Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. august 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/155/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010320
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4210010320.19

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného F. F. a spol., pre
trestný čin vydierania § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 30.08.2018 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

Obžalovaní:
1/ F. F. , narodený XX.XX.XXXX v W.,
trvale bytom F., O. XXXX/X,

2/ X. U. , narodený XX.XX.XXXX v N. nad M.,
trvale bytom M. nad M., N. XX/XXX,

3/ P. T. , narodený XX.XX.XXXX v A. W.,
trvale bytom N. nad M., ul. Q. XXX/X,
4/ F. P. , narodený XX.XX.XXXX v O.,
trvale bytom N. č. XXX a

5/ P. C. , narodený XX.XX.XXXX v N. nad M.,
trvale bytom M. nad M., ul. C.
Y. XXX/X,

spod obžaloby Okresného prokurátora Komárno zo dňa 01.06.2010 pod sp. zn. 2Pv 126/09, podanej na
Okresný súd Komárno dňa 01.06.2010 a postúpenej na Okresný súd Nitra dňa 29.11.2010, pre skutok
v obžalobe v bode 1/ právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona č.140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mali dopustiť
na tom skutkovom základe, že:

„v presne nezistenom čase v mesiaci september roku 2003 po tom, ako obvinený F. F. nadobudol
presvedčenie, že H. I. ušiel do C. republiky s peniazmi zo spotrebného úveru, ktorý si mal poškodený
vybaviť za účelom splatenia fiktívneho dlhu obvinenému F. F., obvinený F. F. prikázal G. O. a obvinenému
F. P. priviezť poškodeného H. I. z C. republiky pod zámienkou podpísania dokladov týkajúcich sa dlžoby,
na základe čoho G. O. a obvinený F. P. v nočných hodinách presne nezisteného dňa v mesiaci september
XXXX na vozidle X. Q. priviezli poškodeného H. I. z F. na územie X. republiky, následne podľa príkazu
obvineného F. F. zaviezli poškodeného H. I. do F. do rekreačného zariadenia D., kde obvinený F. Monka,
obvinený P. C., obvinený P. T. a G. O. poškodeného fyzicky napádali, udierali ho päsťami do tváre,
hrudníka, pričom obvinený P. T. sa mu vyhrážal, že ak pôjde na políciu, niekoho z rodiny mu zabijú, sestry
mu predajú, následne poškodeného zamkli v izbe ubytovacieho zariadenia D., po príchode obvineného
F. F. tento mu spútal ruky za chrbtom, opaskom a drôtom mu zviazal nohy, a pritom poškodenému

neustále zdôrazňoval, že keď niekto niekomu dlhuje peniaze a nesplatí, za to sa zabíja, spomenul mu
pritom úver, následne poškodenému na zadnej časti hlavy začal zapaľovačom páliť vlasy, následne
obvinený P. C. a obvinený X. U., ktorí stáli pred dverami izby, na príkaz obvineného F. F. priniesli
kombinačky, ktorými obvinený F. F. začal poškodenému stláčať prsty na rukách, po týchto útokoch a
vyhrážkach poškodený H. I. musel sľúbiť obvinenému F. F., že si dlh odpracuje v nasledujúcich troch
mesiacoch v stolárskej dielni v objekte bývalého štátneho majetku v M. nad M., a to pod dozorom G. O.
a obvineného X. U., pričom poškodený H. I. po pustení z F. aj pracoval v stolárskej dielni pre obvineného
F. F. do decembra XXXX,

o s l o b o d z u j ú,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

II.
E.
X. U. , narodený XX.XX.R. v N. nad M.,
trvale bytom M. nad M., N. XX/XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v presne nezistenom čase si zadovážil a v záhrade pri rodinnom dome v M. nad M. na ulici X.
armády č. XXX vypestoval rastliny známej ako konope siate (I. sativa L.), ktoré následne zozbieral a
prechovával u seba v mieste svojho trvalého bydliska až do XX. marca XXXX, kedy bola príslušníkmi F.
zboru vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bola zaistená kovová fajka s obsahom malého množstva
látok kanabinoidného typu, ďalej lepenková krabica obsahujúca XXX gramov rastlinného materiálu
konope, z toho XX gramov použiteľného materiálu s obsahom X,X% hmotnostných tetrahydrokanabinolu
(S.), pričom z uvedeného množstva by bolo možné vyrobiť najmenej XXX kusov marihuanových
cigariet, pričom rastliny rodu I. sú zaradené v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

t e d a :

neoprávnene si omamnú látku zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu.

t ý m s p á c h a l :

trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a
obchodovania s nimi podľa § X87 odsek 1 písmeno b), písmeno d) S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení
neskorších predpisov.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

F. § X87 odsek X S. zákona a § 40 odsek X S. zákona trest odňatia slobody vo výmere X (šesť) mesiacov.

F. § 58 odsek X písmeno a) S. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
F. § 59 odsek 1 S. zákona mu určuje skúšobnú dobu na 1(jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby E. prokurátora v O., postúpenej z E. súdu O. na E. súd A. dňa XX.XX.XXXX
pod č. X Pv XXX/XX/XXXX, prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným F. F., X. U., P. T., F. P. a P.
C. a na hlavných pojednávaniach v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vykonal rozsiahle dokazovanie
výsluchmi obžalovaných, výsluchom poškodeného H. I., svedkov T. F., P. O., U. Koňucha a T. F. , S.
O., F. O., H. C., G.. Q. P., G.. F. M., G.. U. W., U. X., výsluchom znalcov F.. U. I., P.. F. Q. a P.. Q. O. a
prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Ad I.:
E. F. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a spáchanie skutku kategoricky poprel.
V podrobnostiach poukazoval na významné nedostatky vyšetrovania ako aj výsledky dokazovania a
domáhal sa zabezpečenia dôkazov svedčiacich v jeho prospech a preukazujúcich, že v čase, kedy malo
prísť ku spáchaniu skutku, pravdepodobne ani nebol na území SR. W. sa tvrdením, že svedok G. O.
ho chcel vydierať a použil na to poškodeného H. I., spoločne nahrali záznam na videokazetu a uviedli
mu, že pokiaľ nezaplatí, predložia videokazetu polícii.

E. X. U. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že
zo strany vyšetrovateľov pociťoval určitý fyzický nátlak, pretože mali za to, že skutok sa stal, že sa vlastne
musel stať a výrazným spôsobom zneužili situáciu, že bol dovtedy bezúhonnou osobou, ktorá nemala
žiadny konflikt so zákonom a v priebehu konfrontácie sa k nemu správali tak, že jeho výpoveď musela
mať podobu, aká im vyhovovala.
E. rozpory, ktoré vznikli s jeho výpoveďami z prípravného konania vysvetlil tak, že otázky zo strany
vyšetrovateľa boli rozsiahle a boli zámerné a tak nie je možné vyvodiť, na ktorú zo skutočností odpovedal.
N., že nikdy nikoho a teda ani H. Chyla nenapadol a nikdy nikoho, teda ani I., nevydieral.
Ku skutku v bode 2/ obžalovaný vypovedal, že morálne sa necíti vinný, že to mal doma a pripustil, že to
teda asi prechovával, ale podľa jeho názoru je zákon napísaný dosť zle a dodal, že v tom čase bol chorý
a všemožne hľadal prostriedky, ktoré by mu pomohli sa uzdraviť a tak sa na internete dopracoval k istým
podkladom, v dôsledku ktorých chcel tento alternatívny spôsob liečby vyskúšať. Z osobnej skúsenosti
potvrdil, že z časti mu to asi pomohlo, ale keďže je nefajčiar a tá látka sa aplikuje predovšetkým fajčením,
tak od jej ďalšieho užívania sám a dobrovoľne upustil. I. bolo, že to nechal všetko na povale v rodinnom
dome rodičov v M. nad M., kde to bolo aj v rámci domovej prehliadky zaistené, pričom rastliny našiel
na prechádzke pri rieke M..

E. P. T. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol že si nespomína, že by sa niekedy v
septembri XXXX nachádzal v F. a vôbec netuší, prečo H. I. rozpráva a tvrdí veci, ktoré sú uvedené v
obžalobe. X. F., U., P. a C. pozná, ale nevedel uviesť, ako dlho. T., že v roku XXXX mal vážnu dopravnú
autonehodu, v dôsledku ktorej bol XX dni v kóme, mal rozsiahle zranenia, konkrétne aj na mozgu a v
dôsledku toho si viacero vecí nepamätá a aj sa vyhýba akýmkoľvek konfliktom.

E. F. P. vypovedal dňa XX.XX.XXXX, že žiaden skutok sa nestal a viac nevedel, čo by k tomu povedal,
bolo to už všetko dávno. V F. bol raz, ale už nevedel, z akého dôvodu ani za akých okolností a ani kto tam
bol a či tam niekto bol s ním. H. I. pozná z konfrontácie, predtým ho asi nepoznal. Zo spoluobžalovaných
pozná F. F., X. U. a tiež P. T., ale nevedel odkedy a ani za akých okolností sa zoznámili, nič bližšie k
nim uviesť nevedel. C. videl raz pri výsluchu, predtým sa nevideli. G. O. pozná, párkrát ho videl, ale
vyjadriť sa k nemu nevedel.
H. s výpoveďami z prípravného konania vysvetlil odstupom času a pripustil, že pri návrate z C. republiky
späť na X. sa s ním a O. viezol možno aj H. I., ktorý však bol vo vozidle dobrovoľne a bez nátlaku.

E. P. C. uviedol dňa XX.XX.XXXX ku skutku, že sa nestal, celé to bolo vykonštruované. Na všetko ho
naviedol G. O., ktorý sa mu vyhrážal, že v dôsledku toho, že zbil H. I., zabezpečí proti jeho osobe dôkazy
od lekárov a všelijakých ďalších známych, pokiaľ sa nepridá na jeho stranu v akcii proti F. F. a vyhrážal
sa mu, že spraví z neho obvineného za skutok proti H. I.. T. ho k vyhotoveniu nahrávky, obsahom ktorej
bolo usvedčenie F. F., čo mal urobiť ako výmenu za to, že ho O. nepôjde oznámiť na políciu, že zbil H. I..
F., že v tejto veci bol viackrát vypočutý a aj konfrontovaný, ale vo všetkých výpovediach uvádzal
skutočnosti len pod nátlakom G. O., teda ako si želal, aby proti F. a ostatným vypovedal. S H. I. sa o
tejto veci nerozprával a nevedel sa vyjadriť, prečo H. I. vypovedal zhodne ako on. H. I. udrel kvôli tomu,
že nielen jemu ale aj ostatným chlapcom bol dlžný peniaze, ktoré nevyplatil. H. I. bol gambler. N. inú
roztržku s I. nemal.
Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vysvetlil rozpory vo výpovediach tak, že napriek tomu, že bol
vypočúvaný s odstupom troch rokov, stále pociťoval strach a aj istý rešpekt, pretože O. svoje vyhrážky
myslel vážne a výpoveď v prípravnom konaní robil s vedomím, že potrebuje ochrániť seba aj svoju rodinu.

