Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317200387
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317200387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v sporovej veci : POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: X. S.,nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, X., o zaplatenie poplatkov a úrokov z úveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 11. septembra 2017 č.k.6Csp/8/2017-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia poplatku v sume 145,96 eur, z trov mediačného konania v sume 225,87 eur, z poplatku za

upomienky v sume 24 eur , z úrokov vo výške 32% ročne zo špecifikovaných súm a z 5% úrokov z
omeškania ročne zo špecifikovaných súm. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2, 3, 4, , § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka,§ 497, §501ods. 1,
§ 502 ods. 1, §369 ods. 2,3 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 8.2.2013 uzavretá úverová zmluva č. 405400778 (ďalej len Zmluva), na základe ktorej

poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 800 €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť
zvýšené o poplatok vo výške 772 €, t.j. celkovo sumu 1572 €, a to v 1 splátke po 1572 € do 22.1.2014.
RPMN bola uvedená v zmluve vo výške 96,50 %. Poplatok je tvorený súčtom úrokov vo výške 39,15
%, čo predstavuje sumu 313,20 € a administratívnych nákladov v sume 458,80 €. Súd túto zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú na ktorú aplikoval zákon č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere ako aj ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka upravujúce režim
spotrebiteľských zmlúv. Súd zistil, že žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu

svojejpodnikateľskejčinnosti,nakoľkozjehovýpisuzobchodnéhoregistraokreminéhovyplývapredmet
činnosti poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Okrem toho poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.04.2014, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Preto pri posudzovaní danej veci vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
1.3. Skúmal, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky povinné náležitosti v zmysle §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, termíny splátok istiny,
úrokov a poplatkov, a že odplata spolu s úrokom niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové mierybánk za obdobné úvery a takmer sa rovná sume poskytnutých finančných prostriedkov. Takúto odplatu
súdjednoznačnepovažujezarozpornúsdobrýmimravmi,dokoncazaúžerníckuaakotakúzaabsolútne
neplatnú. Žalovaný je tak povinný zaplatiť len výšku reálne poskytnutých finančných prostriedkov. Keďže

žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 800 € a do dňa podania žaloby už zaplatil sumu 1179 €, súd
žalobu zamietol.
2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1
písm.b) d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom mu znemožnil uskutočňovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
Zmluva nemá spotrebiteľský charakter, čo vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a v ktorých v ods. 15 sa strany dohodli v zmysle ust. § 262

ods. 1 Obch. zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.
Ust. § 262 ods. 1 Obch. zákonníka umožňuje stranám dohodnúť , že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261,sa bude spravovať týmto zákonom. Žalovaný bol oboznámený
s týmito ustanoveniami a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené nie
je možné na zmluvu uzavretú stranami sporu aplikovať ust. Zák. č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov . V prípade, ak by odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu ako
spotrebiteľskú, namietal posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená
priamo v zmluve a to tak, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1572 eur, ak nie je dohodnuté
inak, do 22.01.2014. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej

sadzbe, nakoľko táto je uvedená na prednej strane zmluvy a predstavuje výšku 39,15% a neabsentuje
ani údaj o RPMN. Táto bola v zmluve jasne dojednaná vo výške 96,50% a vypočítaná v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach. Keďže úver vznikol
pred 01.06.2014, riadi sa podľa predpisov účinných do 31.05.2014, preto obmedzenie odplaty nemožno
aplikovať. Uplatnený úrok 39,15 % ročne v danom období podstatne neprevyšoval výšku odplaty v

obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 08.02.2013 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 405400778, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
ako fyzickej osobe úver vo výške 800 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť žalobcovi s
celkovými nákladmi vo výške 772 eur spolu sumu 1572 eur do 22.01.2014. Celkové náklady spotrebiteľa
boli tvorené súčtom úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 313,20 eura a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške

458,80eura. RPMN uvedená v zmluve bola 96,50 % a priemerná RPMN 40,60 %. Prevzatie peňažných
prostriedkov potvrdil žalovaný svojim podpisom na zmluve. Žalovaný uhradil na úvere sumu 1179 eur.
9. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudkusúduprvejinštancie.Odvolacísúdpreto,predtýmakopreskúmalnapadnutýrozsudok,skúmal,
či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred

súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstvazahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje
ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného

ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené.

V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z
akýchdôvodov.rila.Jasneazrozumiteľnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažovalzapreukázané,zktorých
dôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil.Vrámciprávnehoposúdeniacitoval
ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Odvolací súd nezistil namietanú
vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu

prejednaniu veci.
10. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie v danej veci, považoval za
rozhodujúce, či úver poskytnutý žalobcom možno považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11

zákona č. 129/2010 Z.z. Keď zistil, že predmetná zmluva nemá základné náležitosti stanovené v § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§
9 ods. 2 písm. k) a správnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j),

prijal záver, že absencia týchto náležitosti v zmluve o úvere spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je v časti výšky úrokovej sadzby 39,15 % ročne v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 Občianskeho zákonníka), keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových sadzieb pri
spotrebiteľských úveroch do 1 roka predstavovala 8,58 % ročne, a preto je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v tejto časti zmluva neplatná. V dôsledku neplatnosti zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) a nesprávna je aj ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, čo opätovne spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. K zamietajúcej časti konštatoval, že žalobca nešpecifikoval ďalšie nároky
uplatnené žalobou týkajúce sa vyčísleného úroku, úroku z omeškania ako aj ostatných poplatkov, ktoré
si uplatnil, nepreukázal ich dôvodnosť a opodstatnenosť (upomienky, mediačné konanie), a tieto ani

nevyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu
stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania,
ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré
nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na zákon o

spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ustanovenie
§ 9 ods. 2, v ktorom sú presne špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
predmetnejzmluveospotrebiteľskomúvereuzavretejstranamisporudňa08.02.2013chýbajúnáležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) a k), ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako absentujúce, alebo nesprávne
uvedené. Odvolací súd preto poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré

upravuje dôsledky porušenia povinnosti a stanovuje sankciu za nedodržanie náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 a touto sankciou je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené podstatné
náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. sú uvedené nesprávne, záver súdu
prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Pri tomto závere bol žalovaný

povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu so zákonným úrokom z omeškania, čo však nebolo predmetom
žaloby, preto ostatné žalované nároky ( poplatky a úroky) súd správne zamietol.
12. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolateľ v podanom odvolaní, okrem nedostatočnéhoodôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý dôvod odvolací súd vyhodnotil bode 9., namietal, že
výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej bola dohodnutá úhrada jednou splátkou vo výške 1572 eur s termínom

splatnosti 22.01.2014 a tiež, že RPMN uvedená v zmluve je správna. Preto poskytnutý úver nie je
možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené námietky odvolací súd nepovažoval za
dôvodné. Formulárový charakter zmluvy , preukazuje, že žalovaný spotrebiteľ nemal možnosť tento
postup žalobcu ovplyvniť a žalobcom vopred naformulované zmluvné klauzuly zmeniť. Odvolací súd
nepochybuje, že pokiaľ by žalovaný odmietol uzavrieť predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu

s ustanovením o jednorazovom plnení, žiadny úver by nedostal. Za týchto okolností už v zmluve mal byť
uvedený počet a výška splátok a tomu zodpovedajúca RPMN.
13.Námietku voči aplikácii predpisov účinných od 01.05.2014 na odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.04.2015 v ktorom bolo explicitne stanovené, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka). Uvedenou právnou
úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri rozhodovaní sporov, ktorých predmetom sú
nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Takýto záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej

vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

15. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani zo spisu žiadne trovy
konania nevyplývajú, preto súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).