Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1296898602
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1296898602.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne
námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanému: Slovenská republika - Univerzitná nemocnica
Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA
AND PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 12C/236/1996 - 519 zo dňa
4.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 12C/236/1996 -

519 zo dňa 4.10.2016 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Bratislava rozsudkom č. k. 12C/236/1996 - 519 zo dňa 4.10.2016 zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom registra „ C“ nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Bratislava - Ružinov, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, F. B..Č.. XXXXX/X -
ostatné plochy o výmere 6779 m2 ; parc.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 17831 m2 ; parc.č.
XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 824 m2 ; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 19760 m2 parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3047 m2; parc.č. XXXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6935 m2; parc.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 277
m2; parc.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 10274 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2583 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1050 m2;
parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 760 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 986
m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2421 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 818 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1864
m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1212 m2; parc.č. XXXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 20412 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2372 m2;
parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2; parc.č. XXXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 4426 m2; parc.č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 4122 m2; parc.č. XXXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2947 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 325 m2; parc.č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1356 m2; parc.č. XXXXX/

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2499 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 838
m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 764 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 262 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 65 m2; parc.č. XXXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria ovýmere 1158 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2; parc.č. XXXXX/
XXX - ostatné plochy o výmere 95 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1155 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 3420 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 37 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37
m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné
plochy o výmere 768 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 771 m2; parc.č. XXXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 805 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 173 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2; parc.č. XXXXX/

XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere
2047 m2; parc.č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2; parc.č. XXXXX/XXX -
ostatné plochy o výmere 900 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 814 m2;
parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 457 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné
plochy o výmere 138 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2; parc.č.
XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 5737 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 614 m2; parc.č. XXXXX/
XXX - ostatné plochy o výmere 345 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 139 m2; parc.č.
XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 27 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 278 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 241 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné
plochy o výmere 799 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 685 m2; parc.č. XXXXX/XXX

- ostatné plochy o výmere 677 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 1773 m2; parc.č.
XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 1192 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 54 m2;
parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 16 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere
1354 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2; parc.č. XXXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1534 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 86 m2;

parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 49 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere
230 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 30 m2; parc.č. XXXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 81 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 17 m2; parc.č. XXXXX/
XXX - ostatné plochy o výmere 207 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 109 m2; parc.č.
XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 480 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 136 m2;

parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 306 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere
115 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 408 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o
výmere 61 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 3141 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné
plochy o výmere 99 m2; parc.č. XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 9544 m2; parc.č. XXXXX/XXX -
ostatné plochy o výmere 1118 m2; parc.č. XXXXX/X - vodné plochy o výmere 21283 m2. Súčasne súd

prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalobcu, že dňa 1.3.1991 bola uzavretá hospodárska
zmluva č. 15/24/91 o prevode práva hospodárenia s národným majetkom podľa § 347 Hospodárskeho
zákonníka, ktorou malo Hlavné mesto SR Bratislava, ako odovzdávajúca organizácia, zastúpená

Generálnym investorom Bratislavy previesť právo hospodárenia k pozemkom v kat. území Ružinov
Bratislava o celkovej výmere 189. 241 m2 na Nemocnicu s poliklinikou Ružinov, ako na preberajúcu
organizáciu, toto právo hospodárenia sa malo previesť na preberajúcu organizáciu ku dňu 1.3.1991.
Podľa názoru žalobcu predmetná hospodárska zmluva je neplatným právnym úkonom a to z dôvodu,
že jej predmetom mal byť prevod práva hospodárenia národného majetku a nie prevod vlastníckeho

práva. Napriek tomu boli tieto nehnuteľnosti v Katastri nehnuteľnosti na základe tohto právneho úkonu
zapísané na LV č. XXXX, ako vlastníctvo žalovaného. Hlavné mesto SR Bratislava malo byť ako
odovzdávajúca organizácia v zmluve zastúpené Generálnym investorom Bratislavy (ďalej len GIB). GIB
bol zriadený zriaďovacou listinou Národného výboru Hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 31.5.1990
s účinnosťou od 1.1.1991. Od vydania zriaďovacej listiny, t. j. od 31.5.1990, do nadobudnutia účinnosti

zriaďovacej listiny do 1. 1. 1991 nadobudli účinnosť zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon č.
377/1990 Zb. o hlavnom meste SR v Bratislave, zákon č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo
zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej
štátnej správy. Na základe týchto právnych predpisov došlo k prechodu zriaďovateľskej funkcie NV
Hlavného mesta SSR Bratislavy na žalobcu. V čase podpísania hospodárskej zmluvy bol GIB mestskou

rozpočtovou organizáciou. V hospodárskej zmluve č. 15/24/91 uzatvorenej dňa 1.3.1991, ktorou malo
byť k 1.3.1991 prevedené právo hospodárenia bolo odovzdávajúcou organizáciou Hlavné mesto SR
Bratislava, pričom žalobca nikdy nebol zastúpený Generálnym investorom mesta Bratislavy.3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/236/1996 - 41 zo dňa 20.10.1999 tak, že
žalobe vyhovel. Odvolací súd rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
s tým, že úlohou konajúceho súdu je opätovné posúdenie platnosti hospodárskej zmluvy a otázky

vlastníctva strán sporu k žiadaným nehnuteľnostiam.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom a následnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie zistený
skutkový stav posúdil podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona do
24.6.1992, ďalej podľa ustanovení vyhlášky č. 119/1989 Zb. o hospodárení s národným majetkom v

znení k času podpisu spornej hospodárskej zmluvy a podľa § 64 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho
zákonníka a dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Súd prvej inštancie
konštatoval, že zmluvnou stranou na Hospodárskej zmluve č. 15/24/1991 zo dňa 1.3.1991 je GIB
Bratislava. Na prvej strane Hospodárskej zmluvy vedľa odovzdávajúcej organizácie GIB je uvedený
jeho riadiaci orgán - zakladateľ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Generálny investor
Bratislavy bol oprávnený previesť správu pozemkov na žalovaného. Zákon č. 138/1991 o majetku obcí

bol účinný od 1.5.1991, teda po podpise hospodárskej zmluvy (1.3.1991). Kataster nehnuteľností na
základe tejto hospodárskej zmluvy zapísal na LV č. XXXX všetky parcely tvoriace predmet hospodárskej
zmluvy odvolávajúcej sa na vyhlášku č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. V čase
prevodu správy štátneho majetku na žalovaného platila teda vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení
s národným majetkom. Uvedená vyhláška je teda predchodcom zákona č. 278/1993 o správe majetku

