Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/258/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212447
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115212447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu REALITY-VĚŘITEL CZ s. r. o., so sídlom v
Českej republike, Jateční 178/34, Klíše, Ústí nad Labem, IČ 277 25 537, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Ažaltovič & Partners s.r.o., so sídlom v Trenčíne - Opatová, Potočná č. 650/135B proti
žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 27. augusta 2018, č.k. 18C/223/2015-104, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 148.550.949,33 eur a náhrady trov konania. Súd prvej
inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6
ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej ustanoveniami § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 41 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 12 ods.

1, 3 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch.

2. Súd prvej inštancie vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu sa v prvom rade zaoberal zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal žalobca
nadobudnúťpohľadávkunanáhraduškody.Vkonaníbolopreukázané,žemedzispoločnosťouREALITY
- OBCHODNÁ, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 24.10.2013 uzavretá zmluva
o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka

voči žalovanej na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým bol nezákonne
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu s tým, že škoda predstavuje ušlý zisk vypočítaný za obdobie
20 rokov, ktorý by postupca ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď
za obdobie od vzniku úpadcu, t.j. od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t.j. do dňa 11.09.2008,
úpadca nadobudol majetok najmenej v sume 2.500.000.000,- Sk, a preto je dôvodné očakávať, že
za obdobie ďalších 20 rokov by bol nadobudol úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške
165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá

sume vo výške 132.226.071,20 eur. Tiež bolo preukázané, že medzi spoločnosťou REALITY, a.s.,
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 24.10.2013 uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávky, z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka voči žalovanej na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurzna majetok úpadcu s tým, že škoda predstavuje ušlý zisk vypočítaný za obdobie 20 rokov, ktorý by
postupca ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku
úpadcu, t.j. od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t.j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok

najmenej v sume 2.500.000.000,- Sk, a preto je dôvodné očakávať, že za obdobie ďalších 20 rokov
by bol nadobudol úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom
podiel postupcu ako akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 16.324.878,13
eur. Ustanovenie § 524 ods. 1 OZ priznáva veriteľovi právo postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy v danom

prípade bola splnená. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nebola splnená podmienka, že predmetom postúpenia
môže byť len určitá pohľadávka, teda právo na plnenie dlžníka nie však celý záväzkový vzťah, z
ktorého pohľadávka vznikla a že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka sa súd prvej inštancie
nestotožnil. Nie je správne tvrdenie žalovanej, že postúpiť možno iba súdom priznanú pohľadávku,
pretože v zmysle ustanovenej judikatúry súdy bežne rozhodujú o splnení záväzku zodpovedajúceho
postúpenej a súdom nepriznanej pohľadávke. Rovnako nie je správna ani argumentácia žalovanej, že

zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že za postúpenú
pohľadávku jednak v sume 132.226.071,20 eur a jednak v sume 16.324.878,13 eur bola dojednaná
odplata len vo výške 1 euro. Najvyšší súd judikoval to, že výška dohodnutej odplaty pri odplatnom
právnom úkone nemusí nevyhnutne zohľadňovať reálnu hodnotu prevádzaného práva. Súd napokon
uzavrel, že v zmysle § 524 ods. 1 v spojení s § 525 ods. 1 OZ išlo o platné postúpenie pohľadávky

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu. V
danej veci je podstatná skutočnosť, že postúpená pohľadávka na náhradu škody zodpovedala škode,
ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia konkurzu a predstavovala jednak ušlý zisk vypočítaný za obdobie
20 rokov, ktorý by postupca ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď
za obdobie od vzniku úpadcu, t.j. od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t.j. do dňa 11.09.2008,

úpadca nadobudol majetok najmenej v sume 2.500.000.000,- Sk, a preto je dôvodné očakávať, že
za obdobie ďalších 20 rokov by bol nadobudol úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške
165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá
sume vo výške 132.226.071,20 eur a jednak ušlý zisk vypočítaný za obdobie 20 rokov, ktorý by
postupca ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku

úpadcu, t.j. od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t.j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok
najmenej v sume 2.500.000.000,- Sk, a preto je dôvodné očakávať, že za obdobie ďalších 20 rokov
by bol nadobudol úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom
podiel postupcu ako akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 16.324.878,13
eur. Z textu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka

na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku vedenia konkurzu. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu a aj v súvislosti s vedením konkurzu, keď namietal, že konkurzný súd zanedbal dohľad v
konkurznom konaní, nezastavil konkurzné konanie, nezrušil konkurz, hoci netrvali podmienky na jeho
ďalšie vedenie, neodvolal správkyňu konkurznej podstaty, ktorá mala porušiť povinnosti pri výkone

správcovskej činnosti. Nemôže byť potom dôvodná žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v súvislosti s vedením konkurzu.

