Rozhodnutie – Vlastnícke právo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204444
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118204444.2

Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX J., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska
kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 56, proti
žalovanému v 1/ rade: E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX Ž., zastúpenému právnym
zástupcom: Mgr. Pavol Tamaši, advokát so sídlom Rakové 1395/52, 010 01 Žilina, IČO: 50 690 515,
žalovanému v 2/ rade: VIX s.r.o., so sídlom Poľná 17, 010 01 Žilina, IČO: 31 565 590, zastúpenému
právnym zástupcom: JUDr. Natália Kanderková, advokátka, so sídlom A. Kmeťa č. 12, 010 01 Žilina,
IČO: 37 800 671, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k pozemkom parcelné číslo T. XXX/X orná pôda o
výmere XXX m2 a parcelné číslo T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 zapísaných na LV číslo XXXX,
katastrálne územie L. z a s t a v u j e .

II. Súd u r č u j e , že žalovaný v 1/ rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške X/X k
pozemkom zapísaným na LV číslo XXXX, v katastrálnom území L., a to pozemku parcelné číslo T. XXX/
X orná pôda o výmere XXX m2 a pozemku parcelné číslo T. XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2.

III. Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 01.03.2018 domáhal určenia, že žalovaný
v 1/ rade je podielovým spoluvlastníkom vo výške X/X k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v
k.ú. L., vedenom na OÚ Žilina, katastrálny odbor, a to pozemok parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere
XXX m2, pozemok parc. č. T.rná pôda o výmere X XXX m2, pozemok parc. č. T. XXX/X orná pôda o E.
XXX m2 a pozemok parc. č. T. XXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom Ú.
L., okres Ž. uvedených na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Žilina, odbor katastrálny, výška
jeho spoluvlastníckeho podielu je X/X. Jedná sa o nehnuteľnosti pozemok parc. č. T. XXX/X orná
pôda o výmere 5XX m2, pozemok parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2, pozemok parc.
č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. T. XXX/X, orná pôda o výmere XXX
m2. Žalovaný v 1/ rade bol podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X. Žalovaný v 1/ rade previedol
svoj spoluvlastnícky podiel vo E. X/X k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2/ rade bez
vedomia žalobcu ako podielového spoluvlastníka a súčasne bez ponuky na realizáciu zákonného
predkupného práva žalobcu. K porušeniu predkupného práva žalobcu došlo konaním žalovaných v
súvislosti s kúpnymi zmluvami č. E. XXXX/XXXX kúpna zmluva, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX a č. E.
XXXX/XXXX kúpna zmluva vklad povolený XX.XX.XXXX., ktorými žalovaný v 1/ rade predviedol svoje
vlastnícke právo na žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade neponúkol žalobcovi spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnostiam na odpredaj. Žalobca o možnosti kúpiť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
vôbec nevedel. Žalobca mal v súlade s § 140 OZ predkupné právo. Žalovaný v 1/ rade mal žalobcu
informovať o zámere previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na kúpu, aby mohol svoje
predkupné právo využiť. Žalobca si nemohol svoje predkupné právo uplatniť a kúpiť spoluvlastnícky
podiel žalovaného v 1/ rade. O vôli žalovaného v 1/ rade predať spoluvlastnícky podiel sa žalobca
dozvedel až po tom ako na dotknutom LV uvidel miesto žalovaného v 1/ rade žalovaného v 2/ rade
ako nového spoluvlastníka, t.j. keď spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1/ rade bol už prevedený na
žalovaného v 2/ rade na základe vyššie uvedených relatívne neplatných právnych úkonov. Domáhal
sa určenia relatívnej neplatnosti právnych úkonov ako prejudiciálnej otázky v danej veci. Uviedol, že
otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno riešiť v súdnom konaní i ako prejudiciálnu otázku. V
zmysle § 40a OZ sankcionuje OZ právne úkony vykonané bez súhlasu druhého spoluvlastníka relatívnou
neplatnosťou. V prípade úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetných zmlúv je žalovaný v
1/ rade stále podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Naliehavý právny záujem žalobcu
spočíva v tom, že bez tohto určenia v podobe navrhovaného rozsudku súdu, by žalovaný v 2/ rade
zostával naďalej v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník, hoc de iure nie je a bez požadovaného
rozhodnutia súdu by sa nedosiahol súlad zápisu v katastri so skutočným stavom. Žalobca má právo
vedieť s kým je podielovým spoluvlastníkom a komu teda patria práva spoluvlastníka pri rozhodovaní,
hospodárení a nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami. Bez navrhovaného určenia by totiž do
budúcna mohlo dochádzať k ďalším neplatným právnym úkonom s týmito pozemkami zo strany osoby,
ktorá ich vlastníkom nie je, t.j. žalovaným v 2/ rade.

3. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2018 k podanej žalobe uviedol, že medzi
stranami sporu s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k dohode, ktorej výsledkom by mal byť prevod
vlastníckeho práva k pozemkom T. XXX/X orná pôda o E.C. XXX m2 a T. XXX/X orná pôda o výmere
X XXX m2 v podiele X/X, na základe riadnej kúpnej zmluvy zo žalovaného v 2/ rade na žalobcu, čím
by došlo k čiastočnému zániku predmetu sporu medzi stranami sporu. Ďalej uviedol, že žalobný návrh
v časti týkajúcej sa parciel registra T. XXX/X S. T. XXX/X je od samého začiatku nedôvodný vzhľadom
na skutočnosť, že k prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam došlo so súhlasom obidvoch
spoluvlastníkov, ktorým je žalobca a žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sa tak stal ich výlučným
vlastníkom.

4. Podaním zo dňa 20.02.2019 žalobca zobral žalobu späť v časti o určenie vlastníckeho práva k
pozemkom parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2.
Po podaní predmetnej žaloby scudzil žalobca svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu X/
X k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. Nakoľko prevod vlastníckeho práva zo
žalobcu na žalovaného v 2/ rade k časti sporných pozemkov je výsledkom ich vzájomnej dohody, ktorá
sa odzrkadľuje v uzavretej kúpnej zmluve č. E. XXXX/XXXX. Žalobca tak pre účely rozhodovania o
trovách konania nezavinil zastavenie konania v tejto časti a teda mu nevzniká povinnosť v tejto časti
nahradiť trovy konania žalovaným. Vo zvyšnej časti o určenie vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade
k pozemkom parc. č. T. XXX/X S. T. XXX/X na podanej žalobe zotrval.

5. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia
žalovaného v 2/ rade, v ktorom žalovaný v 2/ rade upozornil na skutočnosť, že žalobný návrh vo vzťahu
k pozemkom parc. č. T. XXX/Xa T. XXX/X nie je dôvodný. Žalobca ešte pred podaním žaloby, a to
dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným v 2/ rade kúpnu zmluvu, ktorou previedol svoj spoluvlastnícky
podiel na uvedených pozemkoch vo veľkosti X/X k celku na žalovaného v 2/ rade. Vklad vlastníckeho
práva podľa uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa XX.XX.XXXX a týmto dňom žalobca prestal byť
podielovým spoluvlastníkom uvedených pozemkov, a teda stratil aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca
teda už v čase podania žaloby dňa 01.03.2018 vedel, že uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným v 2/ rade
a že už bol aj podaný návrh na vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy. Napriek tomu žalobca podal
žalobu aj vo vzťahu k týmto pozemkom. Zastavenie konania, ku ktorému dôjde v dôsledku čiastočného
späťvzatia žaloby žalobcom, resp. v dôsledku čiastočného zamietnutia žaloby súdom, bude možné
procesne pričítať práve žalobcovi, a teda žaloba v tejto časti bola nedôvodná. Táto skutočnosť by sa
následne mala premietnuť aj v trovách konania.

6. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.03.2019, na ktorom danú vec za účasti strán
sporu prejednal , vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

7. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe po čiastočnom späťvzatí a v celom rozsahu
sa tejto pridržiavala. K čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedla, že okolnosti, ktoré viedli k tomuto
čiastočnému späťvzatiu nie sú dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania, nakoľko tento úkon učinil
žalobca ešte pred prvým pojednávaním v tejto právnej veci, potom, ako sa mu v podstate nepodarilo so
žalovanými uzavrieť aj napriek teda viacnásobnej snahe žiadnu dohodu. Žalobca sa dovolával relatívnej
neplatnosti aj priamo voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ listom zo dňa 05.03.2018,
ktorý bol doručovaný jednej aj druhej strane a súčasne predmetné dovolanie sa relatívnej neplatnosti,
alebo oznámenie o tom, že sa jej dovolával, bolo doručené dňa 07.03.2018 Okresnému úradu Žilina,
katastrálny odbor, kde súčasne bol podaný aj návrh na zápis poznámky o tomto súdnom konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu je skutkovo aj právne riadne odôvodnený a predloženými
listinnými dôkazmi žalobca dostatočným spôsobom preukázal ním uplatnený nárok navrhla súdu, aby
podanej žalobe vyhovel. Uviedla, že podľa jej vedomostí žalovaný v rade 1/, ani žalovaný v rade 2/
sa do dnešného dňa k žalobe nevyjadrili, neuviedli žiadne skutočnosti a teda by sa zrejme jednalo
o oneskorenú procesnú obranu. Ďalej uviedla, že v čase podania žaloby vychádzali podľa právneho
stavu, ktorý bol evidovaný v katastri nehnuteľnosti. To znamená, že v tom čase, keďže ešte nebol
povolený vklad vlastníckeho práva a nenastali žiadne hmotno-právne účinky predmetnej kúpnej zmluvy,
ako aj vzhľadom na možno takú neistotu medzi stranami sporu, podávali žalobu tak, ako to bolo
zapísané v danom čase v katastri nehnuteľnosti. To znamená, že žalobca bol skutočným vlastníkom
všetkých štyroch pozemkov, preto v tomto smere bola podaná žaloba dôvodne, riadne a správne. Zápis
v katastri nehnuteľnosti nesvedčil o ničom inom, bolo zatiaľ len začaté vkladové konanie a pokiaľ došlo
k čiastočnému späťvzatiu, ktorého následkom by malo byť aj čiastočné zastavenie tohto konania, je to
výsledkom dvojstranného právneho úkonu, to znamená dohody medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/.
Preto nemožno ustáliť, že došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodov výlučne na strane žalobcu.

8. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade pred súdom uviedol, že žalovaný v 1/ rade rešpektuje a
rešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu. Poukázal, že žalovaný v 1/ rade, ako aj žalobca boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastri obce L.. Žalovaný v 2/ rade bol a je podielovým
spoluvlastníkom a takisto aj výlučným vlastníkom veľkej časti nehnuteľnosti v katastri obce L.. Je pritom
všeobecne známe, že žalovaný v 2/ rade sa v danej lokalite snaží dlhodobo o odkúpenie pozemkov v
danej lokalite. Rokuje s mnohými spoluvlastníkmi o odkúpení. Žalobca o tejto skutočnosti nepochybne
mal vedomosť. Žalovaný v 1/ rade pri prevode svojich spoluvlastníckych podielov na žalobcu vychádzal
preto z predpokladu, že žalobca nebude mať záujem o nadobudnutie predmetných spoluvlastníckych
podielov na daných nehnuteľnostiach. Koniec, koncov svedčí o tom aj skutočnosť, že sám žalobca
neskôr dva spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 2/3 previedol na
žalovaného v 2/ rade, čím v podstate sám spôsobil to, že stratil aktívnu vecnú legitimáciu. Tu je potrebné
poukázať na to, že už v čase, keď bola spisovaná a podaná žaloba, tak už bola spísaná dokonca kúpna
zmluva a bola dokonca aj podaná na kataster. Takže už v čase, keď bola podávaná žaloba, žalobca
musel vedieť, že aktívnu legitimáciu stratí a z tohto dôvodu zastavenie konania z dôvodu späťvzatia
žaloby je procesne zavinené žalobcom a malo by sa teda odzrkadliť aj v rozhodnutí o trovách konania.

9. Právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade pred súdom uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným v
1/ aj v 2/ rade došlo v minulosti k niekoľkým obchodom týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti a žalobca
a žalovaný v 1/ rade sú pomerne blízki príbuzní. Žalovaný v 2/ rade bol presvedčený, že o každom
predaji a kúpe medzi týmito osobami boli vzájomne títo predávajúci informovaní. Z uvedeného dôvodu
preto nepovažoval za potrebné žalovaný v 2/ rade preverovať skutočnosti, či sú splnené podmienky
predkupného práva, ktoré kladie Občiansky zákonník, aby sa chránil pred takýmito situáciami, ku ktorej
práve v tomto prípade došlo. Žalovaný v 2/ rade je vlastníkom rozsiahlych pozemkov v tejto lokalite v
katastrálnom území obce L., pretože je takmer výlučným vlastníkom všetkých pozemkov, či už sú to
pozemky registra Q., alebo R., ktoré boli v rámci bývalého jednotného roľníckeho družstva a preto sa
snaží z týchto dôvodov všetky pozemky, ktoré nejakým spôsobom súvisia s týmto areálom, odkúpiť
od vlastníkov, alebo spoluvlastníkov, aby sa vyhol prípadným konfliktom a problémom v súvislosti s
nejakými stavebnými konaniami. Po doručení žalobného návrhu jeden z majiteľov žalovaného v 2/ rade
spoločnosti VIX, resp. obidvaja majitelia vyvíjali úsilie, alebo snažili sa o to, aby zistili príčinu, prečo došlo
k takejto situácii, pretože táto situácia vlastne je prvou v priebehu 15-tich rokov dozadu. Je prvou z týchto
situácii, kde došlo k nejakému konfliktu medzi nadobúdateľom týchto pozemkov a predávajúcim a práve
tu vznikol nejaký taký moment, kedy vlastník žalovaného v 2/ rade spoločnosti VIX zistil, že tie pozemky
nie sú predmetom sceľovania pozemkov pre vlastnú potrebu, tak ako to uvádzal v odôvodnení žalobcu,
ale sú predmetom ďalšieho predaja do budúcnosti. Ide o moment prekvapenia pre vlastníka žalovaného

v 2/ rade spoločnosti VIX, ktorý sa cítil oklamaný v tomto smere a preto nedošlo k mimosúdnej dohode
medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. V prípade, že súd rozhodne v prospech žalobcu, nebolo by
správne, ak by rozhodol zároveň o plnohodnotnej náhrade trov právneho zastúpenia, pretože v priebehu
konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu a v takomto rozsahu žiadala súd, aby priznal
náhradu trov konania žalovanému len v časti týkajúcej sa úspešnej časti sporu.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje
vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného
späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podaním, okresnému súdu doručeným dňa 21.02.2019, vzal
žalobu späť v časti o určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. T. XXX/X M. G. M. E. XXX C.
S. T. XXX/X M. G.Ô. M. E. XXX C., pričom súhlas žalovaného v 1/r ade a žalovaného v 2/ rade so
späťvzatím žaloby nebol v súlade s § 146 CSP potrebný, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo
skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP v tejto časti zastavil.

12. Predmetom sporu tak zostalo určenie vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade k pozemkom parc.
č. T. XXX/X M. pôda o výmere XXX m2 a parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere X XXX C. v podiele X/X

13. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov.

14. Podľa výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného ku dňu XX.XX.XXXX spoluvlastníkmi predmetných
pozemkov je žalobca vo veľkosti X/X a žalovaný v 2/ rade vo veľkosti X/X, pričom titulom nadobudnutia
bola kúpna zmluva E. XXXX/XXXX a E. XXXX/XXXX vklad povolený dňa XX.XX.XXXX.

15. Podľa spisového materiálu OÚ Žilina Katastrálny odbor č. XXXX/XXXX na základe kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX predávajúcim predmetných pozemkov T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a T.
XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X bol žalovaný v 1/ rade a kupujúcim bol žalovaný
v 2/ rade. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX.

16. Podľa spisového materiálu OÚ Žilina Katastrálny odbor č. XXXX/XXXX na základe kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX predávajúcim predmetných pozemkov T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a T.
XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 v podiele X/X bol žalovaný v 1/ rade a kupujúcim bol žalovaný v
2/ rade. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX.

17. Podľa návrhu na vklad k predmetným pozemkom parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2
a parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 v podiele X/X na základe kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX bol predávajúcim žalobca a kupujúcim bol žalovaný v 2/ rade. Návrh na vklad bol na
Okresný úrad Žilina podaný dňa XX.XX.XXXX.

18. Podľa výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného ku dňu XX.XX.XXXX vlastníkom predmetných pozemkov
parc. č. XXX/X M. pôda o výmere XXX m2 a XXX/X orná pôda o E. XXX m2 vlastníkom v X/X bol žalovaný
v 2/ rade, a to na základe kúpnej zmluvy E. XXXX/XXXX vklad povolený dňa XX.XX.XXXX.

