Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317213528
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317213528.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobkyne: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, XXX XX L.Á.,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO:
35 792 752, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.07.2015 a

vykonaťoznámeniezamestnávateľovižalobkyne,abyupustilodvykonávaniazrážokzomzdyvsúvislosti
so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2015, do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa
19.06.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy zo dňa 02.07.2015 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil
od vykonávania zrážok zo mzdy v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2015, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne podala
žalobkyňa aj žalobu vo veci určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
2. V žalobe uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 02.07.2015 k uzatvoreniu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou je aj žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového typu (ďalej len „Zmluva"). Žalobkyňa v Zmluve vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže uzatvorila Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je
tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobkyňu
sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom

Zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalobkyni
poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru 1.500 eur, Výška úrokovej sadzby
- 17,45 % p.a., RPMN - 26,53%, Výška splátky - 52,88 eur, Počet mesačných splátok - 36, Celková
čiastka splatná dlžníkom - 2053,68 eur.
3. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku.
Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti
spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú
sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Žalobkyňa uvádza, že Zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2015 jej bol poskytnutý úver vo výške
1 500 eur, ktorý mala splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 87,17 eura. Predmetná mesačná splátka

sa skladala zo splátky úveru vo výške 52,88 eura a platby podľa Dohody o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „dohoda") vo výške 34,29 eura. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške150 eur. V bode 6. Zmluvy je uvedené, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 2 053,68
eura. Uvedený údaj je ale nesprávny, nakoľko pri súčine počtu a výšky mesačnej splátky je zrejmé,
že celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť dosahuje, vrátane poplatku za poskytnutie úveru, sumu 3

288,12 eura. Je preto podľa žalobkyne očividné, že žalovaný do celkovej sumy, ktorú bude musieť dlžník
zaplatiť, nezahrnul mesačnú platbu podľa Dohody, napriek tomu, že Dohoda je k Zmluve akcesorickou
zmluvou a priamo s ňou súvisí, nakoľko bez existencie Zmluvy nemá Dohoda žiadny právny ani faktický
význam. Jej predmetom je totiž v zmysle čl. II Dohody poskytnutie komplexného balíčku služieb vo
vzťahu k Zmluve o revolvingovom úvere s číslom totožným, ako je číslo Dohody. Žalobkyni nie je zrejmé,

z akého dôvodu nezahrnul veriteľ do celkovej sumy, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť, aj poplatok za
služby v zmysle Dohody, napriek tomu, že tento poplatok je nákladom žalobkyne, ktorý bude musieť v
súvislosti so Zmluvou uhradiť.

5. Žalobkyňa ďalej konštatuje, že v Zmluve nie je správne uvedená výška RPMN, ktorá pri prepočte
dosahuje výšku 90,66 % (a nie 26,53 %, ako uvádza žalovaný), a ktorej výška je v hrubom rozpore

so zákonom ako aj s dobrými mravmi. Navyše sa takéto konanie žalovaného dá považovať za nekalú
obchodnú praktiku v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. V
Zmluve ďalej absentuje uvedenie druhu úveru, doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvedenie odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka,uvedenievýšky,počtu atermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnéporadie,v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciualebosťažnosť,t.j.obligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverevzmyslezákonač.
129/2010 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa má za to, že žalovaný porušil svoje
povinnosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. a v Zmluve neuviedol všetky obligatórne náležitosti, z

ktorého dôvodu nastal zákonom č. 129/2010 z.z. predpokladaný následok, že úver poskytnutý žalobkyni
Zmluvou je bezúročný a bez poplatkov.

6. Spotrebiteľ, ako účastník Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí mať zachovanú možnosť domáhať
sa prostredníctvom súdu vyslovenia toho, že zmluva, ktorej je účastníkom porušuje právnu úpravu, a

teda spĺňa predpoklady na to, aby sa považovala za neplatnú alebo za bezúročnú a bez poplatkov.
Spotrebiteľ sa zároveň nevie domáhať potvrdenia tejto skutočnosti inak, ako podaním určovacej žaloby,
ktorej predmetom bude určenie zo strany súdu, že predmetná zmluva skutočne je v zmysle zákona
neplatná alebo bezúročná a bez poplatkov, nakoľko nespĺňa niektoré zo zákonných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch. Keďže Zmluva uzatvorená v tomto prípade medzi žalobkyňou a žalovaným

nespĺňa zákonom požadované náležitosti, domáha sa žalobkyňa žalobou určenia, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov.

