Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213219014
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2213219014.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobkyne v 1.rade:

T. N., I.. XX.T.Z. XXXX, Z. XXX XX O., I. I. T., K. XX/XX a žalobcu v 2.rade: V. N., I.. X.I. XXXX, Z. XXX
XX O., I. I. T., K. XX/XX, proti žalovanej v 1.rade: I.. R.. S. O., O.S. B. E. T. L. B. E. X. M., T. O. N., a
žalovanej v 2.rade: W.. Z. K., B. T. B. X. M., o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná v 1.rade a žalovaná v 2.rade majú nárok voči žalobkyni v 1. a 2.rade na náhradu trov konania
vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.septembra 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba na ochranu osobnosti, pre
veľmi závažné poškodenie dobrého mena, povesti, absolútne sťaženie spoločenského uplatnenia,

zdiskreditovanie osobností žalobcov verejne pred orgánmi posudzujúcimi ich odvolania voči vyšetreniu
duševného stavu a to akceptáciou nepravdivých posudkov. Po tom čo ich očiernili a prišili im duševné
ochorenie, sa ani nenamáhali zistiť pravdu a kryli jednoznačné pochybenie vyšetrovateľky a dozorujúcej
prokurátorky prípadu. Vypracované posudky pribratými znalkyňami z odboru zdravotníctva, odvetvie
psychiatria vedome, nepravdivo a úmyselne znevážili ich duševné zdravie verejne, čím spôsobili
závažnú ujmu na mene, dôstojnosti, cti a duševnom zdraví a znemožnili žalobkyni 1/ sa zamestnať a tým
jej a zdravotne ťažko postihnutému synovi zabezpečiť si základné životné potreby. Konanie, respektíve

nekonanie vyšetrovateľky a dozorujúcej prokurátorky, tak ako im to ukladá zákon a trestný poriadok,
spôsobilo, že vo veci sa robili prieťahy, úmyselne a účelovo vyvolali jej synovi záchvat počas výsluchu,
pričom boli upozornené, že o dianí 5.11.2012, keď bol sexuálne zneužitý a znásilnený, tými istými
páchateľmi zo dňa 2.11.2013, nemôže bez predchádzajúcej psychologickej prípravy vypovedať, len
aby si našli zámienku na spochybnenie jeho duševného stavu. Jej ako splnomocnencovi poškodeného
všemožne bránili vo výkone práva, tým, že jej dodnes neumožnili nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a
urobiť úkony. Tým porušili práva vyplývajúce z trestného poriadku: právo na spravodlivý proces, právo

splnomocnenca nazerať do spisu a robiť a navrhovať úkony vyplývajúce z tohto procesného postavenia
v prípade a aby nemali z porušenia trestného poriadku problémy, keby to chcela napadnúť, vyriešili to
spochybnením jej duševného stavu a rýchlo, rýchlo poďho dať vyšetriť súdnoznalecky a spochybniť ho
v takej miere, aby ju odstavili výsledkom tohto posudku a byť si isté, že nikde ju nebude rešpektovať ako
duševne zdravú osobu, a prípad ďalej nebudú musieť riešiť, páchateľov nechajú voľne na slobode /veď
čo na tom , že spáchali závažný trestný čin na objednávku a na chránenej osobe. Proste jednoducho
ho za výdatnej pomoci znalkýň ututlali. Takéto konanie zákon nepripúšťa a je vylúčené a nezákonné

a jedná sa jednoznačne o ich zhanobenie na verejnosti! Žiadajú Finančné odškodnenie nemajetkovej
formy v peniazoch voči žalovanej 1/ vo výške 500.000 eur a žalovanej 2/ vo výške 500.000 eur, ako aj
ospravedlnenie vo verejnoprávnych médiách (TV W. a TV V.) od každej žalovanej osobitne. Poškodenie
ich dobrého mena na verejnosti a u orgánov činných v trestnom konaní, konajúcich v sťažnostiachna ich nečinnosť a nezáujem objasniť trestné činy, nájsť páchateľov a podľa trestného poriadku ich
trestné stíhať, obviniť a podať obžalobu na súd. Poškodenie ich dobrej povesti a cti u spoluobčanov
a na verejných inštitúciách ušlý zárobok pre tolerovanie nepravdivých znaleckých posudkov / na

základe týchto zamedzenie zamestnať sa a tým aj možnosti zabezpečiť si základné životné potreby na
prežitie! Náhrada škody za úmyselné a vedomé nekonanie v trestnej veci, ktorá im bola pridelená na
vyšetrenie. Úmyselné, bezcitné a vedomé spôsobenie ujmy na zdraví vyvolanej spôsobením záchvatu
kŕčov s následným bezvedomím poškodenému donútením k výsluchu, hoci boli upozornené, že tento
nie je vhodný zo zdravotných dôvodov. Následné využitie tejto situácie na neoprávnené získanie