19. Podľa listiny s názvom „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti“ zo dňa 05.03.2018 sa žalobca voči
žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade dovolával relatívnej neplatnosti predmetných právnych

úkonov, a to kúpnych zmlúv E. XXXX/XXXX a E. XXXX/XXXX vklad povolený dňa XX.XX.XXXX, k
pozemkom zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. L., vedenom na OÚ Žilina, katastrálny odbor, a to pozemok
parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, pozemok parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere X XXX
m2, pozemok parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. T. XXX/X, orná pôda
o výmere 207 m2, z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva zo strany žalovaného v 1/ rade
vo vzťahu k žalobcovi.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 137 c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu,

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.
Podľa § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Súd primárne skúmal v súlade s § 137c CSP existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
určení vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade k pozemkom parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere
XXX C.2 a parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X a dospel k záveru, že tento
je daný. Špeciálnym oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu
protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením, t.j. navrátením do pôvodného
stavu. Okresný súd má za to, že predmetná žaloba môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu
podľa § 137 c) CSP, keď došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Na základe rozhodnutia v danej
veci správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, čo samo o sebe zakladá naliehavosť
právneho záujmu na podanej žalobe. Dôvodom žalobcu k vyvolaniu daného súdneho sporu bolo podľa
jeho tvrdení prinavrátene do pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX E. XXXX/XXXX. Uvedené okolnosti sú právnym dôvodom, ktorý viedol žalobcu k vyvolaniu
súdneho sporu a ktorým odôvodňoval snahu o prinavrátenie pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k
veci, ktorú možnosť mu dáva priamo zákon špeciálnou právnou úpravou v zmysle § 40a OZ v spojení s
§ 140 OZ. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti skončila relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastala
neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti, a teda predmetná kúpna zmluva
sa stala neplatnou ex tunc. Bez uplatnenia relatívnej neplatnosti by správa katastra vychádzala zo
stavu, že k relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedošlo. Daná určovacia žaloba je preto prípustným
prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalobcu, keďže navrátením do pôvodného stavu sa odstraňuje
spornosť práva. Ak sa žalobca relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy dovolal je právny úkon
neplatný od začiatku, a to platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného úkonu vzniklo vkladom
do katastra nehnuteľnosti vecné právo, tak ako v danej veci. Okresný súd vychádzajúc z uvedených
záverov mal za to, že aj v prípade danej žaloby o určenie vlastníckeho práva (nielen o určenie relatívnej
neplatnosti) je tak daný naliehavý právny záujem. Okresný súd má za to, že žalobcom zvolená žaloba s
daným petitom, nakoľko už došlo k vkladu do katastra nehnuteľností, odstráni protiprávny stav, keď došlo
k porušeniu predkupného práva zo strany žalovaných, najmä teda žalovaného v 1/ rade a v konečnom
dôsledku poskytne ochranu žalobcovi, ktorého predkupné právo bolo postupom žalovaného v 1/ rade
porušené. Okresný súd dodáva, že zákon nevyžaduje súhlas ostatných spoluvlastníkov so zmenou

spoluvlastníka, zákon vyžaduje splnenie ponukovej povinnosti vyplývajúcej zo zákonného predkupného
práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo/211/2009).