3. Žalobca svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokoval a aj zažaloval na právnom základe
nesprávnehoúradnéhopostupuorgánuverejnejmoci.Škodamalabyťspôsobenánesprávnymúradným

postupom Okresného súdu Trenčín v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu REALITY, a.s.,
keď bol vyhlásený konkurz, hoci nemal byť a v dôsledku nesprávneho úradného postupu správcu dane
Daňového úradu Dubnica nad Váhom v daňovom konaní pri vydaní platobných výmerov a prihlasovaní
pohľadávok do konkurzného konania.

4. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní a iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávny úradný postup zadefinoval
Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 4Cdo 24/2004 a 2Cdo 205/2009, podľa ktorého

nesprávny úradný postup je možné vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, respektíve o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie saštátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.
Nesprávnym úradným postupom treba rozumieť akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel

ustanovených právnymi predpismi. Zákon rozlišuje dva tipy konania štátneho orgánu, ktoré vedú k
vzniku škody, nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny úradný postup
ďalej nedefinuje a treba ho vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je
rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenie
zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie. Nesprávnym úradným

postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pri činnosti štátneho orgánu, a to
obzvlášť takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá
bola spôsobená iným nesprávnym úradným postupom, v rámci rozhodovacej činnosti je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a
ak aj je rozhodnutie vydané bezprostredne sa na jeho obsahu neodrazí.

5. Žalobca namietal, že škoda mala vzniknúť preto, lebo bol konkurzným súdom vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu, hoci podľa žalobcu vyhlásený nemal byť, keďže neboli splnené podmienky v
zmysle zákona č. 7/2005 Z.z.. V dôsledku vyhlásenia konkurzu došlo po zrušení konkurzu k zániku
úpadcu REALITY, a.s. Súd považoval uplatnený nárok žalobcu za nárok na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia, aj keď žalobca svoj nárok odôvodňoval ako nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenia práva nároku na náhradu škody
za nezákonné rozhodnutie je nevyhnutné, aby bola splnená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. V konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že bola splnená takáto
podmienkaasíce,žetotorozhodnutiekonkurznéhosúduboloprenezákonnosťzmenenéalebozrušené.

Naopak bolo preukázané, že rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo potvrdené odvolacím konkurzným
súdom, na základe čoho nadobudlo právoplatnosť. Je pravdou, že generálny prokurátor podal proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave mimoriadne dovolanie, avšak toto mimoriadne dovolanie bolo
uznesením Najvyššieho súdu pod sp. zn. 5M Obdo 6/2009 zo dňa 29.10.2010 odmietnuté z dôvodu
procesnej neprípustnosti. Súd nebol teda viazaný právnym názorom generálneho prokurátora, ale bol

povinný rešpektovať závery konkurzných súdov prvej a druhej inštancie vyjadrené v ich rozhodnutiach.
Súd v rámci konania o žalobe na náhradu škody nemôže posudzovať správnosť a zákonnosť postupov
právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Je tiež zrejmé, že namietaný postup konkurzného
súdu, ktorý nezastavil konkurzné konanie ex offo nezrušil konkurz na návrh úpadcu a žalobcu, hoci podľa
žalobcu neboli splnené podmienky pre trvanie konkurzu, neodvolal správkyňu konkurznej podstaty, keď

nesplnila svoje povinnosti, sa prejavili v rozhodnutiach konkurzného súdu, ktorými boli tieto návrhy
úpadcu a žalobcu zamietnuté. Aj v tomto prípade sa jedná o nárok na náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nebola preto splnená podmienky v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., podľa ktorej musí byť takéto právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Úpadca, prípadne žalobca dokonca nepodal ani riadny opravný prostriedok proti

rozhodnutiu konkurzného súdu, ktorými boli uvádzané návrhy žalobcu zamietnuté, čo je tiež zákonnou
podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody. Okrem toho súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania neboli preukázané pochybenia konkurzného súdu v danom konkurznom konaní, nebol
preukázaný nesprávny úradný postup, pretože konkurzný súd nebol nečinný, preskúmal všetky podania,
procesné návrhy úpadcu a rozhodol o nich, pričom svoje rozhodnutia náležite zdôvodnil a tiež sa

konkurzný súd v rámci výkonu dohľadu nad činnosťou správcu zaoberal návrhom na preskúmanie
postupu správkyne v konkurze a o výsledku informoval právneho zástupcu úpadcu listom zo dňa
19.04.2011. Pokiaľ žalobca namietal, že správkyňa konkurznej podstaty nepostupovala v súlade so
zákonom, súd poukazuje na to, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom konkurznej
podstaty pri výkone jeho správcovskej činnosti, pretože podľa § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 8/2005 Z.z.

