Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216209936
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216209936.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne: Z.

D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, H. proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 3.3.2017 a zo dňa 11.10.2017 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016, doplnenou na výzvu súdu dňa 14.10.2016,
domáhala voči žalovanému priznania náhrady škody spôsobenej opakovaným nesprávnym úradným
postupom ako aj nezákonnými rozhodnutiami v súdnom konaní sp. zn. 9D/288/2014 vedenom na
Okresnom súde Komárno, v súdnych konaniach sp. zn. 25CoD/3/2015 a 25CoD/4/2015 vedených na
Krajskom súde v Nitre a v konaniach sp. zn. E 4242906615 a sp. zn. E 4242906715 vedených na
Krajskom súde v Bratislave - Justičná pokladnica vo výške 1.773.683,42 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 15.12.2015 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu

postavila na skutkovom tvrdení, že Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014
uzneseniami č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015 a č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.1.2015 a následne
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31.3.2015 a Krajský súd
v Bratislave uzneseniami č.k. E 4242906615 a E 4242906715 zo dňa 3.5.2016 jej spôsobili škodu,
keď súdy konali a rozhodovali nad rámec svojich zákonných kompetencií, pretože o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalobkyni rozhodli až po vynesení rozhodnutia vo veci samej a nie
pred tým spolu s poskytnutím príslušného poučenia o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a o

možnosti požiadať o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uvedené konanie súdov považovala
za nesprávny úradný postup a označené rozhodnutia za nezákonné. Nárok na náhradu majetkovej a
nemajetkovej ujmy celkove vo výške 1.773.683,42 € si pred podaním žaloby uplatnila u žalovaného v
rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., o čom
ako dôkaz predložila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.12.2015
spolu s podacím lístkom, rozšírenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 27.5.2016 spolu s podacím lístkom, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na

náhradu škody zo dňa 13.6.2016. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na rozpor postupu súdu v
konanívedenompodsp.zn.9D/288/2014sustanoveniamizákonov,ÚstavySRimedzinárodnýchzmlúv.2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala
kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody

a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom. Konštatoval, že žalobkyňou namietaný postup súdov v jednotlivých konaniach nie je možné
definovať ako nesprávny úradný postup, keďže tento viedol k vydaniu rozhodnutí, resp. ovplyvnil
spôsob rozhodnutia vo veci. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané rozhodnutia súdov, tieto podľa názoru
žalovaného nie je možné označiť za nezákonné rozhodnutia, keďže neboli zrušené alebo zmenené

príslušným orgánom pre ich nezákonnosť. Pokiaľ ide o žalobkyňou vyčíslenú škodu žalovaný namietal,
že vznik a výška škody nebola žalobkyňou preukázaná, pričom pokiaľ si žalobkyňa uplatňovala náhradu
nemajetkovejujmypoukázalnaustanovenie§17ods.2až4zákonač.514/2003Z.z..Tým,žežalobkyňa
nepreukázala existenciu prvých dvoch predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, nemohla
preukázať ani splnenie tretieho, a to existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. neprávnym úradným postupom a vznikom škody, keď žalobkyňa k splneniu tohto predpokladu

neučinila ani žiadne skutkové tvrdenie. Za nedôvodnú považoval i žalobu v časti uplatneného nároku na
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy od 15.12.2015, keď omeškanie v takomto prípade náhrady
škody môže vzniknúť až okamihom nesplnenia judikovanej povinnosti.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhla, aby súd v zmysle § 162 CSP

konanie vo veci prerušil a postúpil návrh Ústavnému súdu SR o súlade právnych predpisov, konkrétne §
6 ods. 1, § 9 ods. 2, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. s čl. 2 ods. 2, čl. 12, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 46 ods. 2,
3, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c Ústavy SR, resp. aby konanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a to
ohľadnesúladu§6ods.1,§9ods.2,§17zákonač.514/2003Z.z.sčl36ods.3Listinyzákladnýchpráva

slobôd, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty práv európskej únie,
čl. 52 ods. 1 veta prvá, ods. 4, 6 a čl. 53 Charty práv európskej únie. Uvedený návrh odôvodnila záujmom
zabezpečenia jej právnej istoty ako občana SR a euroobčana, záujmom nestrannosti a nezávislosti
súdneho konania, keď poukázala na potrebu vytvorenia osobitných súdov, ktoré by mali rozhodovať v
obdobných sporoch. Navrhla vo veci vykonať dokazovanie oboznámením obsahu spisov Okresného

súdu Komárno sp. zn. 9D/288/2014 a sp. zn. 4D/507/2005 a tiež spisov Krajského súdu v Bratislave -
Justičnej pokladnice sp. zn. E 4242906615 a sp zn. E 4242906715.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne písomným podaním doručeným súdu elektronicky s autorizáciou
dňa 26.4.2017 uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody sa pridržiava svojho

predchádzajúceho vyjadrenia. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania učinený žalobkyňou, tento
považoval za nedôvodný, keď žalobkyňa potrebu prerušenia konania relevantne neodôvodnila, pričom
návrhnaprerušeniekonaniazaúčelompodanianávrhunazačatieprejudiciálnehokonaniapredSúdnym
dvorom Európskej únie považoval za absolútne neopodstatnený.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom po vypočutí si prednesu splnomocneného zástupcu
žalobkyne (ktorý bol žalobkyňou splnomocnený výlučne na zastupovanie na pojednávaní dňa
11.10.2017), žalobkyne, poverenej zamestnankyne žalovaného a po oboznámení sa s obsahom
listín tvoriacich súdny spis a to žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 15.12.2015 spolu s podacím lístkom, rozšírením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody zo dňa 27.5.2016 spolu s podacím lístkom, oznámenia o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 13.6.2016, obsahom spisu Okresného súdu Komárno
sp. zn. 9D/288/2014, najmä žaloby o obnovu dedičského konania zo dňa 14.10.2014, uznesenia
č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015, uznesenia č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.1.2015, uznesenia
Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31.3.2015, obsahom pripojeného

spisu Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice sp. zn. E 4242906615, najmä uznesenia č.k.
E 4242906615 zo dňa 3.5.2016, obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave - Justičnej
pokladnice sp. zn. E 4242906715, najmä uznesenia č.k. E 4242906715 zo dňa 3.5.2016 ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobkyňa sa žalobou dourčenou súdu dňa 30.6.2016, doplnenou na výzvu súdu dňa 14.10.2016,
domáhala voči žalovanému priznania náhrady škody spôsobenej opakovaným nesprávnym úradným
postupom ako aj nezákonnými rozhodnutiami v súdnom konaní sp. zn. 9D/288/2014 vedenom na
Okresnom súde Komárno, v súdnych konaniach sp. zn. 25CoD/3/2015 a 25CoD/4/2015 vedenýchna Krajskom súde v Nitre a v konaniach sp. zn. E 4242906615 a sp. zn. E 4242906715 vedených
na Krajskom súde v Bratislave - Justičná pokladnica vo výške 1.773.683,42 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 15.12.2015 až do zaplatenia. Nesprávny