F. H. I. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na okolnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe,
ho nahovoril G. O. a donútil ho opísať ich takým spôsobom. F., že ho veľmi mrzí, že klamal a všetkým
sa ospravedlnil, najmä F. F.. Dodal, že výpoveď chcel zmeniť už pred troma rokmi, ale nikto ho nechcel
počúvať. W. mladý a mal strach, pretože G. O. nie je normálny, je to zákerný človek.
Na doplňujúce otázky uviedol, že v období mesiaca september XXXX bol v F. v zariadení s názvom D.
a bol závislý na hracích automatoch. F. príchodom do F. ho bol v F., kde sa vtedy nachádzal, vyzdvihnúť
G. O., pričom sa spolu riadne opili a G. O. mu zapálil vlasy a následne to chcel použiť proti F. F., pretože
chcel od neho dostať aspoň milión korún. V F. zameriaval nábytok, stratil v tom období občiansky preukaz
a vlastne všetko, čo v tejto veci v prípravnom konaní vypovedal, bola lož, s ktorou žil osem rokov.
K prečítaným výpovediam z prípravného konania a k rozporom, ktoré vznikli, uviedol, že celé to bolo
vymyslené cez G. O., hanbí sa za ich obsah, pretože v F. nebol nasilu, nikto ho nespútal, nikto mu
nestláčal prsty, nemal žiadne modriny, celý priebeh skutku je vymyslený a zopakoval, že sa bál, a preto
tak vypovedal.

X. T. F. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nemá vedomosť o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobe. V mesiaci september XXXX a ani inokedy nemal žiaden otvorený konflikt so žiadnym
obžalovaným a ani s poškodeným H. Chylom, či so svedkom G. O..

X. P. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX k veci uviedol, že o skutku nevie nič a o jeho
podrobnostiach len to, čo bolo prečítané z obžaloby.
H. s svojimi skoršími výpoveďami vysvetlil tak, že pokiaľ ide o sumu X.XXX.XXX,-Sk, ktorú chcel O.
získať od obžalovaného F., tak pre odstup času na to už zabudol a potvrdil, že malo ísť o nejakú
videokazetu, ktorou chcel O. obžalovaného F. vydierať.

X. U. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že o skutku nevie povedať nič a k tomu, čo
mu bolo oboznámené z obžaloby, sa vyjadriť nevedel.

X. T. F. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že o skutku vôbec nič nevie.

X. S. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že vzhľadom na odstup času, ktorý
uplynul od samotného skutku, si už podrobnosti nepamätá a v plnom rozsahu sa odvolal na svoju
výpoveď z prípravného konania a dodal, že podľa neho sú obžalovaní krivo obvinení.
K prečítaným výpovediam z prípravného konania a k ich rozporom na vysvetlenie uviedol, že
XX.XX.XXXX bola výpoveď robená v réžii vyšetrovateľa, pretože ten si písal a koncipoval do zápisnice,
čo chcel, taká bola realita v priebehu výsluchov pri vyšetrovaní v prípravnom konaní a dňa XX.XX.XXXX
uvádzal to, že obžalovaný F. F. a spol. čelia vykonštruovanému obvineniu. S prečítanou výpoveďou
súhlasil, nemal k nej čo dodať.
T. XX.XX.XXXX uvádzal, že ho svedok G. O. nahováral na určitú formu účasti na intrige proti
obžalovanému F. F. a že mal tendencie aj iné osoby zatiahnuť do vojny, ktorú chcel viesť proti F. F.,
tak sa to zakladá na pravde a zdôrazňujem, že ja som účasť na tomto O. pláne odmietol a predtým
tak nevypovedal, pretože nemal dôveru ani k jednému z vyšetrovateľov, pretože oni nemali snahu
počuť pravdu, ale mali skôr tendencie viesť vyšetrovanie tak, aby to všetko smerovalo v neprospech
obžalovaného F. F..

X. F. O. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX k veci uviedol, že si na žiadne podrobnosti nepamätá
a že skutok sa stal dávno, ak sa vôbec stal.
S H. I. nepracoval v F. a v súvislosti so skutkom mu osobne neuvádzal, že by mu boli spôsobené zranenia
konaním obžalovaných, pretože ho videl s hrivou na hlave, mal normálne vlasy a asi tri týždne neskôr ho
stretol s vyholenou hlavou. O. je sviňa, v kritickom období ho bolo pravidelne možné vidieť v N. nad M. s
rôznymi ľuďmi, ovplyvňoval I. a mohol ovplyvňovať aj ďalších. H. I. mal problémy s blikajúcimi prístrojmi a
s hrou na nich, každému mohol byť v tom čase dlžný peniaze. H. I. mu uvádzal, že celá vec je vymyslená.

X. H. C. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si na nič nepamätá a nepamätal si ani
na výpoveď, ktorú urobil na polícii. A., či bol prítomný pri vyhotovovaní videozáznamu, O. naposledy
videl pred rokmi, je to pre neho nepodstatný človek a potkan, ktorý ho chcel natiahnuť do nejakých jeho
kšeftov. A., či pozná H. I..

X. G.. Q. P. na hlavných pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX uviedol, že vec dokumentoval
od začiatku ako vyšetrovateľ a pre veľký časový odstup podrobnosti uviesť nevedel, ale pamätal si, že
vec nedokončil, nakoľko ju z dôvodu odchodu na R. boja proti organizovanej kriminalite odovzdával
kolegovi W.. F. na prípade ako vyšetrovateľ E. boja proti korupcii až do odchodu a na okolnosti, za akých
začalo vyšetrovanie, za akých prišlo k vzneseniu obvinenia, ani okolnosti, za ktorých prebiehali jednotlivé
úkony vyšetrovania, si nespomenul. F. vo veci nevykonal vyšetrovací pokus ani rekonštrukciu, tak na
konkrétne dôvody odmietnutia vykonania si nepamätal. Y. odmietol, že by používal metódy psychického
nátlaku pri výkone svojho povolania, nikdy takýto nátlak na žiadnu vypočúvanú osobu nevyvíjal. F. si,
že obvinenie bolo F. F. vznesené jednak pre túto násilnú trestnú činnosť a tiež pre ekonomickú trestnú
činnosť. E. obžalovanému F. vzniesol na základe podkladov a materiálov, ktorými v tom čase disponoval,
postup bol odobrený aj dozorujúcim prokurátorom. A. od žiadnej osoby nepočul, že by prejednávaná
trestná vec bola vymyslená. O O. a I. mal len toľko vedomostí, že sú to svedok a poškodený v tejto veci,
žiadne iné vedomosti o týchto osobách nemal, ani s nimi predtým neprišiel do styku. A., z akého dôvodu
bolo odložené vznesenie obvinenia svedkovi G. O., ktorý bol považovaný a aj označený za jedného z
organizátorov prejednávaného skutku. Od jeho v tom čase nadriadených na neho ako na vyšetrovateľa
nebol vyvíjaný žiadny nátlak.
T. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní doplnil, že predmetná trestná vec mu ako vyšetrovateľovi bola
pridelená úplne štandardným spôsobom. V rámci prípravného konania bol G. O. zaradený do programu
na ochranu svedkov v súlade so zákonom a po nejakom čase bol z tohto programu vyradený v dôsledku
hrubého porušenia podmienok, ktoré osoba zaradená do programu musí dodržiavať. Y. vyšetrovateľ
neuzatváral žiadnu dohodu o beztrestnosti, odmene alebo ochrane akejkoľvek osoby, ktorá bola vo
veci vypočúvaná. Q. G. O. bola riadne zaprotokolovaná do zápisnice, vypovedal spontánne a sám, bez
akéhokoľvek nátlaku.

X. G.. F. M. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že vo veci bol činný ako vyšetrovateľ
po tom, ako bola vec odstúpená z W. bystrice na R. O., kde mu bola pridelená ako vyšetrovateľovi
a vzhľadom na to, že od skončenia tejto trestnej veci vykonal úkony vo viacerých trestných veciach
ako vyšetrovateľ, tak pre počet týchto vecí, ako aj pre odstup času, si na žiadne konkrétne skutočnosti
nepamätá. H. ako dôkazný prostriedok nevykonal, pretože jej vykonanie nepovažoval za potrebné
vzhľadom na ostatné dôkazy, ktoré už boli zabezpečené v spise. F., že by poškodenému I. neumožnil
doplniť výpoveď.

X. G.. U. W. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že predmetná trestná vec mu
bola pridelená služobným postupom ako vyšetrovateľovi po kolegovi P.. F. vo vyšetrovaní hlavne tej
ekonomickej časti, kde bolo neskôr vyšetrovanie ukončené a vec bola zastavená. H. nepovažoval za
potrebnú vykonať v čase, keď o tom návrhu rozhodoval.

