Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/229/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212221712
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2212221712.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcov: v 1. rade: W. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, Q., v 2. rade: Ing. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Q., v 3. rade: Mgr. L. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X, Q., právne zastúpení advokátom Mgr. Mgr. Martinom Danišovičom, so sídlom
Drieňova 1/D, Bratislava, proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, B. B., t.č. Ústav
na výkon trestu Leopoldov, o zaplatenie 86.304,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. januára 2017, č.k. 7C/82/2014-357, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II.Žalobkyňav1.rademávočižalovanémunároknanáhradutrovodvolacieho konaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 86.304,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
žalovanej sumy a to od 1.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
žalobkyne 1/, výrokom II. konanie vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ zastavil a výrokom III. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 657, § 658 a § 517 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., vecne súd dôvodil, že žalobcovia sa
žalobou zo dňa 29.11.2012 domáhali zaplatenia sumy 86.304,18 eur s príslušenstvom ako dedičia po
neb.Ing.J.Z.,stým,žesastalioprávnenýmizpohľadávkynavráteniepôžičky2.600.000,-Sk(86.304,18
eur). Vykonaným dokazovaním mal súd zistené, že dedičmi po poručiteľovi Ing. J. Z. sa stali W. Z., Ing.
J. Z. a Mgr. L. Z., každý v podiele v 1/3, pričom predmetná pôžička bola prejednaná až dodatočne
pod č. k. 1D/179/2015 a Dnot 41/2015, v ktorom dedičskom konaní dňa 2.6.2015 uzavreli dedičia

dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej
dňa 30.5.2008 medzi poručiteľom ako veriteľom a dlžníkom F. P. v celkovej výške 2.600.000 Sk t.j. po
prepočte konverzným kurzom vo výške 86.304,18 eur preberá manželka poručiteľa W. Z.. Osvedčenie o
dedičstve 1D/179/2015-37 nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2015. Týmto osvedčením bola preukázaná
aktívna legitimácia žalobkyne v 1/ rade a z uvedených dôvodov bola žaloba žalobcov 2/ a 3/ vzatá späť,
preto súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca uplatnený nárok neuznával ani čiastočne a považoval
ho za neopodstatnený v celom rozsahu. Súd prvej inštancie mal z rozsudku Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku č.k. PK-1T/15/2013-3711 zo dňa 29.10.2014 zistené, že žalovaný bol odsúdený pre
obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2, písm. f/ Trestného zákona, a
uznaný za vinného tiež za ten skutok, že dňa 27.11.2009 s úmyslom usmrtiť a zbaviť sa svojho veriteľa,
vylákal Ing. J. Z., nar. XX.XX.XXXX pod zámienkou vrátenia dlžnej sumy 2.600.000,- Sk ( 86,304,16eur) v presne nezistenom čase po 13:20 h z Bratislavy do obce C. B., okres Dunajská Streda, kde
ho na presne nezistenom mieste vo vozidle vo vozidle zn. Seat Leon EVČ BA-373OP patriace Ing. J.
Z. pravdepodobne v čase po 14:00 hod. usmrtil dvomi výstrelmi do pravej spánkovej oblasti hlavy z

doposiaľ nezistenej zbrane, ktorú si spolu s najmenej dvoma nábojmi bez oprávnenia zabezpečil, telo
nebohéhoukryldopriestorovsvojejgaráženapozemkuvobciC.B.,ktoréhojespoluvlastníkomaktorýje
vedenýnaLVč.XXXk.ú.C.B.anásledneuvedenémotorovévozidlozn.SeatLeonvhodnote12.000eur
bez oprávnenia v úmysle zakryť spáchaný skutok dňa 27.11.2009 previezol do Bratislavy a zaparkoval
na parkovisku pred predajňou Billa na križovatke ulíc Drieňová a Bajkalská a teda iného úmyselne

usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech, sebe
zadovážil a držal strelivo bez povolania, sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolania, zmocnil
sa cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať a uvedený čin spáchal z osobitného
motívu v úmysle zakryť iný trestný čin, čím spáchal v tomto skutku obzvlášť závažný zločin úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2, písm. f/ Trestného zákona, prečin a zločin nedovoleného ozbrojenia a
obchodovania so zbraňami a prečin neoprávneného používania motorového vozidla za čo bol odsúdený