úradný postup videla v postupe Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014,
ktorý uzneseniami č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015 a č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.1.2015 jej
uložil poplatkovú povinnosť za žalobu o obnovu konania a za odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí
návrhu na obnovu konania a následne v postupe Krajského súdu v Nitre, ktorý uznesením č.k.
25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31.3.2015 potvrdil napadnuté prvoinštančné uznesenia a v

postupe Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica, ktorý uzneseniami č.k. E 4242906615 a
E 4242906715 zo dňa 3.5.2016 vymáhal splnenie uloženej poplatkovej povinnosti Okresným súdom
Komárno. Mala za to, že všetky spomínané súdy konali a rozhodovali nad rámec ich zákonných
kompetencií, pretože o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalobkyni rozhodli až
po vynesení rozhodnutia vo veci samej a nie pred tým spolu s poskytnutím príslušného poučenia o
následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a o možnosti požiadať o oslobodenie od platenia súdneho

poplatku, čím jej spôsobili škodu. K spôsobeniu škody došlo aj predmetnými rozhodnutiami, ktoré
označila za nezákonné.

7.NaOkresnomsúdeKomárnosapodsp.zn.9D/288/2014viedlokonanieoobnovudedičskéhokonania
sp. zn. D/1370/98. Konanie sa začalo podaním žaloby na obnovu konania, ktorú podala žalobkyňa

dňa 14.10.2014. K podanej žalobe pripojila uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. D 1370/98
zo dňa 7.9.1999, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.4 Cdo 76/2013 zo dňa 28.7.2014, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo 50/2013 zo dňa 6.11.2013. Okresný súd Komárno uznesením č.k.
9D/288/2014-13 zo dňa 28.11.2014 žalobu o povolenie obnovy dedičského konania zamietol. Proti
predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa dňa 8.1.2015 odvolanie. Po doručení odvolania Okresnému

súduKomárno,tentouznesenímč.k.9D/288/2014-24zodňa29.1.2015vyrubilžalobkynisúdnypoplatok
za žalobu vo výške 99,50 € podľa položky 16 Sadzobníka súdnych poplatkov, § 2 ods. 1 písm. e), § 8 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov. Uznesením č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.1.2015 vyrubil žalobkyni súdny poplatok za
odvolanie vo výške 99,50 €. Proti uzneseniam o vyrubení súdneho poplatku podala žalobkyňa odvolanie,

pričom Okresným súd Komárno dňa 23.3.2015 predložil spis odvolaciemu súd s predkladacími správami
na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniam: č.k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28.11.2014, č.k.
9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015 a č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.1.2015. Krajský súd v Nitre ako
súd odvolací uznesením č.k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31.3.2015 napadnuté uznesenie
o zamietnutí žaloby o povolenie obnovy konania č.k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28.11.2014 potvrdil, tiež

potvrdil uznesenie č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015 o uložení poplatkovej povinnosti za žalobu.

8. Z pripojených spisov Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice sp. zn. E 4242906615 a sp.
zn. E 4242906715 súd zistil, že v konaní pod sp. zn. E 4242906615 Krajský súd v Bratislave - Justičná
pokladnica vymáha sumu 99,50 €, ktorá predstavuje súdny poplatok za žalobu vyrubený v konaní

Okresného súdu Komárno sp. zn. 9D/288/2014 uznesením č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2015 a stalo sa vykonateľným dňa 12.3.2015. Písomným
podaním zo dňa 7.8.2015 Krajský súd v Bratislave - Justičná pokladnica vyzval žalobkyňu na dobrovoľné
plnenie - uhradenie vyrubeného súdneho poplatku. Na toto podanie žalobkyňa reagovala písomne dňa
27.8.2015, v ktorom vymáhanú pohľadávku neuznala. Následne uznesením č.k. E 4242906615-16 zo

dňa 3.5.2016 vyšší súdny úradník Krajského súdu v Bratislave nariadil výkon rozhodnutia prikázaním
pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno) vo výške 99,50 € odpísaním z účtu povinnej
(žalobkyňa) vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., prikázal banke povinnej (žalobkyne), aby po
doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto
uhradilapoprávoplatnostiuznesenianaoznačenýúčetoprávneného.Poslednýmvýrokompredmetného

uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal, aby po doručení uznesenia nakladal s prostriedkami na
účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Proti predmetnému uzneseniu podala
žalobkyňa dňa 11.6.2016 odvolanie, o ktorom rozhodol sudca Krajského súdu v Bratislave uznesením
č.k. E 4242906615-21 zo dňa 30.6.2016. Predmetným uznesením Krajský súd v Bratislave nariadil
výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno) vo výške 99,50 €

odpísaním z účtu povinnej (žalobkyňa) vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., prikázal banke povinnej
(žalobkyne), aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu zodpovedajúcu pohľadávke
oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti uznesenia na označený účet oprávneného. Posledným
výrokom predmetného uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal, aby po doručení uznesenia nakladals prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2016. V konaní pod sp. zn. E 4242906715 Krajský súd v Bratislave
- Justičná pokladnica vymáha sumu 99,50 €, ktorá predstavuje súdny poplatok za odvolanie vyrubený

v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn. 9D/288/2014 uznesením č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa
29.1.2015, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2015 a stalo sa vykonateľným dňa
12.3.2015. Písomným podaním zo dňa 7.8.2015 Krajský súd v Bratislave - Justičná pokladnica vyzval
žalobkyňu na dobrovoľné plnenie - uhradenie vyrubeného súdneho poplatku. Na toto podanie žalobkyňa
reagovala písomne dňa 27.8.2015, v ktorom vymáhanú pohľadávku neuznala. Následne uznesením

č.k. E 4242906715-12 zo dňa 3.5.2016 vyšší súdny úradník Krajského súdu v Bratislave nariadil
výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno) vo výške 99,50 €
odpísaním z účtu povinnej (žalobkyňa) vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., prikázal banke povinnej
(žalobkyne), aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu zodpovedajúcu pohľadávke
oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti uznesenia na označený účet oprávneného. Posledným
výrokom predmetného uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal, aby po doručení uznesenia nakladal

s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Proti predmetnému
uzneseniu podala žalobkyňa dňa 11.6.2016 odvolanie, o ktorom rozhodol sudca Krajského súdu v
Bratislave uznesením č.k. E 4242906715-17 zo dňa 30.6.2016. Predmetným uznesením Krajský súd
v Bratislave nariadil výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (Okresný súd Komárno)
vo výške 99,50 € odpísaním z účtu povinnej (žalobkyňa) vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s.,

prikázal banke povinnej (žalobkyne), aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinnej sumu
zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti uznesenia na označený
účet oprávneného. Posledným výrokom predmetného uznesenia súd povinnej (žalobkyni) zakázal, aby
po doručení uznesenia nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej
príslušenstva. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2016.

