žalovanému, ktorý ničím svoje zmluvné, ani zákonné povinnosti neporušil, svedčia
všetky jeho práva zo zmluvného vzťahu, ktoré v dôsledku účelovej snahy žalobcu v rozpore s dobrými
mravmi nemôže vykonávať. Súd takémuto konaniu žalobcu nemal poskytnúť súdnu ochranu, a preto
správne rozhodol, keď nenariadil navrhované neodkladné opatrenie, a preto navrhol uznesenie potvrdiť
ako vecne správne.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Okresný súd uznesením, proti ktorému podal žalobca odvolanie, rozhodoval o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí

konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych
pomerov strán sporu a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom
oboch typov predbežných opatrení je ich bezodkladný a dočasný charakter.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu, ktorou sa domáha, aby súd rozhodol rozsudkom,
že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 15.11.2010 k predmetným nehnuteľnostiam, vo forme predaje na dobrovoľnej dražbe, na
základe posudku znalca Ing. Ivana Šimeka a aby určil hodnotu nehnuteľností vo výške 661 000 eur.
Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov a stavby, ktoré sú
špecifikované v podanej žalobe, žalobca v predmetnej stavbe býva. Dňa 03.11.2010 žalobca uzavrel
so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 450 000
eur, za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru a výstavby alebo zmeny dokončenej stavby. Dňa
15.11.2010 uzavrel žalobca so žalovaným záložnú zmluvu, na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o
úvere k pozemkom a stavbe. V súvislosti so záložnou zmluvou na základe požiadavky žalovaného na
znalecké ocenenie predmetu zálohu podľa záložnej zmluvy, zabezpečil žalobca vyhotovenie znaleckého
posudku, ktorým bola stanovená hodnota pozemkov a stavby na sumu vo výške 415 000 eur, čo vyplýva
aj zo záložnej zmluvy. Záložné právo na základe záložnej zmluvy zo dňa 18.11.2010 bolo zapísané do
katastra nehnuteľností a je zapísané doteraz. Listom zo dňa 14.02.2014 oznámil žalovaný žalobcovi,
že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru na základe zmluvy o úvere, na základe čoho sa
úver stal predčasne splatným dňa 20.02.2014. Listom zo dňa 11.04.2014 oznámil žalovaný žalobcovi,
že začína výkon záložného práva na nehnuteľnosti, ktorý bude realizovať formou dobrovoľnej dražby a
vyzval ho na poskytnutie súčinnosti.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
17. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne
vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých
prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je
možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov by bolo právo niektorého zo strán ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.
18. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto
vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením, by sa podstatne
zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie
neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku.
Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť,

nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní, nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
19. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto
konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
20. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení
uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s
prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo
veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné
ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa
samotnej podstaty veci.
21. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie, samo osebe nepredstavuje
zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím
vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť
oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci
samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.
22. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o
neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy
pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
23. V danom prípade neodkladným opatrením žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010,
vo forme dobrovoľnej dražby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu, je pre rozhodnutie významné zistenie, či žalobcovi skutočne hrozí
ujma v podobe dražby nehnuteľností. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha, aby súd
rozhodol rozsudkom, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva, na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010 k predmetným nehnuteľnostiam, vo forme predaje na
dobrovoľnej dražbe a aby určil hodnotu nehnuteľností vo výške 661 000 eur. Z podanej žaloby vyplýva, že
žalobca je vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov a stavby, ktoré sú špecifikované v podanej žalobe.
Dňa 03.11.2010 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobcovi vo výške 450 000 eur. Dňa 15.11.2010 uzavrel žalobca so žalovaným záložnú zmluvu na
zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o úvere k pozemkom a stavbe. Záložné právo na základe záložnej
zmluvy zo dňa 18.11.2010 bolo zapísané do katastra nehnuteľností a je zapísané dodnes. Listom zo
dňa 14.02.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru na
základe zmluvy o úvere, na základe čoho sa úver stal predčasne splatným dňa 20.02.2014. Listom
zo dňa 11.04.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že začína výkon záložného práva na nehnuteľnosti,
ktorý bude realizovať formou dobrovoľnej dražby a vyzval ho na poskytnutie súčinnosti. Pre žalobcu
podstatnou skutočnosťou, pre ktorú podal predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bolo
to, že dňa 25.01.2019 na webovej stránke dražobníka zistil, že dražba je nariadená na deň 27.02.2019.
Na tejto stránke sa nachádza aj znalecký posudok Ing. Juraja Sedláčka č. 209/2018 zo dňa 14.12.2018,
ktorým bola ohodnotená nehnuteľnosť žalobcu na sumu 407 000 eur. Žalobca disponuje aj znaleckým
posudkom č. 068/2018 zo dňa 26.10.2018, ktorým bola hodnota nehnuteľností určená sumou 590 000
eur. Žalobca tvrdil, že existuje bezprostredne hroziaca ujma v podobe dražby nehnuteľností a záložné
právo je nepochybne premlčané a sú dané dôvodné skutočnosti svedčiace o podhodnotení hodnoty
zálohu Ing. Sedláčka, a tým sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal otázkou osvedčenia danosti
práva a jeho porušenia, pričom v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil, prečo návrhu žalobcu nevyhovel a
dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy strán sporu, v zmysle príslušných
zákonných ustanovení a ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre zamietnutie

návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru okresného súdu bolo najmä to, že
stav, v dôsledku ktorého žalobca tvrdil, že hrozí, že žalovaný pristúpi k vykonaniu dražby, trvá už od roku
2014 a tiež ide o tretí prípad, kedy sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavosť potreby
upraviť pomery strán a zistenie, že žalobcovi reálne hrozí dražba od roku 2014, odkedy daný stav trvá,
nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal, že dražbou sa vytvorí pre
neho ťažko zvrátiteľný stav, ani ohrozenie exekúcie a okrem toho žalovaný podal proti žalobcovi žalobu
o zaplatenie 425 816,63 eur. V súvislosti s existenciou dlhu žalobcu voči žalovanému je nutné poukázať
na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, v ktorom žalovaný považuje návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia za zneužívanie práva a za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca
ako účastník právneho vzťahu svojím konaním, resp. nekonaním, porušil svoje zmluvné povinnosti a
domáha sa opakovane svojej ochrany na súde s jediným cieľom, aby nedošlo k represívnemu vymoženiu
jeho záväzkov. Týmto je dlhodobo vyvolaný stav absolútnej nerovnováhy medzi žalobcom a žalovaným,
keď žalovanému, ktorý ničím svoje zmluvné, ani zákonné povinnosti neporušil, svedčia všetky jeho práva
zo zmluvného vzťahu, ktoré v dôsledku účelovej snahy žalobcu v rozpore s dobrými mravmi nemôže
vykonávať. Podľa žalovaného takémuto konaniu žalobcu nemožno poskytnúť súdnu ochranu.
26. V danom prípade zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd odôvodnil
tým, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani
potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, ani obavu, že by prípadná exekúcia bola ohrozená.
27. V súvislosti s týmto názorom okresného súdu treba zdôrazniť, že žalovaný má voči žalobcovi
pohľadávku, ktorú žalobca doteraz neuhradil, i napriek výzve a žalovaný tvrdí, že žalobca sa snaží
vyhýbať splateniu v inom konaní už uplatnenej pohľadávky.
28. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade existoval medzi stranami zmluvný
vzťah, z ktorého ako pre žalobcu, tak aj pre žalovaného vyplývala povinnosť vzniknuté záväzky aj plniť.
Je nepochybné, že ako žalobca, tak aj žalovaný vstúpili do vzťahu dobrovoľne a tiež sa žalobca zaviazal
dlh žalovanému splatiť, pričom nie je sporné, že žalobca aj finančné prostriedky od žalovaného prijal, ale
nesplnil povinnosť podľa zmluvy ich vrátiť za daných podmienok. Okresný súd správne dospel k záveru,
že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu
zabezpečiť exekúciu, pretože ak by žalobca postupoval podľa dohodnutých zmluvných podmienok so
žalovaným, žalovaný by nemusel začať s realizáciou záložného práva na dané nehnuteľnosti a žalobca
by tak nemal obavu o svoje nehnuteľnosti v prípadnej dražbe. Pokiaľ ide o skutočnosti, vyplývajúce
z návrhu, žalobca nespochybňoval zmluvný vzťah so žalovaným, ani porušenie svojich povinností z
úverového vzťahu a ani nenamietal platnosť tohto vzťahu a tiež prijatie finančných prostriedkov od
žalovaného, ktoré prijal do dispozície, ale ktoré má povinnosť nepochybne vrátiť. Z vyjadrenia žalobcu
nevyplýva snaha rešpektovať vzájomné povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu so žalovaným,
ktorý sa vyjadril, že sám mal záujem a snažil sa dohodnúť so žalobcom na riešení vzniknutej situácie s
vrátením dlhu zo strany žalobcu, ale neúspešne. Pritom žalobca si bol vedomý a vedel, aké následky
sú spojené s nesplácaním úveru ako aj to, že zároveň bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti,
ktoré má možnosť žalovaný uplatniť pri neplnení povinností zo strany žalobcu. Na strane žalobcu
tak nie je preukázané, akému jeho nároku má súd poskytnúť ochranu. Z charakteru neodkladných
opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ohrozenie budúcej exekúcie. Okrem existencie
nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bola prípadná exekúcia
ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť.
Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť
zmarená. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. V tomto prípade
však má možnosť uplatniť záložné právo oprávnená strana a tou je, vzhľadom na obsah spisu a
zistených skutočností žalovaný, ktorý poskytol žalobcovi finančné prostriedky, ale žalobca si svoju
povinnosť nesplnil a dlh na jeho strane trvá. Preto v konaní o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa
výkonu záložného práva, nie je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Žalobca pristúpil
dobrovoľne k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti a to v prípade, ak sám dobrovoľne
svoj dlh nesplatí. Žalovaný tak opísaným postupom sa snaží realizovať len právo, ktoré mu bolo dané so
súhlasom žalobcu. Žalobca ani netvrdil, že žalovaný využíva svoje právo neoprávnene a netvrdil, že svoj
dlh už splatil, resp. začal splácať dobrovoľne. Žalovanému preto nemožno výkon jeho práva zakázať a