podľa § 144 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 8 s použitím § 41 ods. 2, § 47 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody na doživotie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z
opakovanej úkladnej vraždy, zo spáchania skutku úkladnej vraždy na neb. A. B. a Ing. J. Z., pričom bolo
ustálené, že motívom týchto vrážd bolo práve nevrátenie pôžičky usmrteným. Pred trestným súdom
žalobkyňa 1/ vypovedala v tom zmysle, že jej manžel požičal žalovanému dva milióny Sk a mal mu

vrátiť s úrokmi 2.6 milóna koncom roka 2009, pričom dňa 26.11.2009 jej manžel povedal, že mu U. /
prezývka žalovaného/ vráti peniaze, nasledujúci deň však jej manžel neprišiel domov, ani v noci, preto
nahlásili jeho nezvestnosť na polícií. Krátko nato sa našlo manželovo auto so zakrvavenými časťami
oblečenia a trvalo ešte dva a pol roka, kým sa našlo manželovo telo. O skutočnosti, že nebohý požičal
žalovanému peniaze, ktoré mu mal vrátiť práve v deň zavraždenia, vedeli aj synovia veriteľa, a to

žalobcovia 2/,3./, ktorí vypovedali opakovane v trestnom konaní zhodne s ich matkou. V trestnom
konaní vypočutí svedkovia PhDr. T. S., sestra nebohého Z., D. W., U. W., B., potvrdili skutočnosť, že
J. Z. požičal žalovanému 2.600.000,- Sk, ktoré mal vrátiť, avšak čas vrátenia pôžičky stále odkladal
a preto bol J. Z. frustrovaný. Žalovaný v podanom odpore a ako aj v trestnom konaní uznával prijatú
pôžičku od J. Z. , avšak tvrdil, že ju vrátil. Podľa jeho tvrdenia mal pôžičku vrátiť 2 x po 1.000.000 Sk a

úroky 600.000,- Sk. Túto obhajobu o vrátení peňazí špecializovaný trestný súd považoval za vyvrátenú
výpoveďami svedkov W. Z., J. Z. ml., C. E., T. B., R. C., Ing. U. W., JUDr. R. L., L. L., PhDr. T. S.,
ktorí svedkovia zhodne potvrdili, že mali vedomosť o pôžičke ako aj o tom, že sa im J. Z. sťažoval, že
žalovaný mu nechce vrátiť peniaze. Žalovaný žiadnym spôsobom v trestnom konaní nepreukázal, žeby
pôžičku J. Z. vrátil. Ani v priebehu tohto konania neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu,

že pôžičku vrátil dedičom J. Z.. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie bez akejkoľvek
pochybnosti za preukázané, že J. Z. v roku 2008 požičal žalovanému 2.600.000,- Sk, ktorú sumu sa
žalovaný zaviazal vrátiť najneskôr do 30.10.2009. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že pôžička
nebola vrátená a práve neochota vrátiť pôžičku motivovala žalovaného k spáchaniu úkladnej vraždy Ing.
J. Z. za účelom zbaviť sa veriteľa. V trestnom rozsudku bol konštatovaný záver, že pôžička medzi

zavraždeným a obžalovaným bola svedecky potvrdená a k jej vráteniu malo dôjsť práve v ustálenom
čase vraždy Ing. Z.. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pôžička veriteľovi nebola vrátená, pričom
žalovaný okrem svojho tvrdenia sa nesnažil žiadnym spôsobom preukázať vrátenie pôžičky ani dedičom
veriteľa, preto súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni v 1/ rade 86.304,18 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník v spojení § 3 vyhlášky č. 87/95 Zb. zák.