pasívne vecne legitimovanom prípade škody vzniknutej v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti
je správca konkurznej podstaty, na zodpovednosť ktorého sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Žaloba je nedôvodná aj v časti tvrdeného nesprávneho úradného postupu správcu Daňového úradu

Dubnica nad Váhom pri vydávaní platobných výmerov a prihlasovaní pohľadávok do konkurzného
konania vedeného na majetok spoločnosti REALITY, a.s. Aj v tomto prípade ide o nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Právo na náhradu škody nie je
možné priznať, pretože nebolo preukázané, že daňovník REALITY, a.s. podal proti platobným výmeromsprávcu dane zo dňa 13.03.2008 riadny opravný prostriedok, odvolanie. Táto podmienka musí byť
v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. splnená, pričom nebolo preukázané, že sa jedná o
prípady hodné osobitného zreteľa, kedy by splnenie tejto podmienky nebolo vyžadované. Daňovník

bol o práve podať odvolanie v platobných výmeroch riadne poučený, platobné výmery mu boli riadne
doručené, pričom spoločnosť REALITY, a.s. podala proti právoplatným platobným výmerom správcu
dane až mimoriadny opravný prostriedok. Hoci boli pôvodne platobné výmery Daňového úradu napokon
Daňovým riaditeľstvom mimo odvolacieho konania zrušené, nemožno prehliadnuť fakt, že Daňový
úrad Dubnica nad Váhom vydal dňa 21.03. a 23.03.2009 platobné výmery na rovnakú celkovú sumu

dane 40.844.536,- Sk s tým, že proti týmto novým platobným výmerom nebol podaný žiaden opravný
prostriedok. Za úradný postup už nemožno považovať situáciu, keď daňový úrad prihlásil pohľadávku na
základe platobných výmerov do konkurzného konania, pretože sa jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa
prihlásiť si za účelom uspokojenia pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku a nie o úradný postup
v rámci výkonu verejnej moci.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy žalovaná bola v celom rozsahu v
konaní úspešná a preto má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol,
že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení
veci, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie týkajúce sa predovšetkým
výšky uplatneného nároku. Podľa žalobcu nie je pre dôvodnosť podanej žaloby rozhodujúce ako
bola požadovaná škoda špecifikovaná, teda či bola označená ako škoda spôsobená nesprávnym

úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. Podstatné je to, či došlo ku
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody a či škoda ako taká vznikla a bola spôsobená
činnosťou orgánu verejnej moci a či takáto skutočnosť mala pôvod v činnosti takéhoto orgánu. Súd
zamietol celú žalobu na tom závere, že žalobca dôvodnosť založil v podstatnej časti argumentácie
na tom, že škoda bola založená nesprávnym úradným postupom súdu v konkurznom konaní, hlavne

pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu, avšak podľa súdu prvej inštancie ide o škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, a to rozhodnutím konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, ktoré bolo
odvolacím súdom potvrdené a následne nedošlo k jeho zrušeniu ani na podklade mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť
rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bol zjavne nesprávny úradný postup tak správcu dane ako aj správcu

úpadcu a hlavne samotného konkurzného súdu, ktorý na hrubé pochybenia správcu úpadcu žiadnym
spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu
len celkom všeobecne a bez akéhokoľvek bližšieho skutkového právneho rozboru uviedol, že v
postupe konkurzného súdu nezistil žiadne pochybenia, keď tento reagoval na všetky podnety úpadcu,
ale i žalobcu ako veriteľa a týmito sa zaoberal a rozhodol o nich. Podstatné je to, že pri takomto

nesprávnom postupe súd nevyhodnotil zásadnú skutočnosť, a to že správca úpadcu napriek tomu, že
ešte pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok dostal od úpadcu podnet na popretie pohľadávok
správcu dane prihlásených na základe platobných výmerov, ktoré boli nadriadeným daňovým orgánom
zrušené a dostal od úpadcu aj rozhodnutia o zrušení týchto platobných výmerov. V zákonnej lehote
pohľadávku správcu dane prihlásenej na základe týchto zrušených platobných výmerov nepoprel. Týmto

postupom správca úpadcu nielen hrubo porušil svoju zákonnú povinnosť poprieť sporné pohľadávky,
ale nepochybne zavinil, že došlo k právoplatnému vyhláseniu konkurzu na úpadcu, hoci neboli splnené
zákonné podmienky. Ak by bol správca úpadcu splnil svoju zákonnú povinnosť poprieť ako sporné
pohľadávku správcu dane a urobil tak v rámci zákonnej lehoty, bol by odvolací súd mohol toto uznesenie
zrušiť a ku právoplatnému vyhláseniu konkurzu by vôbec nebolo došlo. Úpadca na tieto skutočnosti

podrobne poukázal a podložil príslušnými rozhodnutiami o zrušení platobných výmerov, na ktoré vôbec
nereagoval a takto zjavne protiprávne konajúceho správcu ponechal vo funkcii a vytvoril tak možnosť na
pokračovanie jeho protiprávneho konania. Takýto postup konkurzného súdu potom nemožno hodnotiť
inak ako celkovo nesprávny a taký, ktorý viedol ku vzniku škody. Poukaz súdu prvej inštancie na
to, že v postupe konkurzného súdu nezistil nedostatky, keď tento súd reagoval na všetky podnety