9. Ako vyplynulo z podania žalobkyne zo dňa 15.12.2015 adresovanému Ministerstvu spravodlivosti SR,
týmto žalobkyňa požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z.. V podanej žiadosti opísala, v čom videla nezákonné rozhodnutie a nesprávny
úradný postup súdov SR (žiadosť obsahovala odôvodnenie uplatneného nároku totožnými skutkovými

tvrdeniami ako podaná žaloba) a uplatnila si nárok na náhradu majetkovej i nemajetkovej ujmy celkove
vo výške 2 x 664.091,71 €. Predmetnú žiadosť žalobkyňa odoslala žalovanému tak, že ho dala na
poštovú prepravu dňa 16.12.2015. Následne písomným podaním zo dňa 27.5.2016, daným na poštovú
prepravu dňa 1.6.2016, adresovaným žalovanému žalobkyňa rozšírila uplatnený nárok na náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy titulom nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu

súdovSRvrámcižiadostiopredbežnéprerokovanienárokunasumu 2x886.841,71€,celkovenasumu
1.773.683,42 €. Uplatnený nárok bol žalovaným predbežne prerokovaný, pričom žalovaný písomným
podaním zo dňa 13.6.2016 oznámil žalobkyni, že jej žiadosti vyhovené nebolo pre nepreukázanie
zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
orgánov verejnej moci ako ani z titulu nezákonných rozhodnutí, keď žalovaný konštatoval neexistenciu

právoplatného rozhodnutia o zrušení alebo zmene namietaných rozhodnutí. Preto žiadosť žalobkyne o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považoval za nedôvodnú.

10. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 splnomocnený zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe.
Konštatoval, že vzhľadom na to, že v konaní č. 4D/507/2005 vedenom na Okresnom súde v Komárne je

podaný mimoriadne opravný prostriedok, mal za to, že rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky,
ktorú súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a preto navrhol pojednávanie vo veci odročiť a konanie
prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, resp. § 164 CSP. Zopakoval, že v predmetnom prípade
súdy konali a rozhodovali svojvoľne, bez splnenia poučovacej a iných povinností vyplývajúcich im zo
zákona, s prekročením vlastných kompetencií v rozpore aj s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a spôsobili tým

škodu, ktorá je uplatnená v tomto súdnom konaní, naviac aj so závažnými zásahmi do osobnej integrity s
výrazným znížením dôstojnosti poškodenej strany žalobkyne aj v tomto konaní. S vyjadreniami
žalovaného realizovanými v priebehu konania nesúhlasil, pretože tieto tvrdenia žalovaného považoval
za všeobecné - netýkajúce sa konkrétneho prípadu, vo vzájomnom rozpore, neuvádzajúce skutočnosti
pravdivo a úplne, pričom rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného považoval za v rozpore nielen s

príslušnými zákonnými ustanoveniami základného procesného predpisu, ako aj zákona č. 514/2003
Z.z., ale aj s platným právnym poriadkom SR, v dôsledku ktorých je súd i žalobkyňa ako poškodená
uvedená do omylu. Vyzdvihol, že v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa zodpovednosti
podľa ods. 1 nemožno zbaviť, keď v zmysle § 16 ods. 1 druhej vety zákona č. 514/2003 Z.z. vžiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku
náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Uvedené žalobkyňa splnila
v súlade so zákonom. Doplnil, že podľa uznesenia Ústavného súdu SR pod správnou značkou

Pl ÚS 14/2013 z 20.11.2015, nedostatok spočívajúci v nesplnení procesnej podmienky zaplatenia
súdneho poplatku je preukážkou v konaní, ktorá súdu neumožňuje ďalej vo veci konať t.j. prekážkou
vydania meritórneho rozhodnutia - vyhovujúceho alebo zamietajúceho. Ak okresný súd a následne
ani krajský súd v rozhodovaní veci nekonali spôsobom predpokladaným zákonom č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ( § 10 ods. 1 uvedeného zákona), v takomto prípade

ďalšie konanie vo veci je konaním zjavne neoprávnenou osobou t.j. ide tu o konanie nad rámec
zákonných kompetencií súdov. V danom prípade prvostupňový súd nerozhodol o zaplatení súdneho
poplatku v súlade s citovaným zákonným ustanovením (dva mesiace pred rozhodnutím) a nepoučil
účastníčku o následkoch nezaplatenia vyrubeného poplatku. Dôkazom tejto skutočnosti je uznesenie
vo veci č.k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28.11.2014, ktorým súd návrh zamietol, ktoré rozhodnutie bolo
napadnuté odvolaním zo dňa 2.1.2015. Súdny poplatok za návrh bol vyrubený až dňa 29.1.2015 -

uznesením na čl. 24 predmetného spisu sp. zn. 9D/288/2014 a napadnutý odvolaním zo dňa 27.2.2015.
Ten istý deň t.j. 29.1.2015 súd vyrubil súdny poplatok aj za odvolanie (uznesenie na čl. 25 spisu sp.
zn. 9D/288/2014), ktoré bolo napadnuté odvolaním zo dňa 2.3.2015. Postup súdov v tomto konaní
považoval za poznačený inou vadou konania, ktorá zabraňovala súdom konať a rozhodovať v merite
veci, čo v danom prípade bolo umocnené nesplnením poučovacej povinnosti súdu ani podľa § 5 ods. 1