22. V prípade posudzovania prejudiciálnej otázky, a to relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX E. XXXX/XXXX pre porušenie zákonného predkupného práva zo strany
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi v súlade s § 40a v spojení s § 140 OZ, okresný súd dospel k
záveru, že tento právny úkon je jednoznačne relatívne neplatný. V konaní bolo medzi stranami nesporné,
že žalovaný bol vlastníkom predmetných pozemkov v podiele X/X. Ďalej je nesporné je žalovaný v 1/ rade
neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam žalobcovi ako spoluvlastníkovi.
Rovnako bolo medzi stranami nesporné, že žalobca sa relatívnej neplatnosti voči žalovanému v 1/
rade a žalovanému v 2/ rade dovolal. Žalobca žiadal navrátenie do pôvodného stavu, mal záujem o
spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1/ rade. Žalovaní v tomto smere tvrdenia žalobcu v súlade s § 151
CSP kvalifikovane nerozporovali. Okresný súd konštatuje, že na dodržanie zákonného predkupného
práva nestačí len presvedčenie, resp. domnienka povinnej osoby, že žalobca ako oprávnená osoba
bola, resp. je informovaná o prípadnej možnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú osobu z
dôvodu viacerých už uskutočnených prevodov, či realizovaných obchodov. Nestačí tak len presvedčenie
povinnej osoby, že oprávnená osoba nemá záujem spoluvlastnícky podiel odkúpiť, z ktorého dôvodu
neuskutoční voči oprávnenej osobe ponuku. Rovnako nestačí len prípadná vedomosť žalobcu ako
oprávnenej osoby, že žalovaný v 2/ rade vyvíjal veľké úsilie, rokoval o odkúpenie iných pozemkov
v danej lokalite k.ú L.. Na dodržanie zákonného predkupného práva je nevyhnutná faktická a reálna
ponuka spoluvlastníckeho podielu povinnou osobou oprávnenej osobe pred jeho scudzením inej osobe.
Takáto reálna ponuka spoluvlastníckeho podielu žalobcovi v danej veci preukázaná nebola. V danej veci
žalovaný v 1/ rade, ani žalovaný v 2/ rade kvalifikovane nerozporovali tvrdenie žalovaného, že žalobcovi
nebol ponúknutý spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1/ rade na predmetných nehnuteľnostiach pred
jeho prevodom na žalovaného v 2/ rade. Sami žalovaní len uviedli, že žalovaný v 2/ rade z dôvodu
už mnohých bezproblémových prevodov medzi stranami sporu predpokladal, že žalobca je o možnosti
prevodu spoluvlastníckeho podielu informovaný, a že spoluvlastnícky podiel nechce odkúpiť. Okresný
súd má tak za to, že žalobca ako oprávnená osoba o možnosti odpredaja spoluvlastníckeho podielu
nevedel, a teda v dôsledku konania žalovaných si nemohol svoje predkupné právo uplatniť. V prípade
ak teda žalovaný v 1/ rade nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu a svoj podiel previedol na
žalovaného v 2/ rade, t.j. inú než blízku osobu, bez toho, aby ho predtým ponúkol žalobcovi, právny úkon
na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, a to kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX
E. XXXX/XXXX, je v zmysle zákona považovaná za neplatnú, keď žalobca sa voči žalovanému v 1/
rade a žalovanému v 2/ rade relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo K. XX.XX.XXXX E. XXXX/XXXX
dovolal (§ 40a OZ). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 2/ rade, že je blízkou osobou žalovaného v 1/
rade, okresný súd poukazuje na znenie § 116 OZ, podľa ktorého blízkou osobou je príbuzný v priamom
rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Okresný súd má za to, že v § 116 OZ sa jedná o fyzické osoby. Žalovaný v 2/ rade je osobou právnickou.
Ak by súd aj pripustil výklad, že blízkou osobou môže byť aj právnická osoba, keďže právnická osoba
totiž prejavuje svoju vôľu navonok prostredníctvom fyzických osôb, resp. je tvorená fyzickými osobami,
ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú, v danej veci neboli zo strany žalovaného v
2/ rade v tomto smere tvrdené žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť
k záveru o blízkosti žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade. Hlavným predpokladom o posúdení
blízkosti osôb (fyzických, právnických) je to, aby medzi právnickou osobou, resp. fyzickými osobami,
ktoré pôsobia v štruktúrach právnickej osoby a fyzickej osoby na strane druhej existovala blízkosť, určitá
kvalifikovaná prepojenosť, čo v danom prípade nebolo kvalifikovane tvrdené a preukázané. Len samotná
skutočnosť, že medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade došlo v minulosti k niekoľkým obchodom
týkajúcich sa prevodu nehnuteľností tento záver o blízkosti osôb založiť nemožno. Tiež vo vzťahu k
blízkosti vzťahu žalobcu a žalovaného v 1/ rade, ako fyzických osôb, neboli súdu dané žiadne relevantné
skutkové tvrdenia, a teda okresný súd má za to, že ani ku blízkosti vzťahu týchto dvoch osôb nebolo zo
strany žalovaných v tomto smere unesené bremeno tvrdenia, či bremeno dôkazné. Len uskutočnenie
niekoľkých obchodov blízkosť vzťahu osôb určite nezakladá. Okresný súd tak dospel k záveru, že v
konaní nebolo preukázané, že strany sporu, či už žalovaný v 1/ rade k žalovanému v 2/ rade, alebo
žalovaný v 1/ rade k žalobcovi sú blízkymi osobami. Súd dodáva, že relevantný, podstatný a rozhodujúci
v tomto smere bol v zmysle zákona najmä vzťah žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, nie vzťah
žalovaného v 1/ rade k žalobcovi, nakoľko sa jednalo o prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného v
1/ rade ako povinného spoluvlastníka na žalovaného v 2/ rade ako tretiu osobu.