úpadcu i veriteľov nemá žiaden význam, keď pre posúdenie správnosti postupu konkurzného súdu
nie je rozhodujúce, že tento súd formálne na takého podnety reagoval a robil o nich rozhodnutie,
ale podstatné je, či takýto postup bol aj vecne správny a či zodpovedal skutočnostiam obsiahnutých v
podnetoch úpadcu a veriteľov. Konkurzný súd neodvolal správcu z funkcie a preto postupoval pri výkonedohľadu nad činnosťou správcu úpadcu zjavne nesprávne. Protiprávne konanie správcu úpadcu bolo
konkurznémusúduopakovanesignalizovanéatentovrámcisvojejdohľadovejčinnostinadzákonnosťou
postupu vôbec nereagoval takým spôsobom, ktorý mohol takémuto nezákonnému postupu zabrániť.

Nesprávne je aj konštatovanie súdu o tom, že vo vzťahu k správcovi dane Daňovému úradu Dubnica nad
Váhom by mohlo ísť len o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobca dostatočne vysvetlil,
že u správcu dane namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že hoci správca dane vedel
ešte pred uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu, že platobné výmery na podklade
ktorých prihlásil pohľadávku vo výške 40.844.536,- Sk toto neoznámil správcovi úpadcu, nepristúpil

k späťvzatiu prihlášky vediac už o tom, že správa úpadcu v zákonnej lehote na popretie pohľadávok
takto prihlásené pohľadávky správca dane nepoprel a tieto sa považovali uplynutím popieracej lehoty
za prihlásené, tak správca dane znovu už v priebehu konkurzného konania vydal platobné výmery na
tú istú sumu, ktorá sa stala pohľadávkou proti podstate, čím správca dane celkom neoprávnené získal
v konkurznom konaní prihlásenú pohľadávku zistenú vo výške 40.844.536,- Sk a jednak pohľadávku
proti podstate v tej istej výške. To, že správca úpadcu, ktorému boli nové platobné výmery správcu

dane vydané už počas konkurzného konania doručené, hoci správca dane ako účastníka daňového
konania v takýchto platobných výmeroch označil samotného úpadcu, mal už konať ako s daňovníkom
so správcom úpadcu a nepodal proti týmto riadny opravný prostriedok, a to napriek tomu, že ho úpadca
o to výslovne žiadal písomným podnetom. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie zjavne vôbec
nezaoberal a preto jeho záver o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu správcu dane je nielen

nesprávny, ale i neodôvodnený. Napokon je celkom nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie vo
vzťahu k správcovi dane o tom, že tento v konkurznom konaní vystupoval ako veriteľ a nie ako orgán
verejnej moci. Správca dane ako veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávky založené rozhodnutiami, ktoré
nepochybne vydal ako orgán verejnej moci a tieto rozhodnutia boli jeho nadriadeným orgánom zrušené a
správca dane napriek tomu takýmito rozhodnutiami zotrval a dokonca v neskoršom štádiu konkurzného

konania vydal opätovné rozhodnutia, ktorými znova založil tú istú pohľadávku, avšak už ako pohľadávku
proti podstate, čím vytvoril dve súbežne existujúce pohľadávky v tej istej výške, a to ako pohľadávku
prihlásenú, ktorá nebola popretá a pohľadávku proti podstate. Pri vydávaní takýchto rozhodnutí ide o
výkon činnosti orgánu verejnej moci a taký postup, ktorý je potrebné aplikovať ustanovením zákona č.
514/2003 Z.z. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom

závere v dôsledku čoho potom sa vôbec nezaoberal ďalšími pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu,
čo do základu podstatnými skutočnosťami a preto považoval jeho rozhodnutie za predčasné.