príkazu sudcu v prípravnom konaní na preskúmanie duševného stavu poškodeného. Upretie práv
splnomocnenca a poškodeného na nazretie do spisu počas celého konania až do protiprávneho
zastavenia trestného stíhania/nazretie do spisu im bolo umožnené až 3.9.2013. Neoprávnené získanie
príkazu na vyšetrenie duševného stavu aj splnomocnenca a svedka a následne podaný nepravdivý
znalecký posudok súdnymi znalkyňami odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie W.. Ľ.L. R. B..., F. W..
X. W. im cielene poslúžil /po dohode s nimi/ na ich zdiskreditovanie, následne odstavenie od možnosti

vykonávať dokazovanie, nahliadať do spisu, dávať návrhy na doplnenie vyšetrovania a iné úkony ako
splnomocnenec. Znemožnenie a odstavenie od spoločnosti/nikto ich nerešpektuje, odsudzujú ich na
verejnosti a s nálepkou, ktorú im dali žiadne zamestnanie nezíska. Žalovaná 1/, ako vyšetrovateľka PZ
SR počas celého vyšetrovania ich prípadu, ktorý jej bol pridelený nepostupovala tak ako jej to ukladá
trestný poriadok. Odo dňa, keď jej bol prípad odstúpený z dôvodu miestnej príslušnosti, neprejavila

najmenší záujem riadne a objektívne prešetriť a objasniť spáchané trestné činy uvedené v podanom
trestnom oznámení, a písomný podnet na doplnenie do vyšetrovacieho spisu ďalšieho /podľa všetkého
- tak jej to aspoň tvrdila/ keď ju kontaktovala na jej pracovisku -nemohli si to overiť, pretože im bránila
nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu /a to poškodzovania cudzej veci - elektrickej polohovacej postele
zdravotne ťažko telesne postihnutého syna a trestný čin sexuálneho násilia na chránenej osobe a

trestný čin znásilnenia spáchaný na chránenej osobe, ktorá má obmedzenú schopnosť brániť sa pre
ochrnutie dolných končatín /pohybuje sa na invalidnom vozíku/. Tieto skutočnosti boli zaznamenané v
ich výpovediach zo dňa 23.11.2012 na OO PZ Q.. Deň 5.11.2012 opätovný útok nám bolo oznámené,
že spracuje a vypočuje ich a zadokumentuje do spisu až vyšetrovateľka, pretože na príkaz prokurátorky
dozorujúcej prípad tieto trestné činy spája, pretože páchateľmi boli tie isté osoby. No ona na ich výzvy

doplniť dôležité informácie týkajúce sa prípadu nereagovala. Ani na písomnú informáciu a žiadosť o
fotografické zdokumentovanie poškodenej elektrickej polohovacej postele do spisu dodatočne opäť
nereagovala, ani nám nedala možnosť urobiť o tom zápisnicu do vyšetrovacieho spisu. Po mnohých
urgenciách konečne vydupala výsluch, pri ktorom bola aj dozorujúca prokurátorka žalovaná 2/. Pred
tým než sa mal vôbec konať /týždeň predtým , bola upozornená, že Justín nemôže vypovedať ohľadom

dňa 5.11.2012, pretože po tej traume, ktorú zažil pri prežitom sexuálnom útoku a znásilnení nemôže o
tom hovoriť, ťažko sa mu k tomu vracia a bude potrebovať psychológa aby mu ju pomohol prekonať
do takej miery aby mohol vypovedať. Upozornila ju na to aj v deň výsluchu a žiadala len svoj výsluch.
Zneužila, že ho musela zobrať zo sebou, lebo sa bál ostať sám doma, že sa tí vagabundi vrátia.
Úmyselne a účelovo ho donútila k absolvovaniu výsluchu a keď sa mal vrátiť k tomu čo sa stalo,

skolaboval a upadol do bezvedomia. Vzhľadom na závažnosť stavu mu musela byť privolaná RZP a
bol prevezený do nemocnice. Výsluch zostal neuzavretý a ju nevypočula k veci vôbec. Túto situáciu
hanebne zneužila na vyšetrenie jeho duševného stavu spolu s prokurátorkou. Len preto, že niekto
odpadne sa ešte nevyšetruje hneď a zaraz duševný stav človeka. To je zneužitie peňazí štátu. Zápisnicu
z výpovedi dodnes nedostal k nahliadnutiu, nebol zoznámený s obsahom a ani ju nepodpísal. Rýchlo

a účelovo podala teda podnet sudcovi pre prípravné konanie na toto vyšetrenie dodnes nevedia na
akom základe - čo také mu bolo z jej strany predložené, aké podhodené nezákonne získané listiny
na základe, ktorých bol vydaný príkaz zo sudcovej strany. No keď im prišlo uznesenie od nej neverila
vlastným očiam. Zrejme aby ju odstavila a zdiskreditovala hlavne ako splnomocnenca a nie len ako
matku poškodeného, ona si drzo dovolila siahnuť aj na mňa a tiež dala návrh aj na vyšetrenie jej

