Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213219014
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2213219014.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne 1/: T. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX/XX, I. I. T., XXX XX O. a žalobcu 2/: V. N., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, I. I.
T., XXX XX O., proti žalovanej 1/: npor. Ing. S. O., vyšetrovateľka Policajného zboru Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda, odboru všeobecnej kriminality, a žalovanej 2/: Mgr. Z.
K., prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobkyne
1/ a žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14C/172/2013-157 zo dňa 12.
septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalované v 1/ a 2/ rade majú právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali ochrany osobnosti, pre veľmi závažné
poškodenie dobrého mena, povesti, absolútne sťaženie spoločenského uplatnenia, zdiskreditovanie
osobností žalobcov verejne pred orgánmi posudzujúcimi ich odvolania voči vyšetreniu duševného stavu
a to akceptáciou nepravdivých posudkov. Po tom, čo ich očiernili a prišili im duševné ochorenie, sa

ani nenamáhali zistiť pravdu a kryli jednoznačné pochybenie vyšetrovateľky a dozorujúcej prokurátorky
prípadu. Vypracované posudky pribratými znalkyňami z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria
vedome, nepravdivo a úmyselne znevážili ich duševné zdravie verejne, čím spôsobili závažnú ujmu na
mene, dôstojnosti, cti a duševnom zdraví a znemožnili žalobkyni 1/ sa zamestnať, a tým jej a zdravotne
ťažko postihnutému synovi zabezpečiť si základné životné potreby. V doplnenom podaní žiadali finančné
odškodnenie sumu 300.000 eur za poškodenie dobrého mena, dobrej povesti, dôstojnosti na verejnosti
a duševného zdravia. Požadovali od každej žalovanej náhradu nemajetkovej ujmy 100.000 eur za

neoprávnenú požiadavku na vypracovanie súdnoznaleckých posudkov na vyšetrenie duševného stavu
žalobcov a ich následnú realizáciu. Rovnako požadovali aj ušlý zárobok v zamestnaní, ktorý by
žalobkyňa 1/ inak dosiahla, avšak pre vedomé, zámerné a cielené nepravdivé posudky, odsudzovanie
a odmietanie spoločnosťou aj zamestnávateľmi sa nemohla zamestnať a zabezpečiť si vlastný prijem.
Došlo k výraznému sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkýň 1/ a 2/, k ich ujme na zdraví a iné, za čo
požadujú náhradu 100.000 eur. Poukázali na potrebu doplnenia dokazovania a možnosti dávať návrhy
na doplnenie dokazovania vo veci samej (trestnej). Došlo k spôsobeniu závažnej ujmy na zdraví žalobcu

2/ žalovanými počas jeho výsluchu. Bol vykonaný bezohľadne (napriek upozorneniu) a veľmi skoro po
trestnomčine.Pretonásledneupadoldobezvedomiaskŕčmi,napriektomubolospoškodenýmnešetrne
zaobchádzané. Mal z toho niekoľko týždňov traumu. Preto utrpeli ich práva na spravodlivý proces a sprihliadnutím i k týmto skutočnostiam žiadajú sumu 100.000 eur od každej žalovanej osobitne, t. j. spolu
500.000,- eur.

2. Dňa 02.11.2012 žalobca 2/ podal trestné oznámenie na dvoch neznámych páchateľov vo
veci porušovania domovej slobody a nebezpečného vyhrážania. Uznesením povereného policajta
Policajného zboru č. ČVS: ORP-1419/GA-DS-12 dňa 02.11.2012 bolo začaté trestné stíhanie vo veci
prečinu porušovanie domovej slobody v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania.
Následne bol spis odstúpený vecnej príslušnému OKP PZ v Dunajskej Strede a zaevidované pod ČVS:

ORP-802/OVK-Dunajská Streda-2012, pričom došlo k prekvalifikovaniu skutku na zločin v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody. V priebehu vyšetrovania boli k veci vypočutí
poškodený (tu žalobca 2/) a svedkyňa (tu žalobkyňa 1/). Boli prebraté súdne znalkyne, z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria, nakoľko vyšetrovateľ mal pochybnosti k tvrdeným skutkom. Na
základe znaleckého posudku č. 35/2013 a 20/2013 vyplývalo, že poškodený trpí závažnou psychotickou
duševnou poruchou - reziduálnou schizofréniou, ktorá spôsobila vymiznutie rozpoznávacích a