OSP platného do 30.6.2016. Odcitoval nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého každé konanie súdu
alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu
alebo inú právnu ochranu. Ochraňovanie porušovania práva označil tiež za porušenie práva, ktoré na
úrovni súdu môže byť iba úmyselné. Uviedol, že ako to vyplýva zo zákona, za náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu ako aj z titulu nezákonného rozhodovania súdov zodpovedá štát a

tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Opätovne poukázal na podanú žalobu zo dňa 28.6.2016, na
tam podrobne uvedený skutkový stav a súdmi porušené zákony a zákonné ustanovenia, v rozpore s
ktorými súdy ako orgány verejnej moci konali a rozhodovali v súdnom konaní sp. zn. 9D/288/2014, čím
spôsobili škodu tak majetkovú ako aj nemajetkovú, za ktoré zo zákona zodpovedá štát, navyše tejto
zodpovednosti sa zo zákona nemožno zbaviť. Súd, ktorý postupuje, koná a rozhoduje v rozpore s

akýmkoľvekzákonnýmustanovením(napríkladzákonosúdnychpoplatkoch,základnýprocesnýpredpis
atď.), prekračuje svoju právomoc, a to nielen v rozpore so zákonom o sudcoch, základným procesným
predpisom, ale aj v rozpore s článkom 2 ods. 2 a s článkom 154c Ústavy SR. Celkový prístup
žalovaného v predmetnej veci, jeho subjektívne úvahy a tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení označil iba
akýsi výpočet myšlienkových operácií, z ktorých vychádza, ktoré žalobkyňa považuje za zmätočné a

vzájomne si odporujúce a v niektorých bodoch aj popierajúce konštantnú judikatúru a doktrinálny výklad
kustanoveniamzákonač.514/2003Z.z.,akoajzákladnépravidláformálnejlogiky.Vytkol,žeKrajskýsúd
v Nitre uznesením pod sp. zn. 25Co D/3/2015-34 a 25Co D/4/2015 zo dňa 31.3.2015 rozhodol o odvolaní
účastníčkyvmeriteveciaoodvolaníovyrubenísúdnehopoplatkuzanávrh,avšakoodvolaníúčastníčky
zo dňa 2.3.2015 za vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie Krajský súd v Nitre doposiaľ nerozhodol.

Napriek tomu Krajský súd v Bratislave - justičná pokladnica výzvou zo dňa 7.8.2015 vyzvala účastníčku
na dobrovoľné plnenie, t.j. na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako aj za odvolanie. Krajský súd
v Bratislave námietkam a žiadosti Z. D. zo dňa 25.8.2015 nevyhovel a nariadil výkon rozhodnutí pod č.
E 4242906615 a E 4242906715 zo dňa 3.5.2016, posledné bez právneho titulu, ktoré aj vykonal nielen
v rozpore s už citovaným uznesením Krajského súdu v Nitre, ale aj v rozpore so stanovenými limitmi

resp. v rozpore aj s § 317 ods. 2 OSP platného do 30.6.2016 t.j. aj z dávok a príspevkov, ktoré výkonu
rozhodnutia nepodliehajú. Konštatoval, že postup, ktorým je fyzická osoba nútená brániť sa nesprávnym
úradným postupom a nezákonným rozhodnutiam štátu bez toho, aby na takýto postup existoval zákonný
dôvod, nemôže byť v demokratickej spoločnosti tolerovaný, ak vychádzame zo základnej premisie, že
Slovenská republika sa deklaruje za právny štát. Konštatoval, pre odčinenie následkov nezákonných

rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu bol aj zákon č. 514/2003 Z.z. prijatý v nadväznosti na
článok 46 ods. 3 Ústavy SR. Túto záruku nemôže rušiť ani meniť žiadne zákonné či iné ustanovenie s
nižšou právnou silou ako je ústava a základné ľudské práva a slobody garantované aj medzinárodnými
predpismi, ktoré navyše majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Podľa konštantnej judikatúry, v
prípade donútenia účastníčky konania konať zákonom nedovoleným spôsobom, sa v rámci všeobecnej

teórie takýto úkon považuje za neplatný resp. nemožno na takýto úkon relevantne prihliadať. Pokiaľ ide
o výšku nemajetkovej ujmy, uviedol, že táto nevyplýva z tabuliek zo zákona, vyhlášky alebo ich príloh,
ale bude na úvahu súdu. Táto úvaha súdu musí byť odôvodnená a teda nemôže byť svojvoľná. Jej výška
bola určená v nadväznosti na judikatúru Ústavného súdu SR vo vzťahu k porušeniu porovnateľnýchpráv a okrem judikatúry Ústavného súdu a ESĽP neexistuje žiadne meradlo, ktorými by bolo možné
oceniťporušenieoznačenýchprávtak,akoichuviedlažalobkyňavosvojejžalobe.Doplnil,žesúdymôžu
využívať svoju právomoc len na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom stanoveným zákonom pri

dodržaní základných ľudských práv a slobôd a pri rešpektovaní zmyslu a významu, s ktorými boli tieto
obmedzenia vnesené do právneho poriadku SR. Pokiaľ sa tomu tak nestane, postup súdov a orgánov
verejnej moci je nesprávnym úradným postupom a rozhodnutia vymykajúce sa zo zákonného rámca sú
rozhodnutiami nezákonnými. Zásah do práv poškodenej žalobkyne navalil na ňu neprimerané bremeno,
pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Na základe uvedeného s poukazom na § 151 ods. 1 a §

193 CSP navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalobkyni priznal aj náhradu trov konania.
Vo svojom prednese tiež konštatoval, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné skutkové tvrdenia,
dôkazy, ktoré by vyvrátili opodstatnenosť podanej žaloby ohľadom nesprávneho úradného postupu a
opakovaného nezákonného rozhodovania súdov bez ohľadu na ich inštančnosť. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že kumulatívne podmienky na náhradu škody obsahuje zákon č. 514/2003 Z.z., namietal, že tento
právny predpis žiadne kumulatívne podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody neobsahuje,

keď práve naopak tento zákon je charakterom resp. zákonom špeciálnym, ustanovenia ktorého majú
prednosť pred všeobecnou úpravou. Mal za to, že žalovaný žiadne skutkové tvrdenia výslovne nepoprel
resp. nepreukázal, teda v zmysle 151 ods. 1 CSP a tieto považujú za nesporné. Čo sa týka § 17
citovaného zákona, na ktorý sa žalovaná odvolávala, tento určuje určité kritériá pre rozhodnutie súdu,
ale nie pre stranu, to znamená, že strana si môže nárok uplatniť a súd ho môže znížiť v zmysle

určitých kritérií, ktoré sú v § 17 uvedené ale neznamená to, že strana sa nemôže odchýliť v zmysle
§ 16 zákona. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom nemožnosti uplatniť náhradu škody aj za
nesprávny úradný postup aj za nezákonné rozhodnutie, s vysloveným názorom nesúhlasil, nakoľko
tieto právne tituly sú osobitne vyčlenené v zákone č. 514/2003 Z.z. v § 9 a v § 6 tohto zákona. Mal
za to, že pri zodpovednosti za škodu sa uplatňuje nielen zásada, podľa ktorej osobitná úprava ruší