štátu v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 4 tejto vyhlášky s názvom „Príslušnosť na
právo hospodárenia s národným majetkom“ je uvedené v odseku 2 že: „Národné výbory prípadne
organizácie nimi riadené alebo spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným
majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostali
v celospoločenskom vlastníctve pre budúce úlohy“. Predmetom tohto sporu sú pozemky, ktoré sa

nachádzajú pod Nemocnicou Ružinov a v areáli tejto nemocnice. Tieto pozemky slúžili vždy pre účely
nemocnice. Uvedená vyhláška riešila práve takéto prípady, kedy mali určité nehnuteľnosti zostať v
celospoločenskom, teda v štátnom vlastníctve, pretože slúžili a slúžia pre účely nemocnice. Delimitáciou
prešli z GIB na právneho predchodcu žalovaného a to NSP Ružinov Bratislava všetky práva a povinnosti
z hospodárskej zmluvy uzatvorenej medzi GIB a právnym predchodcom žalovaného. Táto hospodárska

zmluva mala deklaratórny charakter, slúžila len ako podklad pre vklad do Katastra nehnuteľnosti, pričom
prevod týchto pozemkov bol uvedený v delimitačnom protokole. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa
čl. 8 ods.2 Ústavy Československej socialistickej republiky bol v čase schválenia investičného zámeru
na výstavbu Nemocnice Ružinov zo dňa 10.3.1976 č. Z-2589/76-C-22 ako najdôležitejšie spoločenské
zariadenia zahrnuté zariadenia školy a zdravotnícke zariadenia. Vymedzenie pojmu národného majetku

podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka konkrétne § 68 bol ešte širší. Vzťahy medzi štátom a
štátnymi socialistickými organizáciami k všetkému národnému majetku vrátane pôdy, boli podľa § 64
Hospodárskeho zákonníka založené na inštitúte správy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil, s výkladom
ustanovenia § 2 odsek 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí predneseným žalobcom tak, že jeho
znenie „Veci a majetkové práva podľa ods. 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona“,

sa vzťahuje aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č.
369/1990 Zb. právo hospodárenia bývalej Výstavby Hlavného mesta Bratislavy (ďalej aj VHMB). Súd
prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie § 2 odsek 7 zák. č. 138/1991 Zb., bolo aj v relevantnom
období od 1.5.1991 do 24.6.1992 v zákone č. 138/1991 Zb. a pre danú vec sa musí vychádzať z platnej
právnej úpravy v relevantnom čase, t.j. do prvej novely zákona o majetku obcí, teda do 24.6.1992.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 odsek 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP).

6. Rozsudok v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca. Súdu prvej inštancie vytýka,

že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nerozporuje kompetenciu Generálneho
investora Bratislavy vyplývajúcu zo zriaďovacej listiny tejto organizácie vystupovať v právnych vzťahoch
vo svojom mene, mať majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, mať spôsobilosť
nadobúdať práva a zaväzovať sa, avšak poukázal na samotné označenie účastníkov hospodárskej

zmluvy č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991, v ktorej je uvedené, že odovzdávajúcou organizáciou je Hlavné
mesto SR Bratislava zastúpené Generálnym investorom Bratislavy a nie Generálny investor Bratislavy.
Hlavné mesto SR Bratislava, v čase uzatvorenia hospodárskej zmluvy č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 ešte
nebolo vlastníkom pozemkov tvoriacich predmet uvedenej hospodárskej zmluvy, pretože tieto pozemkynadobudlo až na základe § 2 ods. 2,5,7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k 1.5.1991. Podľa názoru
žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyložil výpoveď svedkyne JUDr. N., poverenej zamestnankyne
Okresného úradu Bratislava (odbor katastrálny) k okolnosti prevodu správy nehnuteľností. Podľa súdu

prvej inštancie svedkyňa jasne deklarovala, že kataster skúmal, či konkrétna prevádzajúca organizácia
bolaoprávnenáksprávekonkrétnejnehnuteľnosti.Čovtomtokonkrétnomprípadeznamená,žekataster
skúmal, či Generálny investor Bratislavy na základe hospodárskej zmluvy č. 15/24/1991 bol oprávnený
previesť správu nehnuteľnosti na Nemocnicu s poliklinikou Ružinov. Žalobca namieta, že svedkyňa
sa vyjadrovala všeobecne k prevodu správy nehnuteľností a na otázku týkajúcu sa priamo prevodu

na základe hospodárskej zmluvy č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 sa k tomuto prevodu konkrétne vyjadriť
nevedela. Preto z tohto svedeckého dôkazu nevyplýva tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie, že
Generálny investor Bratislavy bol oprávnený na prevod správy nehnuteľností tvoriacich predmet spornej
hospodárskej zmluvy č. 15/24/91. Žalobca namieta aj to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí
žiadnymspôsobomnevyspriadalsdôkazomatosvýpisomzoriginálulistuvlastníctvač.XXXX,zktorého
vyplýva, že pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 40 200 m2, k. ú. Ružinov, ktorý bol taktiež predmetom

