Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213217619
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213217619.7

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00 001 350,
so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, práv. zast.: Mgr. Lenka Heřmánková, usadená
euroadvokátka so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: V. R., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T.C.
XXX, V., M..Č.. F. W. V. Č.. XXX, Q. L., Č. C., o zaplatenie 146.749,90 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie pre nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky z a s t a v u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.08.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 146.749,90 Kč s príslušenstvom titulom neuhradenej splatnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXR, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným dňa 25.05.2009.

2. Súd v priebehu konania pri doručovaní žaloby zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Obvodného oddelenia V. zistil, že žalovaný sa už dlhšiu dobu zdržiava na území Českej republiky. Dňa
08.12.2014 žalovaný oznámil svoju presnú adresu v Českej republike.

3. Dňa 16.10.2017 súd vo veci v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a v prítomnosti žalovaného

vykonal pojednávanie, na ktorom žalovaný uviedol, že v Českej republike žije už dávno, a to od roku
1978, na vojne bol v Prahe. V V. žil naposledy približne pred 10 rokmi, odvtedy žije v Českej republike.
V V. žil v rodinnom dome po rodičoch. Žalovaný má 15 súrodencov, z toho traja už zomreli, žijú ešte
12. Rodinný dom v V. sa súrodenci snažia predať, možno už je aj predaný, žalovaný o tom nič nevie.
V Českej republike plánuje zostať, na Slovensko sa nechce vrátiť. Na Slovensko chodieva 3-4 krát do
roka, stretáva sa so súrodencami, chodia k U. a podobne. Na Slovensko chodieva aj na pojednávania na

súdy. V Českej republike pracoval v baniach v I.-V. C., vyradili ho približne v roku 2012 zo zdravotných
dôvodov. V baniach celkovo odpracoval približne 20 rokov. V Českej republike nepoberá dôchodok ani
inédávky,dodôchodkumáešte3roky,potomchcepoberaťdôchodokvČeskejrepublike,alepodmienky
si ešte nezisťoval. Zdravotné poistenie si platí v Českej republike, k lekárom veľmi nechodí, chodí jedine
k zubárovi v Čechách. Žalovaný má tri deti, všetky žijú v Českej republike. Žalovaný býva spolu so svojou
partnerkou v obecnom rodinnom dome už asi 7 rokov. V Českej republike sa zdržiava už dlhodobo, len

si tam ešte nevybavil trvalý pobyt ani štátne občianstvo, keďže mu bolo povedané, že musí odpracovať
posledných 5 rokov od podania žiadosti. K predmetu konania uviedol, že pravidelne platí žalobcovi
1.000,- Kč, od nového roku by bol schopný platiť 2.000,- Kč.

4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí
do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.5. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

7. Podľa čl. 66 ods. 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

(ďalej len „Nariadenie EÚ č. 1215/2012“) toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny
úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté
od 10. januára 2015.

8. Podľa čl. 15 ods. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie ES

č. 44/2001“) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné
považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie
sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má

financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

9. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

11. Právomoc súdu na konanie je jednou z procesných podmienok konania. V zmysle § 161 ods.
1 CSP súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania, t.j. od momentu
jeho začatia až do právoplatného skončenia. Kedykoľvek v priebehu konania súd zistí nedostatok

procesnejpodmienky,postupujevkonanívzávislostiodtoho,čiideoodstrániteľnýaleboneodstrániteľný
nedostatok podmienky konania. Právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť
súdu prejednať a rozhodnúť vec. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu
konania nevyhnutne vedúcu k vydaniu uznesenia o zastavení konania.

12. V danej veci je predmetom konania nárok žalobcu, ktorý je právnickou osobou so sídlom v Českej
republike, na zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným, ktorý je občanom
SlovenskejrepublikysevidovanýmtrvalýmpobytomnaadreseT.XXX,V.,aktorýsadlhodobozdržiavav
Českej republike. Vzhľadom na uvedené súd skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie
a rozhodnutie vo veci. Keďže konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 15.08.2013 právomoc súdu

je potrebné posudzovať podľa Nariadenia ES č. 44/2001 (teda nie podľa Nariadenia EÚ 1215/2012,
ktoré sa uplatňuje len na konania začaté po 10.01.2015). Súd zmluvu uzavretú medzi žalobcom a
žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, lebo žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje osobné potreby, konala teda na účely, ktoré sa netýkali jej obchodnej
ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania, vystupovala preto ako spotrebiteľ. Žalobca pri

uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Nariadenie ES
č. 44/2001 upravuje otázku právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv v oddiele 4, z ktorého vyplýva,
žeprávomocpodľatohtooddielusaurčíajvprípade,akideozmluvuoúveresplatnomvsplátkach(čl.15
ods. 1 písm. b) Nariadenia ES č. 44/2001). Článok 16 citovaného nariadenia následne upravuje otázku,
súd ktorého členského štátu má právomoc vo veci konať, pričom z odseku 2 vyplýva, že druhý účastník

zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd
teda na základe uvedeného v otázke právomoci dospel k záveru, že v danej veci má právomoc súd toho
členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko.13. Následne sa súd zaoberal vyriešením otázky miesta bydliska žalovaného. Pojem bydlisko možno
vykladať ako miesto, kde sa osoba reálne zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Tomu zodpovedá
aj stav, keď sa v takomto mieste osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt

v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a registrovaný trvalý pobyt nie je možné stotožňovať, pretože
osoba sa na mieste registrovaného trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať. Súd mal z vykonaného
dokazovania, a to predovšetkým z prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 16.10.2017, jednoznačne
preukázané, že bydlisko žalovaného je v Českej republike na adrese W. V. Č.. XXX, Q. L.. Na adrese
evidovaného trvalého pobytu žalovaný naposledy žil približne pred 10 rokmi, odvtedy žije nepretržite v

Českej republike. V Českej republike žalovaný dlhodobo až do roku 2012 pracoval. V Českej republike
žalovaný žije spolu so svojou partnerkou v obecnom rodinnom dome. V Českej republike žijú aj jeho
deti. Na Slovensko chodí žalovaný len za svojimi príbuznými, na výlety a na súdne pojednávania. Na
adrese evidovaného trvalého pobytu sa nachádza rodinný dom po rodičoch žalovaného, ktorý majú jeho
súrodenci v pláne predať, resp. možno už aj predali (žalovaný o tom nemá žiadne vedomosti). Žalovaný
si platí zdravotné poistenie v Českej republike, plánuje tam žiť aj ďalej a poberať tam dôchodok. Z týchto

skutočností súd vyhodnotil, že bydlisko žalovaného, teda miesto, kde sa žalovaný reálne trvale zdržiava,
je v Českej republike.Keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako spotrebiteľ, v zmysle
článku 16 ods. 2 Nariadenia ES č. 44/2001 ho môže druhý účastník zmluvy (teda žalobca) žalovať len na
súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko. Žalovaný má bydlisko v Českej republike, preto ho druhý
účastník zmluvy môže žalovať len na súde Českej republiky. Súd preto na základe vyššie uvedených

skutočností vyhodnotil, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať a rozhodnúť vo veci.
Keďže nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie je neodstrániteľným nedostatkom
procesnej podmienky, súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa

ktorého ak niektorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže podal žalobu na súde, ktorý nemá
právomoc vo veci konať. Žalovanému súd preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).