Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117224190.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: Q. K. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. R. M. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
V. XXX/X, XXX XX M., zastúpený JUDr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom N. XX, XXX XX D.,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/51/2017-97 zo dňa 21. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 17C/51/2017-97 zo dňa 21. marca 2018 vo výroku o trovách
konania (tretia veta výroku) m e n í tak, že žalovaný voči žalobkyni m á nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

V nenapadnutej časti (prvá a druhá veta výroku) zostáva uznesenie okresného súdu n

e d o t k n u t é .

Žalovaný voči žalobkyni m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil konanie o zrušenie a
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (veta prvá a druhá výroku) z dôvodu späťvzatia

žaloby v celom rozsahu žalobkyňou (§ 144 CSP) so súhlasom žalovaného s týmto späťvzatím (§
146 ods. 1 CSP). Súčasne o nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle §
262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal (tretia veta výroku).
Konajúci súd rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil tým, že nakoľko v prejednávanej veci došlo k
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov skôr rozvodom (návrh na rozvod podal žalovaný)
a obe strany sporu prejavili záujem k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva nebolo možné konštatovať, kto zavinil zastavenie konania. V prípade žalobného
návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné za žalobcu v zmysle
ustanovenia § 144 CSP rozumieť tak žalobkyňu, ako aj žalovaného t.j. obidve strany sporu. Keďže v
danom prípade žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo
sporových strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 256 CSP a contrario).

2. Proti uzneseniu okresného súdu do výroku o trovách konania (veta tretia výroku) podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení opravného prostriedku uviedol, že žalobkyňa dňa
21.03.2018 pred otvorením pojednávania zobrala žalobu v celom rozsahu späť, s ktorým späťvzatím
súhlasil, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Zdôraznil, že od začiatku poukazoval na

nadbytočnosťkonaniainiciovanéhožalobkyňou,ktorésamoosebezaťažovalonielensúd,aleajsporové
strany a v súvislosti s jeho vedením vznikali trovy. V tejto súvislosti uvádzal, že skôr ako predmetnékonanie začalo prebiehať konanie o rozvod manželstva strán sporu z podnetu žalovaného, u ktorého
bol dôvodný predpoklad, že skončí ako prvé. Nedôvodnosť žaloby namietal aj vzhľadom na spojenie
konania o zrušenie a vyporiadanie BSM do jedného spoločného konania. Na tomto základe podľa

názoru odvolateľa bolo nevyhnutné a účelné, aby súd pri predbežnom prejednaní veci podľa § 171
ods. 2 CSP žalobu odmietol. Napriek uvádzaným argumentom žalobkyňa vzala žalobu späť až pred
otvorením pojednávania dňa 21.03.2018, teda svojím správaním zavinila trovy konania, ktoré by inak
neboli vznikli. Z uvedených dôvodov žiadal súd, aby mu priznal nárok na ich náhradu v zmysle § 256
CSP (k podmienkam rozhodovania o trovách konania podľa tohto zákonného ustanovenia poukázal na

jeho komentované znenie a na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2008).

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na dôvodnosť ňou podanej žaloby o zrušenie
a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na nadmerné požívanie
alkoholických nápojov žalovaným, nestaraním sa o potreby rodiny a spoločnej domácnosti, neplnenie
si vyživovacej povinnosti k mal. deťom, sústavným zadlžovaním sa bez vedomia žalobkyne, pričom

s prihliadnutím na postoj žalovaného nebolo možné predpokladať, kedy bude manželstvo rozvedené.
Týmto spôsobom len chránila svoje práva ako aj práva detí. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa
13.02.2018 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o rozvode manželstva strán sporu a došlo k
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj na zmenu postoja žalovaného (vyjadril záujem
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov mimosúdnou dohodou), dňa 21.03.2018

zobrala predmetnú žalobu späť. Preto má za to, že trovy konania zavinil žalovaný a k späťvzatiu inak
dôvodne podanej žaloby došlo po prejavení záujmu žalovaného o mimosúdnu dohodu.

4. Odvolateľ (žalovaný) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, zotrval na argumentácii uvedenej v
podanom odvolaní. Žalobu považoval za podanú predčasne. Uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby

v danom prípade nebola mimosúdna dohoda. Takéto tvrdenie nebolo podložené. Žalovaný nikdy
nerokoval so žalobkyňou o žiadnej mimosúdnej dohode. Konanie žalobkyne, ktorá žalovanému
predostrela návrh neurčitej mimosúdnej dohody (večer pred pojednávaním), ku ktorej sa žalovaný
nevyjadril, nemožno považovať za prejav záujmu žalovaného smerujúceho k uzatvoreniu mimosúdnej
dohody.

5. Žalobkyňa, ktorej bola odvolacia replika žalovaného doručená dňa 09.08.2018, procesne nijakým
spôsobom nereagovala. Žiadne ďalšie podania v rámci odvolacieho konania neboli súdu sporovými
stranami predložené.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutej tretej vete výroku o trovách konania v zmysle § 388
CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. V nenapadnutej časti zostalo uznesenie
okresného súdu nedotknuté.

7. Jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania, okrem zásady
úspechu v konaní podľa § 255 CSP, je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v
§ 256 CSP, zmyslom ktorej je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ak dôjde k zastaveniu sporového

konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane
žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade
by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Inak povedané náhrada týchto

trov sa posudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Preto ak žalobca zobral žalobu späť v
zásade platí, že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný protistrane uhradiť trovy konania. Ak
nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom alebo relevantným spôsobom zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke. Pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

8.Okresnýsúdvdanomprípadezvolilsprávnuprávnunormu,keďnarozhodnutieotrováchzastaveného
konania aplikoval ustanovenie § 256 CSP a z neho vyplývajúcu zásadu procesnej zodpovednosti zazavinenie. Zistený skutkový stav veci však súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, keď ustálil, že
zavinenie na zastavení konania v danom prípade nenesie ani jedna zo sporových strán (§ 256 CSP a
contrario), následkom čoho nárok na ich náhradu nepriznal ani jednej z nich.

9. Žalobkyňa sa v danom prípade žalobou zo dňa 31.07.2017 domáhala zrušenia a vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda v čase prebiehajúceho konania o rozvod manželstva
strán sporu, vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9P/7/2017. Rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 9P/7/2017-115 zo dňa 29.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2018, bolo

manželstvo strán sporu rozvedené. Zánikom manželstva podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

10. Z podaní žalovaného je nesporné, že tento počas celého konania o zrušenie a súčasne vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva poukazoval na nedôvodnosť podanej žaloby ako aj na prebiehajúce
konanie o rozvod manželstva sp. zn. 9P/7/2017. V podaní označenom ako „duplika“, doručenom

súdu dňa 02.02.2018 žalovaný súdu oznámil, že v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn.
9P/7/2017 došlo dňa 29.01.2018 k vyhláseniu rozsudku, pričom sporové strany sa vzdali práva na
podanie opravného prostriedku.

11. Aj napriek odpadnutiu predmetu sporu v časti zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva, žalobkyňa

vzala žalobu v uvedenej časti späť až na pojednávaní konanom dňa 21.03.2018, po predbežnom
posúdení uplatneného žalobného nároku zo strany súdu a jeho výzvy adresovanej žalobkyni na
späťvzatie žaloby v časti zrušenia BSM (vzhľadom na zánik BSM rozvodom manželstva) ako
nedôvodnej. Následne žalobkyňa trvala na prejednaní žaloby v zostávajúcej časti (vyporiadania BSM),
keďže sa so žalovaným nedohodla. Po predbežnom právnom posúdení zostávajúcej časti žaloby súdom

(keď predmetom vyporiadania BSM zostala len hnuteľná vec - poschodová posteľ) žalobkyňa výslovne
vzala žalobný návrh aj v tejto časti späť a požiadala súd, aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

12. Vyhodnotením uvedených prejavov vôle žalobkyne na pojednávaní dňa 21.03.2018 odvolací súd

dospel k záveru, že žalobkyňa žalobu vzala späť pod vplyvom predbežného posúdenia veci súdom. Pre
úplnosť veci odvolací súd uvádza, že žalobkyňa na pojednávaní (21.03.2018) predložila konajúcemu
súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu aj v písomnej forme. Z jeho obsahu pokiaľ ide o časť žaloby
na vyporiadanie BSM vyplynulo, že žalovaný pristúpil na dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú prikladá
ako prílohu, a preto berie svoj návrh na vyporiadanie BSM späť. Uvedené tvrdenia sú v rozpore zo

zisteným stavom veci. Dohoda o vyporiadaní BSM nie je súčasťou spisu a tvrdenie o uzatvorení dohody
o vyporiadaní BSM nevyplýva ani z prejavov strán sporu na pojednávaní. Vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného, že deň pred pojednávaním žalobkyňa doručila žalovanému návrh dohody na vyporiadanie
BSM nemožno posúdiť automaticky ako akceptáciu návrhu žalobkyne na dohodu. Pokiaľ žalobkyňa
nadobudla subjektívny pocit, že v danom prípade by prichádzala do úvahy dohoda o vyporiadaní BSM,

toto jej vnútorné presvedčenie, ktoré ju viedlo k späťvzatiu žaloby, je pre konštatovanie, že zavinila
zastavenie konania, právne nepodstatné. Procesné zavinenie je potrebné posúdiť z objektívneho
hľadiska.

13. Na tomto základe odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd nemal preukázané zavinenie

žalovanéhonazastaveníkonania,pretožežalovanýsvojimsprávanímnedaldôvodnaspäťvzatiežaloby.

14. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu, ako aj na konzistentnú obranu
žalovaného počas celého konania, jeho právnu argumentáciu, konštatoval odvolací súd, na rozdiel od
súdu prvej inštancie, zavinenie na zastavení konania na strane žalobkyne.

15. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako
dôvodnéavzmysleust.§388CSPzmenilrozhodnutiesúduprvejinštancieotrováchkonaniaspôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. v prvej a druhej vete výroku) zostalo uznesenie
okresného súdu týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný (odvolateľ) bol v odvolacom konaní
plne úspešný, preto odvolací súd mu ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, ktorá v tomto štádiu konania úspech nemala. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).