X. U. X. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že z obžalovaných pozná len P. T. a G. O..
B. v roku XXXX alebo XXXX bol služobne činný a G. O. ho oslovil s otázkou, čo by mal robiť, pretože mal
mať nejaký problém so svojim nadriadeným F. a tento problém sa mal týkať vozidla v cene asi XXX.XXX,-
Sk, ktoré mu mal F. vziať, pričom O. mu tiež povedal, že má aj nejaké poznatky, či dôkazy, ktoré sa týkajú
poškodeného I., ktorý mal byť unesený niekam do nejaké kempu a tam mal byť mučený kvôli nejakému
vymyslenému dlhu a má aj existujúcu videonahrávku, ktorú mu dal. X. si nahrávku prezrel a keďže v tom
čase pracoval na oddelení ekonomickej kriminality, tak skutočnosti, ktoré sa dozvedel od O., oznámil
nadriadenému. O. mu tiež spomínal, že vo firme obžalovaného F. sa majú diať nejaké nezákonnosti,
ktoré súvisia s ekonomickou trestnou činnosťou a ktoré by chcel oznámiť. Po vzhliadnutí videonahrávky
spolu s nadriadeným usúdil, že sa môže jednať o protiprávne konanie, závažnosť ktorého presahuje ich
okresné riaditeľstvo a možnosti toto objasniť a z toho dôvodu oznámili veci na O. riaditeľstvo do W. W.
a odtiaľ následne prišli ľudia, ktorým odovzdali videonahrávku a tí si odviezli do W. W. na výsluch aj
O.. V tejto trestnej veci nevykonával žiadne procesné úkony, nebol v postavení vyšetrovateľa, mal len
sprostredkované informácie od G. O..
Na doplňujúce otázky uviedol, že nemal vedomosť o tom, či bola O. zo strany polície ponúknutá
spolupráca, odmena alebo beztrestnosť, pretože O. išlo primárne o znovunadobudnutie auta, ktoré mu
F. vzal a O. mu spomínal, že mu polícia sľúbila pomôcť pri znovuzískaní toho auta, resp. pri vyriešení
toho problému. A. vedomosť o tom, že by prišlo medzi O. a F. k vydieraniu kvôli tej videonahrávke, ktorú
mu O. ukázal aj dal.

N. F.. U. I. (z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých) na hlavnom pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX predniesol ním vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX, zameraný na obžalovaného
F. F., po vyšetrení ktorého znalec nezistil žiadne výrazné negatívne vlastnosti v jeho osobnostnom profile,
len zníženú sebadisciplínu a sebaovládanie.

N. P.. F. Q. (z odboru zdravotníctvo - psychiatria, sexuológia) na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
predniesol ním vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorý vypracoval P.. S. P., kde
sa podrobne vyjadrovali k obžalovanému F. F. a mohli konštatovať, že tento netrpel žiadnou duševnou
chorobou ani poruchou v čase vyšetrovaného skutku, jeho ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti boli
zachované a že tento aj je schopný chápať zmysel trestného konania, pričom nezistili závislosť na
žiadnej návykovej látke a nevideli dôvod na uloženie akéhokoľvek ochranného liečenia s tým, že pobyt
obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX a č. XX/XXXX znalcov P.. S. P. a P.. F. Q. (z odboru zdravotníctvo
- psychiatria, sexuológia), ktorý súd prečítal na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX podľa § X68
odsek 2 S. poriadku, vyplynulo, že po vyšetrení obžalovaného P. T. dospeli znalci k rovnakým záverom,
keď zistili obžalovaný netrpel a ani netrpí duševnou chorobou ani poruchou, mal a má zachované
ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti a je schopný chápať zmysel trestného konania, pričom nezistili
závislosť na žiadnej návykovej látke, neexistovala potreba uložiť mu ochranné liečenie.

N. P.. Q. O. (z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia) uviedol, že mal k dispozícii
výpovede poškodeného I. a obžalovaného C. a rozhodne nemal k dispozícii fotografiu poškodeného. Y.
závery posudku neboli hypotetické, potreboval by na zodpovedanie zadaných úloh minimálne lekársku
správu o ošetrení poškodeného po tom, ako mu vznikli zranenia, eventuálne aspoň fotodokumentáciu.
F., že ak sa poškodený I. sťažoval na začervenanie pokožky, mohlo ísť o popáleninu I. stupňa, pričom
rozhodne vylúčil, že by po popálení mohla koža omodrieť. F. I. stupňa možno rozlíšiť podľa následkov
na 1A a XB, kde je 1A je začervenanie pokožky, čo je najľahšia forma takého úrazu a 1B je o niečo
závažnejšia, ak vznikne aj pľuzgier. F. nedostatok poznatkov sa nevedel spoľahlivo vyjadriť, o aký typ
popáleniny sa malo jednať u poškodeného I.. I. iným zranením je zhorenie všetkých vlasov, ak by tieto
po zapálení vzbĺkli. W. objektívneho nálezu sa preto k tejto otázke nie je možné vyjadriť. F. pomliaždení
tváre a nosa by celkom jednoznačne boli také zranenia nasledujúci deň po ich vzniku viditeľné, pretože
je nesporné, že koža a podkožie na tvári priliehajú na kosť. Už v deň vzniku zranení by sa jednalo o
zmodranie a už po pár hodinách by takéto zranenia boli vidno, prišlo by k opuchu a k omodreniu, za
súčasnej prítomnosti krvných podliatin. S. „farebné zmeny“ by bolo vidno v rozsahu najmenej desať dní.
H. tak sa nemohol spoľahlivo vyjadriť k následkom, ktoré by u poškodeného vznikli v dôsledku použitia
kombinačiek, alebo kliešťov na prstoch ruky, pretože subjektívne popísanie závisí od prahu bolesti, ktorý
má každý človek iný.
N. dôrazne zopakoval, že jeho posudok nemôže byť objektívny vzhľadom na absenciu podkladov, ktoré
by ho takým mohli robiť, to znamená objektívny nález, lekárska správa, vyšetrenie poškodeného a pod.
Q. predpoklad, že po bitke v rozsahu a v intenzite, ako popisoval poškodený, by vzhľadom na poznatky
z jeho praxe prišlo k spôsobeniu viditeľných zranení v tvárovej časti hlavy od začervenia, cez opuchy až
po vznik krvných podliatin, ktoré by sa vstrebávali až niekoľko dní, farebne by sa menili a v rozsahu XX
až XX dní by prišlo k ich vymiznutiu. S. viditeľné zranenia by boli aj v iných častiach tela poškodeného,
pretože ten mal byť bitý do hrudníka, chrbta a iných častí hlavy. N. absolútne nepripustil možnosť, že by
si takéto zranenia a následky po nich na tvári poškodeného nikto nevšimol.

X. na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 26X odsek 3 písmeno a) S. poriadku prečítal výpovede
svedka G. O., a to konkrétne z dní XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a tiež z dní XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, kedy svedok vypovedal sám spontánne, alebo vypovedal v rámci
konfrontácií, ktoré podstúpil s jednotlivými obžalovanými a svedkami ako aj výpoveď, ktorú učinil pred
súdom C. republiky na dožiadanie E. súdu A..
Z týchto výpovedí súd zistil, že svedok vo svojej prvotnej výpovedi veľmi rozsiahlo a podrobne popísal
okolnosti, ktoré boli následne prevzaté do uznesenia o vznesení obvinenia a tvorili aj podstatný základ
pre podanie samotnej obžaloby, na základe čoho bolo všetkým piatim obžalovaným ako organizovanej
skupine kladené za vinu spáchanie trestného činu vydierania, pričom sám svedok bol zároveň jedným z
členov skupiny. A. bol svedok v priebehu prípravného konania konfrontovaný s obžalovanými, ale tiež so
svedkami, kde súd z jeho výpovedí zistil, že sa ku jednotlivým skutočnostiam podstatným pre objasnenie

skutku a odstránenie rozporov žiadnym spôsobom nevyjadril, ale neustále odkazoval na svoju prvotnú
výpoveď, žiadne okolnosti už sám spontánne nezopakoval a tento postoj odôvodňoval tým, že si pre
odstup času na podrobnosti ako ani na obsah svojej pôvodnej výpovede nepamätá. A., pri výsluchu pred
sudcom na E. súde Mělník v C. republike dňa XX.XX.XXXX svoju pôvodnú usvedčujúcu výpoveď celkom
odvolal a opakoval, že skutok bol vymyslený, pretože k takému obvineniu obžalovaných bol donútený
zo strany vyšetrovateľov a zo strachu pred následkami, ktorými mu hrozili.