ovládacích, čo znamená, že výrazne ovplyvňuje schopnosť správne vnímať skutočnosti ohľadom
trestného konania a vypovedať primerane v uvedenej trestnej veci, nie je v súčasnej dobe schopný
chápať zmysel trestného konania a nie je schopný správne vypovedať v uvedenej veci. Obdobne pri
znaleckom vyšetrovaní svedkyne bolo zistené, že trpí vážnym duševným ochorením nediferencovanou
schizofréniou, ktorá sa prejavila u nej okrem iného vymiznutím rozpoznávacích a ovládacích schopností,

uvedené ochorenie spôsobilo výrazne ovplyvnenie schopnosti správne vnímať skutočnosti aj ohľadom
trestného konania a vypovedať adekvátne v uvedenej trestnej veci, svedkyňa nie je v súčasnej dobe
schopná chápať zmysel trestného konania a nie je schopná adekvátne vypovedať v uvedenej veci.
NáslednebolovydanéuznesenieORPZDunajskáStredač.ORP-802/OVK-DS-12z13.08.2013,ktorým
trestné stíhanie bolo zastavené, z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie

trestné stíhanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že výpoveďami poškodenej, svedka a hlavne
listinnými dôkazmi nebolo preukázané, že neznámi páchatelia sa dopustili trestného činu a teda nebola
naplnená skutková podstata uvedeného trestného činu, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Voči tomuto rozhodnutiu podal poškodený sťažnosť, ktorá bola
prokurátorom zamietnutá. Uvedeným konaním mali žalované zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov.

3. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných vzhľadom k uplatnenej
námietke. Kým pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu
škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. len štát, pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na

ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do
osobnostných práv. Pokiaľ by však k zásahu do osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím orgánu
verejnej moci, pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade
tiež štát. Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát, potom analogicky je

štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných
práv orgánmi verenej moci pri výkone tejto moci. Napriek tomu, že súd posudzoval uplatnený nárok
ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, vychádzajúc
z vyššie uvedeného, súd posúdil uplatnený nárok aj podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti. Právne prostriedky ochrany v prípade nemajetkovej ujmy spôsobenej

neoprávneným zásahom do osobnostných práv podľa § 13 Občianskeho zákonníka sú totiž v podstate
zhodné s právnymi prostriedkami ochrany v prípade nemajetkovej ujmy, ktorá je chápaná ako forma
škody spôsobnej pri výkone verejnej moci. Vychádzajúc z obsahu žaloby a skutkových tvrdení v nej
obsiahnutých má súd za to, že žalobcovia sa jednoznačne domáhali náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej tvrdeným nezákonným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko svoje nároky odvodzovali od Uznesenia OR
PZ Dunajská Streda č. ORP-802/OVK-DS-12 z 13.08.2013, ktorým bolo trestné stíhanie voči dvom
nezistenímpáchateľomzastavené,zdôvodu,žesaskutoknestal.Osobitosťounárokunanáhraduškody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je navyše to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, treba nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou

žiadosťou (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Žalobcovia pred podaním žaloby na súd, neprerokovali
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. svoj nárok s príslušným orgánom písomnou žiadosťou, už
z tohto dôvodu musel súd žalobu žalobcu zamietnuť ako predčasne podanú. Okrem toho súd uvádza,že žalobcovia nepreukázali ani splnenie ďalších zákonných predpokladov, ktoré by zakladali ich právo
na náhradu nimi tvrdenej škody, resp. nemajetkovej ujmy.

4. Následne, vzhľadom na tvrdenie žalobcov, zaoberal aj ich nárokom z hľadiska možnej aplikácie
ustanovenia§11anasl.Občianskehozákonníkanažalobcamipopisovanýskutkovýstav.Odhliadnucod
toho, či k žalobcami tvrdenému zásahu došlo, alebo nie, žalovaný, ktorý mal byť nositeľom povinnosti sa
žalobcom ospravedlniť a poskytnúť im nemajetkovú ujmu, žalobcovia označili samotnú vyšetrovateľku
a prokurátorku. Takto žalobcami označené žalovaný však nie je subjektom tvrdeného zásahu, pretože

v predmetnom konaní nevystupovali ani ako účastníci, ani ako orgán, ktorý vec prejednával. Boli
totiž zákonom poverené vo veci konať. Z uvedených dôvodov sa nemohli dopustiť konania, ktoré
podľa žalobcami tvrdených skutkových okolností zasiahlo do ich cti a ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
určenia subjektu zásahu do osobnostných práv nemožno poverené osoby, ktorým bola riadne pridelená
vec, stotožňovať s odlišnými subjektmi, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú
zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb (aj tu porovnaj rozsudok NS

SR zo dňa 30.júla 2008 pod sp. zn. 3 Cdo 201/2007).

