Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716206031
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716206031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Mesto Michalovce, Michalovce, Nám.
osloboditeľov 30, IČO: 00 325 490, proti žalovanej Mgr. Viere Rajzákovej, advokátke, Michalovce, Nám.
osloboditeľov 82, IČO: 31 971 296, o zaplatenie 1 930,08 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
19C/140/2016-43 z 29.5.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
1 930,08 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2016 do zaplatenia a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, II. nárok žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 1.5.2016 do 12.7.2016
a v časti prevyšujúcej 5 % ročne zamieta, III. priznáva žalobcovi ako strane úspešnej v konaní náhradu
trov konania, ktoré je povinná žalobcovi nahradiť žalovaná.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 2.5.2016 domáhal
a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že na preukázanie svojho nároku predložil v kópii zmluvu o
nájme nebytových priestorov č. 214/2008, dodatok k tejto zmluve č. 4, internetový výpis z LV č. XXXX,
fotokópiu výpovede nájomnej zmluvy. Konštatoval, že podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný

rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor a uviedol, čím ho odôvodnila. Po
vykonanom dokazovaní vec právne posúdil citujúc znenie § 451 ods.1,2, § 456, § 458 ods.1, § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobca si uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie
1930,08 eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2016, lebo žalovaná
užíva jeho priestory, a to nebytový priestor pôvodne užívaný na základe nájomnej zmluvy, bez právneho
dôvodu a bez náhrady a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V
konaní nie je sporné, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho na 2. poschodí

objektu Domu služieb o úhrnnej ploche 16,38 m2 a spoločných priestorov. Nie je sporná ani skutočnosť,
že tento priestor prenajal žalobca žalovanej nájomnou zmluvou z 31.3.2008 a že nájomné bolo od
31.8.2011 určené sumou 80,42 eur mesačne. Žalovaná spochybnila právo žalobu na uplatnený nárok
ako aj skutočnosť, že nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou. Žalovaná uviedla, že výpoveď z nájmu je
právne neúčinná. Neuviedla však žiadne dôkazy ani skutkové tvrdenia, ktoré by tento jej názor potvrdili,
preto mal v konaní preukázané, že nájomný pomer skončil k 1.6.2013. Strany sporu mali podľa §
12 zák. č. 116/1990 Zb. v nájomnej zmluve dohodnuté, že nájomnú zmluvu je možné vypovedať v

jednomesačnej výpovednej lehote. „Žalovaný“ vypovedal nájomnú zmluvu v súlade s § 10 citovaného
zákona. Z doručenky bolo preukázané, že žalovaná výpoveď riadne prevzala 4.4.2013. Od 1.5.2013
začala plynúť jednomesačná výpovedná doba, preto nájomný vzťah skončil k 1.6.2013. V súčasnosti
sa na tunajšom súde vedie konanie o vypratanie nehnuteľnosti, pretože žalovaná napriek ukončeniuzmluvného vzťahu odmietla prenajaté priestory uvoľniť. Žalovaná tiež namietala, že mesačné nájomné
od roku 2001 do roku 2012 platila pravidelne spolu s médiami a každoročným vyúčtovaním toho ktorého
roka. Pravidelne mala výhrady k ročným nedoplatkom, pretože jej boli účtované služby napr. aj tepla

a úžitková voda, ktorú v kancelárii nemá. Uvádzané výhrady za služby, ktoré jej neboli dodané riešila
návrhmi na zníženie nájmu a médií. Tak ako v prípade trvania nájmu ani v prípade výšky nájomného a
prípadnýchvýhradknemužalovanávovzťahukžalobcovižiadnymspôsobomnepreukázala.Namietala,
že jej nebola dodávaná úžitková voda a iné služby, predmetom tohto konania ako aj nájomnej zmluvy
bolo platenie nájomného a nie iných náhrad spojených s užívaním prenajatých priestorov. Nájomná

