Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408215174
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1408215174.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov

JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľky: O. G., J. A. V., S. X/A,
J., zastúpená: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, Bratislava, Jesenského 2, proti odporcovi: V. G.Á.,
J. J., J. X, zastúpený: JUDr. Tomáš Plank, advokátom Bratislava, Nám. slobody 10, o 39 300 eur
s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k.
6C/370/2008-344 zo dňa 21.11.2013, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 6C/370/2008-344 zo
dňa 21.11.2013 vo veci samej p o t v r d z u j e .

Výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľke nepriznáva náhradu trov prvostupňového
konania.
Výrok o povinnosti odporcu nahradiť štátu znalecké trovy p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu v lehote 15 dní zaplatiť navrhovateľke 39
300,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 4 561,11 eur na jej právneho zástupcu. Odporcu ďalej
zaviazal zaplatiť na účet súdu náhradu znaleckých trov v sume 188,36 eura.
Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 13. 11. 2008 domáhala, aby súd zaviazal

odporcu na zaplatenie 1 700 000,- Sk s príslušenstvom, z titulu vyporiadania hodnoty členského podielu
družstevného bytu.
Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť. Namietol premlčanie nároku. Poukázal na to, že
členský podiel možno vyporiadať iba v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
do troch rokov od právoplatnosti rozvodu (§ 149 ods. 4 O.Z.). On sám vyplatil spoločnú pôžičku na byt
a spoločný dlh družstvu na platbách súvisiacich s nájmom a užívaním bytu. Výlučne on platil aj všetky
úhrady za byt od rozvodu manželstva až do zrušenia spoločného nájmu bytu.

V rámci dokazovania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C 28/01-118 zo
dňa 01. 06. 2004 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloleté deti X., L.. XX. XX. XXXX, K., L..
XX.XX.XXXX, C. L.. XX. XX. XXXX boli zverené na čas po rozvode odporcovi. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30. 08. 2004. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo dohodou a ani rozhodnutím súdu. Z rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, č. k. 6C 122/06-81 zo dňa 05. 06. 2008 súd zistil, že právo spoločného nájmu účastníkov
k družstevnému bytu na J. A. X E. J. bolo zrušené a za ďalšieho nájomcu a člena družstva bol určený

odporca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 07. 2008. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo
dňa 26. 05. 2011 W.. I. L. súd zistil všeobecnú hodnotu tohto družstevného bytu v sume 78 600,- eur.
Účastníci nemali námietky proti znaleckému posudku.Podaním zo dňa 17. 06. 2013 odporca špecifikoval platenie nájomného za byt, plynu, elektrickej energie
za obdobie od 15. 05. 1999 do 23. 06. 2009, spolu v sume 14 131,83 eura. Pôžičku za byt od E. G. vo
výške 150 000 Sk, ktorá bola splácaná odporcom dňa 25. 06. 2002 v sume 70 000 Sk, 17. 04. 2006

v sume 20 000 Sk, dňa 26. 08. 2008 v sume 60 000 Sk, t. j. spolu v sume 4 979,09 eura. Pôžička za
byt od I. G. 121 840,- Sk, bola vrátená dňa 15. 07. 2003 sumou 50 000,- Sk, dňa 10. 09. 2004 sumou
40 000,- Sk a dňa 20. 04. 2005 sumou 31 840,- Sk. Pôžička za byt od G. G. 29 000,- Sk, vrátená dňa
11. 08. 1996 sumou 2 000,- Sk, 30. 12. 2008 sumou 10 000,- Sk, 07. 04. 2009 sumou 10 000,- Sk, dňa
01. 06. 2009 sumou 7 000,- Sk. Pôžička za byt od S. G. v sume 80 000,- Sk, vrátená dňa 31. 03. 2011

sumou 80 000,- Sk, dňa 31. 03. 2011, penále od 01. 08. 1992 do 31. 03. 2011 v sume 163 512,- Sk.
Výdavky odporca celkovo vyčíslil sumou 37 512,- eur.
Navrhovateľkaneuznalanárokyodporcustým,žetietonárokysimusíodporcauplatniťnasúdevzmysle
§ 79, alebo 97 O. s. p., pretože inak by súd konal ultra petitu. Zároveň namietol z opatrnosti premlčanie
tohto nároku odporcu.
Súd poukázal na ustanovenia § 705 ods. 2; 142 ods. 1; 149 ods. 1, 3, 4; 451; 100 ods. 1 a 101 OZ.