5. Právo na spravodlivé konanie je naplnené tým, že konajúci orgán zistí skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že ich závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivé konanie. Do takéhoto

práva ale nepatrí právo osoby, aby sa konajúce orgány stotožnili s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola takáto osoba, bez splnenia ďalších procesných
podmienok úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Do obsahu takého práva nepatrí
ani právo osoby vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby konajúce
orgány preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý eventuálne

takáto osoba predkladá. Ustanovením znalcov, aj ďalšími úkonmi totiž nemohlo prísť k zásahu do ich
osobnostných práv podľa §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka, pretože konali v rámci zákonnej licencie,
teda konali v pridelenej veci o trestnej veci. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali ochrany svojej
cti a dôstojnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté úkonmi žalovaných, ako vyšetrovateľky a prokurátorky
v rámci trestného konania, vedeného proti neznámemu páchateľovi, kde poškodeným bol žalobca 2/, a

žalobkyňa 1/ vypovedala ako svedkyňa v trestnej veci. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej
osoby nie je zásah, ktorý je dovolený, resp. jeho možnosť je predpokladaná zákonom, pokiaľ takýmto
zásahom nie sú prekročené zákonom ustanovené medze. Ak by aj subjektívne negatívny pocit žalobcov
z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní bol nimi tvrdeným zásahom do ich osobnostných práv,
rozhodne nemohlo ísť o zásah neoprávnený. Nakoľko žalované konali len ako poverené v danej veci

konať za orgány činné v trestnom konaní, žalobcovia nedôvodne žalovali tieto osoby a teda vo veci
nie sú pasívne vecne legitimované, preto vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobu v celom
rozsahu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalované boli v konaní plne úspešné, súd im v
súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania voči žalobcov vo výške 100 %.
V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/: V zákonnej lehote žalobcovia v 1. a 2. rade podávajú odvolanie voči
rozsudku. V zápisnici z pojednávania zo dňa 12.9.2017 súd v zastúpení JUDr. Jakubovej - sudkyni
OS DS prejednávajúcej vec - konštatoval (podľa § 178 ods. 2 CSP), že bola dodržaná a zachovaná
5-dňová lehota na prípravu pojednávania. Majú však za to, podľa jej jednania a správania sa ani

žiadnu prípravu na pojednávanie nepotrebovala, pretože po výdatnom ovplyvnení žalovanými, lebo
dávno vedela, že ich konanie bude kryť a rozhodne v ich prospech. Opakovane a opäť uprela
žalobcom právo na spravodlivý proces, jednala jednostranne s nadržovaným žalovaným, neumožnila
opätovne konfrontáciu žalovaných s obrázkami žalobcov, ktoré by vydokazovali v ich odpovediach
zaznamenaných do zápisnice z pojednávania ich nečinnosť v konaní, ako orgánov činných v trestnom

konaní (vyšetrovateľky a prokurátorky!), a tým by znegovali možnosť využiť paragraf, ktorý by im
zabezpečil, že keďže konali poverené z titulu svojho zamestnania a povinnosti, ako orgán činný v
trestnom konaní, nemôže sa ich konanie brať ako neoprávnené poškodenie na právach žalobcov
(neoprávnený zásah), neumožnila predložiť žalobcom vecné dôkazy potvrdzujúce, že k uvedenémuskutku došlo (dopichaná vesta, rozbité komponenty vozíka, postele - poškodená ovládačka). Jediné, čo
obe žalované dokázali vypotiť a zrealizovať z titulu výkonu povinnosti orgánu činného v trestnom konaní
bolo jedine protiprávne získanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu žalobcov (poškodeného a

svedka - splnomocnenca) a po vzájomnej dohode so súdnymi znalkyňami o obsahu posudku a záverov a
následné získanie nepravdivo lživo, zámerne a účelovo podaných súdnoznaleckých posudkov zo strany
súdnych znalkýň - ich kompliciek!! Ohľadom duševného stavu žalobcov, schopnosti vypovedať správne
a uvedomiť si obsah trestnej veci a hlavne tieto závery zneužiť!!! Nič iné v rámci výkonu svojej povinnosti
z titulu práce vyšetrovateľky a prokurátorky z ich strany - to čo mali urobiť v prípade - čo im prikazuje

