Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115209474
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115209474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo:
57279667,sosídlomAmsterdam,Strawinskylaan933,PSČ1077XX,Holandskékráľovstvo,zastúpený:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej: S. S., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, o zaplatenie 168,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 14C/209/2015-55 zo dňa 29. marca 2018, v časti,
v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, prvým odsekom výroku súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
6,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6,68 eur od 22.4.2015 do
zaplatenia a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 0,03 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým
odsekom výroku vo zvyšku súd žalobu zamietol a tretím odsekom výroku žalovanej nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozsudok po citácii § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 až 3
a 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.

1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), § 497, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, vecne odôvodnil tým, že mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu -
spoločnosť HomeCredit Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 29.8.2013 Úverovú
zmluvu č. 4308126732, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej účelový úver vo výške 470 eur
na kúpu tovaru, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 19,67 % ročne, RPMN 21,7 % a
priemernou hodnotou RPMN vo výške 46,06 %. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedený úver v celkovej
výške 540,60 eur v 15 mesačných splátkach vo výške 38,61 eur, pričom splátky boli splatné vždy do

20. dňa v kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky bol 13.10.2013 a lehota splatnosti úveru
bola uvedená 20.12.2014. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že
žalovaná čerpala sumu úveru celkom 470 eur, pričom zaplatila sumu celkom 463,32 eur. Listom zo dňa
19.2.2015 oznámil žalobca žalovanej, že voči nej eviduje celkovú pohľadávku vo výške 168,83 eur a
vyzval ju na zaplatenie dlžnej čiastky do 15 dní od odoslania výzvy. Žalovaná na túto výzvu nereagovala.

2. Úverová zmluva č. 4308126732 zo dňa 29.8.2013 je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami založený predmetnou úverovou zmluvou je tak
nevyhnutné posudzovať aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úverocha pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez ohľadu na to, že zmluva o
úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu).

3. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti.
Sporové strany uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uzatvorenej

úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 470 eur s dohodnutou úrokovou
sadzbou vo výške 19,67 % ročne a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi sporovými stranami
však neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia a ďalej neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z., a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver
poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov.

4. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je
základnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúvere.Vzmluvesauvádzalenvýškasplátky38,61eur
bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru
splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.

z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok
a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a
poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s

jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Rovnako
chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a síce
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, či je
zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú, v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu
trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej

spotrebiteľskej zmluve, teda na listine na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmyslom § 9 ods. 2 písm.
f) z. č. 129/2010 Z. z. bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je
povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dotknuté
ustanovenie rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru“. Údaj o dobe trvania zmluvy je v danom prípade uvedený iba v § 1 Hlavy 7 Úverových podmienok,

teda rozhodne nebol individuálne dojednaný, nakoľko úverové podmienky nie sú žalovanou podpísané
a žalobca nepreukázal, že žalovaná súhlasila a bola oboznámená s dobou trvania zmluvy uvedenou v
úverových podmienkach.

5. Vyššie uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu

podstatných náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade žalobca,
napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že zmluva obsahovala
údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, presne v tomto členení a údaj o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu, považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalobca má tak nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti z poskytnutých peňažných prostriedkov,
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ako ani iných poplatkov za úver. Keďže žalovaná zaplatila zposkytnutého úveru vo výške 470 eur sumu vo výške 463,32 eur, súd jej vo výroku I. uložil povinnosť
zaplatiť len rozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami a sumou ktorú už zaplatila, a to vo výške
6,68 eur (470 eur - 463,32 eur) s príslušenstvom. Zároveň priznal žalobcovi z celkovej sumy vyčísleného

úroku z omeškania vo výške 1 eur, len vyčíslený úrok vo výške 0,03 eur (úrok z omeškania 5,05 % ročne
zo sumy 6,68 eur za obdobie od 10.3.2015 do 21.4.2015), pričom vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie
istiny 162,15 eur s príslušenstvom ako aj o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania 0,97 eur, ako
nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

7. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho dlhu, preto má žalobca okrem istiny nárok
aj na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keď základná úroková sadzba platná
k tomuto dňu bola vo výške 0,05 %.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z celkovej sumy 169,83 eur (žalovaná istina vo výške 168,83
eur + vyčíslený úrok z omeškania 1 eur) s príslušenstvom priznaná suma v celkovej výške 6,71 eur
(priznaná istina vo výške 6,68 eur + vyčíslený úrok z omeškania 0,03 eur) s príslušenstvom, z čoho
vyplýva hrubý úspech žalobcu 3,95 % a hrubý úspech žalovanej 96,05 % (úspešná v časti nepriznanej

istiny 162,15 eur + nepriznanej časti vyčísleného úroku z omeškania 0,97 eur), a teda konečný čistý
úspech žalovanej je 92,10 % (96,05 % - 3,95 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej
voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 92,10 % trov konania,
nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal, o čom
rozhodol vo výroku III. rozsudku.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 365 ods.
1 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Podľa právneho názoru žalobcu úverová zmluva obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
k) ZSÚ, účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorý vyžaduje v úverovej zmluve uviesť „výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia“.