Konštatoval, že niet pochybností o tom, že členský podiel v stavebnom bytovom družstve môže byť
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov
a môže tvoriť predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Ak súd rozhodol o zrušení práva spoločného
nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej
ako nájomca bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Táto skutočnosť nič

nemení na tom, že členský podiel zostáva naďalej ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spoločným majetkovým právom manželov. Rozhodnutím súdu o zrušení práva spoločného
nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve nedochádza k jeho vyporiadaniu. Toto rozhodnutie
totiž neurčuje akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov,
ktorý sa stal výlučným členom družstva, druhému manželovi. Rozvedení manželia si môžu toto spoločné

majetkové právo vyporiadať do troch rokov od zániku manželstva v rámci dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. rozhodnutím súdu na návrh podaný na súd v tejto
lehote niektorým z rozvedených manželov podľa zásad uvedených v § 150 O.Z. Po uplynutí tejto lehoty
vykonať vyporiadanie členského podielu v rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov už
nie je možné. Ak totiž nedôjde k vyporiadaniu hodnoty členského podielu v rámci platne uzavretej

dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodnutím súdu na návrh
podaný do troch rokov od zániku manželstva, platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je
vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 149 ods. 4 OZ. V takomto prípade
sa vyporiadanie vykoná podľa zásad uvedených v § 142 OZ. Ide pritom len o majetkové právo jedného z
rozvedených manželov voči druhému, na existenciu ktorého nemá žiaden vplyv ani jeho prípadný prevod

na tretiu osobu. Pre posúdenie vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu je dôležité odkedy
začala plynúť trojročná premlčacia lehota, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa názoru súdu,
vzhľadom na to, že k zrušeniu práva spoločného nájmu a určeniu kto bude naďalej členom družstva
nedošlo v lehote troch rokov od zániku manželstva účastníkov (dňa 30. 08. 2007), ale až dňa 23. 07.
2008, je pre posúdenie rozhodujúce kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení práva

spoločného nájmu k družstevnému bytu, t. j. 23. 07. 2008. Návrh na vyporiadanie hodnoty členského
podielu došiel dňa 13. 11. 2008, teda v rámci premlčacej lehoty, ktorá by uplynula až dňom 23. 07. 2011.
Predmetom vyporiadania v tomto prípade je všeobecná cena členského podielu v bytovom družstve
(trhová hodnota), za ktorú možno v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu
porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod.

Pri vyporiadaní hodnoty členského podielu k družstevnému bytu súd vychádzal zo znaleckého posudku
Ing. L., ktorý určil jeho hodnotu sumou 78 600,- eur, a zo zásady, že podiely účastníkov sú rovnaké.
Pokiaľ ide o tvrdené investície odporcu, súd konštatoval, že odporca si neuplatnil tieto nároky voči
navrhovateľkenávrhomaanivzájomnýmnávrhomtak,abyichmoholsúdpreskúmaťarozhodnúťonich.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 149 OSP a priznal navrhovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia v celkovej výške 4 561,11 eura s tým, že jej nepriznal náhradu za úkon - výzvu zo dňa 25. 09.
2008. V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. súd vzhľadom na úspech navrhovateľky v konaní, zaviazal odporcu
aj na zaplatenie znaleckých trov v sume 188,36 eura.
Rozsudok napadol odvolaním v zákonnej lehote odporca prostredníctvom právneho zástupcu, podaním
zo dňa 18.12.2013. Poukázal na ustanovenie § 149 ods. 4 OZ, ktoré stanovuje lehotu troch rokov od

zánikuBSMnauplatnenienárokunasúdnevyporiadanie.DoBSMpatriaajtzv.ostatnémajetkovépráva.
Ak nedôjde do troch rokov od zániku BSM k vyporiadaniu dohodou, alebo nebol podaný návrh na súdne
vyporiadanie, platí zákonná fikcia, že hnuteľné veci pripadajú tomu, kto ich používa pre svoju potrebu.
Družstevný byt účastníkov užíval po rozvode výlučne odporca s deťmi účastníkov konania, ktoré bolizverené do jeho opatery. Navrhovateľka sa z bytu dobrovoľne odsťahovala, čím sa vzdala jeho užívania.
V súdnom konaní sp. zn. 6C 122/2006 súd zrušil spoločný nájom účastníkov a za výlučného nájomníka
a člena družstva určil odporcu. Vzhľadom na opustenie bytu navrhovateľkou, nebol odporca zaviazaný

zabezpečiť jej náhradné bývanie. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 30.8.2004, a
lehota na vyporiadanie BSM márne uplynula dňa 30.8.2007. V rámci tejto lehoty prebehlo súdne konanie
sp. zn. 6C/122/2006. Navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie hodnoty bytu až dňa 13.11.2008,
pričomhoneuplatnilavuvedenomsúdnomkonaní.Jejžalobnýnávrhvovecimalbyťzamietnutý,pretože
ho uplatnila až po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Iný výklad by privodzoval právnu neistotu

rozvedených manželov, pretože nie je správne, aby pre vyporiadanie sporného nároku plynula odlišná
(dlhšia) lehota, ako na vyporiadanie BSM. Odporca osobitne napadol výrok o náhrade trov konania.
Poukázal na to, že bol v konaní súdom oslobodený od súdnych poplatkov, pretože akceptoval jeho
sociálny status. Je preto tvrdé a nespravodlivé rozhodnutie, ktorým bol odporca zaviazaný na náhradu
trov. Z týchto dôvodov sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol. V
prípade jeho potvrdenia žiada o pripustenie dovolania vo veci, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Konkrétnu otázku, ktorá by mala byť zodpovedaná dovolacím súdom
neuviedol.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka písomne, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním
zo dňa 24.1.2014. K uplatnenému nároku navrhovateľky už odvolací súd zaujal právny názor
v zrušujúcom uznesením č.k. 14Co/53/2012, a v súlade s ním rozhodol aj prvostupňový súd.