Hospodárskej zmluvy č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991, bol v čase uzatvorenia tejto zmluvy, ako majetok
Československého štátu v správe Správy telovýchovných a rekreačných zariadení NV hlavného mesta
SSR Bratislavy a nie v správe Generálneho investora Bratislavy, ktorý nemal žiadne oprávnenie s týmto
pozemkom nakladať. Práve z pôvodného pozemku parc. č. XXXXX/XX, o výmere 40. 200 m2, k. ú.
Ružinov, vznikli pozemky registra „C“ v k. ú. Ružinov, parc. č. XXXXX/XX,XX-XX,XXX,XXX,XXX, spolu

vo výmere 39 900 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ako vlastníctvo žalovaného, pričom v priebehu
konania upozorňoval na skutočnosť, že tieto pozemky sa vôbec nenachádzajú pod nemocnicou ani
v areáli Univerzitnej nemocnice Bratislava na Ružinovskej ulici, ale nachádzajú pod stavbou Zimného
štadióna V. Dzurillu na Ružinovskej ulici a v jeho okolí. Žalobca bol položkou výkazu zmien č. 100/92
zapísaný na LV č. XXXX, ako vlastník nehnuteľností v k. ú. Ružinov, pozemku registra „C“ parc. č.

XXXXX/XX-zast.plochyanádvoriaovýmere4893m2astavbysúp.č.XXXX-ZimnýštadiónV.Dzurillu,
ktorá sa nachádza na pozemkoch registra „C“ v k. ú. Ružinov, parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/
XX.Pozemkyregistra„C“vk.ú.Ružinov,parc.č.XXXXX/XXF.XXXXX/XXsúpredmetomtohtosúdneho
sporu a sú zapísané na LV č. XXXX, ako vlastníctvo žalovaného. Skutočnosť, že v prípade pozemkov
tvoriacich predmet hospodárskej zmluvy č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 došlo k nesprávnemu zápisu

týchto pozemkov na LV č. XXXX, ako vlastníctvo žalovaného vyplýva aj z vyjadrenia katastra, ktorý sa
v liste K2-XXX/XXXX zo dňa 19.7.2016 vyjadril k zápisu pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 40 200
m2, k. ú. Ružinov, na LV č. XXXX. V liste kataster skonštatoval, že predmetný pozemok bol na LV č.
XXXX zapísaný zmenou č. 159/83 zo dňa 21.7.1983 ako vlastníctvo Čs. štátu, správy telovýchovných a
rekreačných zariadení NV hl. mesta SSR Bratislavy. Na základe žiadosti Magistrátu hl. m. SR Bratislava

prijatej v zmysle § 2, 14 zákona č. 138/1991 Zb. bola položkou výkazu zmien č. 100/92 vykonaná zmena
vlastníka na LV č. XXXX, a ako vlastník bol zapísaný žalobca. Následne bola podľa vyjadrenia katastra
dňa 12.8.1992 predložená na zápis žiadosť Nemocnice s poliklinikou Ružinov, ktorej prílohou bola aj
HZ č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 medzi Hl. mestom SR Bratislava, ako odovzdávajúcou organizáciou a
NemocnicouspoliklinikouRužinov,akopreberajúcouorganizáciou.Zuvedenéhovyplýva,žekatasterpri

zápise pozemku parc. č. XXXXX/XX, o výmere 40. 200 m2, k. ú. Ružinov, na LV č. XXXX, ako vlastníctvo
NsP Ružinov pochybil, keď pri zápise predmetného pozemku najskôr ignoroval skutočnosť, že správcom
tohto pozemku je STARZ a nie Generálny investor Bratislavy, ktorý je v HZ č. 15/24/91 označený, ako
osoba zastupujúca žalobcu a ďalej kataster pochybil vtedy, keď najskôr správne zapísal, ako vlastníka
predmetného pozemku žalobcu na základe žiadosti zo dňa 6.12.1991, ktorým sa žalobca stal v zmysle §

2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. k 1.5.1991, ale neskôr predmetný pozemok zapísal na základe žiadosti
zodňanaLVč.XXXX, akovlastníctvožalovaného,atonazákladeHZč.15/24/91zodňa1.3.1991,ktorá
bola uzatvorená pred tým, ako sa žalobca stal vlastníkom predmetného pozemku. Žalobca poukázal
na to, že podľa § 3 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. v znení platnom do 24.6.1992 vlastníctvom obcí
sa nestávajú účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej

starostlivostisvýnimkouobjektovbudovanýchvakcii"Z",kuktorýmprávohospodáreniakudňuúčinnosti
osobitného predpisu patrilo národným výborom. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 písm. e) zákona č.
138/1991 Zb., v ktorom sa uvádza, že: „...objekty sú budované v akcii „Z“...“, žalobca je toho názoru,
že objektmi môžu byť podľa uvedeného zákonného ustanovenia len stavby, pretože len stavby možno
budovať. Preto sa žalobca domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď zastáva

názor, že žalobca sa nemohol stať vlastníkom pozemkov tvoriacich predmet tohto súdneho konania s
poukazom na ustanovenie § 3 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
žalovaným predložené hospodárske zmluvy, ktoré boli prílohami podania žalovaného zo dňa 26.7.2016,
sa týkajú pozemkov v k. ú. Ružinov, z ktorých boli geometrickým plánom vytvorené pozemky v k. ú.Ružinov,parc.č.XXXXX/X,XXXXX/X,XX,XX-XX,ocelkovejvýmere189.241m2,ktorébolipredmetom
Hospodárskej zmluvy č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991, a že pozemky v k. ú. Ružinov, pare. č. XXXXX/X,
XXXXX/X, XX-XX boli vo vlastníctve štátu a GIB, respektíve ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.

o obecnom zriadení, t .j. k 24.11.1990 VHMB, boli oprávnení spravovať tieto pozemky. Podľa názoru
žalobcu bola predmetná hospodárska zmluva uzatvorená medzi Hlavným mesto SR Bratislava, ako
odovzdávajúcou organizáciou a Nemocnicou s poliklinikou, ako preberajúcou organizáciou, preto podľa
žalobcu boli pozemky tvoriace predmet HZ č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 nesprávne zapísané na LV č.
XXXX, ako vlastníctvo žalovaného. Vlastníkom pozemkov v k. ú. Ružinov, parc. č. XXXXX/X, parc. č.