9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal s otázkou

aplikácie príslušného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a správne mal za to, že nesprávnym
úradným postupom môže byť taký postup orgánu verejnej moci, ktorý nemá priamy odraz vo vydanom
rozhodnutí alebo ktorý k vydaniu rozhodnutia priamo nevedie. Z tohto vyplýva, že namietaný postup
konkurzného súdu nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko tento bol vyhlásený
uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť po potvrdení jeho správnosti odvolacím súdom. V takomto

prípade by v teoretickej rovine mohol byť nárok uplatňovaný z titulu nezákonného rozhodnutia s tým,
že súd prvej inštancie sa aj napriek tvrdeniam žalobcu a žalobcom označeným titulom vzniku škody
zaoberal aj otázkou prípustnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím v
zmysle ustanovenia § 6 a nasledujúcich zákona č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie sa zaoberal
prípustnosťou aplikácie konkrétneho ustanovenia zákona č. 514/203 Z.z. a právnej kvalifikácie titulu

uplatneného nároku. Rovnako sa zaoberal aj namietaným postupom správcu konkurznej podstaty,
pričom v prípade škody spôsobenej činnosťou správcu konkurznej podstaty nenesie zodpovednosť
žalovaná, pretože táto je upravená v ustanoveniach zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch. Okrem toho sa
súd zaoberal aj postupom správcu dane, pričom žalovaná sa aj v tomto smere stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie, pričom v konaní správcu dane nie je možné považovať za úradný postup, pretože

v konkurznom konaní nevystupuje z pozície orgánu verejnej moci, ale uplatňuje nárok prostredníctvom
prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania. V konaní pred súdom prvej inštancie nebol zo strany
žalobcu uplatnený žiadny nárok v súvislosti s konaním vedeným pred správcom dane ako správnym
orgánom a preto ani jeho rozhodnutia či postup v rámci tohto správneho konania nemohli byť predmetom
posúdenia v rámci rozhodovania súdu prvej inštancie. Žalobca v konaní ako aj v odvolaní opätovne

uvádzaargumentáciu,ktorousaužzaoberalsúdvkonkurznomkonaní.Žalobcavotázkeexistencietitulu
uplatneného nároku na náhradu škody, vzniku škody a príčinnej súvislosti neuniesol ani len bremeno
tvrdenia a v podstate sa domáha revízie konkurzného konania na majetok úpadcu zo strany súdu
v kompenzačnom konaní. So žalobcom opakovane predkladanej argumentácie sa ponúka záver, ženesprávnosť postupu konkurzného súdu má v podstate spočívať v tom, že tento sa pri vyhodnocovaní
predkladaných podnetov nestotožnil s názorom žalobcu a napriek opätovným podnetom nezastavil
konkurzné konania a neodvolal správcu konkurznej podstaty. Žalovaná je toho názoru, že nie je možné

za nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie považovať postup orgánu verejnej moci
len na tom, že orgán verejnej moci sa nestotožnil s názorom žalobcu, prípadne úpadcu a nevydal
rozhodnutie v súlade s jeho požiadavkami a jeho návrhmi. Uviedol preto, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie netrpí vytýkanými vadami a navrhuje odvolaciemu súdu, aby bolo ako vecne správne
potvrdené.

10. Žalobca sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť

podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktorý v celom
rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zároveň odvolací súd
dodáva nasledovné:

12. V prejednávanej veci bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že Okresný súd
Trenčín uznesením č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.09.2008, právoplatným dňa 08.01.2009 vyhlásil
konkurz na majetok REALITY, a.s. a ustanovil JUDr. Mária Bustinová za správkyňu tohto úpadcu. Z
odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu a osvedčil
svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz. Dlžníkovi bola

výzva doručená dňa 22.07.2008. Dlžník v určenej lehote súdu písomne oznámil, že v celom rozsahu
uhradil pohľadávky navrhovateľa uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj pohľadávku Mesta
Banská Bystrica, ktoré bolo v návrhu označené ako jeho ďalší veriteľ. Podľa oznámenia navrhovateľa
- veriteľa bola dňa 23.07.2008 uhradená jeho pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 1.116.689 Sk, avšak
celková suma jeho splatných pohľadávok voči tomuto dlžníkovi je 48.499.507,71 Sk. Z uvedeného

vyplýva, že dlžník neuhradil všetky splatné pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a
teda nie je možné zastaviť konanie pre zaplatenie pohľadávky. Z vyjadrenia samotného dlžníka taktiež
vyplynulo, že pohľadávka navrhovateľa bola zaplatená z finančných prostriedkov tretej osoby, a to
Miloslava Dokupila. Z predloženého vkladového lístka Dexia banky, a.s. bolo zistené, že pohľadávku
ďalšieho veriteľa Mesta Banská Bystrica v celkovej výške 454.899 Sk uhradila taktiež tretia osoba, a

to Jozef Bednár. Za stavu keď veriteľom dlžníka nebolo plnené z finančných prostriedkov dlžníka súd
nepovažoval vykonané úhrady pohľadávok za osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Dlžník taktiež
nepredložil listiny, ktorými by preukázal právny dôvod takejto úhrady tretími osobami, a preto súd nemal
bez pochybností za preukázané, že uvedenými úhradami došlo k zániku dlhov dlžníka a nevytvoril sa
nimi stav bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení tohto uznesenia bolo uvedené, že dlžník má vedené

