Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Csp/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220233
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117220233.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcov: 1/ K. L., nar. XX.X.XXXX,

bytom L. č. XXX, právne zastúpený Občianskym združením Centrum správnej pomoci Martin, IČO:
51472236 - Ochrana spotrebiteľa, 2/ C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX, proti žalovaným: 1/
Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, ul. Tomášikova č. 48, právne
zastúpená Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná
10, Košice, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom v Trnave, ul. Tamaškovičova
č. 17/2742, právne zastúpený PETKOV & Co, s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, Žilina, o
určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o určenie neplatnosti

právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v plnom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy konania
v plnom rozsahu.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 2/ trovy konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 7.7.2017 domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ určenia,
že zmluva o úvere č. 0425241053 zo dňa 24.06.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ je
absolútne neplatná.

2. Zároveň žiadali určiť, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká
sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm.
k/ Občianskeho zákonníka, ako aj určiť, že právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.

IČO: 00 151 653 Tomášikova 48 , 832 37 Bratislava smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam 15.10.2015 sú neplatné ako aj určiť, že právne
úkony dražobníka DUPOS dražobná spoločnosť, spol s. r. o., IČO 36 233 935, Tamaškovičová 17, 917
01 Trnava smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísané na LV č. XX katastrálneho
územiaL.,obecL.,okresŽilina-pozemokregistra„C",parcelnéčísloXXXXZastavanéplochyanádvoria
vovýmere338m2,parcelnéčísloXXXXZáhradyvovýmere245m2,astavbysúpisnéčísloXXXRodinný
dom na parcele Číslo XXXX. Nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve K. L., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX,

01XX4 okres Žilina ,SR v podiele 1/1 sú neplatné.

3. Ďalším výrokom žiadali, aby žalovaný 1/ na príkaz súdu vymazal žalobcu zo zoznamu dlžníkov a
odstráni negatívny rating, aby si žalobca 1/ a 2/ mohol zobrať iný úver.4. Nakoniec žiadali priznať peňažné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur
5. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa 24.06.2010 uzatvoril žalobca ako Dlžník so žalovaným 1/

ako veriteľom Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. 04225241053 (ďalej len „Zmluva ") s prílohou
Obchodné podmienky Slovenská Sporiteľňa a. s., pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol
zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vedenej na pôvodnú majiteľku a žalovaný 1/
nepodnikol kroky k náprave pre nehnuteľnosti - zapísané na LV č. XX katastrálneho územia L., obec

L., okres Žilina - pozemok registra „C", parcelné číslo XXXX Zastavané plochy a nádvoria vo výmere
338m2, parcelné Číslo XXXX Záhrady vo výmere 245 m2, a stavby súpisné číslo XXX Rodinný dom
na parcele číslo XXXX( ďalej i pre prípad viacerých nehnuteľností len. „Záloh" ). Nehnuteľnosti sú vo
výlučnom, vlastníctve K. L., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, 01XX4 okres Žilina ,SR v podiele 1/1.

6. Uviedli, že záložný veriteľ žalovaný v 1/ rade vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého

dlhu pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 19.01.2017 na tretiu osobu DUPOS dražobná
spoločnosť, spol. s.r.o., IČO 36 233 9XX, Tamaškovičová 17, 917 01 Trnava (ďalej len „žalovaný II./)
bez právneho dôvodu. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť žalobcovi náročnú situáciu, pre
údajné omeškanie s uhrádzaním bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, v ktorom ho banka vyzvala k

zaplateniu celého dlhu, čo považuje za konanie v rozpore z ustanovením §53 Občianskeho zákonníka,
pretože mu bolo oznámené, že ak neuhradí záväzky do 10 dní pristúpi banka v k vymáhaniu niektorým
zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva jeho jediné
obydlie. Následne mu bolo zaslané Oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby. Banka nebrala vôbec
ohľadnajehobezvýchodiskovúsituáciu.Ničnatomnemôžuzmeniťanitvrdeniabanky,žezáložnéprávo

vykonáva až teraz, pretože on za dôležité považoval práve neprimerané zosplatnenie úveru. Uviedol, že
banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma
a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú situáciu, na ktorej konci je strata strechy
nad hlavou.

7. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že žalovaný 1/ listom zo dňa 19.01.2017 oznámil žalobcovi
začatie výkonu záložného práva a žalovaný 2/ listom zo dňa 10.04.2017 a obhliadku nehnuteľnosti
stanovil na 03.05.017 o 1 l:30hod., ktorá sa nekonala z dôvodu nesprístupnenia nehnuteľnosti znalcom
nevpustením do obydlia. Taktiež uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom výkonu záložného
právaboliohodnotenéznaleckýmposudkomč.62/2010zodňa10.06.2010naobjednávkužalobcu,ktorý

si nechal vypracovať svoj znalecký posudok pre potreby banky za účelom poskytnutia úveru. Znalecký
posudok zo dňa 12.06.2010 ktorý vypracoval Ing. Ján G., so sídlom L. XXX, XXX XX A. F., kde uviedol
hodnotu nehnuteľnosti 41.100 Eur. Výkonom záložného práva podľa žalobcu príde on a jeho družka a
tri maloleté deti vo veku 15, 16 a 5 rokov a družkina najstaršia dcéra so svojim 2-ročným synom o svoje
jedinéobydlie,ktoréjechránenéÚstavouSlovenskejrepubliky.Vtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutie

Ústavného súdu, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaná v podobe predaja predmetu
vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac
približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva a záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka
v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná
súdnakontrola,atoobzvlášťvtedy,akjepredmetomdobrovoľnejdražbyvec,plniacavýznamnésociálne

potreby dlžníka. Nemôže byť nadriadený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade exekúcie.

8. Zdôraznili, že banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou
obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou
starostlivosťou a dobrými mravmi ( § 2 písm. u) a §4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo
má byť výhradne iba „ ultima ratio" spôsobom uspokojenia pohľadávky. V tejto súvislosti vyslovili názor,
že banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať
záložné právo, neponúkla mu žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek
tomu, že vedela o ťažkej situácií. Práve naopak snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie si peňazí

od nebankových subjektov, namiesto toho , aby sa snažili reštrukturalizovať úver. Namietal teda, že
nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom
( §3 ods. l Občianskeho zákonníka). Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný
a zasahuje do práva na obydlie. Tiež mu nie je zrejmé, prečo banka sa nesnažila uplatniť právoprostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú a obchádza sa primeranejšia exekúcia potvrdzujú
aj súdy a do pozornosti súdu upriamil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co 108/2011 zo dňa 22.
novembra 2011.

9. Následkom tohto konania žalobcovia boli a sú vystresovaní, reálna hrozba dražby psychicky zle
vplýva na zdravotný stav žalobcu, čím mu celkovo zhoršuje jeho už i tak dosť nalomené zdravie, kedy
akýkoľvek stres, neistota a obavy o strechu nad hlavou prispieva k radikálnemu zhoršeniu stavu a vážne
ohrozujezdravie.Ktomusapridalaajneochotažalovanéhonamimosúdnudohoduaozaslanieriadneho

splátkového kalendára zo dňa 27.03.2017. Zdôraznil, že z pohľadávky zaplatil sumu 12722,52 Eur. Hoci
chodím do banky a žiada vložiť peniaze na účet, žalovaný odmieta akúkoľvek platbu, vraj to už nejde
pretože to má dražobná spoločnosť čiže žalovaný v 2/ rade, hoci má zmluvný vzťah iba so žalovaným
1./, preto od konca minulého roku nepoukazujem žiadne platby, nakoľko neviem kam.

10. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere č. 0425285XX5 bola uzavretá na základe nekalých praktík

a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky, v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre
obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou
zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky aby nemal o
nich pochybnosti, a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní

zmluvy poskytnutá. Žalovaný I./ už pri podpise zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nekalé
praktiky či neprijateľné zmluvné podmienky však žalobcovia nekonkretizovali.

11. Všeobecne žalobcovia uviedli, že právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia
sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej

nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je
formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v
celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 172,46,- eur pričom
zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istinu, úroku a poplatku a tak ide o úver bez úrokov
a bez poplatkov a táto suma nebola stále rovnaká, ale sa menila. Splácanie úveru bolo dohodnuté

na dobu 30 rokov. Uplatnený nárok považoval za úžeru, pretože odplata podľa zmlúv je neprimeraná,
podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy a vyslovil názor, že všeobecne súdy za podstatné prevýšenie odplaty
v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, považujú jej prevýšenie o viac ako 20 %. Za neprijateľné
považoval aj spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru, poplatok z upomienku a pod.. Poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 sp. zn. 18 Co 109/2011 ktorý vyslovil názor,
že finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v
skutočnosti len záujmom dodávateľa. Poukázal na záväznosť rozsudkov Súdneho dvora EU v súvislosti
cit. rozhodnutím súdu zo 16. 11. 2010 vo veci Pohotovosť, s.r.o. c/a. Korčkovská C-76/10 a jeho čl. 50
uvádzame a to s poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-228/91 Roquette Fréres a rozsudok

vo veci C-137/94 Richardsonk aj retroaktívnu záväznosť rozsudkov.