s tým, že žalovaný sa s vrátením pôžičky dostal do omeškania od 1.12.2009 nakoľko podľa zmluvy mal
vrátiť pôžičku najneskôr do 30.11.2009, preto ho súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od nasledujúceho dňa. Úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada
trov konania v súlade s § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov, že neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a napokon rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ dôvodil, že predvolanie na

pojednávanie na deň 19.1.2017 bolo doručené dňa 28.12.2016 neštandardným spôsobom, z dôvodu
nezodpovednosti Okresného súdu Dunajská Streda, otvorenou obálkou bez označenia podacou
nálepkou na doporučenú zásielku, napriek tomu dňa 30.12.2016 bola podaná žiadosť okresnému súdu
na odročenie súdneho pojednávania o najmenej 90 dní od dátumu vytýčenia pojednávania z dôvoduzabezpečenia svedkov a spisového materiálu, čo vyžaduje určitý čas, nakoľko sa žalovaný nachádza
na adrese ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a dôkazový spisový materiál si musí vyžiadať od vyšších súdnych
orgánov, nakoľko ide o finančný podvod zo strany W. Z. a spol. Okresný súd sa však k jeho žiadosti

nevyjadril a postupoval ďalej, takže celé toto konanie považuje žalovaný za protizákonné. Odvolateľ
ďalej uviedol, že čo sa týka spisových materiálov na dokazovanie, tieto budú poukázané Okresnému
súdu Dunajská Streda, ako aj uviedol vo svojej žiadosti dňa 30.12.2016 a to behom 90 dní, prípadne
na pojednávaní vo veci, nakoľko nemá žalovaný možnosť prefotiť tieto spisové materiály a originály
nevydá súdu. Ďalej odvolateľ uviedol, že jeho väzobné stíhanie sa zakladá na nepriamom dokazovaní,

čo je v štádiu dovolania na Najvyššom súde SR, W. Z. a spol. vykonštruovali proces, pričom uvedení
svedkovia nemajú žiadne vedomosti o pôžičke. Jeho vypočutie dožiadaným súdom v ÚVV Leopoldov
dňa 20.08.2015 a opakovane dňa 18.03.2016, považuje za nezákonné, nakoľko pri prvej návšteve jasne
sa vyjadril, aby mu predložili dôkazový materiál o pôžičke a dodal adresu svojho právnika, ktorého majú
kontaktovať, pričom mu nedali na vedomie ani v prvom, ani v druhom prípade. Žiadal, aby bolo vo veci
vytýčenépojednávanie,naktoromchceobjasniťvykonštruovanúhistóriutýkajúcusadedičstva,stým,že

všetky materiály, trestné oznámenia, vyjadrenia prokurátora, svedkov atď. budú predložené Okresnému
súduDunajskáStredanapojednávaní. Neskôrvpodanídoručenom13.06.2017,žiadal,abysúdvykonal
na pojednávaní dôkazy a síce jeho výsluch a výsluchy svedkov a aby zabezpečil do spisu výpovede
svedkov v trestnej veci prejednávanej na ŠTS Pezinok, sp.zn.: PK-1T/15/2013 z dôvodov, že všetci títo
svedkovia síce zhodne tvrdia, že vedeli o nejakej pôžičke, ale ani jeden z nich nevedel špecifikovať druh

pôžičky, ani osobu, ktorej mal údajne poškodený túto sumu požičať.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že ho považujú za nedôvodné v celom
rozsahu. Sú toho názoru, že boli splnené všetky procesné podmienky pre vydanie rozsudku a súd
žiadnym procesným postupom neznemožnil uplatňovať odvolateľove procesné práva. Žalovaného

obrana spočívala výlučne v prehlásení, že neuznáva ani časť voči nemu uplatnenému nároku, a že
uplatnený nárok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Mal pritom plnú možnosť uplatniť
svoje procesné práva, mal možnosť k veci sa vyjadrovať a hoci boli nariadené dva výsluchy
prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Trnava, žalovaný sa odmietol k veci vyjadriť,
tvrdiac, že sa nebude vyjadrovať bez prítomnosti svojho právneho zástupcu. Nezúčastnil sa ani

pojednávania konaného 19.01.2017, pričom svoju neúčasť neospravedlnil takým dôvodom, pre ktorý
by bolo možné pojednávanie odročiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že počas celého súdneho konania
nedoručil súdu žiadne plnomocenstvo, ktorým by splnomocnil advokáta na jeho zastupovanie. S
ohľadom na skutočnosť, že žalovanému boli doručované všetky písomnosti, je len na ťarchu samotného
žalovaného, že tento sa nebránil príslušnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku, či už sám

alebo prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Žiadne splnomocnenie pre právneho zástupcu
nedoručil a neuniesol svoje bremeno tvrdenia a s ním súvisiace dôkazné bremeno o skutočnosti, že
poskytnutú pôžičku vrátil. Počas celého konania zostal v podstate pasívny a nie je teda dôvodné
jeho tvrdenie, že neboli splnené procesné podmienky alebo že by bolo znemožnené uplatňovať mu v
konaní procesné práva. Žalobcovia predložili dôkazy, ktoré svedčili o skutočnosti, že Ing. J. Z. poskytol