úpravu všeobecnú, ktorá definuje vzťah jednotlivých režimov zodpovednosti za škodu, ale aj zásada
jedného odškodnenia jednej škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/20014. Nezákonnosť namietaných rozhodnutí odvodzoval z ustanovenia
§ 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, ak bola škoda spôsobná rozhodnutím orgánu
verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena

rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Pokiaľ v súdnom
konaní sp. zn. 9D/288/2014 sa jedná o poplatkový úkon, tak súd mal postupovať v zmysle zákona o
súdnych poplatkoch, no nestalo sa tomu tak. Tým, že tak nepostupovali, okresný aj krajský súd konali
ako osoby na to neoprávnené, vzhľadom na to, že súdny poplatok nebol zaplatený včas a v plnej
výšky. Uvedené skutočnosti považoval za nesporne preukazujúce existenciu nesprávneho úradného

postupu a následného nezákonného rozhodovania bez ohľadu na to, že sa jednalo o potvrdzujúce alebo
zamietajúce rozhodnutie a tak isto bez ohľadu na inštančnosť súdu. Podstatu celej záležitosti videl
v tom, že súdy konali nad rámec svojich zákonných kompetencií. Čo sa týka námietky žalovaného
o nepreukázaní jednotlivých atribútov zákonnej zodpovednosti, poukázal na § 16 ods. 1 druhú vetu
zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj na špeciálny charakter citovaného zákona, v zmysle ktorého a v zmysle

aj judikatúry ústavného súdu, sa jedná o špeciálny zákon a špeciálne zákonné ustanovenia, ktoré
majú prednosť pred všeobecnou úpravou. Keďže žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že škodu
uplatnenú žalobkyňou nespôsobil, navrhol podanej žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a žalobkyni priznať
aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní dňa 11.10.2017 zotrvala na písomných
vyjadreniach žalovaného učinených v priebehu konania. Mala za to, že v danom prípade zo strany
žalobkyne nebolo preukázané splnenie kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na náhradu
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedla, že žalovaný v prvom rade popiera, že by žalobkyňa
preukázala existenciu nesprávneho úradného postupu v konaní OS Komárno pod sp. zn. 9D/288/2014,

následne KS v Nitre v konaniach sp. zn. 25CoD/3/2015 a 9CoD/4/2015. Tiež nepreukázala existenciu
nesprávneho úradného postupu v konaní KS v Bratislave - Justičnej pokladnice, ktoré konania sa viedli
pod sp. zn. E 4242906615 a E 4242906715. Poukázala na to, že hoci žalobkyňa namieta nesprávny
úradný postup, v skutočnosti z jej skutkových tvrdení vyplýva, že namieta činnosť súdu, ktorá smerovala
k vydaniu súdneho rozhodnutia. Vychádzajúc zo zákona č. 514/2003 Z.z. ale činnosť súdu smerujúca

k vydaniu súdneho rozhodnutia nie je nesprávnym úradným postupom. Konštatovala, že v danom
prípadežalobkyňanepreukázalanesprávnyúradnýpostup,keďsúdyvšetkýchinštanciívdanomprípade
svoju činnosť smerovali k vydaniu rozhodnutia, toto rozhodnutie v skutočnosti aj vydali a vydanie
rozhodnutia riadne odôvodnili. Argumentáciu žalobkyne, ktorá bola uvedená v podanej žalobe, ako ajv jej vyjadreniach, označila za totožnú s jej argumentáciou, ktorú žalobkyňa uplatnila už v primárnom
súdnom konaní. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nezákonné rozhodnutia, poukázala na ust. § 5 ods.
1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že nezákonným rozhodnutím je len také

právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo nadriadeným súdom pre jeho nezákonnosť zmenené alebo zrušené.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že ňou namietané rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné a proti
ktorým aj podala riadny opravný prostriedok, boli nadriadeným súdom pre jeho nezákonnosť zrušené
alebo zmenené, naopak, na základe žalobkyňou podaného riadneho opravného prostriedku, boli tieto
rozhodnutia v odvolacom konaní potvrdené. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/46/2013 zo dňa 28.7.2014, ktorým rozhodnutím Najvyšší súdu SR
odmietol dovolanie žalobkyne. Pokiaľ ide o preukázanie škody, mala za to, že ani túto podmienku pre
dôvodné uplatnenie nároku v zmysle zákona č. 514/2003 žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa v podanej
žalobe uviedla len sumy, ktoré si titulom majetkovej a nemajetkovej ujmy uplatnila, avšak v podanej
žalobe a ani vo svojich vyjadreniach výšku uplatnenej náhrady škody neodôvodnila a ani neuviedla, čo ju
viedlo k výpočtu uvedenej sumy a nepredložila tiež dôkaz o vzniku či už majetkovej alebo nemajetkovej

ujmy. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmy, poukázala na ust. § 17 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. V tejto
súvislosti konštatovala, že žalobkyňa neuviedla, čo ju viedlo k ustáleniu súm uplatnenej náhrady, ktorá
bola vymedzená v podanej žalobe, pričom výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy považovala za v
rozpore s ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Mala za to, že žalobkyňa doposiaľ nepredložila žiaden
relevantný dôkaz, ktorým by preukázala vznik a výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy. Nakoľko neboli

splnené ani prvé dve podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody konštatovala, že žalobkyňa
nemohlasplniťanipreukázanietretejpodmienky,atopreukázaniepríčinnejsúvislostimedzinesprávnym
úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, keď žalobkyňa preukázanie
existencie tejto podmienky ani len netvrdila a touto podmienkou sa v podanej žalobe nezaoberala. Tiež
poukázala na to, že uplatnenie si nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nie je

možné naraz z dvoch zákonných titulov. Podľa jej názoru platí, že pokiaľ je daný jeden titul pre priznanie
nároku na náhradu škody, vylučuje to možnosť existencie druhého titulu. Znamená to, že pokiaľ je
preukázanáexistencianezákonnéhorozhodnutia,jevylúčené,abyzrovnakýchskutkovýchtvrdeníišloaj
o nesprávny úradný postup. Tiež namietala uplatnený nárok v časti úroku z omeškania, tento považovala
za nedôvodný a nemajúci oporu v zákone. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 517 ods. 2 a § 563

Občianskeho zákonníka ako aj na rozsiahlu judikatúru, ktorá odmietla priznanie úroku z omeškania v
takomtoprípade,nakoľkonejdeomajetkovúpohľadávkuanáhradadoposiaľrozhodnutímsúdupriznaná
nebola. Žalobu považovala v celom rozsahu za nedôvodnú, túto navrhla zamietnuť a žalobkyni nepriznať
náhradu trov konania s tým, že za žalovaného si v prípade úspechu v konaní uplatnila náhradu trov
konania.

12. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.)
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 6 ods. 4 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu
verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena
rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa § 9 ods. 1 po bodkočiarku zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

13. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku tejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú :
1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu,
2/ vznik škody a
3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom,

pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

14. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno
zbaviť (viď. § 3 ods. 2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie

je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik
škody a to, že táto je výsledkom činnosti príslušného orgánu verejnej moci. Právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne vyjadriteľná v

peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné,
alebo účelné. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.Pojem príčinnej súvislosti treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. medzi nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku takéhoto nezákonného

rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný
a neprerušený, nestačí, ak je sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Otázka príčinnej súvislosti nemôže byť riešená všeobecne, ale iba v konkrétnych súvislostiach. V
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej

moci totiž musí byť majetková ujmy spôsobená tým, že takýto postup alebo rozhodnutie zasiahlo
do priebehu deja vedúceho k určitému zisku, a nielen tvrdené zmarenie zamýšľaného finančného
zámeru. Pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a
následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno
dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. To znamená, aby prvotná príčina
bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá prípadne príčiny ďalšie. K prerušeniu príčinnej

súvislosti dochádza, ak nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá vyvolala vznik
škody bez ohľadu na pôvodnú škodovú udalosť. Ak zostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou,
bez ktorej by k následku nedošlo, príčinná súvislosť sa neprerušuje. Podľa teórie adekvátnej príčinnej
súvislosti táto existuje vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že

škoda by nebola nastala bez tejto príčiny (conditio sine qua non).

15. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok,

ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného (kumulatívneho) splnenia uvedených
troch podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. Pretože
úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby

zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať, treba správnosť
úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup príslušného orgánu
smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosť štátnych orgánov
a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V
praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom
je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku

dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo
k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní
smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.

Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základných práv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho
nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu,

t.j.vprejednávanejveciuMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepubliky,keďžebeztohtopredbežného
prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v civilnom sporovom
konaní.

16. Pod pojmom škoda je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného

a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Vznik tejto škody musí
preukázať žalobca.17. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok

je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

19.Vtomtokonanísižalobkyňauplatnilanároknanáhraduškody,ktorájejbolaspôsobenánezákonnými
rozhodnutiami ako aj nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom
pod sp. zn. 9D/288/2014, Krajským súdom v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn. 25Cod/3/2015
a 25CoD/4/2015 a v konaniach Krajského súdu v Bratislave vedených pod sp. zn. E 4242906615 a E

4242906715. Za škodu spôsobenú rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom súdov zodpovedá
Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorého pasívna vecná legitimácia v tomto spore je daná.20. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 6 CSP žalobkyňu zaťažovala povinnosť preukázania jej skutkového
tvrdenia vo vzťahu k existencii nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu súdov SR ako
aj k vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym

úradným postupom, keďže žalovaný jej skutkové tvrdenia o existencii nezákonných rozhodnutí, resp.
nesprávneho úradného postupu, o vzniku a výške škody ako aj vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom popieral. Za
nesporné súd považoval len žalovaným nepopreté skutkové tvrdenie žalobkyne, že na Okresnom súde
Komárno sa viedlo pod sp. zn. 9D/288/2014 konanie iniciované žalobkyňou podaním žaloby o povolenie

obnovy konania vedeného pod sp. zn. D 1370/98, že predmetné konanie bolo právoplatne skončené
uznesením č.k. 9D/288/2014-13 zo dňa 28.11.2014, ktorým bola žaloba o povolenie obnovy konania
zamietnutá. Za nesporné tiež považoval vydanie rozhodnutí Okresným súdom Komárno: uznesenie č.k.
9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015 o vyrubení súdneho poplatku za žalobu o povolenie obnovy konania,
uznesenie č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.1.2015 o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, Krajským
súdom v Nitre: uznesenie č.k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31.3.2015, Krajským súdom

v Bratislave - Justičná pokladnica č.k. E 4242906615-16 zo dňa 3.5.2016 a č.k. E 4242906715-12 zo
dňa 3.5.2016. Tiež považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobkyne, že Okresný súd Komárno jej v
konaní sp. zn. 9D/288/2014 vyrubil súdny poplatok za žalobu až po vydaní rozhodnutia vo veci samej.

21. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody žalobkyňu v tomto spore zaťažovala povinnosť

preukázať súčasné splnenie všetkých troch základných atribútov vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
keďže vo vzťahu k tomuto nároku žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne popieral.

22. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala súčasné (kumulatívne)
splnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym úradným postupom súdu. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré má za následok škodu, je občianskoprávny vzťah a
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym. Prvotnou podmienkou
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je okolnosť, že právoplatné

alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo pre
nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené, prípadne že išlo o rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktorým tento orgán prekročil svoju právomoc. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to: a) existencia

nezákonného rozhodnutia, b) vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere
príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo
bývalodošlo.Ďalšouobligatórnoupodmienkouzodpovednostištátuzaškodujepredbežnéprerokovanie

nároku u príslušného ústredného orgánu, t.j. v prejednávanej veci u Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky.

23. Vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu žalobkyne ohľadne existencie nezákonných rozhodnutí
Okresného súdu Komárno o vyrubení súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie a následne

Krajského súdu v Nitre ako aj Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice, keď nezákonnosť
predmetných rozhodnutí odvodzovala od skutočnosti, že Okresný súd Komárno uznesením uložil
žalobkyni poplatkovú povinnosť v súvislosti s podaním žaloby (uznesenie Okresného súdu Komárno
č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015) až po vydaní rozhodnutia vo veci samej, z ktorého dôvodu mala
za to, že menované súdy nemali právomoc vo veci konať a rozhodovať, súd konštatuje, že vyrubenie

poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov za úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh
patrí výlučne súdom SR (§ 1 ods. 1 v spojení s § 3 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom
k 29.1.2015), pričom vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový
úkon; vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd (§ 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v
znení účinnom k 29.1.2015). Keďže v danom prípade o uložení poplatkovej povinnosti za žalobu o
povolenie obnovy konania ako aj za podanie odvolania proti uzneseniu o zamietnutí žaloby v konaní
vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9D/288/2014 rozhodol Okresný súd Komárnoako súd, ktorý bol vecne a miestne príslušný rozhodovať o podanej žalobe žalobkyne, tento súd mal
kompetenciu rozhodnúť aj o uložení poplatkovej povinnosti v súvislosti s úkonmi žalobkyne v zmysle
zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase uloženia poplatkovej povinnosti (t.j. v znení účinnom k