12. Vo svojom vyjadrení žalobcovia vyslovili názor, že v SR prebieha organizovaný ekonomický podvod
na ktorom sa podieľa žalovaný 1/ a 2/ aj Slovenská republika, čo sú schopní matematicky dokázať,
čoho podstatou je, že požadovanie splatenia dlžnej čiastky aj s úrokmi matematicky nemožné, nakoľko

prebieha znižovanie počtu peňazí v obehu, následkom čoho by centrálna banka, aj národná banka mali
vyhlasovať defláciu a nie infláciu a úrokové sadzby by mali byť mínusové, čiže klient by mal vrátiť menej
peňazí ako si požičal, čo dokazuje aj klesajúca hodnota nehnuteľností.

13. Hoci súd vyzval uznesením č.k. 14Csp/92/2017-62 z 1.8.2017, aby pravdivo a úplne opísali

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby na súd (akým spôsobom dospeli žalobcovia k
finančnému zadosťučineniu vo výške 1.000,00 eur, z čoho táto suma pozostáva) a spresnili žalobný petit
tak, aby bol materiálne vykonateľný, teda konkretizovali právne úkony záložného veriteľa a dražobníka
smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, ktoré má súd vyhlásiť za neplatné, akým spôsobom a komu
má súd priznať finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,00 EUR (žalobcovi v rade 1/ a 2/ spoločne a

nerozdielne, každému samostatne alebo rozhodnúť inak, ktorému žalovanému má súd uložiť povinnosť
zaplatiť finančné zadosťučinenie) mimo úpravy povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť finančné
zadosťučinenie spoločne a nerozdielne žalobcovi, teda bez rozlíšenia žalobcov, nevykonali žiadnu
opravu ani úpravu žaloby.14. Vo veci súd vydal uznesením č.k. 14Csp/92/2017-55 z 1.8.2017 neodkladné opatrenie, ktorým súd
žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. L.: pozemok KN-C par. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 338 m2, KN-C par. č. XXXX - záhrady o výmere 245 m2, rodinný dom súp. č. XXX,
postavený na KN-C par. č. XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

15. Žalovaný 1/ k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nezrozumiteľný kompilát nesúrodých a v

mnohýchohľadochnavzájomsiodporujúcichtvrdení,všeobecnýchdomnienokapoukazovnajudikatúru
bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu. Namietal, že žalobcovia si nesplnili povinnosti
uložené § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, vyžadujúcu uvedenie všetkých rozhodujúcich
skutočností a označenie všetkých dôkazov už v žalobe, hoci sú dvaja žalobcovia, vyjadrenie je písané
v jednotnom čísle.

16. Žaloba u žalovaného 1/ vzbudzuje dojem, že je spracovaná v nepoctivom duchu „treba
napadnúť všetko“, je plagiátom z pochybného zdroja, a nie prejavom vlastných, autentických myšlienok
subjektu, ktorý sa cíti dotknutý na svojom práve, rovnako je plná nepodloženého osočovania a
obvinení na adresu žalobcu ako banky. Žalobcovia zneužívajú inštitúty tzv. spotrebiteľského práva na
šikanózny cieľ zmariť alebo aspoň oddialiť splnenie záväzku, ktorá okolnosť by mala sama osebe

efektívne vylučovať poskytnutie súdnej ochrany. (Čl. 5 Základných princípov CSP). Žaloba cieli k
ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní týkajúcich sa úverovej pohľadávky
a jej uspokojenia, vrátane možného uspokojenia z poskytnutej zábezpeky, ak dlžník neplní to, k
čomu sa zmluvou zaviazal. Žalovaný 1/ si splnil povinnosť z uzavretej úverovej zmluvy a zo svojho
majetku poskytol úverové finančné prostriedky, ktoré žalobca nevrátil. Poukázal aj na základnú zásadu

súkromného práva pacta sunt servanda a povinnosť súdu výkladu povinností v súlade so zachovaním
zásady zachovania platnosti právnych úkonov.

17. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0425241053 zo dňa 24.06.2010 namietal
žalovaný absenciu splnenia základných procesných povinností tvrdenia a dôkazu s postupom v rozpore

s čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku a povinnosťami uloženými § 132 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Zdôraznil, že žalobcovia netvrdia ani nepreukazujú žiadnu skutočnosť,
ktorá by odôvodňovala, hoci len hypoteticky, záver zodpovedajúci požadovanému určeniu úplnej
neplatnosti zmluvy. Súd plnené všetky náležitosti stanovené v zmluve o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, najmä 1/ záväzok veriteľa poskytnúť na žiadosť dlžníka finančné prostriedky,

2/ určenie výšky finančných prostriedkov, ktoré majú byť poskytnuté a 3/ záväzok dlžníka poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky (§ 497 Obchodného zákonníka), ktoré sú vyjadrené v
ustanovení časti I. bod 1 napadnutej zmluvy o splátkovom úvere úplne a jasne. Preto akékoľvek ďalšie
dojednania sú vedľajšími alebo náhodilými (nie podstatnými), ktorých neplatnosť nemôže spôsobiť
neplatnosť zmluvy ako celku s poukazom na ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Opätovne poukazoval na prioritu výkladu právneho úkonu zachovania platnosti právnych úkonov pred
výkladom „zneplatňujúcim“, (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo
dňa 14.04.2005, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008:
„Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený

a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená
spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.
Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká
prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“).

18. Žalobca 1/ poukázal na to, že ak by aj zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky (ktorých
existenciu však nepripúšťal), nemalo by to za následok jej úplnú neplatnosť, pretože opačný záver
nemá žiadnu oporu ani v znení rozhodujúcej Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica 93/13/EHS“), ani v relevantnej judikatúre

Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka interpretácie Smernice 93/13/EHS, najmä vo vzťahu k
výkladu čl. 4 Smernice 93/13/EHS: a čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS podľa ktorej členské štáty sú
povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 15.03.2012, vo veci C
453/10 - Pereničová a Perenič.

19. Vo vzťahu k žalobnému návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti práva banky
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.06.2010 z dôvodu,
že má predstavovať neprimeranú sankciu spojenú s nesplnením záväzku a neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, namietal možnosť podrobiť príslušnú

zmluvnú podmienku kontrole spotrebiteľskej prijateľnosti pre zjavný rozpor žalobnej argumentácie
so zákonom ako aj s poukazom na čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13/EHS, podľa ktorého zmluvné
podmienky,ktoréodrážajúkogentné,aleajdispozitívneustanoveniavnútroštátnychprávnychpredpisov,
nepodliehajú spotrebiteľskému prieskumu, čo výslovne judikoval Súdny dvor Európskej únie napr. v
rozsudku v spojených veciach C XX9/11 a C 400/11 (Schulz a Egbringhoff) zo dňa 23.10.2014. Poukázal
na to, že žalobcami spochybňovaná zmluvná úprava o práve banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úverovej pohľadávky z dôvodu omeškania s jej splácaním zodpovedá zákonnej úprave inštitútu straty
výhody splátok, ako je obsiahnutá v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka. Tiež vyslovil názor,
že príslušná zmluvná podmienka plne obstojí aj v kľúčovom teste ekvivalencie, ktorý je zameraný
na porovnanie, či je rovnako priaznivá ako pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce
vnútroštátnemu právu. Zdôraznil, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky je čo do

svojich účinkov veľmi podobné inému typickému, a aj v spotrebiteľských vzťahoch plne akceptovanému,
inštitútu súkromného práva, ktorým je odstúpenie od zmluvy. Normatívna právna úprava priznáva
veriteľovi z úverového vzťahu právo odstúpiť od uzavretej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením
dohodnutých splátok, a požadovať vrátenie dlžnej sumy spolu s úrokmi (§ 506 Obchodného zákonníka).
Predčasná splatnosť je pritom rovnakou reakciou na protiprávne správanie dlžníka (omeškanie) a vedie

k vzniku rovnocenného záväzku na vrátenie úveru a zaplatenie dohodnutého príslušenstva. Ani z
tohto pohľadu sa preto výhrada jej údajnej neprijateľnosti nemôže nijako presadiť. Taktiež zdôraznil,
že žalobcami uvádzané ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka nie je vonkoncom
aplikovateľné na príslušnú spochybnenú zmluvnú podmienku, pretože ako neprijateľnú podmienku
by totiž bolo možné kvalifikovať iba ustanovenie, ktoré by od spotrebiteľa požadovalo, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dojednanie o práve
vyhlásiť predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky však nezakladá žiaden osobitný sankčný záväzok
spotrebiteľa; jeho záväzok na vrátenie sumy poskytnutého úveru a zaplatenie dohodnutých úrokov
nemá sankčnú povahu, ale je iba vyjadrením atribútov návratnosti a odplatnosti poskytnutých finančných
prostriedkov, ktoré sú charakteristickými, definičnými znakmi právneho vzťahu zo zmluvy o úvere.

