Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200157
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1719200157.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša, a sudcov JUDr.
Romana Bolebrucha a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: T. O., L.. XX.XX.XXXX, J. K.
XXX/XX, D. I., proti žalovanému: C. O., L.. XX.X.XXXX, J. K. XXX/XX, D. I., S. na K.: D. X, J., v konaní o
vylúčenie žalovaného z užívania spoločného rodinného domu a o nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. januára 2019 č.k. 42C
2/2019-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému C. O., L..
XX.X.XXXX sa nariaďuje, aby nevstupoval do rodinného domu nachádzajúceho sa na K. A.. Č.. XXX/
XX E. D. I. zapísanom na LV pre kat. úz. D. I. Č.. XXXX a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 42C/ 2/2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
zakázal vstupovať do rodinného domu nachádzajúcom sa na K. A.. XXX/XX E. D. I. D. D.. Č.. XXX
postavenom na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území D. I., zapísanej na LV pre kat. úz. D. I. Č.. XXXX.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.1.2019 domáha vylúčenia žalovaného z užívania
rodinného domu na K. A.. Č.. XXX/XX E. D. I.. Spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do vyššie
označeného obydlia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila tým, že deti sa manžela boja, pretože od útleho veku na nich páchal psychické ale
aj fyzické násilie. Žalovaný ju aj deti nútil fungovať iba na jeho pravidlách (napríklad pravidelne nakúpil
9 kg mrkvy, ktorá keď začala hniť, tak ich nútil ošúpať ju a zjesť). Od roku 2003, kedy sa im narodila
dcéra I., dostával amoky. Jeho amoky sa stupňovali po narodení syna K., pretože ho nechcel, žalovaný
veľa kričal, čo sa pri synovi prejavovalo problémami so stravou a vylučovaním, bol neurotizovaný a
mal alergie. V roku 2019 alergoimunológ potvrdil, že ochorenie syna Dávida je psychogénneho pôvodu,
Dávid má však aj vonkajšie prejavy, má tiky a v škole je tichý. Najmladšieho syna I. (2009) žalovaný
prijal o čosi lepšie, ale aj u neho sa začalo prejavovať zlyhávanie v záťažových situáciách, čo bolo
riešené v materskej aj základnej škole. Žalobkyňa je veriaca a od svojich 15 rokov takmer nevidiaca,
vidí iba periférne. Žalovaný ju, ako aj deti za všetko obviňoval, slovne na nich útočil, vždy v sobotu
ich všetkých budil ráno o piatej, ako nevidiaca potrebuje mať veci na určitých a presných miestach, čo
jej žalovaný znemožňoval tým, že jej tieto veci popresúval. Následkom psychického teroru zo strany
manžela u žalobkyne začali zdravotné problémy. V lete 2018 diagnostikovali žalovanému nezhubný
tumor na mozgu, z poslednej lekárske správy po jeho hospitalizácii v G. nemocnici (december 2018)
však vyplýva aj to, že trpí nešpecifickou poruchou osobnosti. Keď mal byť pred Vianocami 2018
prepustený z nemocnice, dcéra začala plakať, dupať a bola v amoku keď sa dozvedela, že otec má prísť
domov, veľmi sa ho bála. Žalobkyňa situáciu rieši v Úsmeve ako dar a v poradenskom centre L., jej aj