29.1.2015). Z uvedeného dôvodu súd skutkové tvrdenie žalobkyne o existencii nezákonných rozhodnutí
Okresného súdu Komárno o uložení poplatkovej povinnosti v súvislosti s podaním odvolania, Krajského
súdu v Nitre a následne Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice, ktoré odvodzovala od
nedostatku právomoci Okresného súdu Komárno na vyrubenie súdneho poplatku za žalobu v konaní
vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014 považoval za nepreukázané a nedôvodné, nemajúce oporu v

zákone (zákon č. 71/1992 Zb. v znení účinnom k 29.1.2015). Keďže žalobkyňa v spore nepreukázala
existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu
k preukázaniu vzniku škody (ktorej vznik a výšku v priebehu konania ani riadne nezdôvodnila a
nepreukázala brániac sa tým, že jej povinnosťou bolo škodu len vyčísliť, pričom určenie a riadne
zdôvodnenie priznanej výšky náhrady škody je povinnosťou súdu) a príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a nezákonným rozhodnutím. Preto súd podanú žalobu v časti nároku na náhradu škody z titulu

nezákonných rozhodnutí, ktoré mali vydať Okresný súd Komárno (žalobkyňou označené uznesenie
č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015, č.k. 9D/288/2014-25 zo dňa 29.1.2015), Krajský súd v Nitre
(žalobkyňou označené uznesenie č.k. 25CoD/3/2015-34, 25CoD/4/2015 zo dňa 31.3.2015) a Krajský
súd v Bratislave - Justičná pokladnica (žalobkyňou označené uznesenie č.k. E 4242906615-16 zo
dňa 3.5.2016 a č.k. E 4242906715-12 zo dňa 3.5.2016), zamietol. Súd vo vzťahu k tejto časti žaloby

dopĺňa,žepreskúmanímspisovKrajskéhosúduvBratislave-Justičnejpokladnicesp.zn.E4242906615
a E 4242906715 zistil, že žalobkyňou označené rozhodnutia boli vydané vyšším súdnym úradníkom
Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice a keďže obe rozhodnutia boli žalovanou napadnuté
odvolaním, tieto sa zo zákona zrušili a vo veci následne opätovne rozhodol sudca (§ 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdneho

úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.). Zákonnosť
rozhodnutívydanýchzákonnýmsudcomvkonaniachvedenýchnaKrajskomsúdevBratislave-Justičnej
pokladnici č.k. E 4242906615-21 zo dňa 30.6.2016 a č.k. E 4242906715-17 zo dňa 30.6.2016 pritom
žalobkyňou v podanej žalobe (i v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) napadnutá
nebola, preto súd zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. ani nebol oprávnený

skúmať.

24. Vo vzťahu k podanej žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014, Krajského súdu v Nitre v
konaniach vedených pod sp. zn. 25CoD/3/2015 a sp. zn. 25CoD/4/2015 a následne Krajského súdu

v Bratislave - Justičnej pokladnice v konaniach vedených pod sp. zn. E 4242906615 a E 4242906715,
žalobkyňa za nesprávny úradný postup považovala konanie Okresného súdu Komárno, ktorý v konaní
vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014 uznesením č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa 29.1.2015 vyrubil súdny
poplatok za žalobu až po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Podľa jej názoru mal súd postupovať tak,
že po podaní žaloby jej mal vyrubiť súdny poplatok za žalobu s riadnym poučením (okrem iného) o

následkoch nezaplatenia súdneho poplatku ako aj s poučením o možnosti žiadať o oslobodenie od
súdnych poplatkov. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba správnosť úradného postupu posudzovať
aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup príslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný
postup potom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. možno považovať len inú činnosť štátnych orgánov
a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V
praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom

je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku
dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa teda neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanomkonaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. V danom
prípade sa Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 9D/288/2014 podľa názoru súdu

nedopustil nesprávneho úradného postupu, pretože po podaní žaloby dňa 14.10.2014 v primeranej
dobe uznesením zo dňa 28.11.2014 rozhodol o podanej žalobe a následne dorubil súdny poplatok za
podanúžalobu.PostupOkresnéhosúduKomárnosmerovalkvydaniurozhodnutia,keďzákonosúdnych
poplatkoch na vyrubenie súdneho poplatku stanovuje lehotu troch rokov od konca kalendárneho roka,
v ktorom sa poplatok stal splatným (§ 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). V danom prípade vznikla

žalobkyni v konaní pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 9D/288/2014 poplatková povinnosť podaním
žaloby (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Z.) a v rovnaký deň (dňa 14.10.2014) sa stal poplatok
za podanie žaloby aj splatným (§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), pričom Okresný súd Komárno
mal v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. lehotu na vyrubenie súdneho poplatku až tri roky
od konca kalendárneho roka, v ktorom sa poplatok stal splatným; v danom prípade posledný deň
na vyrubenie súdneho poplatku za žalobu v konaní sp. zn. 9D/288/2014 je 31.12.2017. Okresný súd

Komárno svojim postupom žalobkyňu nijako nepoškodil na jej právach, svojim postupom jej neodňal
možnosť konať pred súdom, o jej žalobe rozhodol v primeranej lehote. Jeho postup, keď vyrubenie
súdneho poplatku za žalobu ponechal až na čas po vydaní rozhodnutia vo veci samej nie je v rozpore
so zákonom č. 71/1992 Zb. a tento zákon takýto postup nevylučuje. Keďže postup Okresného súdu
Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. 9D/288/2014 jednoznačne smeroval k vydaniu rozhodnutia vo

veci samej (ktoré bolo vydané približne jeden a pol mesiaca po podaní žaloby) a vyrubenie súdneho
poplatku za žalobu bolo v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb., pričom žalobkyni ani po vydaní uznesenia
o vyrubení súdneho poplatku za žalobu nič nebránilo požiadať súd o oslobodenie od platenia súdneho
poplatku (v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 prihliadnuc na
ústavný princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje), súd dospel k záveru, že žalobkyňa

