Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Cabadajová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/293/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617206358.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, ?010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. L. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 2.373,65
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
20Csp/122/2017-80 zo dňa 19.03.2018, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním II. a súvisiacim výrokom
o náhrade trov konania III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d
o t k n u t ý .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.373,65 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.373,65 eur od 18.08.2017 až do zaplatenia, úrok vo výške 137,15 eur, úroky z
omeškaniavovýške1,47eur,úrokvovýške17,90%zosumy2.373,65 eurod18.08.2017dozaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Vdôvodochsvojhorozhodnutiapoukazomnaust.§52Občianskehozákonníka,ust.zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné
skutkové a právne závery:
Žalobca v žalobe dôvodil, že pohľadávku si voči žalovanému uplatňuje titulom Úverovej zmluvy č. 52971
zo dňa 04.06.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000
eur. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 04.06.2013 uzatvorená Úverová zmluva
č. 52971, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3.000 eur, pri dojednanej
úrokovej sadzbe 17,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná na 20,99 % a
priemerná ročná percentuálna miera nákladov na 19,47 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120
pravidelných anuitných mesačných splátkach vo výške 53,87 eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca
a úver splatiť v lehote do 15.05.2023. Po vyčerpaní úveru porušil žalovaný svoje zmluvné povinnostitým spôsobom, že prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Preto žalobca na základe výzvy
na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 17.08.2017, a to po zaslaní
upozornenia o omeškanie a možnosť predčasného zosplatenia druhou upomienkou zo dňa 14.06.2017.
Žalobca uviedol, že jeho pohľadávka ku dňu zosplatnenia úveru (17.08.2017) predstavovala sumu
2.373,65 eur s príslušenstvom. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil
žiadnu úhradu dlhu. Po vykonanom dokazovaní súd spor nasledovne právne posúdil.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto
rozsudku vyhovel, keď v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal preukázané, že medzi
stranami sporu bola dňa 04.06.2013 uzatvorená Úverová zmluva č. 52971. Uvedená zmluva bola
uzavretá za účinnosti Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, preto sa ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju
uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov.
Poskytnutie úveru, dojednaný spôsob splácania, výška nezaplatenej sumy, ako aj porušenie zmluvnej
povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas a dátum zosplatnenia medzi stranami sporu neboli
sporné. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Súdom priznaná suma pozostáva z nezaplatenej istiny 2.373,65 eur, úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.373,65 eur od 18.08.2017 až do zaplatenia, úroku vo výške
137,15 eur, úroku z omeškania vo výške 1,47 eur a úroku vo výške 17,90 % zo sumy 2.373,65 eur od
18.08.2017 do zaplatenia.
Súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania zo sumy istiny 2.373,65 eur, ktoré si žalobca uplatnil
v zákonnej výške t. j. 5 % ročne v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len z tzv. čistej
istiny, nakoľko úroky z omeškania nemožno priznať z príslušenstva pohľadávky (z úrokov). Úroky z
omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len je príslušenstvo. Preto súd žalobu zamietol v časti čo
do uplatnených úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. V ostatnej časti súd žalobe v intenciách
vyššie uvedených záverov vyhovel.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol - II. a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania - III. podal odvolanie žalobca.
Navrhoval odvolaciemu súdu v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zmeniť tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj v zamietnutom rozsahu a žalovaného zaviaže
povinnosťou uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa s argumentmi súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorých žalobu vo zvyšnej časti zamietol, nestotožňuje a považuje rozsudok v
napadnutej časti za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K názoru súdu, že úroky z omeškania nemožno priznať z príslušenstva pohľadávky (z úrokov) a že
úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvo, poukázal na rozhodnutia
všeobecných súdov, ktorých odôvodnenia citoval v odvolaní. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia s
poukazom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná
judikatúra má za to, že má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania
zo zmluvných úrokov.
3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný písomné vyjadrenie.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu. Zároveň požiadal o umožnenie splátkového
kalendára s poukazom na svoju finančnú situáciu, na základe ktorej nemôže celý dlh splatiť jednorázovo.
4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal žalobca repliku, v
ktorej uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní a pokiaľ ide o žiadosť žalovaného zaplatiť dlh v splátkach,
poukázal na to, že rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním nadobudol
právoplatnosť dňa 19.5.2018 a vykonateľnosť dňa 23.5.2018.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie včasti výroku napadnutého odvolaním II. a súvisiacim výrokom o náhrade trov konania III. v súlade s ust.
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.
10.Srozhodnutímokresnéhosúdu,právnymposúdenímveci,akoajzdôvodnenímrozsudkusaodvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
11. Hlavnou odvolacou námietkou žalobcu v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu v časti
výroku,ktorousúdžalobuzamietolbolo,žemuprináležiaúrokyzomeškaniazpríslušenstvapohľadávky,
t.j. úrokov z úveru, pričom poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov.
12. Odvolací súd sa s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní proti rozsudku
okresného súdu nestotožňuje.
13. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávne nepriznal úrok z
omeškania z úroku z úveru. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa ust. § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia
a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu uvedenú v ust. § 488 Občianskeho zákonníka
rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu,
ku ktorého zmene (potiaľ, že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza
priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,
ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku
(alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť
zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s
plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť
nepriznáva.14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na
ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého
odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého
odvolaním ponechal nedotknutý.
15. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, v rámci ktorého požadoval umožnenie zaplatenia istiny v
splátkach, uvedenou žiadosťou sa odvolací súd nemohol zaoberať vzhľadom k tomu, že žalovaný
nepodal odvolanie voči rozsudku okresného súdu v časti výroku I., v ktorej časti rozsudok okresného
súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
16. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.