účty v Slovenskej sporiteľni, a.s. na ktorom bol ku dňu 13.08.2008 zostatok vo výške 1.030,27 Sk a
účet č. 0273413337/0900 so zostatkom ku dňu 13.08.2008 je 44,24 Eur. Ďalej účet v Poštovej banke,
a.s. na ktorom zostatok ku dňu 20.08.2008 je 3.025,81 Sk, na uvedenom účte je vinkulovaná suma vo
výške 15.676.894,96 Sk. Dlžník má zakázané disponovať finančnými prostriedkami na svojich účtoch
z dôvodu prebiehajúcich exekučných konaní. Je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/ 2 k

pozemku registra "C" parc. č. 2977/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 860 m2 zapísaného na LV
č. XXXX, k. ú. Banská Bystrica, a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/8 k pozemku registra "C" parc.
č. 1009/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 610 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. Zlatovce. Ku
dňu 04.07.2005 bol registrovaný ako majiteľ listinných akcií na meno emitenta NODINOB REAL, a.s.
Nemá evidované žiadne motorové vozidlo v okrese jeho sídla. Na odvolanie Krajský súd v Bratislave

uznesením č. k. 1CoKr 13/2008 zo dňa 11.11.2008 potvrdil uznesenie súdu zo dňa 11.09.2008 o
vyhláseníkonkurzunamajetokúpadcu.Vodôvodnenítohtorozhodnutiaodvolacíkonkurznýsúduviedol,
že rovnako ako konkurzný súd nepovažoval vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávok navrhovateľa -
veriteľa za osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, keďže nie je sporné, že tieto neboli vykonané z
finančných prostriedkov dlžníka. Skonštatoval vecnú správnosť rozhodnutia konkurzného súdu.

13.Podnetomzodňa22.06.2009žiadalúpadcaoodvolanieustanovenejsprávkynekonkurznejpodstaty
z dôvodu opakovaného a závažného porušenia povinností vyplývajúcich jej zo zákona č. 7/2005Z.z. Doplneniami podnetu na odvolanie správkyne konkurznej podstaty zo dňa 29.07.2009 a zo dňa
04.08.2009 uviedol úpadca ďalšie porušenia povinností správkyne konkurznej podstaty

14. Generálny prokurátor SR podal dňa 02.12.2009 Najvyššiemu súdu SR proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave uznesením č. k. 1CoKr 13/2008 zo dňa 11.11.2008 mimoriadne dovolanie, ktorým
navrhol ho zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd
SR uznesením č. k. 5M Obdo 6/2009 zo dňa 29.10.2010 odmietol mimoriadne dovolanie Generálneho
prokurátora SR z dôvodu procesnej neprípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

15. Uznesením č. k. 28K 24/2008-1480 zo dňa 05.09.2013 konkurzný súd na návrh správkyne zo dňa
15.5.2013 konkurz na majetok úpadcu zrušil pre nedostatok majetku.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013 postúpil postupca, spoločnosť REALITY -
OBCHODNÁ, a. s., postupníkovi, žalobcovi, pohľadávku na náhradu škody na tom skutkovom základe,

že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.09.2008 bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka, spoločnosti REALITY, a. s., v likvidácii. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený na základe
nesprávneho úradného postupu a v dôsledku vyhlásenia konkurzu oprávnenie konať za úpadcu prešlo
nasúdomustanovenéhosprávcukonkurznejpodstaty.Postupcovibolanesprávnymúradnýmpostupom,
ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá

Slovenskárepublika.Tátoškodapredstavujeušlýziskvypočítanýzaobdobie20rokov,ktorýbypostupca
ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku úpadcu, t. j.
od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t. j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej v
sume2.500.000.000,-Sk,apretojedôvodnéočakávať,žezaobdobieďalších20rokovbybolnadobudol
úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako

akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 132.226.071,20 eur. Podľa čl. II bod
2.1., bod 2.2. postupca postupuje svoju vyššie uvedenú pohľadávku, ktorú má voči Slovenskej republike
ako dlžníkovi vo výške 132.226.071,20 eur s príslušenstvom postupníkovi, ktorý túto pohľadávku od
postupcu preberá. Podľa čl. II bod 2.4. pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške 1 eur, ktorú sa
postupník zaviazal zaplatiť postupcovi na základe písomnej výzvy postupcu na zaplatenie.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013 postúpil postupca, spoločnosť REALITY, a.
s., postupníkovi, žalobcovi, pohľadávku na náhradu škody na tom skutkovom základe, že uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 28K 24/2008-103 zo dňa 11.09.2008 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka, spoločnosti REALITY, a. s., v likvidácii. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený na základe

nesprávneho úradného postupu a v dôsledku vyhlásenia konkurzu oprávnenie konať za úpadcu prešlo
nasúdomustanovenéhosprávcukonkurznejpodstaty.Postupcovibolanesprávnymúradnýmpostupom,
ktorým bol nezákonne vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá
Slovenskárepublika.Tátoškodapredstavujeušlýziskvypočítanýzaobdobie20rokov,ktorýbypostupca
ako akcionár úpadcu dosiahol podnikateľskou činnosťou úpadcu, keď za obdobie od vzniku úpadcu, t. j.