23. Okresný súd uvádza, že skutkovými tvrdeniami prednesenými žalovaným v 1/ rade a žalovaným
v 2/ rade až na pojednávaní dňa 11.03.2019, a to najmä relevantnými tvrdeniami k predmetu sporu
ohľadom domnienok o nezáujme žalobcu o spoluvlastnícky podiel, jeho informovanosti o možnom
prevode a blízkosti strán sporu, sa napriek aplikácii § 153 CSP z dôvodu právnej istoty v odôvodnení
tohto rozhodnutia zaoberal, hoci mu táto povinnosť v zmysle CSP neplynula.

24. V tomto smere okresný súd považuje nad rámec, pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia,
za potrebné uviesť, že podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa §
153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd poukazuje, že
žalovaní v rámci postupu § 167 CSP kvalifikovane nerozporovali porušenie zákonného predkupného
práva žalobcu, a teda kvalifikovane nerozporovali, že žalobcovi nebol ponúknutý spoluvlastnícky podiel a
ani kvalifikovane nerozporovali, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti dotknutých právnych úkonov.
Relevantné skutkové tvrdenia k predmetu sporu, a to že žalobca mal vedomosť o možnom prevode
spoluvlastníckeho podielu, že pravdepodobne nemal záujem o spoluvlastnícky podiel a že sa v danej
veci pri stranách sporu jedná o blízke osoby z pohľadu predkupného práva, predniesli žalovaní až na
pojednávaní dňa 11.03.2019. Žalovaní však v rámci procesného postupu mohli tieto relevantné tvrdenia
tvrdiť už skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Priestor na
povinnosť skutkového tvrdenia mali žalovaní už v rámci žaloby, ako aj v rámci vytvoreného procesného
režimu v súlade s § 167 CSP. V prípade ak tak neurobili, mali vytvorený procesný priestor v rámci
časového úseku na prípravu pojednávania. Žalovaní však tento procesný priestor nevyužili, hoci mali
vedomosť o všetkých podstatných tvrdeniach žalobcu k predmetu sporu. Súd zdôrazňuje, že žalovaní v
rámci procesného priestoru vytvoreného § 167 CSP reflektovali na žalobu, avšak bez týchto relevantných
tvrdení k predmetu sporu prednesených až na pojednávaní. Na pojednávaní tak uviedli nové doteraz v
spore neprodukované skutkové tvrdenia. Okresný súd konštatuje, že procesné prostriedky sú uplatnené
včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
nové skutkové tvrdenia na pojednávaní nie sú včasné. Okresný súd má tak za to, že takýto nežiaduci
postup žalovaných bol spôsobilý vyvolať nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov
súdu, a tým zbytočne predlžovať konanie. V tejto súvislosti okresný súd odkazuje na čl. 17 CSP, podľa
ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb. Podľa § 157 CSP ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Podľa § 179
ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s
prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Vzhľadom na prevenciu zbytočných prieťahov v
konaní, hospodárnosť konania a striktne kontradiktórny charakter konania, pri zachovaní individuálnej
zodpovednosti strán za konečný procesný výsledok okresný súd poukazuje aj na § 181 ods. 4 CSP,
podľa ktorého ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné
splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a
dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154. Okresný súd má za to, že
v danom prípade nemožno dospieť k záveru, že žalovaní, keby konali starostlivo, neboli schopní tieto
skutkové tvrdenia predniesť už skôr. V danom konaní nebolo zo strany žalovaných tvrdené a zároveň
preukázané, že by existoval objektívny dôvod, ktorý by v prednesení týchto skutkových tvrdení včas
bránil, naviac pri vedomosti, že žalobca od začiatku tvrdil porušenie predkupného práva. Nebol tvrdený
žiadny dôvod, ktorý by žalovaným bránil reagovať v rámci času daného § 167 CSP. Okresný súd tak
v danej veci na ospravedlnenie oneskoreného tvrdenia ako prostriedku procesnej obrany v súlade s
§ 181 ods. 4 CSP nevzhliadol žiadne právne relevantné objektívne, či subjektívne kritérium. Možná
mimosúdna dohoda, na ktorú v tomto smere poukazovala právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade toto
kritérium jednoznačne nespĺňa. Skutkové tvrdenia prednesené až na pojednávaní dňa 11.03.2019 tak