zmluva na nebytové priestory sa uzatvára podľa zák. č. 116/1990 Zb. a podľa § 3 ods. 3 tohto zákona
nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia a čas trvania nájmu. Jej podstatnou náležitosťou teda nie sú aj iné
náhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Ako uviedol žalobca, dodávku médií a iných služieb do
nehnuteľnosti zabezpečuje spoločnosť Služby Mesta Michalovce s.r.o. a nie sú predmetom nájmu a
teda ani predmetom tohto konania. Za súčasne zisteného skutkového stavu je nepochybné, že žalovaná

užíva nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, a že medzi stranami sporu po ukončení nájmu nebola uzavretá
žiadna zmluva o jej užívaní, a žalovanej nesvedčí ani iný titul na jej užívanie. Preto je preukázané, že
žalovanáužívanehnuteľnosťpatriacužalobcovibezprávnehodôvodu,čozakladájehoprávonavydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je
záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe zákona v prípade, ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne

obohatí z dôvodov uvedených v § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodne sa obohacuje ten,
kto na úkor iného získava majetkovú hodnotu alebo sa jeho majetok neznižuje v dôsledku toho, že
oprávnenej osobe neposkytuje plnenia, ktoré by pri existencii riadneho právneho vzťahu bol povinný
platiť, napr. na základe nájomnej zmluvy, vecného bremena a pod. Majetok žalovanej sa neznižuje
v dôsledku toho, že neplatí žalobcovi žiadne náhrady za užívanie priestorov, ktoré mu patria, preto

sa o tieto náhrady na úkor žalobcu obohacuje. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd ju
považoval za primeranú vzhľadom k predloženým listinným dôkazom. Výška bezdôvodného obohatenia
za užívanie nehnuteľnosti bez uzavretej zmluvy sa určuje peňažnou hodnotou, ktorá zodpovedá
výške obvyklého nájmu, ktorý by nájomca platil v danom čase a mieste za obdobné užívanie, ak
by mal uzavretú nájomnú zmluvu. Žalovaná užíva nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve mesta. Mesto

Michalovce svojim všeobecne záväzným nariadením stanovil výšku nájomného za užívanie mestských
nehnuteľností. Ak žalobca uzatvára nájomnú zmluvu, nemohol by ju uzavrieť za iných podmienok, ako
určuje všeobecne záväzné nariadenie mesta, pretože mesto je týmto nariadením viazané. Z uvedeného
dôvodu sa musí cena určená vo všeobecne záväznom nariadení považovať za cenu obvyklého
nájomného. Nájomné bolo určené vo výške 80,42 eur mesačne, preto je žalovaná povinná túto sumu

ako bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Žalobca žaloval obdobie 24 mesiacov, preto žalobcovi
patrí uplatnené právo v sume 1930,08 eur (24 mesiacov x 80,42 eur). Žalovaná je v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca požadoval
úroky z omeškania od 1.5.2016 vo výške 8% ročne bez bližšieho odôvodnenia. Žalobca sa vyjadril, že
výzvu žalovanej na plnenie z bezdôvodného obohatenia nezaslal, preto nie je možné považovať dátum

1.5.2016 za deň omeškania. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak žalobca pred
podaním žaloby nevyzval žalovanú na plnenie, za takúto výzvu sa považuje doručenie žalobného
návrhu. Žalovaná prevzala žalobu 11.7.2016, preto je 12.7.2016 dňom plnenia, a 13.7.2016 je prvým
dňom omeškania. K tomto dátumu bola podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov

z omeškania 5% ročne, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 1930,08 eur vo výške 5%
ročne od 13.7.2016 a vo zvyšku žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods.1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi ako strane úspešnej v konaní. Žalobca síce bol
neúspešný v časti úrokov z omeškania, avšak v časti nepatrnej. Vzhľadom na petit žalobného návrhu
sa výška trov konania určuje iba z hodnoty predmetu konania 1930,08 eur bez príslušenstva, preto pre