duševného zdravia, bezdôvodne, miesto toho, aby spolupracovala a neporušovala trestný poriadok
a nechala ich si preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadriť sa k osobám
páchateľov, dohlásiť trestný čin sexuálneho násilia a znásilnenia a poškodzovanie cudzej veci, porušila
trestný zákon a svojou úmyselnou nečinnosťou vo vyšetrovaní prípadu , umožnila páchateľom týchto
závažných a brutálnych činov ostať na slobode, nechala ich nepotrestaných a na základe nejakých

pochybných listinných dôkazov a podaných vedome a účelovo úmyselne nepravdivých znaleckých
posudkov znalkyňami odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie trestné stíhanie zastavila spolu s
prokurátorkou. bez možnosti, aby im bolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a vyjadriť sa
k jeho obsahu, spochybnením ich duševného stavu vec zmietla zo svojho pracovného stola s tým, žeskutok sa vôbec nestal. Tým im vzala možnosť zo zákona brániť sa voči týmto nepravdivým posudkom,
ktoré boli zámerne vykonštruované a podané tak, po dohode medzi ňou, prokurátorkou a znalkyňami
podávajúcimi tento posudok, aby v prípade podania sťažnosti boli vzhľadom na závery, tým čo budú

vec posudzovať vykreslený ako duševne nespôsobilý správne posúdiť obsah uvedených trestných
činov, vypovedať v trestnej veci, podávať sťažnosti na procesné pochybenia vo vyšetrovanej veci a
v iných veciach a brániť sa pred týmto nezákonným konaním zo strany týchto orgánov, hájiť si svoje
práva právo na spravodlivý proces, právo na zachovanie dobrého mena na verejnosti, na ochranu cti a
dôstojnosti , právo zamestnať sa a zabezpečiť si základné životné potreby. Svojim konaním im spôsobila

ťažkú ujmu na ich spoločenskom postavení medzi občanmi na verejnosti a v spoločnosti, kde sú pre
tieto nepravdivé posudky znevážení, diskriminovaní a odpísaní. Rozhodnutie súdu, a závery nových
súdnoznaleckýchposudkovzoblastipsychiatrieočistiaichdobrémeno,česťadôstojnosť,ktorésiužívali
pred ohovorením W. O. a spol., na verejnosti z jej osobnej pomsty, čo riešili právnou cestou -podaním
žaloby o ochranu osobnosti na súd a očistenie ich dobrého mena, česti a dôstojnosti. A druhýkrát nám
pošpinila meno žalovaná 1/ a spôsobila im tým ťažkú ujmu na fungovaní v spoločnosti /každý ich

berie podľa týchto posudkov a tak s nimi jednajú aj na úradných inštitúciách ako s handrami/. Množstvo
procesných pochybení a úmyselné zdegradovanie ich duševného zdravia za účelom odstavenia zo
spoločnosti jej malo účelovo poslúžiť na bezproblémové zastavenie trestného stíhania /veď duševne
chorému aj tak nikto nebude veriť, pretože títo ľudia nemajú normálnu psychiku a z tohto dôvodu ich
nikto neberie vážne/. Na základe týchto skutočností preto žiadajú finančné odškodnenie nemajetkovej

ujmy v peniazoch a ospravedlnenie vo verejnoprávnych médiách.
2. K žalovanej 2/ uviedla, že v trestnej veci bola ako dozorujúca prokurátorka dvojnásobného prečinu
porušovania domovej slobody, prečinu nebezpečného vyhrážania sa zabitím, tiež dvojnásobnému,
sexuálnemu napadnutiu a znásilneniu chránenej osoby (ZŤP osoby na invalidnom vozíku - slabá
možnosť obrany pri ochrnutých dolných končatinách/, poškodzovanie cudzej veci - znefunkčnenie

elektrickej polohovacej postele, tak aby sa už nedala používať /pritom táto osoba potrebuje túto pomôcku
24 hodín denne/ pričom posledné dva činy neboli riadne zdokumentované a nezabezpečené dôkazy a
stopy z nich. Dozorujúca prokurátorka vôbec ani nemala záujem registrovať fakt chýbajúcich dôkazov
a to dokazuje, že tým že odmietala s nimi komunikovať o dôležitých skutočnostiach týkajúcich trestnej
veci, ktorú dozorovala, vážne procesne pochybila a síce kvôli tomuto nielenže sa predmetný vyšetrovaný

prípad nepohol ani o milimeter ďalej, ale jej nečinnosť a nečinnosť vyšetrovateľky žalovanej 1/ spôsobili
kompletné zničenie dôkazov a neodobratie vzoriek po znásilnení znemožní už navždy identifikovať
páchateľov podľa DNA. Chcel oznámiť prokurátorke a vyšetrovateľke dôležitú a veľmi vážnu skutočnosť,
že páchatelia mali so sebou injekčnú striekačku s neznámou tekutinou, ktorú mu pichli do tela po
omámení rivotrilom, s tým že ide o vírus HIV a zdochne na AIDS , keď tá podaná žaloba o ochranu

