Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514214776
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7514214776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Pribinova25,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti žalovaným 1. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č..
XXX, prechodne M., S. X a 2. W. T., nar. X.X.XXXX, bytom W. Č.. XXX, prechodne S., Y. J. XXXX/XXX,
o zaplatenie 4.811,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie zo dňa 12.6.2017 č.k. 17C/2/2015-60 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a stranám sporu nepriznal
náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.811,16 eur
spolu s úrokom z omeškania, ktorého sa voči žalovanému v 1. rade domáhal na základe tvrdenia, že
s týmto uzavrel dňa 5.10.2017 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo

výške 2.655,51 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 160,36 eur. Vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade nárok uplatňoval na základe tvrdenia o tom, že tento pristúpil k záväzku
žalovaného v 1. rade ako spoludlžník podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalovaný v
1. rade sa dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku a žalobcovi dlhuje sumu 4.971,16
eur, z ktorej zaplatil 29.9.2008 sumu 160,00 eur.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že na zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na takto ustálený právny vzťah aplikoval vo veci
aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.1.2014 a na základe toho ex offo prihliadol na
premlčanie nároku žalobcu a poukazom na ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka uzavrel, že
pokiaľ žalobca tvrdil, že povinnosť žalovaných vrátiť dlh bol do 29.9.2008, tento deň je dňom určujúcim
počiatokbehupremlčacejlehoty,ktorázačalataktoplynúť30.9.2008.3-ročnápremlčacialehotauplynula
29.9.2011 a keďže žaloba bola na súde podaná 14.8.2014, stalo sa tak zjavne po uplynutí zákonnej

premlčacej lehoty.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/ a h/ CSP. Považoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ tento prihliadol ex offo na
premlčanie jeho nároku s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Bol toho názoru, že išlo o postup
odkazujúci na právnu normu, ktorej neústavnosť bola napadnutá v konaní o súlade právnych predpisov

predÚstavnýmsúdomSR.Jetohonázoru,žesúdprvejinštanciezatakejtosituácienemalvovecikonať,
mal konanie prerušiť do skončenia konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento s poukazom na znenie ust. § 101 Občianskeho
zákonníka o premlčaní uviedol, že žalobca si svoje právo neuplatnil v 3-ročnej lehote a teda má za to,

že rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby je správny. Uviedol, že si uplatňuje právo premlčacej
doby a preto nesúhlasí s návrhom žalobcu prerušiť konanie až do skončenia konania o súlade právnych
predpisov pred Ústavným súdom SR vo veci týkajúcej sa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
ust. § 380 ods. 1 CSP v rozsahu žalobcom vznesených odvolacích námietok a na základe toho dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom
správne, pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu a na správnosť tohto rozhodnutia
nemal vplyv ani nález Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018 sp.zn. PL.ÚS 11/2016, podľa ktorého ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy SR.

7. Z obsahu dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento nárok žalobcu zamietol z dôvodu
premlčania, pričom na otázku premlčania prihliadol bez vznesenia námietky premlčania zo strany
žalovaného, teda ex offo s prihliadnutím na úpravu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Otázka aplikácie tohto
ustanovenia zákona pri rozhodovaní vo veci samej stratila svoje opodstatnenie s poukazom na to, že

žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcuvzniesolnámietkupremlčania.Vzhľadomk
tomu,žetátonámietkabolavznesenáažvpriebehuodvolaciehokonania,vyporiadavalsaodvolacísúds
jej prípustnosťou a v tomto smere poukazuje na to, že súdna prax k uvedenej otázke zaujala názor, podľa
ktorého „námietka premlčania práva nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa skutkových tvrdení
alebo aplikácie práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci, ktoré je účastník povinný uplatniť pred

súdom prvej inštancie“. Ide o námietku právnu, ktorej sa netýka koncentračná zásada konania vyjadrená
v ust. § 120 ods. 4 a § 205a OSP a povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až
do právoplatného skončenia veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obdo 39/2008).

8. Odvolací súd sa zhoduje s týmto právnym názorom a má za to, že tento je aktuálny bez ohľadu na to,

že bol prijatý ešte v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, teda Občianskeho súdneho
poriadku. Má totiž za to, že ani zmena procesného poriadku na správnosti uvedeného právneho názoru
nezmenila nič a teda žalovaný bol oprávnený vzniesť námietku premlčania aj v odvolacom konaní.
Otázka správnosti aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa za takejto situácie už stala právne
bezvýznamnou, keďže v odvolacom konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ku ktorej musel

odvolací súd prihliadnuť a keďže výlučne tejto otázky sa dotýka aj odvolacia námietka žalobcu, považuje
odvolací súd túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že iné skutočnosti zo strany
žalobcu v odvolaní namietané neboli, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania.

9. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).