vykonať zákon, trestný poriadok a trestný zákon vykonané nebolo!!! Následne získaný nepravdivo
podaný znalecký posudok na žalobcov v 1. a 2. rade im cielene poslúžil na zastavenie trestného stíhania
vo veci. Ale aj na diskreditáciu žalobcov - v spoločnosti, vo verejných inštitúciách, u spoluobčanov,
upreli možnosť žalobkyni v 1. rade sa zamestnať. Bránili žalobcom nahliadať do vyšetrovacieho spisu,
predkladať dôkazy. Od toho dňa, odkedy žalovaná v 1. rade prevzala oficiálne prípad od OO PZ
Gabčíkovo, ktorej jej bol odstúpený z dôvodu miestnej príslušnosti - neurobila absolútne nič, aby

vypátrala páchateľov skutku!!! Nepostupovala tak, ako jej to ukladá zákon, neprejavila najmenší záujem
pridelený prípad riešiť. Riadne a efektívne prešetriť vec. Zatajovala sa pri pokuse o telefonický kontakt
žalobcom, zlyhával aj pokus o osobný kontakt - za celý čas vyšetrovania len 2x sa podarilo žalobkyni
v 1. rade žalovanú v 1. rade ju zastihnúť a nemala kde sa skryť a zatajiť sa. Žalovanú v 2. rade sa jej
nepodarilo zastihnúť na jej pracovisku vôbec. Na sťažnosti o nečinnosti žalovanej v 1. rade a žiadosť

riešiť vec nereagovala ani dozorujúca prokurátorka a „vraj“ podľa nej táto postupuje vo vyšetrovaní v
súlade so zákonom!!! So sťažnosťou u nej neuspela. Žalované ju odbili vraj aby som sa „neobávala“, že
ona a prokurátorka dôkazy ich nepotrebujú a ani im nechýbajú! Vraj si budú robiť podľa svojho!!! Toto bol
užvrcholdrzostiodnichataksa28.8.2013obrátilapísomnousťažnosťounajejnadriadeného-zástupcu
okr. riaditeľa p. K.. Dodnes nemá odpoveď ako riešil podanú sťažnosť na žalovanú v 1. rade!!! Pretože

žalobkyňa v 1. rade pátrala nie po páchateľoch skutku, ale v rozkroku svojho šéfa a hlavne po tom, čo má
v nohaviciach!!! A ten rozkošou vzdychajúc, zabudol akosi na riešenie sťažnosti na žalobkyňu v 1. rade
a vyvodenie sankcií voči nej pre povrchnú a nedôslednú prácu ako orgánu činného v trestnom konaní,
prípadne zváženie jej prepustenia z OVK. Tešila ho z dôvodu, aby ju pre jej neschopnosť vykonávať
činnosť na OVK nevyhodil a toleroval jej pracovné prešľapy!!! Taká bude asi pravda. Neverí totiž, že

by takúto povrchnú, lajdácku a nezodpovednú prácu a toľko procesných pochybení, zodpovedný a
seriózny šéf OVK toleroval!!! Už vôbec nie v jednom jedinom prípade!!! Svedomitý a dobrý prokurátor by
okamžite po zistení takýchto vážnych nedostatkov jej práci, dal návrh na odobratie prípadu, trebalo by
inšpekciou ministerstva vnútra preveriť jej spôsobilosť vykonávať činnosť vyšetrovateľa OVK. Uvádzala
ďalej odvolateľka v odvolaní opätovne najzásadnejšie a najdôležitejšie pochybenia zo strán žalobkýň

v procesných úkonoch - prečo je žaloba dôvodná. Vďaka odhaleniu týchto podozrivých skutočností,
nekonanívoveci,vyhnutiesaodpovediamnatietootázkyzostranyžalovaných,ktoréznejakéhodôvodu
kryli páchateľov a zaručili im slobodu a beztrestnosť, žalované nie sú čisté!!! Prečo asi tak postupovali
ako postupovali v šetrení veci? Vedeli o páchateľoch? Boli z okruhu nejakého prokurátora, alebo z
okruhu známych žalovaných? A preto vec jednoducho ututlali!!! Uvedeným konaním zasiahli žalované

do osobnostných práv žalobcov hrubým a nezákonným spôsobom, ktorým spôsobili vážnu a nedoziernu
újmu na právach žalobcov teraz aj do budúcnosti v ich živote ( § 11 OZ, § 13 ods. 1, 2, 3 OZ, čl. 19 ústavy
SR a čl. ústavy EÚ). Zásahu do cti, dôstojnosti, strate dobrého mena, vážnosti a úcty u spoluobčanov,
zničeniaspoločenskéhouplatnenia,pracovnéhouplatneniavočižalobcomdošloneplnenímsipovinností
žalovaných vyplývajúcich z ich pracovného zaradenia (ktoré im určuje zákon), a preto sa neoprávnenosť