osobnosti nebude jeho matkou stiahnutá. Veľmi ho to vystrašilo a chcel požiadať o testy na HIV policajný
orgán, ak by sa nedajbože jednalo skutočne o tento vírus. No obsah striekačky pre nich ostal naďalej
neznámy a to vzbudzuje vážne obavy, pretože po tom čo sa uvedený skutok udial, má zvýšené teploty.
Nechcela ho vypočuť. No dozorujúca prokurátorka po jeho kolapse, hneď zneužila danú situáciu a
na základe nejakých pochybných listín a bezvedomia s kŕčami, ktoré mu spôsobili s vyšetrovateľkou

úmyselne, cielene sa na to pripravovali /vyšetrovateľka týždeň dozadu pred daným výsluchom bola o
nevhodnosti výsluchu z vážnych psychologických dôvodov matkou poškodeného informovaná, surovo
a bezcitne bol k nemu donútený a svedka nevypočula vôbec a ani do protiprávne ukončeného trestného
konania,zatonadruhejstranehneďbolašikovnánato,abyodstavilanepravdivýmznaleckýmposudkom
nielen poškodeného, ale hlavne splnomocnenca poškodeného, aby mohla v kľude nariadiť zastavenie

trestného stíhania, veriac že tie špinavosti uvedené v nepravdivom znaleckom posudku podanom
súdnymi znalkyňami, im znemožnia brániť sa voči nekonaniu orgánov činných v trestnom konaní aj voči
samotným nepravdivo podaným znaleckým posudkom /slúžiacim na ich diskreditáciu a odstavenie od
spoločnosti/ a nikto z ich nadriadených orgánov sťažnostiam na toto konanie nikto neuverí, nezohľadní
nimi namietané pochybenia a nebude ich brať vážne po našití duševného ochorenia. Žalovaná 2/,

týmto svojim konaním im spôsobila veľmi vážnu ujmu na dobrom mene, cti a dôstojnosti v širokej
verejnosti a u spoluobčanov v mieste bydliska aj na úradoch a verejných inštitúciách. Z uvedených
skutočnostívyplýva,žejejkonaniejevrozporesetickýmkódexomprokurátora,nezákonnéaprotiprávne
a smeruje proti trestnému poriadku. Preto súd žiadali za spôsobenú ujmu na ich dobrom mene, cti a
dôstojnosti od žalovanej 2/ finančné odškodnenie nemajetkovej formy v peniazoch a ospravedlnenie vo

verejnoprávnych televíziách v televíznych novinách.
3. Uvedené podanie doplnili tým, že požadujú finančné odškodnenie sumu 300.000 eur za poškodenie
dobrého mena, dobrej povesti, dôstojnosti na verejnosti a duševného zdravia. Požadujú od každej
žalovanej náhradu nemajetkovej ujmy 100.000 eur za neoprávnenú požiadavku na vypracovaniesúdnoznaleckýchposudkovnavyšetrenieduševnéhostavužalobcovaichnáslednúrealizáciu.Rovnako
požadujú aj ušlý zárobok v zamestnaní, ktorý by žalobkyňa 1/ inak dosiahla, avšak pre vedomé,
zámerné a cielené nepravdivé posudky, odsudzovanie a odmietanie spoločnosťou aj zamestnávateľmi

sa nemohla zamestnať a zabezpečiť si vlastný prijem. Došlo k výraznému sťaženiu spoločenského
uplatnenia žalobkýň 1/ a 2/, k ich ujme na zdraví a iné, za čo požadujú náhradu 100.000 eur. Poukázali
na potrebu doplnenia dokazovania a možnosti dávať návrhy na doplnenie dokazovania vo veci samej
(trestnej). Došlo k spôsobeniu závažnej ujmy na zdraví žalobcu 2/ žalovanými počas jeho výsluchu. Bol
vykonaný bezohľadne (napriek upozorneniu) a veľmi skoro po trestnom čine. Preto následne upadol do

bezvedomia s kŕčmi, napriek tomu bolo s poškodeným nešetrne zaobchádzané. Mal z toho niekoľko
týždňov traumu. Preto utrpeli ich práva na spravodlivý proces a s prihliadnutím i k týmto skutočnostiam
žiadajú sumu 100.000 eur od každej žalovanej osobitne, t. j. spolu 500.000,- eur.
4. Žalovaná 1/ sa písomne vyjadrila podaním doručeným 29.novembra 2013 v tom smere, že v trestnej
veci vedenej na odbore kriminálnej polície, ku škode žalobcu 2/ vykonávala vyšetrovanie v zmysle
Trestného poriadku, ktorý upravuje postup orgánov Činných v trestnom konaní. V priebehu vyšetrovania