XXXXX/X, XX-XX, ktoré boli vo vlastníctve štátu, a ktoré spravoval GIB, resp. VHMB, sa stal podľa § 2
ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 43/1993 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 20.1.1993,
žalobca. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danom súdnom spore prebehlo rozsiahle

dokazovanie a bolo preukázané, že správa predmetných pozemkov, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, ktoré boli podmetom prevodu správy štátneho vlastníctva hospodárskou zmluvou 15/24/91 zo
dňa 1.3.1991, bola riadne prevedená na právneho predchodcu žalovaného a tieto pozemky mali zostať
v štátnom vlastníctve a išlo o pozemky, ktoré boli vylúčené na prevod vlastníckeho práva ex lege na
obce. Medzi stranami konania nebolo sporným, že Generálny investor Bratislavy bol plne oprávnený

podpísať hospodársku zmluvu ako právnická osoba, ktorá v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom
mene, má majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov a má spôsobilosť nadobúdať práva a
zaväzovať sa, keď tieto kompetencie GIB vyplývajú zo zriaďovacej listiny GIB. Podľa názoru žalovaného
je sporná hospodárska zmluva platná, keďže je uzavrel GIB vo vlastnom mene a nie ako zástupca
Hlavného mesta SR Bratislava - žalobca. Označenie žalobcu v hlavičke, na prednej strane hospodárskej

zmluvy je chybne uvedené, čo je zrejmé z toho, že na hospodárskej zmluve je IČO GIB a v závere
zmluvy je pečiatka GIB a nie Hlavného mesta SR Bratislava - žalobcu. Na druhej strane hospodárskej
zmluvy je podpis povereného zástupcu GIB, nie žalobcu. Čiže GIB nezastupoval Hl. mesto Bratislava
- žalobcu, ale v zmluvnom vzťahu konal sám za seba. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
zmluvnými stranami spornej hospodárskej zmluvy boli GIB a právny predchodca žalovaného. Žalovaný

sa nestotožni s argumentáciou žalobcu, že z výpovede svedkyne JUDr. N. (poverenej zamestnankyne
katastra, ktorá má dlhoročné skúsenosti so zapisovaním nehnuteľností aj podľa predchádzajúcej právnej
úpravy), priamo nevyplynulo, že GIB bol oprávnený na prevod správy nehnuteľností tvoriacich predmet
hospodárskej zmluvy, nakoľko podľa názoru žalobcu odpovedala všeobecne. Žalovaný poukázal na
jej odpoveď na otázku, čo kataster konkrétne skúmal pri prevode správy nehnuteľností v relevantnom

období, ktorú zodpovedala slovami: „Skúmali sme to, či ten konkrétny subjekt môže nakladať s tou
konkrétnou nehnuteľnosťou. Čiže údaje z katastra sme skúmali, to znamená skúmali sme vlastníka a
údaje o nehnuteľnosti, skúmali sme aj správu. Ak by niekto, kto nebol oprávnený požiadal o prevod
správy, tak taký záznam by sme v katastri nehnuteľností nevykonali." Preto podľa názoru žalovaného
GIB bol oprávnený na prevod správy predmetných pozemkov uvedených v spornej hospodárskej

zmluve.Žalovanýuviedol,žedelimitáciouprešlizGIBnaprávnehopredchodcužalovanéhovšetkypráva
a povinnosti zo spornej hospodárskej zmluvy. Hospodárska zmluva mala len deklaratórny charakter,
slúžila len, ako podklad pre vklad do katastra nehnuteľností, pričom prevod týchto pozemkov bol
uvedený v delimitačnom protokole.V zmysle realizovanej výstavby a následnom prevode nehnuteľností
na žalovaného bol vypracovaný GP č. 243-237-151-87, ktorým bol zameraný skutočný stav realizovanej

výstavby k usporiadaniu majetkových vzťahov k nehnuteľnostiam k záberu pozemkov vyplývajúcich
zo stavebného povolenia, a ako podklad na zápis jednak stavieb, ale aj pozemkov do KN, ako aj ku
kolaudácii. Prevod pozemkov sa realizoval v zmysle hospodárskej zmluvy. V uvedenom čase zrejme
došlo k prevereniu rozsahu vysporiadaného majetku zo strany GIB a realizovanému zameraniu, kde
bolo zistené, že skutočný záber pozemkov po výstavbe v zmysle GP č. 243-237-151-87 nie je identický

so stavom v hospodárskej zmluve z roku 1975, pri zábere 189. 241 m2 predstavuje dousporiadanie o
výmere 1. 041 m2 - 0,5 % z celkovej výmery, ktorá bola predmetom prevodu. Následne bola podpísaná
hospodárska zmluva č. 22/24/91/Šá medzi GIB (1.10.1991) a HŠM - Hydinárskym štátnym majetkom
(15.3.1992). Preto až po podpise tejto zmluvy bol zrealizovaný vklad hospodárskej zmluvy č. 15/24/91
doKNdňa12.8.1992.Žalovaný jetohonázoru,žekatastervuvedenomprípadenepochybil,údajenaLV,

evidenčných listoch a v hospodárskej zmluve v čase podania do katastra nehnuteľností uvedený prevod
umožňovali.Parcelyč.XXXXX/XX,XX-XX,XXX,XXX,XXXovýmere39900m2vzniklizpôvodnejparcely
č.XXXXX/XXuvedenejvhospodárskejzmluve č.15/24/91pozapísaníviacerýchgeometrickýchplánov.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že: „Tieto pozemky sa vôbec nenachádzajú pod nemocnicou vareáli Univerzitnej nemocnice Bratislava na Ružinovskej ulici, ale nachádzajú sa pod stavbou Zimného
štadióna K Dziriiiu na Ružinovskej ulici a v jeho okolí", a namieta, že uvedené pozemky sa nachádzajú
jednak v okolí Zimného štadióna V. Dzurillu, kde sa nachádza parkovisko najmä pre pacientov, ale taktiež

aj v okolí areálu Nemocnice Ružinov (príjazdová komunikácia na CPO, pavilón D, spojovacia chodba
medzi Monoblokom a pav. D, inžinierske siete...). Všetky parcely tvoriace predmet HZ boli správne
prevedené do správy žalovaného, respektíve jeho právneho predchodcu. Nehnuteľnosti uvedené v HZ
slúžia, aj majú slúžiť, na účely nemocnice Ružinov a pre jej pacientov. Napríklad jazero na parcele č.
XXXXX/X bolo zahrnuté v investičnom zámere, ako súčasť oddychovej časti pre pacientov Nemocnice