Predchádzajúci rozsudok bol zrušený len preto, že neboli zohľadnené náklady odporcu, ktoré však v
ďalšom konaní odporca riadne neuplatnil. Všetky námietky odporcu už vyriešila súdna prax slovenského
aj českého najvyššieho súdu. Nie sú tak splnené ani podmienky na pripustenie dovolania vo veci.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 507,61 Eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v
spojenís§156ods.3O.s.p.,adospelkzáveru,žeodvolacienámietkyodporcudomeritavecineobstoja.
Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej
stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením

napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň.

Základom odvolania odporcu je jeho právny názor, že žalovaný nárok navrhovateľky na vyplatenie
náhrady za majetkové právo účastníkov v súvislosti so spoločným nájmom družstevného bytu a
členstvom v bytovom družstve, zanikol, pretože nebol podaný v trojročnej prekluzívnej lehote podľa

149 ods. 4 OZ od zániku manželstva účastníkov konania, t.j. po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva dňa 30.8.2004. V zrušujúcom uznesení č.k. 14Co 53/2012-301 zo dňa 25.6.2013 odvolací
súd už vyslovil vo veci právny názor, že žalovaný nárok navrhovateľky nie je premlčaný. Z judikatúry
slovenského a českého najvyššieho súdu vyplýva, že vyporiadanie ceny práva spoločného členstva
rozvedených manželov nie je možné, pokiaľ toto spoločné právo existuje. Tohto práva sa preto možno

domáhať aj po uplynutí lehoty podľa § 149 ods. 4 O.s.p., pretože počas existencie spoločného práva
nie je zrejmé, kto sa stane výlučným užívateľom bytu (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/775/2007).
V danom prípade bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené ku dňu 30.8.2004 a trojročná
lehota podľa § 149 ods. 4 OZ uplynula dňa 30.8.2007. Počas jej plynutia odporca podal na súd žalobu
dňa 19.5.2006 o zrušenie spoločného nájmu bytu, na základe ktorej súd rozsudkom zo dňa 5.6.2008,

právoplatným dňa 23.7.2008, zrušil spoločný nájom bytu účastníkov a určil, že výlučným nájomcom
bytu je odporca, bez bytovej náhrady pre navrhovateľku. Až od tohto momentu sa mohla navrhovateľka
začať domáhať od odporcu vyporiadania jej členského podielu k bytu. Pokiaľ žalobu na súd podala dňa
13.11.2008, uplatnila svoj nárok pred uplynutím premlčacej lehoty.
V súlade s uvedeným právnym názorom rozhodol aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd k opätovnému odvolaniu odporcu považuje za potrebné len zdôrazniť, že uplynutím
doby troch rokov podľa § 149 ods. 4 OZ došlo k transformácii bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely bývalých manželov na majetku sú rovnaké.
Okresný súd postupoval správne keď náhradu za spoločné majetkové právo účastníkov konania ako
bývalých manželov vyporiadal v súlade s ustanovením § 142 OZ, upravujúcom zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva.
Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok v merite veci potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne
správny. Dovolanie voči tomto rozhodnutiu nepripustil, pretože namietané skutočnosti až boli vyriešenédoterajšou judikatúrou súdov, a navyše, odporca v podanom odvolaní ani neuviedol konkrétnu otázku,
ktorá by mala byť vyriešená v dovolacom konaní.
Vo vzťahu k výroku o náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd dospel k záveru, že

prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil osobitosti prejednávanej veci, ktoré možno považovať za
dôvody osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Zo spisu vyplýva, že pred aj po rozvode
manželstva účastníkov konania odporca sám uhrádzal dlhy spojené s nájmom a užívaním spoločného
nájomného bytu, že navrhovateľka sama byt dobrovoľne opustila a neprejavovala záujem o deti, ktoré
boli súdom zverené do starostlivosti odporcu. Tieto skutočnosti boli aj dôvodom, pre ktoré súd v inom

konaní rozhodol, že výlučným nájomcom a členom družstva je odporca. Aj keď odporca kvalifikovane
neuplatnil vzájomným návrhom svoje náklady, ktoré musel uhradiť na spoločné majetkové právo aj za
navrhovateľku,bolobyneprimeranetvrdéanespravodlivé,abyvzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnosti
bol odporca zaviazaný aj na náhradu súdnych trov navrhovateľke. Odvolací súd preto v súlade s
citovaným ustanovením zmenil výrok o náhrade trov prvostupňového konania tak, že navrhovateľke
náhradu trov nepriznal. Z rovnakých dôvodov jej nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd potvrdil ako vecne správny len výrok o zaviazaní odporcu ako neúspešného účastníka
konania, nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty družstevného
bytu, ktorý bol predmetom spoločného nájmu účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.