vznikli pochybnosti o duševnom stave svedkyne poškodenej (tu žalobca 2/) a svedkyne (žalobkyňa
1/). Z uvedeného dôvodu požiadala Okresný súd Dunajská Streda o vydanie Príkazu na preskúmanie
duševného stavu svedkýň, príkazy súd vydal a následne uznesením podľa § 142 ods. 1 Trestného
poriadku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na vyšetrenie duševného stavu
svedkýň. Proti uzneseniu o pribratí znalcov vyššie uvedené osoby podali sťažnosť, ktorú dozorujúca

prokurátorka zamietla. Znalecké posudky boli vypracované a na základe záverov znaleckých posudkov
postupovala podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Proti uzneseniu poškodená podala
sťažnosť, ktorá bola prokurátorom zamietnutá. Tiež podaním z 24.apríla 2017 poukázala na už raz
ňou uvedené skutočnosti, že vyšetrovací spis pod ČVS: T.-XXX/OVK-X.-XXXX jej bola pridelená dňa
7.12. 2012 ako zákonnej vyšetrovateľke. Vo veci vykonávala všetky procesné úkony zákonne, v

zmysle Trestného poriadku. Po náležitom zistení skutkového stavu a po vykonaní všetkých dostupných
procesných úkonov dňa 13.8. 2013 trestné stíhanie vo veci zastavila. Prokurátor, ktorý vykonával dozor
nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, čo v podstate znamená dozor nad činnosťou
policajtov pri rozhodovaní o trestných oznámeniach a pri vyšetrovaní trestných činov, nezistil počas
vyšetrovania žiadne pochybenie alebo porušenie zákona z jej strany. Viac k veci nemá čo dodať.

5. Žalovaná 2/ sa písomne vyjadrila podaním doručeným 29.novembra 2013 v tom smere, že ako
prokurátorka nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pokiaľ teda žalobkyne vo svojom návrhu
namietajú všeobecne priebeh trestného konania a vykonávanie úkonov súvisiacich s dokazovaním
v ňom, nemôže ako prokurátorka vystupovať ako žalovaná strana. Rovnakých dôvodov, s výnimkou
dôvodov vyplývajúcich z § 2 ods. 5 Trestného poriadku sa domnievam, že pasívne vecne legitimovaným

subjektom nemôže byť ani žalovaná 1/. V zmysle ustálenej judikatúry nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.
Nedostatok vecnej legitimácie je aj dôvodom umožňujúcim podanie mimoriadnych opravných
prostriedkovvobčianskomsúdnomkonaní.Spoukazomnauvedenéskutočnostižiadalanávrhžalobcov
zamietnuť.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/ ako aj listinami tvoriacimi obsah
súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, Správou OP DS z 15. 08. 2013, uznesením OR
PZ z 13.08.2013, sťažnosťou žalobcov z 21.08.2013 a 28.08.2013, potvrdením OR PZ z 02.11.2012,
Upovedomením o začatí trestného stíhania, Upovedomením poškodenej z 21. 01. 2013, Záznamom GR
SR z 09. 07. 2013, Urgenciou žalovanej 2/, Vyrozumením OP X. M. z 06. 05. 2013, Faktúrou X.. B. W.

z 24. 07.2013, Dovolaním, Vyjadrením OR PZ X. M. z 27.11. 2013. Pričom bol zistený skutkový stav:
7. Dňa 02.11.2012 žalobca 2/ podal trestné oznámenie na dvoch neznámych páchateľov vo
veci porušovania domovej slobody a nebezpečného vyhrážania. Uznesením povereného policajta
Policajného zboru č. ČVS: T.-XXXX/GA-X.-XX dňa 02.11.2012 bolo začaté trestné stíhanie vo veci
prečinu porušovanie domovej slobody v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania.

Následne bol spis odstúpený vecnej príslušnému OKP PZ v X. M. a zaevidované pod ČVS: T.-XXX/
OVK-X. M.-XXXX, pričom došlo k prekvalifikovaniu skutku na zločin v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody. V priebehu vyšetrovania boli k veci vypočutí poškodený (tu žalobca
2/) a svedkyňa (tu žalobkyňa 1). Boli prebraté súdne znalkyne, z odboru zdravotníctva, odvetvie
psychiatria, nakoľkovyšetrovateľmalpochybnostiktvrdenýmskutkom.Nazákladeznaleckéhoposudku

č. XX/XXXX a XX/XXXX vyplývalo, že poškodený trpí závažnou psychotickou duševnou poruchou -
reziduálnou schizofréniou, ktorá spôsobila vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích, čo znamená, že
výrazne ovplyvňuje schopnosť správne vnímať skutočnosti ohľadom trestného konania a vypovedať
primerane v uvedenej trestnej veci, nie je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konaniaa nie je schopný správne vypovedať v uvedenej veci. Obdobne pri znaleckom vyšetrovaní svedkyne
bolo zistené, že trpí vážnym duševným ochorením nediferencovanou schizofréniou, ktorá sa prejavila
u nej okrem iného vymiznutím rozpoznávacích a ovládacích schopností, uvedené ochorenie spôsobilo

výrazne ovplyvnenie schopnosti správne vnímať skutočnosti aj ohľadom trestného konania a vypovedať
adekvátne v uvedenej trestnej veci, svedkyňa nie je v súčasnej dobe schopná chápať zmysel trestného
konania a nie je schopná adekvátne vypovedať v uvedenej veci. Následne bolo vydané uznesenie OR
PZ X. M. č. T.-XXX/OVK-X.-XX z 13.08.2013, ktorým trestné stíhanie bolo zastavené, z dôvodu, že bolo
nepochybné,žesanestalskutok,prektorýsavedietrestnéstíhanie.Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,