od 27.11.1998 do vyhlásenia konkurzu, t. j. do dňa 11.09.2008, úpadca nadobudol majetok najmenej v
sume2.500.000.000,-Sk,apretojedôvodnéočakávať,žezaobdobieďalších20rokovbybolnadobudol
úpadca podnikateľskou činnosťou majetok vo výške 165.969.594,37 eur, pričom podiel postupcu ako
akcionára úpadcu na tomto ušlom zisku zodpovedá sume vo výške 16.324.878,13 eur. Podľa čl. II bod
2.1., bod 2.2. postupca postupuje svoju vyššie uvedenú pohľadávku, ktorú má voči Slovenskej republike

ako dlžníkovi vo výške 16.324.878,13 eur s príslušenstvom postupníkovi, ktorý túto pohľadávku od
postupcu preberá. Podľa čl. II bod 2.4. pohľadávka bola postúpená za odplatu vo výške 1 eur, ktorú sa
postupník zaviazal zaplatiť postupcovi na základe písomnej výzvy postupcu na zaplatenie.

18. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 20.01.2015 oznámilo žalobcovi, že dňa 13.08.2014 mu

bola doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu žalobou uplatnenej škody,
pričom tento uplatnený nárok považuje toto ministerstvo za nedôvodný.
19. Podľa § 3 ods.1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej aj ako „zákon č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

25. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

26. Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

27. Podľa § 41 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone
dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania,
ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

28. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na
zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej
činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov

správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých
úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

29. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z. štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.
30. V náväznosti na vyššie zistený skutkový stav veci pred súdom prvej inštancie odvolací súd

dodáva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou
zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Ak sú kumulatívne splnené tri predpoklady, a to:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zákonnej
povinnosti. Nesprávnym úradným postupom, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie jeporušenie pravidiel predpísaných právnou normou pre počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a
to pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci jeho rozhodovacej činnosti, avšak sa neodrazia
bezprostrednevobsahudanéhorozhodnutia.Podľakonkrétnychokolnostímôžeísťoakúkoľvekčinnosť

spojenúsvýkonomprávomocištátnehoorgánu,akdôjdeprinejalebovjejdôsledkukporušeniupravidiel
predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného
povahou a funkciou postupu súdu. O úradný postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy
štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži k výkonu štátnej moci.

31. Pri posúdení, či štát zodpovedá za tvrdenú škodu je podstatné, či škoda vznikla v príčinnej súvislosti
s neprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti tzv. kauzálny nexus by šlo len vtedy, keby
tvrdená škoda vznikla následkom onoho nesprávneho úradného postup, teória tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti. Ak škoda nevznikla akoby následok nesprávneho úradného postupu (ak bola rozhodujúcou
príčinou vzniku škody iná skutočnosť) zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škodu môže
byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal.

32. Faktom je, že za škodu vzniknutú účastníkovi konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku
porušenie povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s
výkonom tejto funkcie zodpovedá správca konkurznej podstaty. Zodpovednosť správcu konkurznej
podstaty za škodu vzniknutou účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku

porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s
výkonom tejto funkcie je osobnou majetkovou zodpovednosťou správcu konkurznej podstaty. Štát
nezodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty v konkurznom
konaní.

33. Preto vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, ktorý namietal o.i. i tú skutočnosť, že správca majetku
napriek tomu, že pred uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok dostal od úpadcu podnet
na popretie pohľadávok, tak neurobil a pohľadávky nepoprel, predstavuje práve postup správcu, za ktorý
štát v tomto konaní nezodpovedá, tak ako to v konečnom dôsledku aj konštatoval súd prvej inštancie.
Preto takéto porušenie zákonnej povinnosti na strane správcu úpadcu nezakladá zodpovednosť štátu

za spôsobenú škodu, ale je zaň zodpovedný priamo správca konkurznej podstaty. Preto je nedôvodná
námietka zo strany žalobcu v tom smere, že by mala byť daná zodpovednosť štátu za chybný postup
správcu úpadcu v konaní o konkurze.