nemožno vyhodnotiť ani ako bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. „Nedostatočná“ aktivita žalovaných v priebehu konania vzhľadom na vyššie uvedené
nebol dôvod pre postup v súlade s § 181 ods. 4 CSP. Súd má za to, že pri aplikácii zásady rovnosti
strán a zásady hospodárnosti a rýchlosti konania nemožno procesné práva a povinnosti jednej sporovej
strany povyšovať nad práva druhej sporovej strany a tým predlžovať predmetné konanie a zvyšovať trovy
druhej sporovej strany. Okresný súd má za to, že pre prístup v spore jednej sporovej strany nemožno
zvyšovať trovy konania sporovej strany druhej a tiež spôsobovať prieťahy v konaní. Preto súd aj pri
aplikácii princípu zakotveného v článku 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony,
ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní, má za to, že nemusel na nové skutkové
tvrdenia prednesené až na pojednávaní vedúce k nedôvodným prieťahom v konaní prihliadať. Napriek
uvedenému, vzhľadom na predmet konania a právnu istotu žalobcu okresný súd sa týmito v danej veci
v rámci odôvodnenia rozsudku zaoberal, hoci nebol jednoznačne povinný.

25. Okresný súd konštatuje, že ak žalovaný v 1/ rade ako povinný spoluvlastník preukázateľne
nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez
toho aby ho predtým ponúkol žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi a žalobca sa z tohto dôvodu
voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX E. XXXX/XXXX, táto kúpna zmluva je relatívne neplatným právnym úkonom. Relatívnu
neplatnosť možno účinkami prirovnať k absolútnej neplatnosti. Právny úkon, kúpna zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX E. XXXX/XXXX, sa tak stala neplatná od počiatku.

26. Z uvedených dôvodov, a to z dôvodu relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX E.
XXXX/XXXX a podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva, okresný súd žalobe žalobcu vyhovel a
rozhodol tak, že žalovaný v 1/ rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške X/X k pozemkom
zapísaným na LV číslo XXXX, v katastrálnom území L., a to pozemku parcelné číslo T. XXX/X orná pôda
o výmere XXX m2 a pozemku parcelné číslo T. XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca
bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto má žalobca voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v
2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
28. Okresný súd sa v otázke zavinenia žalobcu na čiastočnom zastavení konania v časti určenia
vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a T. XXX/X orná pôda
o výmere XXX m2, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, a teda v tejto súvislosti s otázkou náhrady
trov konania, so žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade nestotožnil. Žalobca podal na súde žalobu
dňa 01.03.2018. K prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na základe zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX došlo podľa listinných dôkazov až dňa 18.05.2018, t.j. po podaní žaloby. V rozhodnom
čase, a to v čase podania žaloby dňa 01.03.2018, ešte nebol povolený vklad vlastníckeho práva z titulu
predmetnej kúpnej zmluvy a nenastali žiadne hmotnoprávne účinky. Žalobca tak v rozhodnom čase
vychádzal podľa právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností, keď žalobca bol v čase podania
žaloby ešte vlastníkom predmetných pozemkov parc. č. T. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a T.
XXX/X orná pôda o výmere XXX m2. Okresný súd tak dospel k záveru, že žaloba v tejto časti bola v
rozhodnom čase podaná dôvodne. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo až v priebehu konania na
základe kúpnej zmluvy odvkladovanej dňa 18.05.2018, ako dvojstranného právneho úkonu žalobcu a
žalovaného v 2/ rade. Hoci bola kúpna zmluva uzavretá už dňa 16.02.2018, t.j. pred podaním žaloby,
žalobca si v čase podania žaloby nemohol byť istý, najmä z hľadiska práva, či z hľadiska katastrálnym
zákonom daného postupu vkladového konania, že vkladové konanie prebehne bez problémov a ku
zápisu vlastníckeho práva žalovaného v 2/ rade k predmetným pozemkom do katastra nehnuteľností z
titulu kúpnej zmluvy skutočne dôjde, a teda bude zavŕšený celý vkladový proces a prevod vlastníckeho
práva, alebo tiež z hľadiska správania sa žalovaného v 2/ rade. Na základe uvedeného okresný súd

dospel k záveru, že žalobca čiastočné zastavenie konania nezavinil, a preto má nárok na plnú náhradu
trov konania v rozsahu 100 %
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.