Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201489
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8717201489.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Mariany muránskej v spore žalobcov: 1/ Š. E., Y.. XX.X.XXXX, E.
V.. C. XXXX/XX, I., 2/ A. E., Y.. XX.X.XXXX, E. V.. C. XXXX/XX, I., obaja zastúpení splnomocneným
zástupcom Š. Z., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. XX, I., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so
sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 706,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Csp/27/2017-40 zo dňa 13.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 488, § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, § 4 ods. 1 až 4, § 7a ods. 1 a 2, § 8aaa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.
V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 706,73 eur s príslušenstvom.
Strany sporu uzavreli dňa 20.02.2008 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalovaný žalobcom poskytol úver
v sume 389.000,- Sk (12.912,43 eur), ktorý mali žalobcovia splácať formou 82 pravidelných mesačných

splátok po 249,31 eur. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by žalovanému plnili čokoľvek v zmluve
neuvedené. Čo sa týka údajov o RPMN, v čase uzavretia zmluvy síce existovala právna úprava, ktorá
stanovila obligatórne časti úverovej zmluvy, plynula však Ministerstvu financií SR lehota na zverejnenie
údajov, pričom k vzniku zákonnej povinnosti žalovaného došlo až v lehote 2 mesiacov od zverejnenia
RPMN predpísaným spôsobom, teda od 29.6.2008, nakoľko k zverejneniu RPMN na webovom sídle
Ministerstva financií SR došlo až k 29.4.2008 (č.l. 39). Je zrejmé, že túto skutočnosť žalovaný nijako

ovplyvniť nemohol.
V rozhodnutí Súdneho dvora ES sp. zn. C-42/15 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová) sa
konštatuje, že v zmysle smernice 2008/48/ES postačuje informácia o výške, počte a frekvencii splátok.
V tomto smere tak nemožno konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov ani vznik
nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ by aj súd pripustil vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, k tomuto podľa vyjadrenia

žalobcov malo dôjsť k 22.6.2013, kedy bola splatená istina úveru. Žaloba bola vo veci podaná dňa
13.2.2017. Pokiaľ k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 22.6.2013, lehota na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia skončila dňa 22.6.2015, nárok žalobcov je teda premlčaný a
nemožno ho priznať. Konanie žalobcov nesie znaky nedovoleného správania sa a šikanózneho výkonu
práva.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Poukázali na rozsudok OS
Vranov nad Topľou č.k. 7C/411/2015 zo dňa 22.02.2017, v zmysle ktorého zákon o spotrebiteľských

úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich
je úver bezúročný a bez poplatkov a tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/11/2017 zo dňa
28.02.2017.Obezdôvodnomobohatenísažalobcoviadozvedeli,keďzdruženiupredložililistspoločnosti
EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 08.08.2016, ktorá im na základe žiadosti predložila aj prehľad splátok.
Prehľad splátok žiadali predtým od žalovaného, ale nedostali ho. O skutočnej výške splateného úveru

sa tak dozvedeli 08.08.2016. Žalovaný hrubo zanedbal odbornú starostlivosť. Súd môže z úradnej moci
posúdiť a vyhlásiť neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd vo
veci rozhodol alebo vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie sú dané žiadne dôvody bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, na strane žalobcov nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Navrhol

rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)preskúmalrozsudokvnapadnutomrozsahu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2

CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní

opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať
zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude

úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.
Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie
je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 258/2001 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany
spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru
ochrany spotrebiteľovi. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené

s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.. Z
napadnutéhorozhodnutianiejezrejmé,akýmiprávnymiúvahamisasúdprvejinštancieriadil,keďdospel
k záveru, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, z akého dôvodu sa odklonil od
vnútroštátneho predpisu, ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere.
Pokiaľ ide o plynutie premlčacej doby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, k tomuto

odvolací súd uvádza, že objektívna doba začína plynúť od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu
došlo, t.j. dňom, kedy došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého
dôvodu súd považoval pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia za rozhodný vo vzťahu k plynutiu
premlčacej doby deň splatenia istiny úveru. Žalobcovia v konaní nespochybňovali nárok žalovaného
na zaplatenie istiny, ani súd prvej inštancie nedospel k záveru, že zaplatením istiny došlo na strane

žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Z rozhodnutia nemožno zistiť z akých skutkových okolností
súd vychádzal a akými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že deň splatenia istiny je
potrebné považovať v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka za deň, kedy sa žalobcovia mali
dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Z rozhodnutia nie je
zrejmé ani to, či súd rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou premlčacou dobou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranámsporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených

intenciách. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní
tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne
o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.