tak okresný súd správne rozhodol ak návrh zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že suma vyčíslená
ako hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku je podhodnotená, čo uviedol ako dôvod svojho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, že žalobca
sám žiadal o súhlas žalovaného s predajom nehnuteľností za kúpnu cenu 220 000 eur, a preto je možné
predpokladať, že za túto hodnotu je ochotný žalobca nehnuteľnosti speňažiť. Ďalej vo vyjadrení žalovaný
uviedol, že dňa 27.02.2019 sa uskutočnilo prvé kolo dražby predmetných nehnuteľností, pričom najnižšie
podanie bolo stanovené vo výške 100 % hodnoty určenej znaleckým posudkom č. 209/2018 zo dňa
14.12.2018, ktorý vyhotovil D. sume 407 000 eur. Táto dražba bola neúspešná, nakoľko na dražbe
nebolo urobené ani najnižšie podanie a dražby sa nikto nezúčastnil.
29. Navrhovateľ tiež namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, a preto je
uznesenie nepreskúmateľné a nepresvedčivé, resp. ako konštatoval odvolateľ, arbitrárne. Namietal,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom
prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre
ktoré návrhu nevyhovel a nenariadil navrhované neodkladné opatrenie.

31. Pokiaľ odvolateľ zotrváva na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia
veci konajúcim súdom, uplatnil odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Polemika o nesprávnosti okresným súdom vyslovených právnych záverov
pre nezohľadnenie právnej argumentácie účastníka konania sama o sebe nie je presvedčivou bázou
pre tvrdenie o nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti (prípadne
arbitrárnosti). V danom prípade okresný súd uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré návrh zamietol.
Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že účastník konania nedisponuje právom, podľa ktorého by bol
súd povinný zdôvodniť rozhodnutie podľa jeho predstáv. V danom prípade táto zákonná podmienka,
týkajúca sa odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu splnená bola.
Súd dostatočne objasnil, z akých skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádzal.

32. Pre tento prípad odvolací súd ešte uvádza, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím civilno-
procesným prostriedkom. Nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
strán. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade však z obsahu spisu vyplýva, že
dňa 03.11.2010 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobcovi vo výške 450 000 eur za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru a výstavby alebo zmeny
dokončenej stavby. Dňa 15.11.2010 uzavrel žalobca so žalovaným záložnú zmluvu na zabezpečenie
pohľadávok zo zmluvy o úvere k pozemkom a stavbe. Listom zo dňa 14.02.2014 oznámil žalovaný
žalobcovi, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru na základe zmluvy o úvere, na základe
čoho sa úver stal predčasne splatným dňa 20.02.2014. Listom zo dňa 11.04.2014 oznámil žalovaný
žalobcovi, že začína výkon záložného práva na nehnuteľnosti, ktorý bude realizovať formou dobrovoľnej
dražby a vyzval ho na poskytnutie súčinnosti. Z takto osvedčených skutočností tvrdených žalobcom
potreba okamžitej úpravy právnych pomerov strán nebola preukázaná. Okresný súd v tomto prípade
správne vychádzal zo záveru, že stav, v dôsledku ktorého žalobca tvrdí, že hrozí, že žalovaný pristúpi
k vykonaniu dražby, trvá už od roku 2014 teda dlhší čas.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na ich
náhradu voči navrhovateľke v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa §

262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 5. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.