7. Naliehavý právny záujem na určení, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov vyvodzuje
žalobkyňa z potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ním a žalovaným, pričom

poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 M Cdo 1/2009, podľa ktorého naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobkyňa - spotrebiteľ (ktorého
špecificképostavenieakoslabšejstranyvsporeosvedčujepredovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,
početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava),
pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných

prostriedkov - v prípade vydania rozhodnutia zo strany súdu, že zmluva o úvere je neplatná alebo že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bude takáto neistota odstránená a obom stranám (nielen
žalobcovi, ale aj žalovanému) bude zrejmé, v akom rozsahu ešte má žalobca (dlžník) plniť na účet
žalovaného (veriteľa).

8. Samotný návrh na nariadenie neodkladného odôvodnila žalobkyňa tým, že uvedený skutkový a
právny stav umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa
žalobkyne, a to vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne, o ktorých výkon žalovaný požiadal listom
zo dňa 21.11.2016 zamestnávateľa žalobkyne, a ktoré sa teraz aj reálne vykonávajú. Právnu ochranu
žalobkynetakmožnozabezpečiťvýlučneprostredníctvomsúdomnariadenéhoneodkladnéhoopatrenia,

a to zamedzením vykonávaniu zrážok zo mzdy bez právneho dôvodu. Žalobkyňa je toho názoru, že
má svoj záväzok (požičanú istinu zníženú o poplatok za poskytnutie úveru) voči žalovanému uhradený
a vykonávaním ďalších zrážok len dochádza k navyšovaniu sumy, ktorej vrátenia sa bude žalobkyňa
musieť voči žalovanému domáhať titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa podotýka,že aj keď sa v Dohode uvádza, že jej uzavretie má dlžník možnosť odmietnuť, bez jej uzatvorenia
by jej žalovaný ako veriteľ predmetný úver určite neposkytol, nakoľko by jeho úhradu nemal žiadnym
spôsobom zabezpečenú. Vyhlásenie o možnosti odmietnutia uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy

odporuje účelu, za ktorým bola uzatvorená a je len účelové, aby bolo naplnené ust. § 5a zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvorenia Dohody. Aj vzhľadom na
uvedené považuje Dohodu za neplatný spôsob zabezpečenia záväzku.

9. Nakoľko žalobkyňa preukázala uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou

zmluvou a poukázala na chýbajúce náležitosti Zmluvy, na základe ktorých je daný úver bezúročný a bez
poplatkov, vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne nepožíva právnu ochranu a je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobkyňa poukázala aj na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania
jej majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia
súdu, čo má za následok zhoršovanie jeho životnej úrovne, a teda tým preukazuje potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

19. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby
sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy.
Účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu. Pred
nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v

návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia
byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť
právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho
rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia

sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k
nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.20. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie
z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie

exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe
tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

21. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím

neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, takýto zásah musí byť primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

22. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými
okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna

obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa
ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

23. S poukazom ku skutočnostiam prezentovaným a preukázaným žalobkyňou má súd za to, že sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo súhrnu všetkých žalobkyňou uvedených

skutočností, ako aj predložených listinných dôkazov, mal súd jednoznačne preukázané, že bez
okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo ohrozené právo žalobkyne formou znižovania jej majetku
len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Nariadením
neodkladného opatrenia sa tak poskytne ochrana osvedčenému právu žalobkyne a súčasne má súd za
to, že jeho nariadením sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do práv žalovaného. Súd preto nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy
žalobcuvyplývajúcehozDohodyozrážkachzomzdy02.07.2015azároveňuložilžalovanémupovinnosť
vykonaťoznámeniezamestnávateľovižalobkyne,abyupustilodvykonávaniazrážokzomzdyvsúvislosti
so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2015, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.