Ružinov. Čo sa týka zimného štadióna V. Dzurillu, ten sa nachádza na parcele XXXXX/XX (tá je vo
vlastníctve žalobcu - LV č. XXXX) a technické zázemie pre tento zimný štadión sa nachádzajú na
častiach parciel č. XXXXX/XX, XX, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX až v roku 2015. Predmetné
parcely XXXXX/XX,XX sú vo vlastníctve SR, v správe žalovaného. Žalovaný poukázal aj na to, že keď
sa previedla správa štátneho majetku na žalovaného v zmysle spornej hospodárskej zmluvy platila
Vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. V ustanovení § 4 tejto vyhlášky je

upravená príslušnosť na právo hospodárenia s národným majetkom a vyplýva z neho a aj z logiky veci,
že sporné pozemky mali zostať v celospoločenskom, t.j. štátnom vlastníctve a v správe žalovaného.
Celospoločenský záujem tak pri podpise predmetnej hospodárskej zmluvy zo dňa 1.3.1991, ako aj
v dnešnej dobe vyžaduje aby pozemky, ktoré boli predmetom tejto hospodárskej zmluvy zostali vo
vlastníctveSRvsprávežalovaného,nakoľkoslúžiaúčeluštátnejnemocniceaslužbamistýmspojenými.

Podľa § 66 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a § 7 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č.
156/1975 Zb. o správe národného majetku bola organizácia povinná previesť správu tej organizácii,
ktorá ju potrebuje pre svoju činnosť. V zmysle vyhlášky FMF č. 156/1975 Zb. bolo povinnosťou previesť
správu nehnuteľného majetku na organizáciu určenú právoplatným územným rozhodnutím. Zákon č.
138/1991 - o majetku obcí bol účinný až od 1.5.1991, teda po podpise spornej hospodárskej zmluvy, a

preto podľa názoru žalovaného, žalobca nesprávne tvrdí, že účinnosťou tohto zákona došlo k prevode
vlastníctva štátneho majetku na obce. Žalovaný trvá na tom, že aj keby GIB nepreviedol pozemky na
žalobcu, tieto pozemky mali ostať v štátnom vlastníctve a v správe tej organizácie, ktorá ju potrebuje
pre svoju činnosť.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného nesúhlasí s jeho názorom, že v konaní bolo
preukázané, že správa predmetných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli predmetom
prevodu správy štátneho vlastníctva hospodárskou zmluvou č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991, bola riadne
prevedená na právneho predchodcu žalovaného, pričom zmluvnými stranami tejto zmluvy boli GIB a
právny predchodca žalovaného a nie Hlavné mesto SR Bratislava. Skutočnosť, že odovzdávajúcou

organizáciou malo byť v hospodárskej zmluve 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 Hlavné mesto SR Bratislava
a nie GIB vyplýva aj z označenia odovzdávajúcej organizácie v iných hospodárskych zmluvách
uzatvorených v tom istom období, ako hospodárska zmluva, ktoré na výzvu súdu predložil GIB, v
ktorých bol ako odovzdávajúca organizácia označený priamo GIB a nie Hlavné mesto SR Bratislava
zastúpenéGIB-om,akojetovprípadehospodárskejzmluvy č.15/24/91.Žalobcarozporujeajvyjadrenie

žalovaného, že svedkyňa JUDr. N. poverená zamestnankyňa Okresného úradu Bratislava, odbor
katastrálny deklarovala, že kataster skúmal, či konkrétna prevádzajúca organizácia bola oprávnená na
prevod správy konkrétnych nehnuteľností. Podľa žalovaného to znamená, že kataster skúmal, či GIB
na základe HZ bol oprávnený previesť správu nehnuteľností na žalovaného. Nakoľko došlo k prevodu
správy z GIB na žalovaného, GIB bol oprávnený na prevod správy predmetných pozemkov uvedených

v hospodárskej zmluve aj v danom konkrétnom prípade. Podľa názoru žalobcu sa JUDr. N. vyjadrovala
k prevodu správy len všeobecne a nevyjadrovala sa ku konkrétnemu prevodu správy na základe
hospodárskejzmluvyč.15/24/91zodňa1.3.1991,očommásvedčiťajzápisnicazpojednávania,vktorej
je zaprotokolovaná otázka splnomocnenej zástupkyne žalobcu adresovaná svedkyni, ktorá sa týkala
pozemku parc. č. XXXXX/XX vo výmere 40. 200 m2, ktorý bol jedným z pozemkov tvoriacich predmet

prevodu hospodárskej zmluvy č. 15/24/91, pričom svedkyňa sa k prevodu tohto konkrétneho pozemku
nevedela vyjadriť, takže k okolnostiam týkajúcim sa priamo prevodu na základe hospodárskej zmluvy
č. 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Žiadny z pozemkov pôvodnej parcely č.
15294/13, podľa hospodárskej zmluvy sa v areáli Nemocnice Ružinov nenachádza, čo zdokumentoval
snímkou z orlofotomapy. Na týchto pozemkoch sa nachádza len Zimný štadiónom V. Dzurillu, jeho

prístavba,parkoviskopredtýmtoštadiónomaverejnázeleň.Skutočnosť,žeparkoviskonachádzajúcesa
pred Zimným štadiónom V. Dzurillu využívajú najmä pacienti navštevujúci Nemocnicu Ružinov vyplýva
z toho, že Nemocnica Ružinov parkoviská nachádzajúce sa pred nemocnicou dala do nájmu komerčnej
firme, ktorá pred vjazdmi na parkoviská osadila rampy a za parkovanie od pacientov vyberá poplatky.Návštevníci nemocnice Ružinov parkujú nie len na parkovisku pred Zimným štadiónom V. Dzurillu, ale
parkujú nadivoko aj na pozemku parc. č. XXXXX/XX, ktorý by mal slúžiť ako verejná zeleň. Pozemok
parc. č. XXXXX/XX o výmere 40. 200 m2, k. ú. Ružinov, ktorý bol predmetom hospodárskej zmluvy č.

