Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713202443.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Thorpe recovery, s.r.o., Stráž 8419, Zvolen, IČO:
46 662 324, zastúpeného JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, Stráž 223, Zvolen proti povinnému P.
M., bytom X. XXXX/XX, F., o vymoženie 670,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17Er/87/2013-20 zo dňa 5.8.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Uviedol, že 21.2.2013 mu bola doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým mal byť rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 20C/142/2011-114

zo dňa 7.11.2011, avšak k žiadosti exekútora o udelenie poverenia bola pripojená len kópia exekučného
titulu overená súdnym exekútorom, a tento stav nebol odstránený ani po vyzvaní exekútora súdom na
predloženie originálu exekučného titulu alebo fotokópie overenú notárom, resp. obecným (mestským)
úradom. Vyjadrenie oprávneného o tom, že má zákonnú povinnosť pripojiť k návrhu na vykonanie
exekúcie jeden rovnopis exekučného titulu a že ani súd ani exekútor nemá zákonnú možnosť nútiť ho
na vlastné náklady predložiť úradne overenú kópiu exekučného titulu, súd vyhodnotil ako nepodstatnú.

Citoval § 44 ods. 1, 2, § 39 ods. 2, § 40 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a s poukazom na čl. III ods. 2
smernice Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7936/1995-50 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia pre nesúlad so zákonom z dôvodu neúplnosti návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Citoval § 39 ods. 1, 2

a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a vyvodil, že oprávnený má zákonnú povinnosť predložiť k návrhu
na vykonanie exekúcie jeden rovnopis exekučného titulu, čo aj urobil, a preto jeho návrh spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti. Názor súdu o neúplnosti jeho návrhu z dôvodu nedostatočného počtu
rovnopisov exekučného titulu konfrontoval poukazom na Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov
(výnos MS SR č. 1618/1998-60, ďalej len KPSE), z ktorého vyplýva, že aj exekučný titul, okrem ďalších
náležitostí, tvorí spis (§ 30 ods. 1, 2, § 34a ods. 1 KPSE), pričom exekútor môže z listín tvoriacich spis

vydávať na žiadosť oprávnených orgánov a osôb odpisy s doložkou „Tento odpis doslovne súhlasí s
originálom“ alebo potvrdenia (§ 20 KPSE). Poukázal tiež na postavenie súdneho exekútora vyplývajúce
z Exekučného poriadku, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 EP), teda v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu,
v rámci deľby moci sa podieľa realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, má sa na
neho hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu stanovenom

zákonom (rozhodnutie NS SR 4Cdo 41/2009). Oprávnený si splnil svoju zákonnú povinnosť, rovnako aj
exekútor, ktorý pri výkone verejnej moci vyhotovil a súdu zaslal odpis exekučného titulu. Postup súduprvého stupňa považuje oprávnený za odporujúci ústavnej zásade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy
SR,tiežzásaderýchlostiahospodárnostikonania,kčomupoukázalna§42ods.3O.s.p.ovyhotovovaní
kópií rovnopisov v prípade ich nedostatku na trovy účastníka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len O.s.p.) v zmysle zásad podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil so odvolacími argumentmi.

Podľa § 36 ods. 1 EP exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto
preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").

Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) z návrhu na vykonanie

exekúciemusíbyťzjavné,ktorémuexekútorovijeurčený,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosleduje,musí
byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko,
bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická
osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom
právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne

označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

Podľa § 39 ods. 2 EP k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že oprávnený je tým subjektom, ktorý iniciuje začatie

exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon vytvoril rámec pre tento právny
nástroj tak, že ustanovuje viaceré podmienky, ktoré musia byť splnené, aby na základe tohto aktu mohlo
exekučné konanie prebehnúť a oprávnený je opäť tým subjektom, ktorý musí zabezpečiť ich splnenie.
Takoutopodmienkouje,abyknávrhu,ktorýadresujesúdnemuexekútorovi,pripojilrovnopisrozhodnutia,
ktorého výkonu sa domáha, opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti. Ak túto zákonom stanovenú

(popri ďalších zákonom vyžadovaných) podmienku splní, je jeho návrh v súlade so zákonom. Preto
pre záver o rozpore návrhu oprávneného so zákonom, na ktorý sa súd prvého stupňa odvolal ako na
dôvodzamietnutiažiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,niejedostatočnézistenie,žesúdny
exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nepredložil súdu rovnopis
exekučného titulu.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že čl. III ods. 2 Smernice Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 7936/1995-50 vyžaduje pripojenie rovnopisov exekučného titulu v takom počte,
aby jedno vyhotovenie zostalo u súdneho exekútora a aby jedno zostalo na súde.

Tento zrejmý rozpor znenia zákona a podzákonnej normy súd prvého stupňa nevyriešil správne.
Uprednostnil normu nižšej právnej sily, ktorá upravuje tú istú právnu skutočnosť (povinnosť
oprávneného) odlišne od zákona. Adresátom tejto podzákonnej normy, ako vyplýva aj z citovania
jej názvu súdom prvého stupňa, oprávnený ani nie je. Smernica upravuje postup súdov a súdnychexekútorov, preto ak oprávnený postupoval v zmysle zákona, avšak podzákonná norma v rámci úpravy
postupu súdov a exekútor upravila povinnosť oprávneného nad rámec zákona, nie je možné postihnúť
oprávneného konajúceho v súlade s normou vyššej právnej sily odňatím možnosti domôcť sa súdnej

ochrany pri výkone vykonateľného rozhodnutia súdu.

§ 44 ods. 2 EP ukladá súdu prvého stupňa zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia len z dôvodu rozporu
so zákonom, nie podzákonnou normou.

Zuvedenéhodôvoduvzhľadomnanesprávneprávneposúdenieveci,vdôsledkuktoréhodošlokodňatiu
možnosti oprávnenému konať pred súdom, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude musieť opätovne posúdiť právnu úpravu návrhu na vykonanie exekúcie a
použiť ju tak, aby práva a povinnosti účastníkov exekučného konania neboli neodôvodnene obmedzené,

pričom má priestor pre vyhodnotenie postavenia súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie tak, ako
ho vo svojom rozhodnutí 4Cdo 41/2009 Najvyšší súd SR ozrejmil. V nadväznosti na to v spojení s
úpravou obsiahnutou v Kancelárskom poriadku pre súdnych exekútorov zvolí riešenie, ktoré bude v
súlade ústavným rámcom zabezpečenie práva na súdnu ochranu oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.