34. Faktom je, že ďalej žalobca v prejednávanej veci namietal aj nesprávny úradný postup konkurzného

súdu. Nesprávny úradný postup konkurzného súdu však môže spočívať v tom, že nevydal správcovi
konkurznej podstaty včas pokyn, napr. vylúčenie veci z majetku konkurznej podstaty, napriek tomu,
že mu boli známe skutočnosti, ktorých jednoduché posúdenie umožňovalo prijať spoľahlivý záver, že
spísaná vec nepatrí do konkurznej podstaty. Pokiaľ však nesprávne postupoval správca konkurznej
podstaty za tento nesprávny postup zodpovedá samostatný správca. Štát nenesie priamu zodpovednosť

za nesprávny výkon funkcie správcu konkurznej podstaty, ktorý je zodpovedný samostatne, ale nesie
len zodpovednosť za nesprávny úradný postup pri výkone svojej dohliadacej funkcie nad správcom
konkurznej podstaty. Zmyslom dohliadacej činnosti konkurzného súdu je zabezpečenie riadneho a
plynulého priebehu konkurzného konania a dodržiavanie jeho pravidiel všetkými ostatnými procesnými
subjektami. Rozhodnutie, ktoré konkurzné súd vydáva pri dohliadacej činnosti preto majú operatívne

reagovať na problémy vzniknuté z činnosti procesných subjektov v priebehu konania spôsobom, čo
najviacej naplňujúce zmysel dohliadacej činnosti súdu. Nie je vylúčené, aby do doby, než sa stav
vyvolaný pokynom súdu udeleným pri výkone dohliadacej činnosti stane nezvratným, súd vydá ďalšie
novérozhodnutie.Vydanímďalšiehonovéhorozhodnutiakorigovalvzávislostinanovovzniknutejsituácii
konkurzu niektoré zo svojich predchádzajúcich pokynov. Konkurzný súd činí pri výkone dohliadacej

činnosti opatrenia nevyhnutné k zabezpečeniu účelu konkurzu. Pre rozhodnutie, ktoré konkurzný
súd vydáva pri výkone svojej dohliadacej činnosti teda nie je určujúci osobný záujem dlžníka, teda
úpadcu niektorého z veriteľov alebo správcu konkurznej podstaty, prípadne záujem tretej osoby na
konaní nezúčastnenej, ale to, že jeho prostredníctvom bude naplňovať účel konkurzu, tak že prijaté
opatrenia budú viesť k dosiahnutiu cieľa konkurzu. Súd prvej inštancie sa však dôsledne postupom

konkurzného súdu zaoberal, pričom správne rozlíšil rozdiel pri postupe konkurzného súdu, ktorý by
mohol predstavovať nesprávny úradný postup a rozhodovacej činnosti. Ani k týmto konštatovaniam
nemá odvolací súd žiadne výhrady, pretože všetky rozhodnutia konkurzného súdu sa pretavili do
rozhodnutí, ktoré sú právoplatne, voči ktorým buď úpadca nepodal opravný prostriedok alebo jehoopravný prostriedok bol vzhliadnutý ako nedôvodný. Za tohto skutkového stavu veci potom nemožno
konštatovať zodpovednosť konkurzného súdu, pretože to, že konkurzný súd nerozhodol v súlade s
predstavami úpadcu, neznamená, že rozhodol nesprávne, prípadne, že nesprávne úradne postupoval.

Samotný priebeh konkurzného konania bol riadne zdokumentovaný, vyplynul z pripojeného spisu
konkurzného súdu a súd prvej inštancie sa jednotlivými námietkami a postupom konkurzného súdu v
spore riadne zaoberal.

35. Obdobná je situácia aj pri správcovi dane, ktorý postupoval správne a korektne, nakoľko z obsahu

spisu vyplýva, že v čase, kedy bol podávaný návrh na konkurz jeho daňové výmery boli právoplatné,
nakoľko dlžník voči ním nepodal opravný prostriedok. Je síce pravdou, že v priebehu konkurzného
konania boli tieto daňové výmery Daňovým riaditeľstvom SR mimo odvolacieho konania zrušené, avšak
Daňový úrad Dubnica nad Váhom opätovne vydal platobné výmery znejúce na rovnakú sumu dane
celkovo vo výške 40.844.536,- Sk s tým, že voči týmto novým platobným výmerom nebol podaný žiaden
opravný prostriedok. Z dôvodu nedostatku majetku úpadcu bol konkurz súdom zrušený. Správne je teda

konštatovanie súdu prvej inštancie, že za úradný postup nemožno považovať situáciu, keď daňový úrad
prihlásil pohľadávku na základe právoplatných platobných výmerov do konkurzného konania, pretože sa
jedná o realizáciu oprávnenia veriteľa prihlásiť za účelom uspokojenia pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý
je v úpadku a nejedná sa o úradný postup v rámci výkonu činnosti.

36. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka zo strany odvolateľa v tom kontexte, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhované dokazovanie, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v rámci
pojednávania žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol, a preto nemôže argumentovať ďalej v konaní týmto
odvolacím dôvodom. Vo zvyšnej časti, tak ako bolo vyššie konštatované, sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré

zároveň poukazuje.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).