že výpoveďami poškodenej, svedka a hlavne listinnými dôkazmi nebolo preukázané, že neznámi
páchatelia sa dopustili trestného činu a teda nebola naplnená skutková podstata uvedeného trestného
činu, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Voči tomuto
rozhodnutiu podal poškodený sťažnosť, ktorá bola prokurátorom zamietnutá. Uvedeným konaním mali
žalované zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov.
8. Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primeranú zadosťučinenie.

11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
14.Ochranuosobnostiupravujúviaceréodvetviapráva.Základsúkromnoprávnejochranyosobnostných
práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne
hodnoty a stránky osobnosti človeka, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita

a pod. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských
vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom, ako aj jeho
česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k
neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto
osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti

môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi.
15. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená

podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí
byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom
a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje
možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je

zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom.
16. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť
dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie
(zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je
predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané

okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná
obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická
osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté
primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

17. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť
splnenéobevyššieuvedenénáležitosti(zásahmusíbyťneoprávnenýatiežobjektívnespôsobilýprivodiť
ujmu na chránených osobnostných právach).18. Niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno považovať
za neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti
vylučujúceneoprávnenosťzásahu.Jednouztakýchokolnostíjeajvýkonzozákonavyplývajúcehopráva

alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa
individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s iným
(verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť.
19. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je
nedôvodná.

20.Súdsavprvomradezaoberalotázkoupasívnejvecnejlegitimáciežalovanýchvzhľadomkuplatnenej
námietke. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

21. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Kým pasívne legitimovaným
subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. len štát, pasívne legitimovaným

subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ by však k zásahu do
osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím orgánu verejnej moci, pasívne legitimovaným subjektom
v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade tiež štát. Ak pasívne legitimovaným subjektom v
konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z. štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti
za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verenej moci pri výkone tejto moci.
22. Napriek tomu, že súd posudzoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd posúdil
uplatnený nárok aj podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Právne

prostriedkyochranyvprípadenemajetkovejujmyspôsobenejneoprávnenýmzásahomdoosobnostných
práv podľa § 13 Občianskeho zákonníka sú totiž v podstate zhodné s právnymi prostriedkami ochrany
v prípade nemajetkovej ujmy, ktorá je chápaná ako forma škody spôsobnej pri výkone verejnej moci.
23. Okrem toho strany sporu (teda žalobcovia) nie sú povinné uplatnený nárok právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia prejednávanej veci patrí do posúdenia súdu. Strany sporu sú ale povinné

uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne
kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej
normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu
žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa
tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Zo žiadneho ustanovenia C.s.p. (ani
O.s.p.) totiž nevyplýva povinnosť žalobcu uviesť žalobe aj právnu charakteristiku opísaného skutku. Ak

žalobca napriek tomu uvedie „právny dôvod“ žaloby, nie je to pre ďalší priebeh konania smerodajné,
pretože súd pri svojom právnom posúdení veci nie je viazaný právnym názorom strán sporu.
24. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú
posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky
vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než

akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či
v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.
Nemožno preto uprieť súdu právo (resp. povinnosť), aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám
odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.
25. Žalobou sa žalobcovia domáhali splnenia povinnosti zaplatiť im po 500.000 eur od každej zo

žalovaných osobitne. V žalobe ako rozhodujúce skutočnosti, okrem iného, uviedli, že žiada, aby boli
odškodnení za ujmy, ktoré im boli spôsobené v dôsledku toho, že trestné konanie, ktoré ohlásili, bolo
zastavené bez toho, aby boli vypočuté. Navyše v trestnej veci boli pribraté súdne znalkyne, ktoré
konštatovali, že obe žalobkyne trpia duševnou chorobou, ktoré nie len prechodnou. Týmto konanímvyšetrovateľky (žalovaná 1/) ako aj dozorujúcej prokurátorky (žalovaná 2/) sa cítia byť dotknuté.
Žalobcoviatakvymedziliskutkovýrámec,zktoréhovyvodzovaliprávonasplneniepovinnostižalovanými
zaplatiť im po 500.000 eur. Je pritom povinnosťou súdu posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné

plnenie umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke nielen podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
tak, ako to v žalobe uviedli žalobcovia, ale aj podľa noriem o náhrade škody voči štátu a či z hypotéz
týchto noriem je možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v tomto konaní
právne kvalifikoval rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo.
26. Vychádzajúc z obsahu žaloby a skutkových tvrdení v nej obsiahnutých má súd za to, že žalobcovia

sa jednoznačne domáhali náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej tvrdeným nezákonným postupom v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko
svoje nároky odvodzovali od Uznesenia OR PZ X. M. č. T.-XXX/OVK-X.-XX z 13.08.2013, ktorým bolo
trestné stíhanie voči dvom nezistením páchateľom zastavené, z dôvodu, že sa skutok nestal.
27. Následne sa súd, so zreteľom na obsah žaloby a súdom aplikované právne hodnotenie žalobcom
uplatneného nároku, musel vysporiadať s otázkou, či vznikol medzi stranami sporu zodpovednostný

vzťah. Súd pritom dospel k jednoznačnému záveru, že takýto zodpovednostný vzťah medzi stranami
sporu nevznikol.
28. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. sa vyžadujú nasledovné predpoklady:
a) okrem iné nezákonné rozhodnutie alebo aj nesprávny úradný postup. V prípade, že sa jedná o

nezákonné rozhodnutie požaduje sa, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, neskôr
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je potrebné, aby poškodený podal proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok;
b) škoda, ktorou sa podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je skutočná škoda a ušlý zisk. Tak ako má poškodený
právo na náhradu majetkovej škody, má poškodený právo aj na peňažnú náhradu nemajetkovej

ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil
nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená
česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Výška náhrady v peniazoch je voľne vyjadriteľná súdom,
ktorý sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská.

c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

29. Osobitosťou nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je navyše to, že pred
uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, treba nárok vopred

prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). V
prípade, že kompetentný orgán v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok
poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde. V prípade, že
by bol žalobný návrh podaný na súd bez podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie, súd musí
už z tohto dôvodu žalobu zamietnuť ako predčasne podanú, keďže nebol naplnený základný predpoklad

pre súdne konanie, a síce predbežné prerokovanie tohto nároku s príslušným orgánom v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. 05. 2015,
sp. zn. 3Sžo/38/2014).
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy žalobcovia pred podaním žaloby na súd, neprerokovali v
zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. svoj nárok s príslušným orgánom písomnou žiadosťou, už

z tohto dôvodu musel súd žalobu žalobcu zamietnuť ako predčasne podanú. Okrem toho súd uvádza,
že žalobcovia nepreukázali ani splnenie ďalších zákonných predpokladov, ktoré by zakladali ich právo
na náhradu nimi tvrdenej škody, resp. nemajetkovej ujmy.
31. Súd sa následne, vzhľadom na tvrdenie žalobcov, zaoberal aj ich nárokom z hľadiska možnej
aplikácie ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka na žalobcami popisovaný skutkový stav.

32. Ústavným rámcom ochrany osobnostných práv je čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu
mena, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života ochranu pred
neoprávnenýmzhromažďovaním,zverejňovanímaleboinýmzneužívanímúdajovosvojejosobe.Okrem
práv spätých s ochranou osobnosti Ústava Slovenskej republiky zaručuje aj iné základné práva a

slobody, napr. právo na súdnu a inú ochranu (čl. 46 až 50) a slobodu prejavu (čl. 26). Uplatňovanie týchto
základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby
sanadmernouochranoujednéhoprávanadúnosnúmierunepotlačilaochranainéhopráva.Toznamená,
žeaniexistenciazásahudoosobnýchprávnemusínevyhnutneviesťkzáveruoneoprávnenostitakéhotozásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva a vzhľadom na okolnosti uplatňovania
iného základného práva nepresiahol hranice primeranosti.
33. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy. Zákon v tomto ustanovení výpočet konkrétnych zásahov do osobnostných
práv fyzickej osoby nevymenúva; ustanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité konanie
považovať za zásah do osobnosti občana. Ak sú tieto znaky dané, má každá fyzická osoba právo
najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,

aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce takéto zadosťučinenie najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
34. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť

splnenéobevyššieuvedenénáležitosti(zásahmusíbyťneoprávnenýatiežobjektívnespôsobilýprivodiť
ujmu na chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na
objektívnom princípe, to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby,
nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.
35. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že žalobcom nevznikol

nárok na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy ani v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ak bolo na základe ich ohlásenia konané v trestnej veci a ak i všetky ďalšie úkony orgánov činných
v trestnom konaní sú vykonávané v medziach zákona, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení a ani
úkony orgánov činných v trestnom konaní voči fyzickej osobe (vyslúchanej) neoprávnený zásah do ich
osobnostných práv, chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, že neskôr

by došlo k zmene takéhoto rozhodnutia. (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2010, sp. zn.
5 Cdo 108/2009).
36. Totiž predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca
je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale aj zistenie, že žalovaný
(fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah

do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú
súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom určitého práva, alebo oprávnenia
(je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).
Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vždy vedie k zamietnutiu návrhu na začatie

konania meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 30.júla 2008 pod sp. zn. 3 Cdo
201/2007).
37. Odhliadnuc od toho, či k žalobcami tvrdenému zásahu došlo, alebo nie, žalovaný, ktorý mal byť
nositeľom povinnosti sa žalobcom ospravedlniť a poskytnúť im nemajetkovú ujmu, žalobcovia označili
samotnú vyšetrovateľku a prokurátorku. Takto žalobcami označené žalovaný však nie je subjektom

tvrdeného zásahu, pretože v predmetnom konaní nevystupovali ani ako účastníci, ani ako orgán, ktorý
vec prejednával. Boli totiž zákonom poverený vo veci konať. Z uvedených dôvodov sa nemohli dopustiť
konania, ktoré podľa žalobcami tvrdených skutkových okolností zasiahlo do ich cti a ľudskej dôstojnosti.
Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobnostných práv nemožno poverené osoby, ktorým bola riadne
pridelená vec, stotožňovať s odlišnými subjektmi, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú

vlastnúzodpovednosťzaprípadnézásahydoosobnostnýchprávfyzickýchosôb(ajtuporovnajrozsudok
NS SR zo dňa 30.júla 2008 pod sp. zn. 3 Cdo 201/2007).
38. Obsahom práva na spravodlivé konanie je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny
prístup k štátnym orgánom, ale aj verejným orgánom, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť tohto
orgánu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivé konanie je naplnené tým, že konajúci orgán

zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že ich závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivé konanie. Do takéhoto práva ale nepatrí právo osoby, aby sa konajúce orgány stotožnili s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola takáto osoba, bez
splnenia ďalších procesných podmienok úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Do

obsahu takého práva nepatrí ani právo osoby vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov,
resp. toho, aby konajúce orgány preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorý eventuálne takáto osoba predkladá.39. Je irelevantné, že žalobcovia sa osobne cítia dotknutý rozhodnutiami orgánov činných v trestnom
konaní, resp. ich procesným postupom. Predmetnými rozhodnutiami, resp. úkonmi totiž nemohlo
prísť k zásahu do ich osobnostných práv podľa §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka, pretože konali v

rámci zákonnej licencie, teda konali v pridelenej veci o trestnej veci. Ak by aj subjektívne negatívny
pocit žalobcov z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní bol nimi tvrdeným zásahom do
ich osobnostných práv, rozhodne nemohlo ísť o zásah neoprávnený, nakoľko bol podopretý vyššie
zmienenou zákonnou licenciou. Legálnosť konania alebo postupu príslušného orgánu nemožno posúdiť
nazákladevýsledkutohtokonaniaalebopostupu,aleibanazákladepodmienokustanovenýchzákonom

na ich začatie a priebeh. Pokiaľ sa teda v súlade so zákonnými podmienkami začalo príslušné konanie,
v ktorom bolo vydané predpokladané rozhodnutie, vydanie takého rozhodnutia nie je neoprávneným
zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, ak sa po jeho vydaní preukáže,
že nebolo vydané dôvodne. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako
predbežnú otázku. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak bolo príslušným
rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné. Na nápravu tu totiž slúžia opravné

prostriedky (z uznesenia NS SR zo dňa 10.12.2008 pod sp. zn. 5Cdo 274/2007).
40. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali ochrany svojej cti a dôstojnosti, do ktorej malo byť
zasiahnuté úkonmi žalovaných, ako vyšetrovateľky a prokurátorky v rámci trestného konania, vedeného
protineznámemupáchateľovi,kdepoškodenýmbolžalobca2/,ažalobkyňa1/vypovedalaakosvedkyňa
v trestnej veci. Ako súd vyššie uviedol, nie však každý zásah, ktorý sa dotkne osobnosti fyzickej

osoby, je zásahom, proti ktorému je možná ochrana. Ak je zásah oprávnený, nemôže sa fyzická
osoba domáhať ochrany pred ním, teda odstránenia tohto zásahu, resp. primeraného zadosťučinenia.
Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby nie je zásah, ktorý je dovolený, resp. jeho
možnosť je predpokladaná zákonom, pokiaľ takýmto zásahom nie sú prekročené zákonom ustanovené
medze. Ide o situácie, v ktorých nad individuálnymi záujmami fyzických osôb, do ktorých osobností sa

zasiahlo, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem, ako je tomu aj v
prejednávanom prípade.
41. Nakoľko žalované konali len ako poverené v danej veci konať za orgány činné v trestnom konaní,
žalobcovia nedôvodne žalovali tieto osoby a teda vo veci nie sú pasívne vecne legitimované, preto
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobu v celom rozsahu zamietol.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalované boli v konaní plne úspešné, súd im v
súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania voči žalobcov vo výške 100 %.
V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.