20. Vo vzťahu k návrhu na určenie, že „právne úkony výkonu záložného práva veriteľa Slovenská
sporiteľňa, a.s., smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam 15.10.2015 sú neplatné, poukázal okrem na absenciu označenia záložnej zmluvy aj na
nemožno jednoznačne identifikovať, ktoré právne úkony sú vlastne spochybnené ako aj pre fakt, že pre

predmetný určovací návrh neexistuje vonkoncom žiadna právna opora v súvislosti s neprípustnosťou
určovacej žaloby na neplatnosť právnych úkonov a naliehavý právny záujem, s poukazom nie len na
ust. § 150 Civilného sporového poriadku ale aj dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu. Zdôraznil,
že predaj zábezpeky na dražbe našiel svoje normatívne vyjadrenie dokonca aj v rámci systematickej
úpravy spotrebiteľského práva, keď podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka: „Ak záložné právo

zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.“. Vzhľadom na uvedené vyvodil záver, že výkon záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby nie je preto ničím iným než zákonom dovoleným, a v zmysle citovaného ustanovenia
§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka dokonca kogentne preferovaným spôsobom výkonu záložného

práva. Tiež poukázal na to, že ústavnosť zákonnej úpravy dobrovoľnej dražby, najmä možnosti začatia
dražobného procesu bez predchádzajúceho exekučného titulu, bola na tuzemskej úrovni podrobená
prieskumu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne najmä v konaní pod sp. zn. PL.
ÚS 23/2014 o súlade ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a
4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, kde Ústavný súd Slovenskej republiky pri odmietnutí návrhu uznesením sp. zn. PL.
ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014 v odôvodnení o. i. uviedol, že „Ústavný súd z argumentácie navrhovateľavyvodzuje, že rozpor ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1, čl. 20
ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu odôvodňuje pripodobnením dobrovoľných dražieb a
nedobrovoľných dražieb. Podľa žalobcu sa tak vytvára exekučný titul bez predchádzajúceho (súdneho)

nachádzacieho konania, v ktorom by bola dostatočne zabezpečená ochrana záložcu ako vlastníka
veci, resp. záložného dlžníka, alebo podobného kontrolného mechanizmu a takýto exekučný titul je
plne v rukách záložného veriteľa. Ústavný súd sa v prvom rade nestotožňuje s názorom navrhovateľa,
že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je totožný s núteným výkonom práva
prostredníctvom nútenej (exekučnej) dražby. Nútené (exekučné) dražby a dobrovoľné dražby sú dvoma

odlišnými inštitútmi, ktoré síce majú spoločný cieľ, a to speňaženie majetku povinnej osoby, a čiastočne
aj priebeh (dražba majetku), ale zásadne sa líšia podkladom, ktorý umožňuje ich výkon. Podstatou
dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o
dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci,
pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného
práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej

dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku
určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne
vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej
dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým, ktoré, tak ako

záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona [§ 15 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)]. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z

jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre
výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa
realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti. Ústavný súd
zdôrazňuje, že súkromná autonómia ako štrukturálna zložka slobodnej spoločnosti sa môže rozvinúť
iba v rámci platných zákonov, ktoré musia byť v súlade s ústavou ustanovujúcou objektívne základné

hodnotové východiská, ktoré sa majú uplatniť vo všetkých oblastiach práva. Vo vzťahu k § 7 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách nie je možné vychádzať z nálezu Ústavného súdu Českej republiky,
ktorý rozhodol, že § 36 ods. 2 zákona č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách nie je ústavne súladný.
Podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy
regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa

nauspokojeníjehopohľadávkypredzáujmomdlžníkanaponechanísiveci(krovnakémuzáverudospela
napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu [OGH] sp. zn. 6 Ob
111/10g z 24. 6. 2010.“.