účely určenia výšky trov konania nepatrný neúspech žalobcu v časti úrokov z omeškania nemá význam.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná (č. l. 50-52) z odvolacích dôvodov podľa §
365 CSP: Uviedla, že predmetom tohto súdneho konania a žaloby bol nárok žalobcu na zaplatenie
nájomného vo výške 1 930,08 eur s prísl. za posudzované obdobie z dôvodu, že v objekte ktorého
vlastníkom je žalobca, ona má sídlo Advokátskej kancelárie a tento nebytový priestor si prenajala

na základe zmluvy č. 214/2008 o nájme nebytových priestorov z 31.3.2008 s dodatkom z 31.8.2011,
kde bola dohodnutá výška mesačného nájomného 80,42 eur. Žalobný návrh je nejasný a nedôvodný,
nakoľko„nájomkyňou“prenajatýchnebytovýchpriestorovsastala1.7.2001,nazákladenájomnejzmluvy
uzavretej medzi mestom Michalovce a ňou. Nájomné si riadne a včas platila, pričom súčasťou zmluvy onájme nebytových priestorov bola aj výška úhrady médií. Posudzovaná nájomná zmluva sa niekoľkokrát
menilaatotak,žeplatbysapoukazovalinatriúčty/MestoMichalovce/.Ztituluzmenyaktívnejlegitimácie
žalobcu, ktorý sa stal neskôr s.r.o. sa nájomná zmluva nikdy nezmenila, ktorá skutočnosť má zásadný

právny význam aj na posúdenie rozčlenenia nájomného a vytvorenia ďalších dvoch zmlúv. Žalobca v
minulosti svoje konanie odôvodnil vyššími nákladmi na prenajímané objekty a reguláciou cien najmä vo
vzťahu k platbám za média. Tieto odvolacie dôvody, jej písomné požiadavky v minulosti na výšku nájmu
a médiu, aj v kontexte ich rozčlenenia chcela predniesť na dôkaz na ústnom súdnom pojednávaní, čo jej
nebolo umožnené, nakoľko súdneho pojednávania sa nevedela z ospravedlniteľných dôvodov zúčastniť.

Mimo tohto stále deklarovala, že má snahu o mimosúdnu dohodu a to aj za situácie, že má preplatok
najmänamédiáchdokoncaroka2011,ktorýsapritrochesnahydalzákonnýmspôsobomkompenzovať,
čím by sa jej nedoplatok vyrovnal a dlh by zanikol. Základným problémom bola skutočnosť, že od roku
2001 platila jednou platbou v tej dobe, neskôr podľa dodatkov k zmluvám o nájme nebyt. priestorov, za
priestor o rozlohe 16 m2, len za média 82 eur a samotný nájom 82 eur /ca/, pričom v kancelárii nemá
prívod vody studenej a teplej, ani v sociálnych zariadeniach, ktoré boli v roku 2001 po rekonštrukcii.

Teda v sociálnych zariadeniach po rekonštrukcii v roku 2001, ktoré užívali v tej dobe aj poslucháči
Masmediálnej fakulty, boli len tri umývadla a jeden prívod na studenú vodu. V jej prípade za tieto služby
platila vždy sumu cca 81 až 82 eur a k tomu ročné vyúčtovanie za média cca 300-400 eur /aj v SKK/.
Teda za odber teplej a úžitkovej vody s prísl. za vyššie uvedenej dôkaznej situácie mesačne zaplatila
približne 2400,- SKK - 82, - eur a vždy v nasledujúcom roku v mesiaci február bolo ročné vyúčtovanie

pre ňu za predchádzajúci rok v sume od v SKK od 6000,-SKK do 8000,-SKK /neskôr v danej sume
a vyššie v euro mene/. V jej posúdení s dôkazmi /vyúčtovania/ to znamenalo, že napr., z Okresného
súdu v Michalovciach jej bola vyplatená odmena - mzda za obhajobu ex offo / platilo sa ku koncu
toho ktorého roka v mesiaci december a január nasledujúci rok / od 4 000,-SKK do 5000,-SKK zo
štátnych prostriedkov, ktorú mzdu ihneď platila Mestu Michalovce za média, ktoré ani nemala zavedené.