15/24/91 zo dňa 1.3.1991, bol v čase uzatvorenia tejto zmluvy zapísaný na LV č. XXXX, ako majetok
Československého štátu v správe Správy telovýchovných a rekreačných zariadení NV hlavného mesta
SSR Bratislavy a nie v správe Generálneho investora Bratislavy, ktorý nemal žiadne oprávnenie s týmto
pozemkom nakladať. V priebehu konania nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
opak. Žalovaný ďalej uviedol, že v § 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 1.5.1991

je explicitne uvedené, čo sa nestáva vlastníctvom obcí. Pod jednotlivými písmenami je tu uvedené,
čo sa vlastníctvom obce nestáva. V § 3 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. je uvedené: „...s výnimkou
objektov budovaných v akcii „Z“...“, preto je žalobca toho názoru, že objektmi v kontexte tohto zákonného
ustanovenia nemôžu byť pozemky, ktoré sa nebudujú, ale objektmi sa pre účely tohto zákonu rozumejú
len stavby, ktoré možno budovať. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného,
že nemohol nadobudnúť pozemky tvoriace predmet HZ č. 15/24/91, pretože išlo o účelové objekty

občianskej vybavenosti pre potreby zdravotníctva.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 odsek 1 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s § 219 CSP) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

10. Z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 1.3.1991 bola medzi
odovzdávajúcou organizáciou označenou ako Hlavné mesto SR Bratislava, zastúpené Generálnym

investorom Bratislava (ďalej aj BIB), so sídlom Rezedova ul. č. 1, Bratislava, IČO: 69 8 393 (sú to
identifikačné údaje GIB) a preberajúcou organizáciou Nemocnica s poliklinikou Ružinov, so sídlom
Ružinovská ul. č. 6, Bratislava, uzavretá hospodárska zmluva, podľa § 347 zákona č. 109/1964 Zb.
Hospodársky zákonník (ďalej aj HZ), o prevode práva hospodárenia s národným majetkom označeným
pod bodom 1 zmluvy, ako nehnuteľnosti v katastrálnom území Ružinov, parcelné čísla XXXXX/X záber

21.283 m2, číslo XXXXX/XX záber XX.XXX W., Č. XXXXX/XX E. XX.XXX W., Č. XXXXX/XX E. XX.XXX
W., Č. L. XXXXX/X E.Z. XX.XXX W., Č. XXXXX/XX E. XX.XXX W., Č. XXXXX/XX E. X.XXX W., Č.
XXXXX/XX E. XXX W., Č. XXXXX/XX E. XX.XXX W., Č. XXXXX/XX E. X.XXX W., Č. XXXXX/XX E.
XX.XXX W., Č. XXXXX/XX E. X.XXX W., Č. XXXXX/XX E. XX W., Č. XXXXX/XX E. XXX W., Č. XXXXX/
XX E. XXX W., Č. XXXXX/XX E. X.XXX W., Č. XXXXX/XX E. XXX W., Č.M. XXXXX/XX E. X.XXX W., Č.

XXXXX/XX E. X.XXX W., Č. XXXXX/XX E. X.XXXX W., M. XX.XXXX W.. Tieto pozemky boli v období po
uzavretí danej hospodárskej zmluvy delené a boli z nich vytvorené nové pozemky, tak, ako sú označené
v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa bodu 2 danej hospodárskej zmluvy sa právo hospodárenia
prevádza ku dňu 1.3.1991. Dôvodom prevodu označeným v zmluve bolo majetkovo právne usporiadanie
pozemkov Nemocnice s poliklinikou Ružinov, identifikované v geometrickom pláne č. 243-237-161-87.

Zmluvu za odovzdávajúcu organizáciu GIB podpísal Ing. S. M., poverený vedením organizácie a za
preberajúcu organizáciu O. B.E., riaditeľ nemocnice. Organizácia Generálny investor Bratislavy vznikla
na základe uznesenia Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy z 30.5.1990, ako rozpočtová
organizácia Národného výboru hlavného mesta SR Bratislava ku dňu 1.1.1991 s tým, že k tomuto dňu
na GIB prešli všetky práva a záväzky zrušenej organizácie Výstavby hlavného mesta SR Bratislavy.

Zo zriaďovacej listiny organizácie Generálny investor Bratislavy vyplýva, že je právnickou osobou s
definovaným predmetom činnosti, podľa ktorého, okrem iných činností zabezpečuje aj majetkovo -
právne vysporiadania s tým, že preberá záväzky svojho právneho predchodcu (Výstavby hlavného
mesta SR Bratislavy). Medzi stranami konania nebolo sporným (upozornil na to žalobca aj v odvolaní
proti rozsudku), že pozemky identifikované žalobcom podľa ich označenia v hospodárskej zmluve č.