X. ďalej vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v trestnom spise, a to uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zápisnicu o
domovej prehliadke a fotodokumentáciu, uznesenie OS W. W. sp. zn. Tp/XX/XXXX, uznesenie R.,
záznam vyšetrovateľa PZ, lekárske správy, odborné vyjadrenie, správy o povesti, evidenčný lístok OP,
doklady z RZ D., zápisnicu o E. a fotodokumentáciu, správu z F. nemocnice O., uznesenie ÚS SR,
čestné vyhlásenie a vyjadrenie poškodeného H. I., uznesenie R. a rozsudok OS N. nad M. sp. zn. XT/
XXX/XXXX, úradný záznam a správu z MV SR, správu z F. PZ a odpisy registra trestov na svedka G.
Konôpku a všetkých piatich obžalovaných.
Z týchto dôkazov súd predovšetkým zistil, že trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci začalo až
potom, ako už bolo v inej trestnej veci vedené trestné stíhanie proti obžalovanému F. F., X. U., P. T. (a
ďalším osobám, iným a rozdielnym od osôb obžalovaných v prejednávanej trestnej veci) pre trestný čin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § X85a odsek
1 S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov a iné na základe uznesenia pod C.: F.-
XX/BPK-S-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej boli vyššie uvedení obžalovaní aj vzatí do väzby a túto
vykonávali od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy boli na príkaz prokurátora z väzby prepustení. N.
súd zistil, že okrem prejednávanej trestnej veci prišlo súčasne aj v rámci citovanej inej trestnej veci k
udeleniu súhlasu na dočasné odloženie vznesenia obvinenia G. O.. S. iná trestná vec bola podľa zistenia
súdu vybavená rozhodnutím prokurátora R. špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. Q. Gv XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX tak, že podľa § 2X5 odsek 1 písmeno b) S. poriadku prišlo k zastaveniu trestného stíhania,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. P. súd zistil, že rozsudkom
E. súdu N. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol G. O. uznaný za vinného z trestného činu
podvodu podľa § 250 odsek X S. zákona, pričom skutok sa týkal motorového vozidla značky X. L. Q., rok
výroby XXXX, modrej metalízy, s ktorým neoprávnene nakladal a podvodne konal v období od augusta
XXXX do XX.XX.XXXX. P. súd tiež zistil, že poškodený H. I. vyhotovil písomné čestné vyhlásenie,
v ktorom absolútne poprel skutočnosti, ktoré sa obžalovaným kládli za vinu a vysvetlil, že vec bola
vymyslená na popud svedka G. O. s cieľom pomstiť sa obžalovanému F. F. pre prípad, že tento nebude
ochotný zaplatiť peniaze za videokazetu, na ktorej bolo zaznamenané obvinenie z vydierania a ublíženia
na zdraví. Zo správy P. vnútra SR ako aj zo správy F. F. zboru vyplynulo, že predmetná trestná vec
netrpela žiadnymi chybami vo vzťahu k zákonnosti vykonávania úkonov jednotlivých vyšetrovateľov. X.
tiež z jednotlivých lekárskych správ mohol zistiť, že obžalovaný P. T. utrpel v roku XXXX vážny úraz hlavy,
v dôsledku čoho mal poranený mozog a s tým súvisiace zdravotné komplikácie, týkajúce sa organického
poškodenia I. ako aj poúrazových osobnostných zmien. Z listinných dôkazov tiež vyplynulo, že dňa
XX.XX.XXXX bola v mieste bydliska obžalovaného X. U. vykonaná domová prehliadka, v rámci ktorej
prišlo k zaisteniu množstva vecí súvisiacich s inou jeho trestnou činnosťou (ekonomická kriminalita),
medzi inými tiež rastlín konope, a to v rozsahu, ktorý O. a expertízny ústav F. PZ ustálil neskôr na XX
gramov použiteľného materiálu s obsahom X,X% hmotnostných S. s možnosťou výroby najmenej XXX
kusov marihuanových cigariet. X. mal tiež možnosť zistiť, že obžalovaní F. P., X. U. a P. T. nemajú žiadny
záznam v registri trestov a na obžalovaných F. F. a P. C. sa toho času hľadí akoby neboli odsúdení.
X. G. O. bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, naposledy v roku XXXX E. súdom F. X a predtým
v roku XXXX E. súdom P..
X. už ďalšie dôkazy nevykonal, pretože v zmysle vyššie v texte rozpísaných dôkazov nepovažoval za
potrebné vykonané dokazovanie ešte dopĺňať. W. tomu tak preto, že rozsah vykonaného dokazovania
vytváral súdu dostatočný podklad pre meritórne rozhodnutie a dôkazy, vykonanie ktorých navrhovala
obhajoba, by boli podľa názoru súdu z časti nadbytočné, pretože by sa prostredníctvom nich len potvrdili
už objasnené skutočnosti (návrh na zabezpečenie odborníka na popáleniny, vykonanie konfrontácií
medzi obžalovaným F. F. a poškodeným H. I., svedkom G. O., obžalovaným P. C., medzi svedkami S. O.
a G. O., medzi svedkom S. O. a obžalovaným P. C. a medzi obžalovaným P. C. a poškodeným H. Chylom
ako aj ďalšie navrhované konfrontácie, doplnenie znaleckého posudku znalca F.. U. I. a predvolanie a
vypočutie svedka D. F.) a z časti boli návrhy obhajoby celkom zjavne nedôvodné (návrh na vykonanie
rekonštrukcie, zadováženie O. hostí H. zariadenia D. zo septembra XXXX, prehratie videokazety z č.l.

XXXX, predvolanie a vypočutie sudcu U.. P. S., zabezpečenie výpisov prijatých hovorov za mesiac
september XXXX z telefónneho čísla XXXX XXX XXX).
F., súd považoval za nadbytočné vykonávať dôkazy, ktoré pre odstup času už celkom zjavne nemohli
slúžiť k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie (zabezpečovanie dôkazov, ktoré pre
uplynutie času už neexistujú, pretože ich povinná doba ich archivácie skončila, prípadne sa celkom
zmení tvár a podoba miesta činu, etc.) a rovnako súd nazeral aj na vykonávanie dôkazov, ktoré úplne
stratili opodstatnenie pre významnú zmenu dôkaznej situácie, pretože pokiaľ napríklad svedok zmení
podstatným spôsobom výpoveď, stratí sa úplne význam ako aj potreba vykonávať s ním konfrontáciu,
pretože niet rozporov, ktoré by mohli byť v rámci konfrontácie odstránené.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel k záveru, že tieto mu vo
vzťahu ku skutku v bode 1/ neumožňujú prijať záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní
F. F., X. U., P. T., F. P. a P. C. trestne stíhaní.
Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ dospel súd po vyhodnotení dôkazov k záveru, že skutok sa stal a spáchal
ho obžalovaný X. U., ktorý svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného
činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania
s nimi podľa § X87 odsek 1 písmeno b), písmeno d) S. zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších
predpisov.

V danom prípade súd predovšetkým nedokázal po relatívne rozsiahlom dokazovaní (čo sa týka
množstva dôkazov, ale aj dĺžky samotného konania, a to nielen konania v štádiu po podaní obžaloby, ale
aj prípravného konania) ustáliť skutkový stav takým spôsobom, aby odstránil všetky rozumné a dôvodné
pochybnosti, existencia ktorých mu bránila prijať jednoznačný a nepochybný záver o tom, že sa skutok
v bode 1/ obžaloby stal a že sa stal tak, ako bol zažalovaný a že ho spáchali piati obžalovaní ako
organizovaná skupina.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zásada „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného)
je jednou z kľúčových zásad, ktoré sa v rámci trestného konania aplikujú, pričom vychádza už z právnych
myšlienok rímskeho práva a je neoddeliteľne spätá s princípom prezumpcie neviny, ktorý má pre trestný
proces zásadný význam. F. prezumpcie neviny je natoľko významný, že je priamo (expressis verbis)
zakotvený nielen v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody, ale
aj priamo v R. X. republiky a samozrejme aj v S. poriadku a v rámci trestného procesu je potrebné
ho chápať ako jednu z jeho „základných zásad". F. práva garantujúceho prezumpciu neviny znamená
porušenie základného ľudského práva, ktoré vychádza z kľúčového predpokladu, že každý sa považuje
za dobrého a čestného, kým nie je preukázaný opak (praesumptio boni viri). To znamená, že vo
vzťahu ku každému jednotlivcovi platí právna fikcia o jeho nevinne (bezúhonnosti) až do momentu,
kedy nadobudne právoplatnosť odsudzujúci rozsudok. F. neviny teda vyjadruje objektívny stav, podľa
ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného
dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba/
určité osoby.
V danom prípade považuje súd pre úplnosť za potrebné dodať, že ani povinnosť rešpektovania
prezumpcie neviny určitej osoby nemôže zabrániť tomu, aby boli využité všetky zákonné prostriedky,
ktoré smerujú k obmedzeniu osobnej slobody, ak je to v konkrétnom trestnom prípade nevyhnutné,
pretože ani z väzobného stíhania (ku ktorému aj v tejto trestnej veci preukázateľne prišlo) ešte nemohol
v žiadnom smere rezultovať záver o vine obžalovaných, ktorí boli do výkonu väzby vzatí (F. F., X. U. a
P. T.), pretože v čase ich vzatia do väzby postačovali na takéto rozhodnutie dôkazy, z ktorých aspoň s
vyššou mierou pravdepodobnosti bolo v tom čase možné vyvodiť, že sa skutok stal, vykazoval znaky
nejakého trestného činu a že osoby, na ktoré bol podaný návrh na vzatie do väzby, bolo možné dôvodne
podozrievať zo spáchania trestného činu.
K samotnému obsahu práva prezumpcie neviny je tiež nutné uviesť, že toto v sebe zakotvuje dve
základné požiadavky. Po prvé, aby osoba, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, nebola označovaná za
„vinného", pokiaľ tak právoplatne nerozhodne súd a po druhé, predmetná zásada má svoje odzrkadlenie
najmä v dokazovaní, pri ktorom sa vychádza z predpokladu, že obvinenému sa musí spáchanie skutku
relevantne preukázať.
V tejto súvislosti preto možno chápať prezumpciu neviny z hľadiska hmotnoprávneho, v zmysle ktorého
sú jasne dané hranice, v medziach ktorých sa možno o obvinenom vyjadrovať vo vzťahu k jeho vine pred

právoplatným rozhodnutím súdu (súd, orgány činné v trestnom konaní, ale aj verejnosť) a z hľadiska
procesnoprávneho, v zmysle ktorého platia záväzné pravidlá súdneho dokazovania:
- obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu (nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani
skutočnosť svedčiacu v jeho prospech),
- nedokázaná vina = dokázaná nevina (obvinenému musí byť vina preukázaná) a
- v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo).

V prejednávanom prípade bolo relevantné predovšetkým pravidlo, podľa ktorého „pokiaľ existujú o
otázke viny obvineného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi,
je nutné rozhodnúť v jeho prospech“ (rozumej oslobodiť ho spod obžaloby). F. musia spočívať v
skutkovom stave veci a musia mať určitý logický základ, teda nemôže ísť o akékoľvek pochybnosti
alebo nezrovnalosti v dokazovaní, ktoré nemajú v posudzovanej veci relevantný význam. F. úplnosť
je potrebné dodať, že použitie zásady „in dubio pro reo" je prípustné až vtedy, keď pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov a platí pravidlo, že aplikácia tejto zásady je výlučnou doménou súdu.
Q. z už skôr zdôvodnených a vysvetlených zásad a pravidiel súd v tomto prípade nedokázal po
vyhodnotení dôkazov či už jednotlivo, alebo v ich súhrne a v kontexte toho, ako sa od seba odvíjali, alebo
ako sa vzájomne negovali, odstrániť tie rozumné pochybnosti, ktoré vo veci vznikli, a to aj s prihliadnutím
na to, že vo veci už nebolo možné vykonať a získať ďalšie dôkazy, ktoré by mohli slúžiť na odstránenie
týchto pochybností.