žalovanému predmetnú pôžičku, pričom išlo o dôkazy, v ktorých sám žalovaný uznal, že takáto pôžička
mu bola poskytnutá. Žalovaný nárok rozporoval v podstate tým, že pôžičku mal vrátiť, o čom však
nepredložil žiaden dôkaz a zároveň práve on bol súdom uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť
závažného trestného činu úkladnej vraždy, pričom skutkovo bolo ustálené, že motívom vraždy bolo
nevrátenie predmetnej pôžičky. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v odvolacej replike považoval vyjadrenie žalobcov za zavádzajúce. Uviedol, že už pri
samotnom výsluchu zo strany Okresného súdu Trnava sa vyjadril, že k veci nebude vypovedať bez
prítomnosti svojho právneho zástupcu, čo oznámil prítomným, ktorým aj adresu svojho právneho

zástupcu poskytol. Nie je tiež pravdou, že by svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19.1.2017
neospravedlnil dôvodom, pre ktorý by bolo možné pojednávanie odročiť, pričom poukazuje na svoje
podanie zo dňa 30.12.2016, v ktorom žiadal súd o odročenie pojednávania vzhľadom k tomu, že sa
nachádzal vo výkone trestu a predvolanie mu bolo doručené dňa 28.12.2016, čo bolo vzhľadom na
dátum pojednávania ( 19.01.2017) veľmi krátka doba, aby zo svojej pozície kontaktoval svojho právneho

zástupcu, aby mohol predložiť dôkazy do konania. Preto žiadal lehotu 90 dní na odročenie pojednávania.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že údajnú pôžičku vrátil, podľa
názoru žalovaného má naopak žalobca predložiť dôkazy o tom, že žalovanému nejaká pôžička vôbec
poskytnutá bola, pričom v konaní žalobca ani jeden takýto dôkaz súdu nepredložil. Pokiaľ sa žalobcaodvoláva na výpoveď žalovaného pred trestným senátom v Pezinku, žalovaný poukazuje na to, že v
tomto konaní mal iné procesné postavenie, v ktorom sa mohol brániť ako obvinený a to spôsobom,
ktorý považoval za najvhodnejší (teda ako obvinený mohol aj klamať). Tiež nie je správny názor žalobcu,

že v civilnom súdnom konaní je súd viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku trestného
súdu. Civilné súdy nie sú viazané výrokom právoplatných odsudzujúcich rozsudkov trestných súdov
pri uplatnení náhrady škody. Zároveň poukazuje odvolateľ na to, že jeho trestná vec je t.č. v štádiu
dovolacieho konania na Najvyššom súde SR. Uviedol, že dôkazy, ktoré navrhol vo svojom odvolaní v
tomto konaní, majú podstatný význam (hlavne vypočutie svedkov) a to v tom zmysle, že žalobca W. Z. v

trestnej veci tvrdila, že ona nevie o tom, že by jej manžel J. Z. poskytol pre žalovaného nejakú finančnú
pôžičku a až keď sa dozvedela zo súdneho spisu v trestnej veci, že osoba - T. B. priznal na súde, že
požičiaval poškodenému J. Z. peniaze na poskytovanie pôžičiek ďalším osobám, začala sa podľa názoru
odvolateľa domáhať požadovanej sumy v predmetnej žalobe aby sa bezdôvodne obohatila a využila
danú situáciu, ktorá vznikla v trestnom konaní. V tejto súvislosti dáva odvolateľ do pozornosti súdu podľa
neho dôležitú skutočnosť a síce, že svedok T. B. na ŠTS v Pezinku na súde jednoznačne uviedol, že

požadovanú pôžičku, ktorú poskytol J. Z., nežiada späť, teda neuplatňuje si na ňu nárok. Odvolateľ má
teda za to, že z hľadiska dokazovania v tejto veci je dôležitý výsluch navrhnutých svedkov, ktorých v
odvolaní navrhol vypočuť. Zároveň oznámil, že v danej veci ho bude zastupovať právny zástupca, ktorý
do spisu zašle podpísanú plnú moc od žalovaného a to Mgr. L. Q., so sídlom N. XX, M..

6. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že vyjadrenia žalovaného vyššie uvádzané, sú skutkovo
a právne irelevantné pre toto konanie. Nie je pravdivé, že žalobcovia v spore neuniesli dôkazné
bremeno, keďže ako dôkaz môžu byť predložené aj zápisnice z iného súdneho konania, nakoľko
tieto svojim obsahom osvedčujú skutočnosti v nich obsiahnuté. Žalovaný sa mýli, ak uvádza, že
žalobcovia nepredložili v konaní žiadne dôkazy o tom, že Ing. J. Z. poskytol žalovanému pôžičku. O tejto

skutočnosti predložili viaceré dôkazy a to zápisnice z trestného konania vo veci úmyselného prečinu
ublíženia na zdraví poškodeného Ing. J. Z., kde žalovaný z pozície svedka (nie obvineného) poskytnutie
pôžičky v sume 2.600.000,- Sk nepoprel a výslovne uviedol, že nebohý Ing. J. Z. mu predmetnú
pôžičku poskytol. Ďalej predložili dôkaz - zápisnicu z psychofyziologického vyšetrenia pravdovravnosti
(známeho ako detektor lži), kde žalovaný opätovne v pozícii svedka (nie obvineného) uviedol, že mu

bola predmetná pôžička poskytnutá. O skutočnosti, že nebohý Ing. J. Z. požičal žalovanému sumu vo
výške 2.600.000,- Sk mali vedomosť aj žalobcovia, ktorí o týchto skutočnostiach viackrát vypovedali,
pričom mali vedomosť, že žalovaný sľúbil nebohému vrátiť pôžičku osobne a v hotovosti na stretnutí,
ktoré sa malo uskutočniť dňa 27.11.2009, teda v deň, kedy sa stal nebohý J. Z. nezvestný a o týchto
skutočnostiach bola opäť predložená zápisnica. O existencii predmetnej pôžičky mali vedomosť aj ďalšie

osoby vypočuté v trestnom konaní ako svedkovia, pričom svedkyňa PhDr. T. S. jednoznačne uviedla,
že nebohý Ing. J. Z. sa s ňou často o pôžičke rozprával, ktorú poskytol osobe „U.“ čo je prezývka
žalovaného, pričom tento mu mal sľúbiť, že mu celú pôžičku vráti v inkriminovaný deň 27.11.2009. Nie je
teda pravdou, že by žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tvrdení, že nebohý Ing. J. Z. žalovanému
predmetnú pôžičku poskytol, naopak, žalovaný neposkytol žiaden dôkaz o skutočnosti, že poskytnutú

pôžičku vrátil. Skutočnosť uvádzaná žalovaným a síce, že po vznesení obvinenia v trestnom konaní sa
môže brániť aj tým, že bude klamať, je síce pravdivá, avšak nemá žiaden vplyv na dôkazy žalobcami
predložené, keďže ide o dôkazy z doby, kedy žalovaný ešte nebol obvinený. Odhliadnuc od toho, že
možnosť klamať nemá žiaden vplyv na existenciu právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní,
v ktorom bolo skutkovo ustálené, že motívom tejto vraždy bolo práve nevrátenie predmetnej pôžičky.

Uvedené rozhodnutie je právoplatné, keďže bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 1To 20/2013. Z rozsudku trestného súdu, ktorý je obsahom súdneho spisu, je zrejmé, že
žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania úkladnej vraždy za skutok, ktorý bol spáchaný v úmysle
získať majetkový prospech. Majetkovým prospechom bolo práve nevrátenie predmetnej pôžičky. Na
základe uvedeného navrhli žalobcovia, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil

a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Na toto zareagoval ešte žalovaný svojim vyjadrením zo dňa 06.08.2018, kde uviedol, že vyjadrenie
žalobcov je zavádzajúce z dôvodu, že ani jedinou vetou sa nereaguje na navrhovaného svedka T. B..
Uviedol, že poskytol súdu číslo zápisnice o výsluchu tohto svedka, pod ČVS: PPZ-199/Bok-ZA-2012,