21. Žalovaný 1/ poukázal na to, že predmetná problematika bola zo strany slovenských justičných

orgánov opakovane predložená aj Súdnemu dvoru Európskej únie. Okresný súd Prešov sa vo veci C
482/12 (Macinský and Macinská) obrátil na Súdny dvor Európskej únie s nasledujúcou prejudiciálnou
otázkou „Či sa má [smernica 93/13] vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského
štátu, akou je ustanovenie §151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami
právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam
spotrebiteľa, spornosti veci a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým
tribunálom?“, o ktorom po návrhoch generálneho advokáta Súdny dvor Európskej únie rozhodol o
príslušných otázkach rozsudkom zo dňa 10.09.2014 tak, že 1. Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že

im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky,
pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Ďalej SD EU

uviedol, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačnéhoustanovenia,čooveriťprináležívnútroštátnemusúdu.“.Zdôraznil,žeustanoveniasmernice93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava
dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré
sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ

poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo
nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží
vnútroštátnemu súdu.. Či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia
medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to

znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli.
Zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom,
je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah
záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“.

22. Žalovaný 1/ s poukazom na návrh žalobcov, aby žalovaný 1/ na príkaz súdu vymazal žalobcu

zo zoznamu dlžníkov a odstránil mu negatívny rating, aby si žalobca 1/ a 2/ mohol zobrať iný úver“,
uviedol, že jednak nie je dostatočne identifikovaná povinnosť vo vzťahu k „zoznamu dlžníkov“, ktorého
sa návrh týka, teda o aký zoznam ide. Poukázal na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
judikoval v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010 nasledovne: „Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta.“ aj iné rozhodnutie NS SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 192/2004: „Na to, aby sa niekto stal
účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí,
ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba

(v takom prípade sa stáva odporcom). Či však bude odporca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a

na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(odporca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom odporca tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“. V tejto
súvislosti namietal svoju povinnosť či právo žalobcovi pre vykonanie akéhokoľvek výmazu žalobcov zo
„zoznamu dlžníkov“, alebo akokoľvek upraviť údaje v ňom evidované.

23. Vo vzťahu k žalobnému návrhu na zaplatenie finančného zadosťučinenia „žalobcovi“ vo výške 1.000

eur namietal, že nebolo prednesené vonkoncom žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by ho substancovalo
nad rámec generických, urážlivých a nepodložených obvinení a citácií z odôvodnení súdnych rozhodnutí
v nesúvisiacich sporoch, takýto nárok, pretože v zmluve absentuje najmä akákoľvek konkretizácia
odôvodnenia nároku. S poukazom na hypotézu právnej normy vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyslovil názor, že pre vznik takéhoto nároku zreteľne vyplýva,

že vzniku predmetného práva musí predchádzať úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
spotrebiteľomnasúde.Nestačí,žeprípadnedošlokporušeniuprávaalebopovinnostidodávateľom,táto
skutočnosť musí byť vybavená atribútom adjudikácie (právoplatného súdneho rozhodnutia) a nemôže
byť skúmaná v spore o primerané finančné zadosťučinenie ako prejudícium.

24. Žalovaný 2/ rozporoval nárok, pasívnu legitimáciu vo vzťahu k nárokom o určenie absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere č. 0425241053 zo dňa 24.06.2010, o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného v 1. rade smerujúcich k realizácii výkonu
záložného práva a v časti o vymazanie žalobcov zo zoznamu dlžníkov a odstránenie negatívneho
ratingu, nakoľko nebol účastníkom právnych úkonov. Vo vyjadrení z 12.10.2018 uviedol, že žalobný

návrh žalobcov v časti „o určenie neplatnosti právnych úkonov dražobníka smerujúcich k výkonu
záložného práva“ v spojení so žalobcami v podaní uvedenými skutočnosťami, nie je podľa názoru
žalovaného 2/ možné považovať podanie žalobcov označené ako „žaloba“ za žalobu v zmysle § 131
a nasl. CSP, keďže podanie žalobcov, hoci označené ako „žaloba“, neobsahuje zákonné náležitostivyžadované pre podanie strany, ktoré je z procesného hľadiska skutočne žalobou. Zároveň potom
podanie žalobcov označené ako „žaloba“ je napísané zjavne nezrozumiteľným spôsobom, takže
žalovaný 2/ nie je schopný adekvátne argumentovať na všetky v „žalobe“ (ne)uvedené skutočnosti.