F. názoru súdu, v tejto trestnej veci vykonané dôkazy nekorešpondovali obžalobným tvrdeniam,
resp. nevyúsťovali do takého jednoznačného a nepochybného záveru, ktorý by netrpel prítomnosťou
rozumných pochybností a zároveň v tejto súvislosti súd poznamenáva, že mu nebolo známe, akým
iným dôkazom by bolo ešte možné tieto existujúce rozumné pochybnosti odstrániť, pričom o správnosti
aplikovania predmetnej zásady nie je vôbec možné polemizovať.
Y., keďže obhajoba sa domáhala prijatia takého rozhodnutia už v skoršom štádiu trestného konania
(od prokurátora v rámci prípravného konania), súd znova pripomína, že aplikovanie zásady in dubio
pro reo prináleží výsostne súdu a prokurátor môže v štádiu prípravného konania rozhodnúť „iba“ o
zastavení trestného stíhania a aj to len v takom prípade, ak (práve naopak) neexistujú pochybnosti o
skutočnosti, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie alebo ak neexistujú pochybnosti,
že stíhaný skutok nespáchal obvinený. G. slovami povedané, súd ako jediný subjekt môže len po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov aplikovať zásadu in dubio pro reo, teda rozhodnúť
v prospech obžalovaného, keď existujú isté rozumené pochybnosti, zatiaľ čo prokurátor môže rozhodnúť
o zastavení trestného stíhania vtedy, keď takému rozhodnutiu nebránia vôbec žiadne pochybnosti,
pretože neexistujú.
F. názoru súdu v predmetnej trestnej veci prokurátor takú situáciu vytvorenú nemal a bol povinný podať
na súd obžalobu. F. obžalovaných pred súd nasvedčovala dôkazná situácia po ukončení vyšetrovania a
bolo dôvodné navrhovať vykonanie dokazovania v konaní pred súdom, pričom prokurátor nemal žiadny
relevantný dôvod pochybovať a nemohol teda ani predvídať, že po podaní obžaloby príde na súde k
takej zásadnej zmene dôkaznej situácie, aká reálne nastala. F. názoru súdu nič nenasvedčovalo tomu,
že príde k podstatnej zmene skutočností, vyplývajúcich z dovtedy zabezpečených dôkazov.

X. však zistil, že prípravné konanie trpelo takými zrejmými chybami a nedostatkami, ktoré vo svojej
podstate založili dôvod pre nemožnosť vyvodzovania záverov o vine obžalovaných a tieto chyby sa ani
v súdnom konaní nepodarilo odstrániť.
F., už potom, ako bolo obžalovanému F. F. a ďalším obžalovaným uznesením o vznesení obvinenia
oznámené, z čoho sú obvinení, súdu neboli takmer vôbec spoločne s obžalobou a vyšetrovacím spisom
predložené dôkazy svedčiace v prospech obžalovaných, pričom absolútne nie je možné tvrdiť, že
by v predmetnej trestnej veci v tejto súvislosti existovala situácia dôkaznej núdze. F. naopak, všetko
nasvedčovalo tomu, že skutok, pre ktorý boli obžalovaní postavení pred súd, sa stal a že vykazuje znaky
trestného činu vydierania.
Y., vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a nepodarilo sa jednoznačne objasniť ani také
základné skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ustálenie skutkového deja, a to takým spôsobom,
aby bol skutok nezameniteľný a aby z neho jednoznačne a nepochybne vyplývalo naplnenie všetkých
zákonom vyžadovaných znakov, najmä čas skutku, miesto skutku a nakoniec najmä tiež spôsob konania
páchateľov.

V prvom rade, súd nepovažoval za jednoznačne preukázaný čas skutku, pretože zažalovanie skutku
opisným spôsobom „v presne nezistenom čase mesiaca september XXXX“ bolo podľa názoru súdu
výslovne nepostačujúce. A. celému radu vykonaných dôkazov vôbec nebolo možné dospieť k užšie
vymedzenému termínu, resp. nebolo možné získať ani aspoň približne menej všeobecný a menej
abstraktný časový údaj. A. tohto zjavného nedostatku považoval súd za rozhodujúce, pretože pokiaľ
nemal k dispozícii tento časový údaj (a zároveň nebolo možné získať ho bez rozumných pochybností),
nemohli platiť ani ďalšie, iné obžalobné tvrdenia, ktoré na tento časový údaj nadväzovali. W. tomu tak
preto, že tým sa vzniknuté dôvodné pochybnosti nielen potvrdili, ale sa ešte rozrástli.
Zo spisu bolo súdu zrejmé (na základe výpovedí svedka G. O. a poškodeného H. I.), že by bolo
možné zmeniť tento časový údaj a spresniť ho tak, že sa skutok stal pravdepodobne koncom mesiaca
september roku XXXX. Ak by súd vychádzal z toho, že „koncom septembra“ je potrebné rozumieť tretí až
štvrtý týždeň v mesiaci a porovnal by túto skutočnosť s tým, že minimálne v dvoch až v troch výpovediach
svedkov sa objavil údaj „koncom septembra“ zároveň s vyjadrením, že sa skutok mal stať niekedy zo
štvrtka na piatok, tak by mal súd k dispozícii dve možnosti, a síce, že sa skutok stal z XX. na XX.
septembra XXXX, alebo že sa skutok stal z XX. na XX. septembra XXXX.
Y., už existencia týchto dvoch možných časových alternatív, z ktorých žiadnu nebolo možné ďalším
dôkazom vylúčiť, vytvorila súdu takú výraznú a vážnu pochybnosť, ktorá mu bránila v ustálení aj ďalšieho
skutkového deja a vytvorila v obžalobe prvú významnú trhlinu. S. skutočnosť nebolo možné zistiť ani z
rozsudku E. súdu N. nad M. sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý pri posudzovaní trestnej veci svedka G. O. (v
tom prípade obžalovaného) riešil trestný čin podvodu vo vzťahu k vozidlu X. L. Q., na ktorom mal byť
poškodený H. I. dovezený z F. do F., pretože v predmetnom rozsudku sa nenachádzala informácia o
tom, od akého konkrétneho dátumu mal svedok G. O. predmetné vozidlo k dispozícii.
V súvislosti s objasňovaním času spáchania skutku neušlo pozornosti súdu, že orgány činné v trestnom
konaní nevykonali žiadne dôkazy smerujúce minimálne k prevereniu obrany obžalovaného F. F., hoci im
povinnosť vykonávať dôkazy aj v prospech obžalovaného ukladá zákon. F. súd sa tak stalo vykonanie
takého dôkazu nemožným, a to s poukazom na čas, ktorý uplynul od obdobia, kedy malo prísť k
spáchaniu skutku, pričom neexistovala možnosť odstrániť vážnu pochybnosť o tom, či sa obžalovaný
F. F. mohol nachádzať „v presne nezistený deň mesiaca september XXXX“ alebo „koncom mesiaca
september XXXX“ vôbec na území X. republiky a následne tak aj konkrétne v rekreačnom zariadení D.
v obci F. (najmä s poukazom na to, že mal v organizovanej skupine stáť na jej čele).

H. tak zostala pre súd neobjasnená okolnosť vzťahujúca sa k miestu skutku, pretože z dokazovania
nebolo možné náležitým spôsobom ustáliť, v ktorej konkrétnej časti rekreačného zariadenia D. malo
prísť k fyzickému napadnutiu a následnému vydieraniu poškodeného H. I. a vyvíjaniu nedovoleného
nátlaku na jeho osobu, keďže orgány činné v trestnom konaní dokazovaniu zameranému na presné
zistenie týchto skutočností nevenovali pozornosť a súčasne bez akéhokoľvek vysvetlenia nevykonali
rekonštrukciu skutku a ani previerku výpovedí na mieste činu v čase, kedy to malo vo veci svoje zjavné
opodstatnenie. A. tak napriek tomu, že minimálne obžalovaný F. F. sa vykonania takého dôkazu domáhal
(v rámci preukázateľne prezentovanej obrany) a tiež napriek tomu, že kvalitu takto získaného dôkazu
celkom zreteľne ovplyvňuje včasnosť jeho vykonania. Q. tento druh dôkazného prostriedku malo svoju
relevanciu po začatí trestného stíhania, pretože dlhší odstup času od spáchania skutku nielen vážne
ohrozil, ale celkom znemožnil odstrániť pochybnosti, ktoré vznikli po zmene dôkaznej situácie, najmä s
poukazom na zásadnú zmenu výpovedí poškodeného H. Chyla a svedka G. O. ako aj obžalovaných X.
U. a P. C.. V tejto súvislosti tiež nezostalo bez významu, že nevykonanie tohto dôkazného prostriedku
dostatočne včasne viedlo následne aj k znemožneniu vyhľadania a ustálenia možných svedkov skutku.

V neposlednom rade, pochybenia a nedostatky orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní
dôkazov podmienili tiež vznik pochybností ohľadne spôsobu konania obžalovaných, pretože súd vo
veci nemohol jednoznačne a nado všetky pochybnosti ustáliť, akým spôsobom sa mali konkrétni
páchatelia skutku dopustiť, aký konkrétny následok mal byť ich konaním spôsobený a tiež nebolo možné
nespochybniteľne dať ich konanie a následok do súvisu a konsolidovať tak príčinnú súvislosť, prípadne
tiež zistiť motív ich konania.

F. názoru súdu bolo vo veci dôležité (a to aj vo vzťahu k posudzovaniu iných okolností) hodnotenie
vierohodnosti výpovedí svedka G. O. a výpovedí poškodeného H. I., ale tiež zisťovanie a preverenie
motívu konania svedka G. O. a ním vyprovokovaného, prípadne podmieneného konania poškodeného
H. I., čo sa však v predmetnej trestnej veci zjavne nestalo. X. veta zažalovaného skutku totižto
obsahovala skutočnosť, že sa skutku mal dopustiť aj svedok G. O. ako jeden z páchateľov, avšak nijako