ktorý potvrdzuje, že ide o finančný podvod zo strany W. Z. a spol.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorémuje tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže tu nebola potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a pojednávanie
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne
správny.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobcovia v 1. až 3. rade
domáhali zaplatenia sumy 86.304,18 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej pohľadávky z pôžičky,

ktorú uzavrel žalovaný s ich právnym predchodcom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobkyne v 1. rade v celom
rozsahu vyhovel ( výrok I.) ako aj prieskum závislého výroku o trovách konania ( výrok III.). Hoci žalovaný
výslovne neuviedol, voči ktorým konkrétnym výrokom podáva odvolanie, z obsahu odvolania je zrejmé,
že odvolanie sa netýka výroku II., ktorým súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalovanými

v 2. a 3. rade, preto v uvedenej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalovaného sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach

správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na
doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam nasledovné:

12. Žalovaný v odvolaní dôvodí najmä tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd sa s touto výhradou nestotožnil.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 29.11.2012. Dňa 18.02.2014
bol vo veci vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 12Ro/507/2012-70, ktorým súd návrhu žalobcov
vyhovel. Žalovaný, v tom čase umiestnený v ústave na výkon väzby v Nitre, podal proti platobnému
rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že neuznáva ani časť voči nemu uplatnenému nároku žalobcu a
v celom rozsahu ho považuje za neopodstatnený. Vzhľadom k podanému odporu nariadil súd vo veci

pojednávanie. Pojednávania vytýčené na 11.11.2014 a 17.02.2015 boli odročené bez prejednania veci
z dôvodu závady v doručovaní, žalovaný ( medzičasom odsúdený) sa zdržiaval na neznámom mieste a
bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz. Po zistení, že žalovaný sa nachádza v ÚVTOS Leopoldov,
súd nariadil jeho výsluch v ústave prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Trnava, pričom podľa
zápisnice z výsluchu, konaného dňa 20.08.2015 žalovaný sa odmietol vyjadriť k návrhu, keď uviedol,

že si chce ustanoviť obhajcu Mgr. L. Q. so sídlom N. XX, M. s tým, že ho listom požiada, aby ho v
konaní zastupoval. Žalovaný však nedoručil žiadne plnomocenstvo udelené advokátovi alebo inej osobe
na zastupovanie v tomto konaní. Následne súd nariadil opätovne výsluch žalovaného prostredníctvom
dožiadaného Okresného súdu Trnava, a ako vyplýva zo zápisnice z výsluchu, konaného dňa 18.03.2016
žalovaný opäť uviedol, že sa nebude vyjadrovať bez prítomnosti svojho právneho zástupcu Mgr. L. Q.

a svojho právneho zástupcu o tom upovedomí. Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 19.01.2017.
Žalovanému bolo predvolanie doručené dňa 28.12.2016 do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v
Leopoldove. Dňa 03.01.2017 žalovaný doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania o najmenej 90 dní
od dátumu vytýčenia pojednávania, z dôvodu času potrebného na zabezpečenie svedkov a spisového
materiálu, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu. Súd žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania

neakceptoval, majúc za to, že z právoplatného rozsudku, ktorým bol žalovaný odsúdený na doživotie,
vyplýva požičanie peňazí nebohým J. Z. žalovanému. Zároveň súd konštatoval, že žalovaný už dva razy
pri výsluchu odmietol vo veci vypovedať bez svojho obhajcu, pričom od tej doby nebolo z jeho stranydoložené žiadne plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní. Preto súd vo veci dňa 19.01.2017
pojednával a vo veci aj rozhodol.