Nezrozumiteľnosť „žaloby“ je podľa žalovaného 2/ až takého rozsahu, že nie je zrejmé riadne a jasne
identifikovať a porozumieť všetkým žalobným (ne)tvrdeniam žalobcov, čo je podľa názoru žalovaného
2/ dôvodom na to, aby bolo podanie žalobcov nazvané ako „žaloba“ posúdené ako vadné (neúplné
a nezrozumiteľné) podanie podľa § 129 ods. 1 CSP. Žalovaný 2/ je toho názoru, že v tomto štádiu
konania je nevyhnutný postup súdu práve podľa vyššie uvedeného ustanovenia, kedy konajúci súd

má povinnosť toho, kto urobil neúplné a nezrozumiteľné podanie vo veci samej, vyzvať, aby svoje
podanie doplnil alebo opravil. V prípade, ak „žalobcovia“ svoje neúplné a nezrozumiteľné podanie v
súdom stanovenej lehote nedoplnia, žalovaný 2/ navrhuje, aby súd podanie „žalobcu“ odmietol. Žalobný
návrh v časti „o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného 2/ smerujúcich k realizácii dražby“ je
nejasný, neurčitý a nepresne formulovaný. Navyše ani zo skutkového odôvodnenia „žaloby“ (ktoré v
tejto časti úplne absentuje), nemožno zistiť aké konkrétne právne úkony žalovaného 2/ majú byť podľa

(ne)tvrdení „žalobcov“ neplatné a teda následne aj súdom určené výrokom rozsudku za neplatné. Teda
zo „žaloby“ v tejto časti nie je zrejmé, čo sa ňou sleduje a ani na základe čoho (akých tvrdení) možno to,
čo sa žalobou sleduje, vyvodiť. Formulácia „žalobného petitu“ je neprípustne široká a všeobecná v takej
miere, že táto spôsobuje vadnosť podania žalobcov v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že okrem
už vyššie uvedeného možno uviesť tiež to, že „žaloba“ v časti „o určenie neplatnosti právnych úkonov

žalovaného 2/ smerujúcich k realizácii dražby“ je z pohľadu ustanovení CSP žalobou na určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorá prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak možnosť určenia
určitej právnej skutočnosti vyplýva priamo (výslovne) zo zákona. Uviedol, že najznámejším prípadom,
kedy prichádza do úvahy aplikácia ust. § 137 písm. d) CSP, je určenie neplatnosti dražby. Dražba
je zloženou právnou skutočnosťou (zároveň dražba nie je právnym úkonom), pričom zákonodarca v

osobitnom zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ZoDD výslovne priznáva osobe, ktorá
tvrdí, že v rámci dražby bola ukrátená na svojich právach, právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby
(§ 21 ods. 2 ZoDD). Druhým podobným príkladom, kedy by do úvahy ako prípustná prichádzala žaloba
podľa § 137 písm. d) CSP, je žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77
Zákonníka práce. Tretím príkladom prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP je žaloba o určenie

neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zo žiadneho
právneho predpisu (zákona) výslovne nevyplýva možnosť pre kohokoľvek, aby sa voči dražobníkovi
domáhal v sporovom konaní určenia neplatnosti právnych úkonov dražobníka smerujúcich k výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou. Z uvedeného dôvodu je preto v predmetnej sporovej veci
potrebné skonštatovať, že žaloba žalobcov v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného

2/ smerujúcich k realizácii dražby“ je z pohľadu § 137 písm. d) CSP procesne neprípustná, čo je
samotný tento dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti, pričom poukázal aj na komentár k úprave
Civilného sporového poriadku, ktorý pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,
že tak vyplýva z právneho predpisu (citované podľa ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. - BARICOVÁ, J. -
MESIARKINOVÁ, S. - BAJÁNKOVÁ, J. - TOMAŠOVIČ, M.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C. H. BECK, 2016, s. 505, bod. 12). K predmetnej otázke procesnej (ne)prípustnosti žaloby o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP poukázal aj na súdnu prax.

25. Na pojednávanie sa ani po opätovnom predvolaní nedostavil žalobca 2/, ktorý neúčasť ani
neospravedlnil. Žalobca 1/ sa prvého pojednávania nezúčastnil z dôvodu choroby a potvrdenej

práceneschopnosti, nasledujúce pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu zvoleného právneho
zastupovania Občianskym združením Centrum správnej pomoci Martin, IČO: 51472236 - Ochrana
spotrebiteľa dňa 5.11.2018, kde predseda združenia sa zúčastňuje pojednávania v danom čase
pred Okresným súdom Martin. Uvedenú skutočnosť, však súd nepovažoval za závažný dôvod pre
odročenie už raz odročeného pojednávania s upozornením žalobcu 1/, že na opätovné žiadosti o