A mimo tohto platila pravidelne, ako vyššie uvádza mesačný nájom mesačné média a každý kalendárny
rok už spomínané ročné vyúčtovanie, za kanceláriu o rozlohe 16 m2. Toto sú len čiastočné odvolacie
dôvody, prečo s napadnutým rozsudkom nemôže súhlasiť a ako účastník súdneho konania má zákonné
a ústavné právo na spravodlivý súdny proces, ktoré právo jej bolo postupom súdu odňaté. Vzhľadom na
vyššieuvedenúdôkaznúsituáciunavrhlanapadnutýrozsudoksúduI.inštanciezrušiť,nakoľkovsúlades

§ 365 ods.1,3 a nasl., CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu na spravodlivý súdny proces, súd
následne nemohol vykonať navrhnuté dôkazy, potrebné aj na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, ktoré
v jej prípade chce preukázať, nakoľko došlo zo strany Mesta Michalovce k nezákonnému zapečateniu
Advokátskej kancelárie v minulosti bez súdneho rozhodnutia, čím si Mesto vynútilo, že po tomto zistení

pri príchode do AK okamžite previedla zo svojho účtu, na účet, ktorý jej telefonicky zadali - nimi
uplatnené ročné vyúčtovanie, v tej dobe cca 6000,-SKK. Týmito praktikami pociťuje oprávnene krivdu a
nespokojnosť s postupom štátnych orgánov, v kontexte vyššie uvedených odvolacích dôvodov i návrhu
na ďalšie rozhodnutie a konanie na súde I. inštancie.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná užívala nebytový priestor

nachádzajúci sa na II. poschodí objektu Domu služieb, Nám. Osloboditeľov č. 82 na základe zmluvy
číslo 214/2008 o nájme nebytových priestorov z 31.3.2008, ktorá bola z dôvodu neplatenia nájomného
ukončená výpoveďou zo strany žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami k 31.5.2013. Žalovaná
výpoveď neakceptuje, nebytový priestor nechce vypratať, tento aj naďalej užíva bez právneho dôvodu
a bez náhrady, čo zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosti, ktoré žalovaná

uvádza vo svojom odvolaní nemenia nič na zistenom skutkovom stave a sú len snahou žalovanej
úmyselne spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní, preto navrhujeme napadnutý rozsudok súdu I. inštancie
potvrdiť.
5.Rozsudok, v jeho zamietavom výroku, nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť
(§367 ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
v I. a III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
8.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo

na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi

jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
9.Hlavnýmiznakmi,ktorécharakterizujúprocesnúvaduuvedenúv§365ods.1písm.b)CSP,súa)zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
10.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať

všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
11.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej

účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
12.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu

jej práva na spravodlivý proces.
13.Žalovaná namietala, že nemohla sa pred súdom účinne brániť. Táto námietka je nedôvodná, lebo
žalovaná bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie, keďže predvolanie z 26.4.2017 jej bolo
doručované poštou, zásielka bola 28.4.2017 uložená na pošte a túto si prevzala 16.5.2017, pričom
termín pojednávania bol 29.5.2017 (doručenka pri č. l. 32). Žalovaná sa včas dozvedela o termíne

pojednávania (§ 178 CSP), na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavila. V odvolaní uviedla, že sa
ospravedlniteľných dôvodov nezúčastnila pojednávania, ale ani toto tvrdenie nijako nepreukázala.
14.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
15.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkovézistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
16.Žalovaná tvrdenia, ktoré uvádza v odvolaní nijako nepreukázala a ani nijako nesúvisia so súdeným
sporom. V konaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že žalobca ukončil so
žalovanou nájomný vzťah a že žalovaná napriek tomu užíva priestory, ktoré patria žalobcovi. Užíva ich
bez právneho titulu a za ich užívanie neplatí, čím sa na úkor žalobcu obohacuje. Súd správne určil aj

výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej.
17.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
18.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
19.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
21.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22.Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný preto mu bola priznaná náhrada jeho trov, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.