zásahu, ktorú vylučuje zákonom stanovená uložená povinnosť na nich ani zďaleka nevzťahuje!!! A
nemôžu sa tým oháňať, pretože v pridelenom prípade vôbec nekonali zo zákona, ako im ukladaná bola
povinnosť konať zo zákona. Trestné stíhanie ani nemohli zastaviť zo zákona, pretože vo veci trestnej
im pridelenej žalované ani nezahájili trestné konanie vydaním uznesenia o trestnom stíhaní neznámych
páchateľov!!! Tak z akého dôvodu prizývali znalkyne? Z doposiaľ uvedeného jednoznačne, zrozumiteľne

a jasne vyplýva vážený odvolací súd, že žaloba žalobcov je dôvodná a zákonne sa domáhajú za
vzniknutú ťažkú ujmu odškodnenia a ospravedlnenia zo strany žalovaných. Preto žiada vážený súd v
odvolacom konaní rozsudok Okresného súdu v plnom rozsahu zrušiť, nariadiť nové konanie vo veci, a
vzhľadomnaovplyvňovaniesúdužalovanýmižiadaopätovnéprejednanie,alenaKrajskomsúdeTrnava.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použilzákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd I. inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,žerozsudoksúduI.inštancie
je vecne správny.

9. Žalobou sa žalobcovia domáhali splnenia povinnosti zaplatiť im po 500.000 eur od každej zo

žalovaných osobitne. V žalobe ako rozhodujúce skutočnosti, okrem iného, uviedli, že žiada, aby boli
odškodnení za ujmy, ktoré im boli spôsobené v dôsledku toho, že trestné konanie, ktoré ohlásili, bolo
zastavené bez toho, aby boli vypočuté. V trestnej veci boli pribraté súdne znalkyne, ktoré konštatovali, že
obe žalobkyne trpia duševnou chorobou, nie len prechodnou. Týmto konaním vyšetrovateľky (žalovaná
1/) ako aj dozorujúcej prokurátorky (žalovaná 2/) sa cítia byť dotknuté. Žalobcovia tak vymedzili skutkový
rámec, z ktorého vyvodzovali právo na splnenie povinnosti žalovanými zaplatiť im po 500.000 eur. Je

pritom povinnosťou súdu posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné plnenie umožňujú posúdiť
nárok po právnej stránke nielen podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to v žalobe uviedli
žalobcovia, ale aj podľa noriem o náhrade škody voči štátu a či z hypotéz týchto noriem je možné vyvodiť
vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v tomto konaní právne kvalifikoval rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo.

10. Súd posudzoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci, ale aj posúdil uplatnený nárok podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti. Odôvodnil, že právne prostriedky ochrany v prípade nemajetkovej
ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do osobnostných práv podľa § 13 Občianskeho zákonníka

sú totiž v podstate zhodné s právnymi prostriedkami ochrany v prípade nemajetkovej ujmy, ktorá je
chápaná ako forma škody spôsobnej pri výkone verejnej moci. Strany sporu (žalobcovia) nie sú povinné
uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia prejednávanej veci patrí do posúdenia
súdu. Sú však ale povinné uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo
obranu proti nemu právne kvalifikoval. Vzhľadom k uplatnenej námietke pasívnej vecnej legitimácie

sa súd I. inštancie správne zaoberal v prvom rade touto otázkou. Pasívna legitimácia je stav, ktorý
znamená že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Pasívne
legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. len štát. Pasívne
legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ by však k
zásahu do osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím orgánu verejnej moci, pasívne legitimovaným
subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade tiež štát. Ak pasívne legitimovaným
subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o

ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verenej moci pri výkone tejto
moci. Súd nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych
noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
zo dňa 22. 09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Zo žiadneho ustanovenia CSP (ani OSP) totiž nevyplýva
povinnosť žalobcu uviesť žalobe aj právnu charakteristiku opísaného skutku. Ak žalobca napriek tomu

uvedie „právny dôvod“ žaloby, nie je to pre ďalší priebeh konania smerodajné, pretože súd pri svojom
právnom posúdení veci nie je viazaný právnym názorom strán sporu.