14. Odvolateľ vidí nesprávnosť procesného postupu súdu v tom, že súd neakceptoval jeho žiadosť o
odročenie pojednávania, avšak odvolací súd bol toho názoru, že žalovaný neuviedol žiadny dôležitý
dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné pojednávanie odročiť. V zmysle § 183 CSP, je totiž možné
pojednávanie odročiť na návrh strany len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť. V tomto prípade však nešlo zo strany žalovaného o žiadny dôležitý dôvod, pretože
napriek tomu, že sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, odkiaľ
obstarávanie dôkazov je síce zložitejšie a vyžadujúce väčší časový priestor než u osoby neobmedzenej
v osobnej slobode, zároveň bolo treba vziať do úvahy, že žalovaný mal o prebiehajúcom spore vedomosť
už niekoľko rokov a vedel, že treba predkladať v konaní dôkazy, ak sa chce v konaní účinne brániť. Nič
mu teda nebránilo zaobstarať si potrebné dôkazy dávno pred vytýčeným pojednávaním, ak ich mienil v

sporepoužiť.Žalovanýtakbezakýchkoľvekrelevantnýchdôvodovneurobil,dokoncavkonaníanižiadne
dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o neopodstatnenosti podanej žaloby nenavrhol a odmietol sa aj k
veci vyjadrovať. Súd preto správne na jeho žiadosť o odročenie pojednávania neprihliadol a postupoval
v zmysle Čl.17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd musí postupovať
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. Odvolateľ videl nezákonnosť postupu súdu tiež v tom, že hoci dožiadanému súdu poskytol pri
výsluchu adresu svojho právnika, ktorého majú kontaktovať, súd to neurobil. Odvolací súd mu ani v
tomto nemohol dať za pravdu. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v

konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. V zmysle § 89 CSP každá zo sporových strán je oprávnená
dať sa v konaní zastupovať zástupcom. Sporová strana si môže za zástupcu zvoliť advokáta a pokiaľ
to zákon nevylučuje, aj inú fyzickú alebo právnickú osobu. Odvolací súd pripomína, že ustanovenie
zástupcu v civilnom spore je v dispozičnej právomoci účastníka konania. Súd o ňom rozhoduje iba vtedy,

ak zástupcu z dôvodov ustanovených v zákone nepripúšťa ( por. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
decembra 2010, sp. zn. 6 Cdo 247/2010). Vzťah medzi zástupcom a zastúpeným má súkromnoprávny
záväzkový charakter a vychádza z princípu autonómie zmluvnej vôle. Okrem legálnych výnimiek ( medzi
ktoré predmetná vec nepatrí), nie je strana povinná dať sa v konaní zastupovať. Zástupcovi, ktorého
si strana zvolila, udelí táto písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v
konaní urobiť strana ( § 92 ods. 1,2 CSP). Vzťah zastúpenia medzi stranou a jej zástupcom teda
vzniká na základe dohody ako dvojstranného právneho úkonu, na základe ktorej zástupcovi, ktorého
si strana zvolila na zastupovanie, udelí písomné splnomocnenie, ktorým sa súdu a iným subjektom

preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. V danom prípade je síce pravdou, že žalovaný
pri oboch výsluchoch uviedol, že si chce za svojho právneho zástupcu splnomocniť Mgr. L. Q., so
sídlom N. XX, M., avšak tento svoj zámer žalovaný počas celého konania nezrealizoval a plnomocenstvo
označenému advokátovi ( a ani inej osobe) neudelil. Keďže súdu nebola do dnešného dňa doručená
žiadnapísomnáplnámocnazastupovaniežalovanéhovkonaní,pretonebolžiadnydôvodnato,abysúd

Mgr. L. Q. kontaktoval a oznamoval mu termíny výsluchu žalovaného, alebo ho volal na pojednávanie v
danej veci. Bez udelenia písomného plnomocenstva napriek tvrdeniu žalovaného, zostal tento v konaní
nezastúpený a jeho odvolacia námietka je neopodstatnená.

16. Odvolateľ tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak žalovaný, ako vyplýva z obsahu spisu, žiadne dôkazy v
prvoinštančnom konaní nenavrhol. V priebehu celého konania sa k veci vyjadril iba v podanom odpore
proti vydanému platobnému rozkazu tak, že neuznáva ani časť voči nemu uplatnenému nároku žalobcu
a v celom rozsahu ho považuje za neopodstatnený a to bez akýchkoľvek bližších dôvodov a bez
navrhnutia akýchkoľvek dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia. Ani neskôr pri výsluchu nevyužil

právo vyjadriť sa k veci a označiť dôkazy na svoju obranu. V žiadosti o odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 19.01.2017 potom žalovaný iba spomenul, že zabezpečenie svedkov a spisového
materiálu vyžaduje určitý čas, preto žiadal o odročenie pojednávania o najmenej 90 dní, avšak opäť
nenavrhol vykonať žiadny konkrétny dôkaz. Nemožno potom prisvedčiť tomuto odvolaciemu argumentužalovaného, pretože súd nemal dôvod vykonať dôkazy, ktoré žalovaný nenavrhol a správne súd vykonal
iba tie dôkazy, ktoré navrhli žalobcovia. Takýto postup súdu bol plne v súlade so zákonom.

17. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd dodáva, že žalovaný navrhol vykonanie konkrétnych
dôkazov až v odvolacom konaní (jeho výsluch a výsluchy svedkov a výpovede svedkov v trestnej veci
prejednávanej na ŠTS Pezinok, sp.zn.: PK-1T/15/2013), tieto už však nie je možné v odvolacom konaní
vykonať. V zmysle § 366 CSP, prostriedky procesnej obrany ( ktorými treba rozumieť najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, alebo sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. O žiadny z takýchto prípadov však
preskúmavanej veci nešlo a preto odvolací súd nie je počas odvolacieho konania povinný na žalovaným

uvádzané tvrdenia a navrhované dôkazy prihliadať.

18. Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný neuviedol, v čom konkrétne
by malo spočívať. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, v danom
prípade súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a s jeho právnym názorom sa odvolací súd
plne stotožnil. V konaní bola z obsahu trestného spisu a ostatných vykonaných dôkazov jednoznačne
preukázaná existencia pôžičky medzi neb. Ing. J. Z. ( veriteľom) ako právnym predchodcom žalobkyne v

1. rade a žalovaným ( dlžníkom), ktorú žalovaný sľúbil osobne nebohému vrátiť v hotovosti na stretnutí,
ktoré sa malo uskutočniť dňa 27.11.2009, teda v deň, kedy sa stal Ing. J. Z. nezvestný. Z vykonaných
dôkazov mal aj odvolací súd za nesporne preukázané, že žalovaný v uvedený deň vylákal veriteľa
Ing. J. Z. do obce C. B. pod zámienkou vrátenia dlžnej sumy 2.600.000 Sk ( 86.304,16 eur) kde ho
úmyselne usmrtil strelnou zbraňou s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin, ako konštatoval trestný

súd v odsudzujúcom rozsudku, spáchal v úmysle získať majetkový prospech, ktorým mala byť práve
uvedená dlžná suma, ktorá je predmetom tohto konania. Odvolateľ namietal, že civilné súdy nie sú
viazané výrokom právoplatných odsudzujúcich rozsudkov trestných súdov pri uplatnení náhrady škody.
Odvolací súd uvádza, že súd v civilnom konaní je viazaný v zmysle § 193 CSP rozhodnutím príslušného
súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, pričom viazanosť sa vzťahuje iba na výrok

nie na odôvodnenie rozhodnutia. To však neznamená, že za dôkaz v civilnom konaní nemôžu slúžiť
svedecké výpovede ako aj ďalšie dôkazy, vykonané v trestnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa
úmyselného usmrtenia Ing. J. Z. boli v trestnom konaní veľmi podrobne skúmané a obsah trestného
spisuposkytolprvoinštančnémusúdudostatočnepresvedčivéodpovedenaotázkuexistenciežalobcami
tvrdenej pôžičky, jej výšky i prípadného ne/splnenia záväzku žalovaného ako dlžníka. Súd prvej inštancie

správne postupoval, keď na tieto dôkazy prihliadol a vyvodil z nich jednoznačný záver o existencii dlhu
žalovaného vo výške 86.304,16 eur ktorému korešponduje pohľadávka žalobkyne v 1. rade titulom
neuhradenej pohľadávky z pôžičky nadobudnutej po poručiteľovi Ing. J. Z.. Keďže potom žalovaný
v celom konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že dlžnú sumu z uvedenej pôžičky
čo i len sčasti uhradil, vzhľadom na uvedené mal aj odvolací súd za to, že žalobkyňa v 1/ rade bez

akýchkoľvek pochybností preukázala dôvodnosť žaloby v celom rozsahu.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a
keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd
prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. týkajúcom sa nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP.

20. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni v 1. rade
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).