10. Názor žalobcu o splnení uvedenej zákonnej náležitosti je plne v súlade aj s Rozsudkom Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý vo svojom závere konštatoval nasledovné. „Článok

10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

11. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o

úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade

so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo je potvrdené aj v zmysle vyššie uvedeného
Rozsudku.

12. V tejto súvislosti žalobca uvádza rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017,
č. k. 43 Co/24/2017. „Žalovaný v uvedenom podaní poukazoval na jednotlivé body rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016, pokiaľ ide o údaj o výške splátky istiny, úroku a poplatku vZmluve o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito
námietkamivôbecnevysporiadal,zodôvodnenianiejezrejmé,čisavôbecoboznámilsvyššieuvedeným
rozsudkom Súdneho dvora EÚ.“

13. Žalobca dáva do pozornosti aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.01.2018,
sp. zn. 10Csp/90/2017. Najvyšší súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 22.02.2018 v konaní sp. zn. 3
Cdo/146/2017 uviedol nasledovne:

14. „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že

toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

15. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ K tvrdeniu súdu, že údaj o dobe trvania zmluvy je v danom

prípade uvedený iba v § 1 Hlavy 7 Úverových podmienok, nebol individuálne dojednaný, nakoľko
úverové podmienky nie sú žalovanou podpísané a žalobca nepreukázal, že žalovaná súhlasila a bola
oboznámená s dobou trvania zmluvy uvedenou v úverových podmienkach. žalobca uvádza, že úverové
zmluvné podmienky predstavujú neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy v zmysle Hlavy 1 § 1 a §
273 Obchodného zákonníka a žalovaná teda mala možnosť oboznámiť sa s predmetnými úverovými

podmienkami. Na podporu svojho tvrdenia žalobca uvádza rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
1Co/136/2012. V zmysle vyššie uvedeného je nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti v súlade s
ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok v

zamietavej časti tak, že predmetnej žalobe vyhovuje v rozsahu podaného odvolania a rozhodne o
náhrade trov konania, eventuálne, vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd
predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či

doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

19. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 168,83 eur, vyčísleného ročného úroku z
omeškania vo výške 1,00 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 168,83 eur odo dňa
22.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenieistiny 6,68 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,68 eur od 22.04.2015 do zaplatenia
a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 0,03 eur, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S prihliadnutím k
rozsahu odvolania žalobcu bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku prvoinštančného

súdu v zamietajúcej časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok v časti príslušenstva
pohľadávky istiny a úrokov z omeškania a trov konania z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom
predpísané náležitosti a preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. V danej veci bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere dňa 29.08.2013, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 470 eur na kúpu spotrebného tovaru. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť
v mesačných anuitných splátkach v počte 15 po 38,61 eur pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe

19,67 %. ZoSÚ vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti.
Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu
zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zo
základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje
osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle

citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj
iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítavala na istinu, koľko na úroky a koľko
na poplatky. Podľa názoru súdu zákonodarca pristúpil k prijatej právnej úprave po predchádzajúcich
skúsenostiach, kedy bolo bežné, že veriteľ si započítaval splátky najprv na úroky, poplatky a rôzne
sankcie a až naposledy na istinu (nebolo to v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka), čo ale

spôsobovalo neprimerané zadlžovanie spotrebiteľov a narastanie ich dlhu. Pre spotrebiteľa (dlžníka) je
dôležité, aby sa splátka započítava proporcionálne na všetky zložky, t.j. istinu a aj úroky a nie v prevažnej
miere najprv na úroky a poplatky a až neskôr na istinu, pretože takýto spôsob započítavania splátky
zvyšujecelkovúcenuplnenia.Predloženáúverovázmluvazodňa29.08.2013takýtokonkrétnysplátkový
kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho

možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára výhodnosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť
celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Podstatným v danom prípade je to,
že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa OZ musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to obsahovať
samotná zmluva. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v svojom rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp.
zn. 7Cdo 128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.6.2016.

24. Text zákona je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady
87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymiúrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny- eurokonformný výklad

zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contralegem
(uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 28. februára 2018).

25. Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s

článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so
Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia
splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v
akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.

26. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 HomeCredit Slovakia proti Kláre

Bíróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok
10 ods. 2 Smernice.

27. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený, ale (zákonodarca)

tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.

s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami
„frekvenciou splátok“).

28. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z.
z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu
č. 568/2007 Z. z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z., vyjadril (po
prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len
spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25).

29. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp.

pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval
plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov,
prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka).

30. V zásade uvedené platí aj na posúdenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f). Ak slovenský

právny poriadok vyžaduje v úverovej zmluve uvádzať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, súd je povinný vychádzať zo znenia zákona. Ak
zákonodarca smernicu transponoval nad jej rozsah a povinnosti veriteľa v zákone upravil prísnejšie,
ide o požiadavku veriteľa smerom k zákonodarcovi, aby uvedený následok odstránil. Podľa § 11 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y). Z ustanovenia teda vyplýva, že čo i len jedna absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Bola
zistená absencia obsahových náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), a k), preto je spotrebiteľský
úver bezúročný a bez poplatkov.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny v rozsahu napadnutom v odvolaní potvrdil.32. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací

súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

33. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).