15/24/91, ako pozemky parcelné čísla XXXXX/X,XXXXX/X,XX-XX boli k času uzavretia hospodárskej
zmluvy č. 15/24/91, dňa 1.3.1991 vo vlastníctve Československej republiky a že tieto boli spravované
Generálnym investorom Bratislavy, respektíve ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení (24.11.1990) Výstavbou hlavného mesta SR Bratislavy.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca odvodzoval dôvodnosť svojich nárokov od neplatnosti
hospodárskej zmluvy číslo 15/24/91 zo dňa 1.3.1991 spočívajúcej jednak v tom, že v nej bol označený,
ako odovzdávajúca organizácia zastúpená Generálnym investorom Bratislavy, pričom v skutočnosti
takto nekonal a Generálneho investora Bratislavy k takémuto konaniu ani nesplnomocnil a ďalej vtom, že Generálny investor Bratislavy previedol do správy (previedol právo hospodárenia) preberajúcej
organizácie aj nehnuteľnosť, pozemok číslo XXXXX/XX vo výmere 40. 200 m2, ktorý však Generálny
investor Bratislavy nespravoval, pretože k času uzavretia hospodárskej zmluvy č. 15/24/91 dňa

1.3.1991 mala k tomuto pozemku právo hospodárenia Správa telovýchovných a rekreačných zariadení
Národného výboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
podľa spornej hospodárskej zmluvy v prípade jej neplatnosti mal žalobca podľa jeho názoru nadobudnúť
na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý bol účinným
od 1.5.1991.

12. Vzťahy pri hospodárskom styku upravoval k času uzavretia hospodárskej zmluvy č.15/24/91 dňa
1.3.1991 zákon číslo 109/1964 Zb. - Hospodársky zákonník. Predmetom spornej hospodárskej
zmluvy boli pozemky vo vlastníctve Československého štátu, ktorý svoje vlastníctvo vykonával aj
prostredníctvom inštitútu práva hospodárenia s národným majetkom upraveným v ustanoveniach § 64
a nasledujúce Hospodárskeho zákonníka. Prevody práva hospodárenia s národným majetkom mimo

obvyklého hospodárenia sa vykonávali hospodárskou zmluvou (§ 68 HZ). Podľa § 347 odsek 1 HZ
musí hospodárska zmluva o prevode práva hospodárenia obsahovať určenie prevádzaného majetku,
určenie dňa prevodu, výšku odplaty alebo dohodu o bezplatnosti prevodu; to však neplatí, pokiaľ
je prevod podľa právneho predpisu bezplatný. Podľa odsek 2 citovaného ustanovenia hospodárska
zmluva vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 1. V hospodárskej zmluve sa

ďalej uvedú názvy orgánov oprávnených dať súhlas na prevod, pokiaľ je taký súhlas potrebný podľa
právneho predpisu, hodnota prevádzaného majetku podľa účtovníckych údajov, dôvod prevodu, práva
a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú (§ 347 odsek 3 HZ).
Podľa § 20 odsek 1 HZ je právnym úkonom každé konanie alebo iné správanie, z ktorého vyplýva,
vôľa založiť, zmeniť, zrušiť alebo zachovať práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takým

prejavom spájajú. Organizácie v hospodárskom práve mohli uskutočňovať právne úkony, ak mali právnu
subjektivitu, ktorú organizácia Generálny investor Bratislavy nesporne mala. Nesporné bolo v danej veci
aj to, že k nehnuteľnostiam, pozemkom parcely čísla XXXXX/X,XXXXX/X,XX-XX, ktoré tvorili predmet
hospodárskej zmluvy vykonával právo hospodárenia GIB (žalobca na to poukázal aj v odvolaní) a teda
on bol legitimovaným subjektom k prevodu práva hospodárenia na preberajúcu organizáciu. Predmetná

hospodárska zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti (určenie prevádzaného majetku, určenie
dňa prevodu a dohodu o bezodplatnosti) a zrozumiteľnosť označenia odovzdávajúcej osoby je ne
odvoditeľná od úkonu podpísania zmluvy, keď v závere hospodárskej zmluvy je označený len Generálny
investor Bratislavy s podpisom v jeho mene konajúcej osoby. Označenie osoby žalobcu v úvode zmluvy
v kontexte obsahu celej zmluvy, ktorý treba vykladať v súlade s povahou konania, o ktoré ide (§ 20

odsek 2 HZ) nie je aj podľa názoru odvolacieho súdu takou vadou predmetnej hospodárskej zmluvy,
ktorá by spôsobila jej neplatnosť. Preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom
napadnutá predmetná hospodárska zmluva nie je neplatná. Z uvedeného potom vyplýva, že okamihom
uzavretia spornej hospodárskej zmluvy, teda od 1. 3.1991 prešlo právo hospodárenia k nehnuteľnostiam
označeným v tejto zmluve na žalovaného a to aj so všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyvolali

neskoršie legislatívne zmeny týkajúce sa nadobudnutého práva hospodárenia s národným majetkom.

13. Žalobca v súdnom spore namietal a predmetná námietka sa stala aj jeho odvolacím dôvodom, že
nehnuteľnosť - parcela č. XX XXX/XX vo výmere 40. 200 m2 bola nespôsobilým predmetom prevodu
podľa prejednávanej hospodárskej zmluvy, pretože GIB nedisponoval právom hospodárenia k tomuto

pozemku, keď toto právo mala organizácia jeho právneho predchodcu a to Správa telovýchovných a
rekreačných zariadení Národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej aj STARZ), čo vyplýva
z pôvodného listu vlastníctva č. 1666, okres Bratislava II.