v nej nebola obsiahnutá informácia, že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia (absentoval tiež
odkaz na rozhodnutie, ktorým sa tak zo strany prokurátora stalo).
K prijatiu uvedeného záveru pristúpil súd na podklade listinnými dôkazmi preukázaných skutočností, že
svedok G. O. bol už v čase podávania trestného oznámenia v tejto veci kriminálne závadovou osobou,
čomu nasvedčovali viaceré záznamy v jeho registri trestov ako aj skutočnosť, že bol už v tom čase
trestne stíhaný pre podvod, podstata ktorého sa vzťahovala na motorové vozidlo, ktoré malo byť použité
aj na spáchanie v prejednávanej veci zažalovaného skutku, pričom v rámci toho trestného stíhania bol
obžalovaný F. F. v procesnom postavení svedka, ktorý G. O. zo spáchania trestného činu podvodu
usvedčoval (pozri rozsudok E. súdu N. nad M. sp. zn. XT/XXX/XXXX) a za ktorý bol G. O. aj právoplatne
odsúdený.
F. súd preto zostalo svedectvo G. O. nejasné (a pre absenciu dôkazov tiež nepreskúmateľné), keď
mu orgány činné v trestnom konaní umožnili získať procesné postavenie svedka tým, že vo vzťahu
k jeho osobe prišlo k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia, a to nielen pre zažalovaný trestný
čin, ale aj pre ďalšie, právne závažnejšie trestné činy. S. záver zreteľne vyplýva aj zo skutočnosti, že
orgány činné v trestnom konaní nevyvodili žiadne konzekvencie voči svedkovi G. O. ani po tom, čo
prišlo k zastaveniu trestného stíhania pre oveľa závažnejší (skutkovo aj právne náročnejší) trestný čin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny a naň nadväzujúci a s
ním súvisiaci trestný čin neodvedenia dane a poistného voči osobám, ktoré boli jednak väzobne trestne
stíhané a boli stíhané ako zločinecká skupina (medzi nimi aj F. F., X. U. a P. T.). E. činné v trestnom
konaní nechali svedka G. O. bez povšimnutia a bez povšimnutia nechali aj fakt, že skutočnosti, o ktorých
svedok G. O. vypovedal, vyústili do zastavenia trestného stíhania a nebola postihnutá žiadna z väzobne
stíhaných osôb. X. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nielen z výroku, ale tiež z odôvodnenia uznesenia
prokurátora R. špeciálnej prokuratúry vyplýva, že trestné stíhanie bolo zastavené, pretože skutok nie je
trestným činom a nebol dôvod postúpiť túto vec, pretože prišlo k chybnému posúdeniu konania daňových
subjektov ohľadne možností uplatnenia tzv. vratky T. a k základnému pochybeniu pri výklade N. o dani
z pridanej hodnoty a o daňovom konaní.
Vo vzťahu k svedkovi G. O. považoval súd za potrebné tiež dodať, že vo veci nebol produkovaný
dôkaz preukazujúci, že by mal mať tento svedok z niekoho strach, prípadne že by nejakým spôsobom
bol obmedzovaný na svojich právach, alebo vystavený nejakému tlaku alebo nútený k spolupráci s
orgánmi činnými v trestnom konaní. A. úlohou tohto súdu zisťovať, či bol G. O. osobou záujmovou,
podozrivou, alebo spolupracujúcou, ale z dokazovania v tejto trestnej veci vznikla rozumná pochybnosť o
dôveryhodnosti tohto svedka a vierohodnosti jeho výpovedí, ako aj o úmysloch a motívoch jeho konania.
X. nemôže založiť svoje rozhodnutie na domnienkach alebo špekuláciách, hoc by boli také domnienky aj
logické. Je však regulárne nadobudnúť vážne pochybnosti v situácii, keď bol svedok G. O. právoplatne
uznaný za vinného z trestného činu podvodu, ku ktorému prišlo v septembri XXXX a keď aj z jeho
výpovedi vyplynulo, že medzi ním a obžalovaným F. F. bola závažná roztržka, o ktorej vypovedali aj
svedkovia S. O. a H. C. a z časti aj poškodený H. I., pretože v dôsledku toho vznikla minimálne druhá
alternatíva ako verzia skutkového deja a znela rovnako logicky a pravdepodobne. Q. tak priestor pre
úvahu, že G. O. mohol mať svoje dôvody na to, aby sa obžalovanému F. F. priamo pomstil, alebo aby
si s ním minimálne „vyrovnával účty“, pričom súd znova pripomína, že nebolo jeho úlohou zisťovať, o
aké účty malo ísť.

P. bolo vo veci nemenej významné, že z vykonaného dokazovania nebolo pre súd možné jednoznačne
pri spôsobe konania ustáliť ani popísanú bitku tak, ako bola táto obžalovaným kladená za vinu. F.
názoru súdu bolo veľmi dôležité a podstatné preukázať, akým konkrétnym spôsobom malo prísť k
obmedzovaniu osobnej slobody, k zastrašovaniu, alebo k takému núteniu (či už použitím násilia alebo
jeho hrozbou), aby poškodený H. I. niečo konal, niečo strpel, alebo niečo opomenul, a to najmä v
prípade, kedy bolo postavených pred súd päť osôb, ktoré mali konať ako organizovaná skupina. X. sa
nemohol uspokojiť len so všeobecným tvrdením, ktoré navyše vykonaným dokazovaním nebolo možné
spresniť, ale práve naopak, bolo stále viac nejasné a v hodnoteniach čiastkového konania jednotlivých
obžalovaných súd strácal možnosť stabilizovať skutkový dej a konanie páchateľov takým spôsobom,
aby mohol z toho vyvodiť záver, že sa obžalovaní dopustili vydierania ako organizovaná skupina. Vo
veci nebolo možné ustáliť, o akú bitku sa malo jednať, v akom rozsahu mala byť vykonaná, akej intenzity
mala byť a ani čas, po aký mala bitka trvať.
V nadväznosti na to musel súd konštatovať, že vo veci nebol spoľahlivo a nepochybne preukázaný nielen
spôsob konania, ale ani následok, tzn. čo malo byť konaním, ktoré bolo obžalovaným kladené za vinu,
spôsobené a že následok mal vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním (kauzálny nexus). T. o vzniku
následku, ktorý mal byť poškodenému H. I. spôsobený, v konaní absolútne absentuje.

F. išlo o fotografiu H. I. z jeho občianskeho preukazu, považoval súd za nevyhnutné vziať do úvahy,
že vo veci nemal možnosť ustáliť čas skutku, a preto bolo absolútne irelevantné vyvodzovať akékoľvek
úvahy vo vzťahu k tejto fotografii. Tá nemôže mať a ani nemá charakter usvedčujúceho, ale ani
ospravedlňujúceho dôkazu, pretože pokiaľ sa dokazovaním nepodarilo zistiť dátum skutku, kedy mal
byť poškodený H. I. vystavený násiliu, súd z toho logicky vyvodil, že nemôže slúžiť ani na exkulpáciu
(vyvinenie) obžalovaných a už vonkoncom nemôže slúžiť na ich usvedčenie. V tejto súvislosti prihliadol
súd na znaleckým dokazovaním ustálený čas hojenia najmenej XX dní, ktorý by bol nevyhnutný na to,
aby poškodenému z tváre vymizli stopy vo forme modriny, krvnej podliatiny, alebo opuchu (pretože tvár
je časť tela, kde sa nachádza veľmi jemné a citlivé tkanivo), keďže mal byť udieraný päsťou na tvár.
P. tiež vo vzťahu k následkom, ktoré mali obžalovaní protiprávnym konaním spôsobiť poškodenému
H. I. (okrem bitky a ňou spôsobených zranení), súd mal veľmi vážne pochybnosti aj o tom, či H. I.
vôbec musel strpieť podmienky vytvorené zo strany obžalovaného F. F. na jeho ďalšiu prácu v období
mesiacov september až december XXXX, kedy mal nedobrovoľne a pod nátlakom alebo pod hrozbou
násilia vykonávať prácu pre tohto obžalovaného v nejakej stolárskej dielni bez nároku na odmenu. X.
nebol predložený dôkaz, ktorý by nasvedčoval tejto skutočnosti, pretože vo veci žiadna z vypočutých
osôb nepotvrdila, že by bol poškodený obmedzovaný na osobnej slobode, resp. že by bol držaný v
takých prísnych podmienkach a za takých striktných pravidiel, ktoré by bezprostredne súviseli s vydaním
pokynu zo strany obžalovaného F. F.. F. naopak, vo veci sám poškodený uvádzal, že sa mohol slobodne
hýbať a slobodne navštevovať rôzne miesta a nebol nepretržite pod žiadnym dozorom, ani pod nejakou
predstieranou ochranou, či v područí nejakej osoby, ktorá by ho ustavične XX hodín v období troch
mesiacov strážila a vynucovala si od neho výkon práce bez nároku na odmenu.

Vo veci bolo podľa názoru súdu potrebné skúmať aj mieru účasti a zavinenia svedka G. O., pretože
vychádzajúc zo znenia skutkovej vety obžaloby sa jednalo o jedného z páchateľov zažalovaného skutku
a skúmať tiež dôvody vedúce k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia voči osobe, ktorá bola
autorom podaného trestného oznámenia.
O spornosti motívu konania G. O. jednoznačne svedčí vyhotovenie videokaziet odovzdaných polícii,
pričom súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnosti na túto okolnosť nadväzujúce, alebo z nej
vyplývajúce a podmieňujúce ďalšie svedecké výpovede zamerané na vyhotovenie obrazovo-zvukových
záznamov (vo vzťahu ku ktorým boli vypočutí aj svedkovia C. a O.), boli pre súd v tomto konaní
irelevantné. A. však možné ponechať bez povšimnutia, že vyššie opísané konanie svedka G. O.
mohlo vykazovať znaky konkrétneho trestného činu (napríklad vydierania), pričom ale objasňovanie
okolností vzťahujúcich sa na dôvody a spôsob vyhotovenia videokaziet nebolo úlohou súdu v tomto
trestnom konaní a na prejednanie týchto skutočností súd nebol vecne ani miestne príslušný, nemal
naň zákonné podklady, avšak vyhodnotil ich ako nepriamy dôkaz nasvedčujúci protiprávnosti konania
svedka G. O.. N. išlo o ďalší markantný dôkaz o tom, že orgány činné v trestnom konaní flagrantne
opomenuli vykonať všetky dostupné dôkazy smerujúce k odstráneniu nejasností a nezrovnalostí ohľadne
skutočností, ktoré sa odohrávali medzi svedkom G. O. a obžalovaným F. F. v rozhodnom čase, tzn.
v období, ktoré predchádzalo septembru XXXX až do konca kalendárneho roka XXXX. W. tomu tak
preto, že z vykonaného dokazovania súd zistil, že na sklonku kalendárneho roku XXXX začal svedok
G. O. vykonávať aktivity smerujúce ku kontaktovaniu svedkov O. a C., ako aj obžalovaného P. C. a
poškodeného H. I. a v zmysle výpovedí týchto osôb bolo zrejmé, že sa ich mal snažiť ovplyvňovať ako
aj použiť na účely diskreditácie obžalovaného F. F..