deťom ja poskytované odborné sociálne a psychologické poradenstvo. Žalobkyňa nechce deti aj naďalej
vystavovať násilnému a hrubému správaniu zo strany žalovaného, pokiaľ by z toho dôvodu musela spolu
s deťmi odísť z domu, bola by nútená riešiť náhradné bývanie, na ktoré nemá finančné prostriedky, ale
pravdepodobne aj školu detí. V neposlednom rade si nevie predstaviť, ako by ako nevidiaca sťahovala
všetky pomôcky, ktoré nevyhnutne potrebuje k práci. Z dôvodu neznesiteľnej situácie žalobkyňa podala
na OR PZ BA I dňa 16.1.2019 na manžela trestné oznámenie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby.
Žalobkyňa súdu prvej inštancie predložila zápisnicu OR PZ BA I o podaní trestného oznámenia na
manžela zo dňa 16.1.2019 a potvrdenie OO PZ BA I č. ČVS: ORP-81/1-VYS-B1-2019 zo dňa 17.1.2019,
z ktorého je zrejmé, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia na K. A.. XX E. D. I. na dobu
10 dní. Z trestného oznámenia súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa vníma manželovo správanie
veľmi negatívne, od septembra 2018 je situácia neznesiteľná, deťom sa venuje školský psychológ,
domov chodí dva krát do týždňa špecializovaný pedagóg a žalobkyni sa venuje psychologička. S deťmi
prespávali na matraci, sú zamknutí v izbe, pretože sa žalovaného báli, v čase keď bol na neuropsychiatrii
hospitalizovaný v G. nemocnici a chodil na priepustky domov, vyšnurovával im topánky, nalieval im vodu
do pohárov, pričom ich presviedčal, že v kanvici bolo viac vody, začali im doma blikať všetky žiarovky,
potom prestali fungovať zásuvky.
3. Na základe týchto skutočností, právne odkazujúc na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. e/, §
328 ods. 2 veta druhá C.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňu, a to Potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia mal za preukázané, že žalovaný bol príslušníkmi ORPZ Bratislava I dňa 17.1.2019
o 4.20 hod. vykázaný z obydlia, ktoré má spoločne so žalobkyňou v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Vykázanie žalovaného považoval za okolnosť, ktorá svedčí o vážnosti konfliktu medzi
sporovými stranami, pričom zákaz priblíženia sa k deťom na 10 metrov formulovaný na predloženom
potvrdení osvedčuje aj ohrozenie detí žalovaným. Z predloženého listinného dôkazu v kontexte s
ostatnými tvrdeniami žalobkyne mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú potrebu navrhovanej
neodkladnej úpravy pomerov, ktorej dôvodom je obava žalobkyne z násilného správania sa žalovaného
voči nej a mal. deťom a zabezpečenie ich nerušeného bývania v dome. Súd prvej inštancie má za to,
že jeho záver o opodstatnenosti návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. korešponduje s ustálenou
judikatúrou, podľa ktorej je aplikácia inštitútu neodkladného opatrenia daná v prípadoch, keď sa má
napraviť stav akútnych, či akútne hroziacich zásahov do práv, či oprávnených záujmov strán sporu,
a to vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k
predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie sporu mohlo stratiť zmysel, alebo ak je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným
pomery strán sporu určitým spôsobom stabilizovať ešte pred konečným rozhodnutím. Súd prvej inštancie
považoval za osvedčené, že žalovaný je podozrivý minimálne z psychického násilia voči žalovanej a
ich deťom, pričom toto vykonáva úmyselne, či už z dôvodu existujúcej duševnej poruchy alebo len
pre vlastnú násilnú povahu. Z opisu rodinnej situácie žalobkyňou vyhodnotil spolužitie so žalovaným
za neznesiteľné v dôsledku psychického násilia vysokej intenzity, že toto drastickým spôsobom znižuje
kvalitu spolužitia a ešte drastickejším spôsobom vyplýva na psychiku maloletých detí, ktoré sa vzhľadom
na ich vek a psychickú predispozíciu nedokážu so správaním otca vyrovnať a ich ďalšie spolužitie s
ním môže mať za následky nenapraviteľné defekty v ich vývine. Konštatoval, že v súvislosti s domácim
násilím je dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v
domácom prostredí, pretože tu sa cíti neohrozený. S poukazom na uvedené závery súd prvej inštancie
nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., ktorým žalobcovi zakázal vstupovať
do predmetného rodinného domu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Namietol, že napadnuté rozhodnutie je postavené výlučne na tvrdeniach žalobkyne, ktorá je
aj aktérom trestného stíhania, ktoré sa aktuálne voči nemu vedie. Tvrdenia žalobkyne považuje za
tendenčné, účelové, nezakladajúce sa na pravde. Súd prvej inštancie podľa žalovaného opomenul, že
bol orgánmi činnými v trestnom konaní z prvotného zadržania prepustený a že nebol vzatý do väzby.
Táto skutočnosť potvrdzuje, že nie je osobou nebezpečnou ani pre žalobkyňu a rovnako tak ani pre ich
maloleté deti. Žalovaný potvrdil, že v súčasnosti má zdravotné problémy, ktoré majú dopad na riešenie
jeho existenčných vecí, je dlhodobo PN, čo sa odráža aj na jeho aktuálnom príjme. Správanie žalobkyne
v priamej previazanosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie mu spôsobilo výrazné problémy existenčného
charakteru.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

6. K odvolacím námietka žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: v čase vydania uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 2 C.s.p.) z obsahu spisu vyplývajú skutočnosti, pre
ktoré je žalovaný podozrivý z psychického násilia voči žalobkyni, ktorá naďalej býva v rodinnom dome
na K. A.. Č.. XXX/XX E. D. I.. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. §
325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia (nielen z násilia
fyzického, ale aj psychického). Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na
začatie trestného stíhania, väzobného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí
uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej
osoby. Osvedčenie takéhoto podozrenia postačí napríklad obsahom trestného oznámenia, vydaním
Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, z tvrdení strán sporu (v tejto súvislosti porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa „nevyhnutnosť“ neodkladnej úpravy pomerov dostatočným spôsobom
odôvodnila a listinnými dôkazmi osvedčila; predložené listinné dôkazy (Zápisnica o trestnom oznámení,
Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia), ochorenie žalovaného psychického charakteru (ktorú
skutočnosť žalovaný v odvolaní nespochybnil) osvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ust. § 325 ods.
2 písm. e/ C.s.p. Žalovaný v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, resp.
neoznačil dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia.

7. Napriek uvedenému nemohol odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdiť. Totiž zo samotného
znenia ust. § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. vyplýva, že neodkladné opatrenie podľa tohto ustanovenia má
zásadne dočasný charakter, ktorý treba vyjadriť vo výroku rozhodnutia, ktorým sa takého neodkladné
opatrenie nariadilo. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie takto nepostupoval a vo výroku
napadnutého uznesenia dočasnosť neodkladného opatrenia nevyjadril. Okrem toho, samotná žalobkyňa
žiadala navrhované neodkladné opatrenie časovo obmedziť do „návrhu na úplné vylúčenie žalovaného
z užívania veci“, t.j. do právoplatného skončenia veci samej (§ 330 ods. 1 C.s.p.).

8. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že trvanie
neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.

10. Toto rozhodnutie súd prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.