14.Vsporovomkonaní,prektoréplatíprejednávaciazásadaatakýmjeajtotokonanie,jezásadnevecou

strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. V sporovom
konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania. Povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť preto zaťažuje každú zo sporových strán, keď každá z nich musí v závislosti od hypotézy
právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej
prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktorý bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných dôkazov. Rovnaké následky
postihnú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie
vykonaných dôkazov súdom vyznelo nakoniec tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkovýchtvrdení strany sporu. Civilný proces vychádza z dôkazného bremena, ako procesnej zodpovednosti
strany sporu za výsledok sporu, ak je tento určený výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný
zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy strany sporu splnia

svojupovinnosťtvrdeniaaajpovinnosťdôkaznú.Jehopravýmcieľomjeumožniťsúduvydaťrozhodnutie
i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, pre spor rozhodujúca nebola (v zmysle, že ani nemohla
byť) preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver
o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch (tzv.
dôkazná núdza) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného

práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

15. Napadnutá hospodárska zmluva, ako to vyplýva z jej ustanovenia o dôvode prevodu, reflektovala
na usporiadanie pozemkov Nemocnice s poliklinikou Ružinou, identifikovaných v geometrickom pláne č.
XXX-XXX-XXX-XX z 14.3.1989 (č. l. 23 a 281 spisu). Podľa jeho obsahu (strana 2) malo byť z parcely
č. XXXXX/XX vo výmere 40. 270 m2 evidovanej na liste vlastníctva XXXX zabraných 70 m2, ako nové

diely čísla 36 a 37, s tým, že 8 m2 prechádza do parcely č. XXXXX/X a 62 m2 prechádza do parcely
č. XXXXX/XX, obidve v užívaní organizácie Výstavba hlavného mesta Bratislavy. Zvyšná výmera 40
200 m2 mala zostať v užívaní doterajšieho užívateľa, bez označenia konkrétnej osoby. Na záverečnej
strane geometrického plánu je uvedený konečný stav, podľa ktorého parcela č. XXXXX/XX vo výmere
40. 200 m2, a parcely č. XXXXX/XX, XXXXX/X sú v užívaní organizácie Výstavby hlavného mesta

Bratislavy. Z listu vlastníctva č. 1XXX (č. l. 276) vyplýva, že STARZ bol užívateľom parcely č. XXXXX/
XX vo výmere 40 270 m2. Právo hospodárenia s týmto pozemkom v rozhodnej dobe, teda uzavretia
napadnutej hospodárskej zmluvy bolo možné previesť na základe hospodárskej zmluvy o prevode práva
hospodárenia (§ 68 § 347 HZ). Takáto zmluva (ani iná zmluva) v súdnom spore predložená nebola.
Žalobca, respektíve jeho právny predchodca bol zriaďovateľom tak GIB, ako aj STARZ, a teda by mal

alebo mohol disponovať s dokladmi týchto organizácii. Tvrdí, že zmluva uzavretá nebola, ktoré tvrdenie
sapreukázaťnedá,keďniejemožnéreálnepreukázaťneexistenciuprávnejskutočnosti.Tototvrdeniasa
však dostáva do logického rozporu s ďalším tvrdením žalobcu o tom, že nie je sporné, že GIB, alebo jeho
právny predchodca VHMB vykonával ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, t. j. ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia so všetkými pozemkami, označenými podľa ich

určenia v napadnutej hospodárskej zmluve, ako parcely čísla XXXXX/X,XXXXX/X,XX-XX ( poukázal na
to aj v odvolaní), a pritom do parciel č. XXXXX/X F. Č.. XXXXX/XX bola odčlenená podľa geometrického
plánu č. XXX-XXX-XXX-XX z 14.3.1989 časť z parcely č. XXXXX/XX vo výmere spolu 70 m2. Žalobca
teda sám urobil nesporným, že GIB mal právo hospodárenia k časti parcely č. XXXXX/XX, pričom toto
právo mohol získať takisto len prevodom práva hospodárenia s pozemkom parcelné číslo XXXXX/

XX. V súdnom spore absentuje dôkaz o nadobudnutí práva hospodárenia týchto 70 m2 Generálnym
investorom Bratislavy, napriek tomu žalobca toto právo hospodárenia GIB nespochybňuje. STARZ
nadobudol právo hospodárenia s pozemkom - parcela č. XXXXX/XX od organizácie Záhradníctvo a
rekreačné služby hospodárskou zmluvou o prevode národného majetku č. XXXX/XX ku dňu 1.1.1983
vo výmere 47. 844 m2 (č. l. 20 spisu). K časti tejto parcely podľa geometrického plánu č. XXXXX vo

výmere 7.574 m2 ( 47. 844 m2 mínus 7.574 m2 = 40 270 m2) previedol STARZ dňa 1.10.1985 právo
hospodárenia na Výstavbu hlavného mesta Bratislava (č. l. - 417 spisu). Žalovaný odvodzoval svoje
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, k parcele č. XXXXX/XX od nadobúdacieho titulu hospodárskej
zmluvy č.15/24/91 zo dňa 1.3.1991, ktorá vychádza z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, a v
ktorého závere je právny predchodca GIB (VHMB) definovaný, ako užívateľ spornej parcely č. XXXXX/

XX vo výmere 40.200 m2, a aj ako užívateľ odčlenených 70 m2. Pri takto ustálenom skutkovom
stave veci, keď GIB vykonával právo hospodárenia so sporným pozemkom, pri absencii zmluvy o
prevode práva hospodárenia k pozemku - parcele č. XXXXX vo výmere 40. 270 m2, ktoré právo žalobca
rozporuje len čiastočne a to k výmere 40. 200 m2, a keď žalobca jeho tvrdenie o nedostatku práva
hospodárenia GIB so sporným pozemkom nepodporil žiadnym dôkazom, z ktorého by bolo možné

vyvodiť aj reálne právo užívania spornej parcely, respektíve právo hospodárenia s týmto pozemkom
organizáciou STARZ nie je možné nespochybniteľne ustáliť, že k času uzavretia hospodárskej zmluvy
č.15/24/91, dňa 1.3.1991 ( teda 2 roky po vypracovaní geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX)
organizácia GIB nebola legitimovaná k prevodu práva hospodárenia s týmto pozemkom na žalovaného,
ažetotoprávopatriloinejosobe(STARZ),odktorejbysižalobcaodvodilsvojevlastníckeprávokspornej

nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu sa potom stáva bezpredmetným riešenie otázky charakteru nehnuteľnosti
z pohľadu jej spôsobilosti prejsť do vlastníctva obce.16. Preto obsah odvolania žalobcu z dôvodov vyššie uvedených nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záveru napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali vo výroku
napadnutého rozsudku vecnú správnosť právneho záveru, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil .

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262

odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).