F. išlo o zákonnosť a obhajobou napádané získavanie výpovedí svedkov, alebo vykonanie konfrontácií,
k tomuto súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že k začatiu trestného stíhania prišlo v roku
XXXX za účinnosti S. poriadku č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov, takže dovolávanie
sa kontradiktórnosti v rokoch XXXX a XXXX považoval súd za zjavné nereflektovanie na princípy,
ktoré platili v týchto rokoch a v tejto súvislosti si súd tiež dovoľuje podotknúť, že ani kontradiktórnosť
zavedená po rekodifikácii trestného práva s účinnosťou od XX.XX.XXXX sa nepremietla do trestného
procesu absolútne, ale S. poriadok č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov obsahuje len „prvky
kontradiktórnosti“ a nie je tak možné hovoriť o tom, že trestný proces je kompletne kontradiktórny. X.
preto neuznal námietky vzťahujúce sa na nezákonnosť postupu pri získavaní výpovedí svedkov, pretože
orgánom činným v trestnom konaní z ničoho nevyplývala povinnosť vykonávať úkony výlučne len za
účasti obžalovaných (alebo konkrétneho obžalovaného) a preto žiadny z vykonaných dôkazov, ktoré súd
na hlavnom pojednávaní prečítal, nebolo možné označiť za dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom.
X. sa však stotožnil s tou časťou obhajobných tvrdení, v ktorej prišlo k namietaniu jednotlivých
vykonaných konfrontácií, pretože spôsob aplikovania tohto dôkazného prostriedku bol v príkrom rozpore

so znením ustanovenia § 125 S. poriadku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších
predpisov pre vážne nerešpektovanie základných predpokladov na vykonanie úkonu smerujúcemu
k odstráneniu vzniknutých a zistených rozporov vo výpovediach vypočúvaných osôb. X. už len
pripomína, že konfrontácia je úkon, pri ktorom majú byť konfrontované osoby postavené proti sebe
tvárou v tvár s výzvou, aby vysvetlili, zopakovali a ozrejmili určitú skutočnosť, o ktorej už má mať
vyšetrovateľ istý poznatok, ktorý je zo strany jednej, či druhej konfrontovanej osoby vo výpovedi
podávaný rozporuplne. X. absolútne odmietol prihliadnuť na dôkaz získaný z vykonaných konfrontácií
v tejto trestnej veci, pretože predčítavanie celých častí pôvodne poskytnutej výpovede konfrontovanej
osoby druhej z konfrontovaných osôb je celkom neprípustné a v nadväznosti na to súd dopĺňa, že je
rovnako neprípustné, aby orgán dozerajúci na zákonnosť takto vykonávaného úkonu pripustil, aby sa
konfrontovaná osoba vyjadrovala len všeobecne a odvolávala sa na svoje predchádzajúce výpovede bez
toho, aby označila, o ktorú konkrétnu výpoveď sa jedná a bez toho, aby zopakovala tvrdenia, rozpornosť
ktorých podmienila vykonanie konfrontácie.
Z dôvodov rozpísaných v texte vyššie preto súd výpovede svedka G. O. a konfrontácie s ním vykonané
(aj s ohľadom na celkovú zmenu postoja tohto svedka k prejednávanej trestnej veci) považuje za
evidentný spôsob vyhýbania sa potvrdeniu skutočností, ktoré boli obsiahnuté v ním poskytnutej v poradí
prvej výpovedi. X. G. O. teda podľa názoru súdu nezotrval na skutočnostiach, ktoré bol dňa XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX na polícii oznámiť, pričom už tento moment mal byť alarmujúci pre orgány činné v
trestnom konaní a svedkovi G. O. malo byť vysvetlené, že je osobou, ktorá sa mala podieľať na
spáchaní trestného činu, že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia a že za predpokladu,
že ním oznámené skutočnosti nepovedú k relevantným záverom vo vzťahu k páchateľom, ktorých za
páchateľov sám označil, dočasne odložené vznesenie obvinia bude zrušené a že bude predmetom
ďalšieho dokazovania objasňovať skutočnosti dôležité pre trestné konanie, teda aj tie, prečo oznámil
spáchanie skutku, spáchanie ktorého následne v priebehu trestného konania poprel. X. G. O. mal byť
riadne poučený o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede. Y., súdu sa v konaní nepodarilo zistiť,
z akého dôvodu a na akom podklade prišlo k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia svedkovi G.
O., pretože záznam o tomto rozhodnutí neobsahuje odôvodnenie a zároveň sa súdu nepodarilo zistiť,
z akého dôvodu zostala nepovšimnutá skutočnosť, že svedok G. O. svoje usvedčujúce tvrdenia odvolal
a nebol voči nemu vyvodený žiadny trestnoprávny dôsledok.

K ďalším skutočnostiam, ktoré súd považoval za podstatné a v dôsledku ktorých prišlo k vzniku
zásadných medzier, ktoré súd nemohol odstrániť ani vyplniť žiadnym ďalším dostupným dôkazom a
ktoré prispeli k vytvoreniu a pretrvaniu pochybností, patrili podľa názoru súdu skutočnosti rozhodne a
jednoznačne nasvedčujúce záveru, že orgány činné v trestnom konaní z bližšie nezisteného dôvodu
nevykonali absolútne žiaden dôkaz na preverenie obrany obžalovaných, resp. dôkaz svedčiaci v ich
prospech. To bolo hrubým porušením jednej zo základných zásad trestného konania (náležité objasnenie
skutkového stavu a v rámci toho povinnosť zabezpečovať dôkazy nielen v neprospech, ale aj v prospech
obžalovaného).S. postupom vytvorili situáciu, kedy zjavne prezentovanú obranu nielen obžalovaného F.
F. ale aj ďalších, nepreverili a v spise sa nenachádzala žiadna stopa, dôkaz ani skutočnosť, z ktorých by
súd mohol zistiť, z akého dôvodu orgány činné v trestnom konaní nekonali. T. zabezpečované v štádiu
trestného konania podstatne neskôr (nie riadne a včas) nebolo možné označiť za dôkazy vykonané
v prospech obžalovaných, pretože napríklad ohliadka miesta činu vykonaná v roku XXXX už bola
vykonaná celkom zbytočne a jej význam sa s odstupom času stratil. A. dôkazov vzťahujúcich sa, alebo
vyplývajúcich nielen z prezentovanej obrany obžalovaného, ale vyplývajúcich aj z trestného oznámenia
a z výpovedí svedkov H. I. a G. O. spôsobilo, že oznámené skutočnosti neboli dôsledne preverované a
nebolo zabezpečené eliminovanie vzniku všetkých možných ďalších vysvetlení a alternatív, ktoré mohli
mať vplyv na priebeh skutkového deja a ktoré nakoniec podmienili vznik závažných pochybností. E.
činné v trestnom konaní nepreverili svedkov, ktorí mohli byť prítomní na mieste činu, nepreverili priestory,
v ktorých sa mal stať trestný čin, nepreverili ďalšie na to nadväzujúce udalosti a hlavne, nevykonávali
dokazovanie v čase, kedy bola pamäťová stopa svedkov, ktorí vo veci mohli mať nejaké poznatky
dôležité pre trestné konanie, čerstvá a nezabezpečovali stopy, ktoré boli ešte v určitom čase po skutku
relevantné.

K absencii dôkazov spoľahlivo preukazujúcich obžalobné tvrdenia súd tiež poznamenáva, že vo veci boli
vypočutí aj svedkovia, ktorí sa mohli vyjadriť k tomu, ako vnímali poškodeného H. I. v rozhodnom období
v septembri XXXX v rekreačnom zariadení D. a žiaden z nich nepopisoval, že by na ňom videl zranenia,
ktoré mali byť aj podľa znalca P.. Q. O. neprehliadnuteľné. Navyše, z výpovede poškodeného H. I.
vyplývalo, že sa slobodne a voľne pohyboval aj po M. na M. aj v dielni a mohol ísť navštíviť aj príbuzných,

tzn. znova neboli vykonané žiadne dôkazy vypočutím príbuzných, alebo ďalších ľudí, ktorí boli alebo
mohli byť s poškodeným H. I. v rozhodnom čase v kontakte, v dôsledku čoho zostali tieto skutočnosti
nepreverené a následne aj nepotvrdené, a teda nepreukázané. F. naopak, výpoveďou svedka T. F. a aj
ďalších osôb prišlo k ich vyvráteniu.

Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov navrhovaných obhajobou a k dôvodom, pre ktoré súd označil svedka
G. O. za osobu nedosiahnuteľnú, je potrebné vysvetliť, že:
- svedok G. O. sa dlhodobo zdržiaval na neznámom mieste, pričom mu nebolo možné žiadnym
spôsobom doručiť písomností a bez úspechu zostali aj žiadosti súdu o poskytnutie súčinnosti zo
strany polície, v dôsledku čoho súd vydal uznesenie podľa § 88 S. poriadku na účely obmedzenia
osobnej slobody tohto svedka, avšak k jeho vypočutiu prišlo až na základe dožiadania o medzinárodnú
spoluprácu s E. súdom P. a vo veci neexistovala žiadna zákonná prekážka, ktorá by súdu bránila vykonať
dôkaz prečítaním takto získanej výpovede svedka a zároveň brať do úvahy aj výpovede, vo vzťahu ku
ktorým sa svedok v rámci výpovede pred súdom C. republiky vyjadroval;
- paradoxne však obhajobou predložený dôkaz - T., ktoré bolo súdu predložené so zabezpečením
nahrávky nejakej súdu absolútne neznámej osoby (keďže podoba svedka G. O. súdu nebola známa),
bez možnosti overiť totožnosť takej osoby, vyhodnotil súd nahratie takého záznamu na T. nosič ako
nelegálne vykonaný a zabezpečený dôkaz, v dôsledku čoho neexistoval žiadny podklad na to, aby súd
z jeho obsahu vyvodzoval závery relevantné pre posúdenie zažalovaného skutku.

F. teda išlo o svedka G. O. a ním učinené výpovede, súd dospel k záveru, že svedok jednoznačne
klamal a klamal aj poškodený H. I., avšak súd ani po takto rozsiahlo vykonanom dokazovaní nedokázal
spoľahlivo ustáliť a zistiť, kedy a vo vzťahu k opisovaniu ktorých okolností tieto osoby klamali.