v priebehu konania nepreukázala svoje skutkové tvrdenie o existencii nesprávneho úradného postupu
vo vzťahu k postupu Okresného súdu Komárno pri vydaní uznesenia č.k. 9D/288/2014-24 zo dňa
29.1.2015, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za žalobu, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný v
priebehu celého sporu popieral. Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Komárno, ktorého následkom
bolo vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie, k postupu Krajského súdu v Nitre a následne Krajského

súdu v Bratislave - Justičnej pokladnici súd konštatuje, že žalobkyňa v priebehu konania neučinila
žiadne relevantné skutkové tvrdenie, ktorým by špecifikovala, v čom vidí nesprávny úradný postup v
uvedených konaniach, keď nesprávnosť postupu súdov, ktorých následkom bolo vydanie rozhodnutia
(ktorého zákonnosť tiež namietala), odvodzovala len od nesprávneho postupu vo vzťahu k vydaniu
uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti za podanie žaloby. Preto súd i vo vzťahu k namietaným

postupom Okresného súdu Komárno (vo vzťahu k vyrubeniu súdneho poplatku za odvolanie), Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Bratislave - Justičnej pokladnici považoval skutkové tvrdenia žalobkyne
vo vzťahu k existencii nesprávneho úradného postupu týchto orgánov verejnej moci za nepreukázané.
Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (i
nezákonným rozhodnutím) sú stanovené kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok

nevzniknutie zodpovednosti za škodu, súd podanú žalobu i v tejto časti zamietol, keď žalobkyňa ani
v súvislosti s namietaným postupom orgánov verejnej moci (obdobne ako pri uplatnenom nároku na
náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí) nepreukázala, že jej v súvislosti s týmto postupom
skutočne vznikla škoda a ani jej výšku.

25. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené súd v danej veci dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená, keďže žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala existenciu
ani jednej zo základných podmienok pre zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami. Žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť úradného
postupu ani nezákonnosť rozhodnutí vydaných v konaniach Okresného súdu Komárno pod sp. zn.

9D/288/2014, Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 25CoD/3/2015 a sp. zn. 25CoD/4/2015, ani Krajského
súdu v Bratislave - Justičnej pokladnice v konaniach vedených pod sp. zn. E 4242906615 a sp. zn. E
4242906715, nepreukázala ani vznik a existenciu škody a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi,
čo bolo dôvodom, pre ktorý súd jej žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

26. Súd v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej uvádza, že zmenou procesného predpisu počnúc od
1.7.2016 už zodpovednosť za výsledok sporu spadá výlučne do kompetencie strán sporu. Pokiaľ strana
sporu vystupujúca ako žalobca v priebehu konania nepostupuje tak, aby svoje skutkové tvrdenia, ktoré
žalovaný popieral, jednoznačne preukázala, a to riadnym a včasným využitím prostriedkov procesnéhoútoku a procesnej obrany definovaných v ustanovení § 149 CSP, musí počítať s tým, že v spore súd
vysloví pre ňu nepriaznivé rozhodnutie, ktorým podanej žalobe nevyhovie. V danom prípade nešlo o
taký typ sporu, v ktorom by súd bol ex offo povinný sám vyhľadávať dôkazy, resp. prihliadať na záujmy

slabšej strany v spore (napr. spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy), preto pokiaľ bola žalobkyňa
v spore neúspešná, je to len z dôvodu, že v priebehu konania nevyužila prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany tak, aby preukázala svoje skutkové tvrdenia uvedené v podanej žalobe, ktoré
žalovaný popieral. Úlohou súdu v civilnom sporovom konaní je byť arbitrom, dohliadať nad dodržiavaním
ustanovení Civilného sporového poriadku a v spore, ktorý je ovládaný zásadou kontradiktórnosti, na

základe zisteného skutkového (nie skutočného) stavu rozhodnúť.

27. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobkyňou, a to oboznámenie sa so spisom Okresného súdu
Komárno sp. zn. 4D/507/2005, keďže zo žaloby aj z ústnych prednesov žalobkyne vyplývalo, že
žalobkyňa v tomto konaní namietala výlučne nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia v
súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9D/288/2014, preto súd

nepovažovalzapotrebnéoboznámiťsasobsahomtohtospisu.Návrhnadoplneniedokazovaniavtomto
smere považoval za nedôvodný, vykonanie dokazovania oboznámením tohto spisu za nadbytočné a
nehospodárne, a preto tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol.

28. Žalobkyňa v priebehu sporu písomne dňa 3.3.2017 navrhla, aby súd v zmysle § 162 CSP konanie

vo veci prerušil a postúpil návrh Ústavnému súdu SR o súlade právnych predpisov, konkrétne § 6
ods. 1, § 9 ods. 2, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. s čl. 2 ods. 2, čl. 12, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 46
ods. 2, 3, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c Ústavy SR, resp. aby konanie prerušil a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je
SR viazaná a to ohľadne súladu § 6 ods. 1, § 9 ods. 2, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. s čl 36 ods. 3

Listiny základných práv a slobôd, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl.
47 Charty práv európskej únie, čl. 52 ods. 1 veta prvá, ods. 4, 6 a čl. 53 Charty práv európskej únie.
Uvedený návrh odôvodnila záujmom zabezpečenia jej právnej istoty ako občana SR a euroobčana,
záujmom nestrannosti a nezávislosti súdneho konania, keď poukázala na potrebu vytvorenia osobitných
súdov, ktoré by mali rozhodovať v obdobných sporoch. Súd tento návrh žalobkyne postupujúc podľa

ustanovenia § 162 ods. 3 CSP zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej, keď dospel k záveru, že
podanýnávrhjenedôvodnýavtomtosporenebolisplnenézákonnépodmienkypreprerušeniekonaniav
zmysle§162ods.1písm.b)ac)CSP,pretožesúdvtomtosporenemalpochybnosťosúladežalobkyňou
označených ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. s Ústavou SR, s Listinou základných práv a slobôd
a ani s inými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súd tiež v tejto veci

nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

29. Súd tiež zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania prezentovaný splnomocneným zástupcom
žalobkyne na pojednávaní dňa 11.10.2017, ktorý odôvodňoval tým, že v konaní č. 4D/507/2005
vedenom na Okresnom súde v Komárne bol podaný mimoriadny opravný prostriedok, keď mal za to, že

rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky, ktorú súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd i
tento návrh žalobkyne prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, keď dospel k záveru, že konanie vo
veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4D/507/2005 a ani výsledok tohto konania nemá
absolútne žiaden význam pre rozhodnutie v tomto spore a tieto dve konania spolu ani nijako nesúvisia.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok
sporu bol žalovaný v konaní plne úspešnou stranou, ktorej patrí nárok na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).