11. Súd vychádzajúc z obsahu žaloby a skutkových tvrdení v nej obsiahnutých mal správne za to, že
žalobcovia sa jednoznačne domáhali náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej tvrdeným nezákonným

postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, nakoľko svoje nároky odvodzovali od Uznesenia OR PZ Dunajská Streda č. ORP-802/OVK-DS-12
z 13.08.2013, ktorým bolo trestné stíhanie voči dvom nezistením páchateľom zastavené, z dôvodu, že
sa skutok nestal.

12. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. sa vyžadujú nasledovné predpoklady: a) okrem iné nezákonné rozhodnutie alebo
aj nesprávny úradný postup. b) škoda, ktorou sa podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je skutočná škoda
a ušlý zisk. Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody, má poškodený právo aj napeňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za
protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať

na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. c) príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

13. Osobitosťou nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je navyše to, že pred
uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, treba nárok vopred

prerokovaťspríslušnýmorgánompodanoupísomnoužiadosťou(§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.).V
prípade, že kompetentný orgán v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok
poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde. V prípade, že
by bol žalobný návrh podaný na súd bez podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie, súd musí
už z tohto dôvodu žalobu zamietnuť ako predčasne podanú, keďže nebol naplnený základný predpoklad
pre súdne konanie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (por. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 19. 05. 2015, sp. zn. 3Sžo/38/2014). Žalobcovia pred podaním žaloby na súd,
neprerokovali v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. svoj nárok s príslušným orgánom písomnou
žiadosťou, z tohto dôvodu musel súd žalobu žalobcu zamietnuť ako predčasne podanú. Žalobcovia
nepreukázali ani splnenie ďalších zákonných predpokladov, ktoré by zakladali ich právo na náhradu nimi
tvrdenej škody, resp. nemajetkovej ujmy.

14. Súd sa vzhľadom na tvrdenie žalobcov zaoberal aj ich nárokom z hľadiska možnej aplikácie
ustanovenia§11anasl.Občianskehozákonníkanažalobcamipopisovanýskutkovýstav.Predpokladom
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou,
ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale aj zistenie, že žalovaný (fyzická alebo

právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho
chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú súčasťou
skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej)
vždy vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS
SR zo dňa 30.júla 2008 pod sp. zn. 3 Cdo 201/2007).

15. Žalobcovia označili za žalovaného, ktorý mal byť nositeľom povinnosti sa žalobcom ospravedlniť
a poskytnúť im nemajetkovú ujmu, samotnú vyšetrovateľku a prokurátorku. Žalovaný takto označený
však nie je subjektom tvrdeného zásahu, pretože v predmetnom konaní nevystupovali ani ako účastníci,
boli zákonom poverené vo veci konať. Nemohli sa preto dopustiť konania, ktoré by podľa žalobcami

tvrdených skutkových okolností zasiahlo do ich cti a ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska určenia subjektu
zásahu do osobnostných práv nemožno poverené osoby, ktorým bola riadne pridelená vec, stotožňovať
s odlišnými subjektmi, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za
prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb (aj tu porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 30.júla
2008 pod sp. zn. 3 Cdo 201/2007). Výkon práva je okolnosťou vylučujúcou apl. ust. §§ 11-13 OZ.

Nebol zistený ani exces pri výkone práva. Predmetnými rozhodnutiami, resp. úkonmi totiž nemohlo
prísť k zásahu do ich osobnostných práv podľa §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka, pretože konali v
rámci zákonnej licencie, teda konali v pridelenej veci o trestnej veci. Ak by aj subjektívne negatívny
pocit žalobcov z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní bol nimi tvrdeným zásahom do
ich osobnostných práv, rozhodne nemohlo ísť o zásah neoprávnený, nakoľko bol podopretý vyššie

zmienenou zákonnou licenciou, výkonom práva dovoleným. Neoprávneným zásahom do osobnosti
fyzickej osoby nie je zásah, ktorý je dovolený, resp. jeho možnosť je predpokladaná zákonom, pokiaľ
takýmto zásahom nie sú prekročené zákonom ustanovené medze. Žalované konali ako poverené v
danej veci konať za orgány činné v trestnom konaní, žalobcovia nedôvodne žalovali tieto osoby a teda
vo veci nie sú pasívne vecne legitimované, preto správne súd I. inštancie žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalované boli v konaní plne úspešné a súd im preto
priznal náhradu trov konania voči žalobcov vo výške 100 %.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu I. inštancie,
v súlade s § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

17. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovalivýnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).