Q. na všetky tieto skutočnosti sa súd musel vysporiadať aj s výpoveďami, ktoré mali charakter z časti
usvedčujúcich dôkazov po tom, ako bola obžaloba podaná na súd, pretože výpovede obžalovaných
X. U., F. P. a P. C. v prípravnom konaní boli získané zákonným spôsobom a rozhodne neboli urobené
pod nátlakom. X. absolútne odmieta obranu týchto obžalovaných, spočívajúcu v namietaní násilia zo
strany vyšetrovateľov a neuveril ani tomu, že vo veci mala byť proti nim políciou zosnovaná konšpirácia
alebo vopred dôkladne vytvorený komplot, pretože súd mal úplnú dôveru v zákonný spôsob vykonávania
úkonov zo stany vyšetrovateľa P. a aj G.. W.. N. a rozhodujúce pre prijatie tohto záveru bolo, že
z jednotlivých obžalovanými napádaných zápisníc o ich výsluchoch bolo zrejmé, že pri úkonoch boli
prítomní aj obhajcovia obžalovaných a neexistoval žiadny iný dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné spochybniť zákonnosť získania výpovedí bez toho, aby o vyvíjanom (domnelom) nátlaku nebol
v zápisniciach zaznamenaný postoj obžalovaného alebo jeho obhajcu, prípadne prítomného obhajcu
iného obžalovaného. V konaní nebolo preukázané, a to ani po previerkach inšpekčnej služby a F. PZ, že
by zo strany orgánov činných v trestnom konaní prišlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, alebo
že by prišlo ku korupcii alebo úplatkárstvu. X. preto vôbec nepripustil, že by v predmetnom trestnom
konaní boli niektorí z obžalovaných alebo aj svedkov k výpovediam donucovaní.

Y., ako už súd odôvodňoval v texte vyššie, vo veci vznikli vážne pochybnosti o zákonnosti vedenia
vyšetrovania smerujúceho k náležitému objasneniu skutkového stavu veci. X. presne tak isto ako vo
vzťahu k otázke viny obžalovaných, tak aj vo vzťahu k otázke hodnotenia dôkazov, nemôže vychádzať
z toho, čo sa mu javí, alebo čo sa mu zdá, nemôže vychádzať z domnienok, z hypotéz, alebo z
predpokladov. Súd musí vychádzať len z dôkazov, a aj to len z dôkazov získaných zákonným spôsobom,
pretože na dôkazy nezískané zákonným spôsobom neprihliada.
Súd vzal do úvahy aj skutočnosti, ktorými odôvodňovali poškodený H. I. a svedok G. O. zmenu svojich
výpovedí, pretože aj tieto výpovede nemohol súd hodnotiť izolovane, ale hodnotil ich v kontexte ďalších
vykonaných dôkazov. Poškodený H. I. celý čas tvrdil, že sa neuveriteľne bál svedka G. O., ktorý ho
zastrašoval, vyhrážal sa mu, robil na neho nátlak, ale zároveň svedok G. O. tvrdil, že za celý čas
prípravného konania nebol vystavený žiadnej hrozbe a ani sa nikomu nevyhrážal a ani nikoho do ničoho
nenútil. Súd na tomto mieste podotýka, že výpovede je potrebné hodnotiť en bloc (ako celok) a nie je
možné z nich vyberať len časti, ktoré by sa mohli do úvah a do záverečného hodnotenia dať použiť a
ostatné časti obísť alebo úplne ignorovať. Tzn., ak súd uveril komplexne zmenenej výpovedi svedka
G. O., tak uveril aj tomu, že na nikoho žiaden tlak nevyvíjal, nikoho nezastrašoval, nikoho k ničomu
nenútil a konanie poškodeného Róberta I. nepodmieňoval žiadnou hrozbou. A súčasne, ak súd uveril en
bloc zmenenej výpovedi poškodeného Róberta Chyla (že si to všetko na obžalovaných vymyslel), musel
uveriť aj tomu, že to tak robil, lebo ho zastrašoval O., ktorý ho na to nahovoril, nútil ho a vyhrážal sa mu.

Po vykonaní množstva výsluchov a konfrontácií a opätovnom vypočúvaní jednotlivých svedkov, každá
ďalšia výpoveď neviedla k odstráneniu už vzniknutých rozporov, ale vytvorila podmienky pre ich
rozmnoženie a súd preto konštatuje, že ako poškodený H. I. tak aj svedok G. O. klamali. N. čo obžalovaný
je v procesnom postavení osoby, ktorá na svoju obranu môže uvádzať čokoľvek a môže aj klamať, to
neplatí vo vzťahu k svedkovi G. O. a ani k poškodenému H. I., ktorí boli obaja po zákonnom poučení
povinní uvádzať len pravdu a nič nezamlčať.
F. súd prijal záver, že výpovede svedkov G. O. a H. I. z prípravného konania boli motivované doposiaľ
nezistenou skutočnosťou a ich výpovede v konaní pred súdom (kedy obaja ako kajúcnici čestne
vyhlasovali a tvrdili, že to, čo hovorili v prípravnom konaní, nie je pravda), sú klamstvá, vykazujú znaky
protiprávneho konania, pričom nie je možné celkom vylúčiť, že svedkovi G. O. mohlo hroziť trestné
stíhanie za veci, ktoré sa v tomto konaní nepotvrdili a ktoré neviedli ani k právoplatnému odsúdeniu
obžalovaného F. F. a ďalších osôb za trestný čin zosnovania a založenia zločineckej a protiteroristickej
skupiny a ani za trestný čin neodvedenia dane a poistného.

Ad II.:
F. išlo o odsudzujúci výrok vo vzťahu k obžalovanému X. U., súd mal jednoznačne za preukázané,
že tento sa dopustil spáchania drogového trestného činu, zažalovaného v bode X/. E. obydlie bolo
podrobené domovej prehliadke, o výsledkoch ktorej nemal súd absolútne žiadne pochybnosti ani v
otázke zákonnosti jej vykonania (E. súd W. W. sudcom pre prípravné konanie vydal legitímny príkaz na
vykonanie tohto zaisťovacieho úkonu) a ani v otázke vecí, ktoré boli zaistené. U. z takých zaistených
vecí bola látka, ktorá bola následne podrobená znaleckému skúmaniu na O. F. v W. a z preskúmania
ktorej vyšlo, že je látkou, na držanie ktorej treba mať špeciálne povolenie P. zdravotníctva SR, pričom
vo veci nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný X. U. takéto oprávnenie nemal. X. preto
mohol dospieť k záveru, že sa dopustil nedovoleného držania omamnej látky, konkrétne rastliny známej
ako konope siate a s malými korektúrami v skutkovej vete (kedy z nej súd vypustil skutočnosti, ktoré
považoval za nadbytočné a len spresnil, že sa jednalo najmenej o XXX marihuanových cigariet) ustálil,
že si neoprávnene omamnú látku zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu.

E. obžalovaného X. U., že bol v tom čase chorý a uprednostnil držanie tejto látky a jej aplikovanie
z liečebných dôvodov, ako aj jeho vyhlásenie o tom, ako sa necíti byť morálne vinný, považoval
súd za celkom nespôsobilé vyvrátiť jeho vinu a najmä za právne irelevantné, teda bezvýznamné.
F. obžalovaného, ktorý sa snažil polemizovať o dôvodnosti trestnoprávneho postihu, nesprávnosti
a nevhodnosti posudzovania jeho konania ako trestného činu a ktorý sa tiež snažil bagatelizovať
skutočnosť, že u neho bola nájdená zakázaná látka, vyhodnotil súd ako mierne prehnaný predovšetkým
v kontexte skutočnosti, že neznalosť zákona ho neospravedlňuje presne tak isto ako aj ním vyslovený
nesúhlas so znením S. zákona a postihovaním konania, ktoré nie je na území X. republiky dovolené.

Q. na skutočnosť, že obžalovaný X. U. bol v čase do spáchania skutku osobou bezúhonnou a aj
s poukazom na skutočnosť, že skutok bol dokonaný dňa XX.XX.XXXX (dňom, kedy bola vykonaná
domová prehliadka), súd len upravil, že obžalovaný látku nevyrobil (na účely marihuany sa tento
výraz nepoužíva a zároveň nebolo vo veci preukázané, že by látku vypestoval) a že si ju teda
„len“ neoprávneným spôsobom v presne nezistenom čase zadovážil a aj prechovával po akúkoľvek
dobu, minimálne do XX.XX.XXXX. X. prihliadol aj na doznávajúcu sa výpoveď obžalovaného, v ktorej
uveriteľným spôsobom opísal, prečo si marihuanu zadovážil, prechovával a priznal tiež, že bola jeho.
A. zmenu výpovede považoval súd len za účelovú obranu v snahe svoju vinu aspoň zoslabiť alebo aj
celkom vyvrátiť.

X. reflektoval na bezúhonnosť obžalovaného a na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutku a
vo vzťahu k potrestaniu podľa trestnej sadzby, ktorá obžalovanému hrozila podľa § X87 odsek 1 S.
zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov (trest odňatia slobody na dva roky až osem
rokov, alebo peňažný trest), považoval za vhodné a spravodlivé použiť ustanovenie § 40 S. zákona
č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov a mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu, pretože
trest uložený vo výmere na dva roky hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu by neplnil svoj
účel a bol by pre obžalovaného neprimerane prísny. X. do druhu a výmery uloženého trestu premietol
odstup času (ukladanie trestu po viac ako XX rokoch od spáchania skutku), pretože obžalovaný X. U.
sa žiadnym spôsobom nepričinil o dĺžku času, ktorý medzi spáchaným skutkom a vyhlásením rozsudku
preukázateľne uplynul. Aj to boli dôvody, pre ktoré súd nemal splnené podmienky na uloženie trestu

nepodmienečného, prípadne trestu vo vyššej výmere, a to aj s poukazom na to, že obžalovaný sa
nedopustil žiadneho iného protiprávneho konania ani po roku XXXX. Na uloženie iného, alternatívneho
trestu (ktorý S. zákon v § X87 odsek 1 tiež umožňoval), nemal súd splnené podmienky pre absenciu
dokazovania zameraného napríklad na zistenie a preverenie aktuálnych osobných a majetkových
pomerov obžalovaného, ktorý sa hlavného pojednávania dlhodobo nezúčastňoval a nejavil záujem o
možnosť realizovať svoje právo na obhajobu osobne.

Z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov,
mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby a jeho výkon mu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu, ktorú určil v najkratšej zákonom prípustnej dobe, a to na jeden rok s tým, že takto
uložený trest považoval ako z hľadiska individuálnej tak aj z hľadiska generálnej prevencie za správny,
zákonný a súčasne spravodlivý, spôsobilý primäť obžalovaného k náprave a odradiť ostatných od
páchania tohto typu trestného činu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.