odročenie pojednávania nebude prihliadať za stavu, keď žalobcovia boli opakovane poučovaní súdom
o možnosti právneho zastúpenia vrátane zastúpenia Centrom právnej pomoci (poučenie spotrebiteľa,
výzva na odstránenie vád, doručenie vyjadrení, 2x predvolanie). Teda nezodpovedný prístup k napĺňaniu
vlastných práv, vrátane neskorej voľby právneho zástupcu, ktorý sa naviac nemôže pojednávania
zúčastniť za stavu obmedzenia strán vydaním neodkladného opatrenia, nemôže požívať prednosť pred

základnými právami sporových strán rozhodnúť spor v primeranej dobe a bez prieťahov.

26. Prednesy žalovaných 1/ a 2/ boli v zhode s ich vyjadreniami vo veci.27. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

28. Súd z predloženej zmluvy o splátkovou úvere zo dňa 26.6.2010 zistil, že predmetom zmluvy bolo

poskytnutie úveru vo výške 33.570,- eur pri úrokovej sadzbe vo výške 6,19% fixnej na jeden rok, pri
spracovateľskompoplatku265,52eur,poplatku2,99eurmesačnezavedenieúverovéhoúčtu,splatného
v XX8 splátkach od 20.7.2010, prvé splátky vo výške 43,40 eur mesačne splatných do posledného
dňa kalendárneho mesiaca a od 20.7.2010 vo výške 172,46 eur splatných do 20 dňa v mesiaci so
splatnosťou poslednej splátky splatnej 20.4.2040 určenom na kúpu bytu s lehotou na zdokladovanie

účelu 6 mesiacov od poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá medzi žalovaným 1/ ako veriteľom
a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi. Súd ďalej zistil, že dňa 25.6.2010 bola medzi žalovaným 1/ a
Alenou Jozefou Hrošovou a Ladislavom Hlucháňom uzavretá aj zmluva o zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnosti domu s.č. XXX na KN-C parc. č. XXXX a pozemkom KN-C parc. č.
XXXX o výmere 338 m2 zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. č. XXXX o výmere 245 m2 záhrady
k.ú. L..

29. Súd zistil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravoval ust. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platom v čase vykonania právnych úkonov, teda k 25. júna 2010.

30. Pre posúdenie základných náležitostí zmluvy súd musí poukázať na ust. § 1 ods. 3 písm. b/,
c/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľským úverom nie sú b) úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv
k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo

zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

31. Teda skúmanie základných náležitostí zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. neprichádza
do úvahy a rovnako neprichádza do úvahy ani prípadná bezúročnosť a bezodplatnosť úveru podľa §
11 cit. zák.. Teda tvrdenie žalobcov o bezodplatnosti úverovej zmluvy, či dokonca neplatnosti z dôvodu

absencia členenia splátok na istinu, úrok a poplatky (§9 ods. 2 písm. k zák. č. 129/2010 Z.z.) je úplne
nedôvodné.

32. Tak ako uviedol, žalovaný 1/, úverová zmluva v tomto prípade sa posudzuje podľa ust. § 497 až §
507 Obchodného zákonníka, základné náležitosti zmluvy a následne právne vzťahy podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 250/2007 Z.z..

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Nakoľko úverová zmluva je konsenzuálny kontrakt, teda vzniká dohodou, je nevyhnutné, aby
splnila požadované základné (podstatné) náležitosti, ktoré vymedzuje zákon v základnom ustanovení
vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy:
a) určenie zmluvných strán,

b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté,
c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

XX. Tak, ako súd vyššie uviedol, zmluva medzi žalobcami a žalovaným spĺňa všetky uvedené základné

náležitosti. Nakoľko na základe zmluvy boli poskytnuté peňažné prostriedky (táto skutočnosť nebola v
konaní ani sporná), zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, je platná a účinná.

36. Súd nezistil ani iné skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť o absolútnej neplatnosti zmluvy, ktoré sú
vymedzené v ust. § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.38. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

39. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

40. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

43. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

44. Súd nezistil nejasnosť či nezrozumiteľnosť právneho úkonu, ktorá by mala za následok jeho
neplatnosť, nezistil absenciu formy a základných náležitostí zmluvy, prípadne že by niektorá zo
zmluvných strán nemala spôsobilosť na právne úkony, že by niektorá zo strán konala v duševnej

poruche, nezistil že by právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu, obchádzal
ho alebo sa priečil dobrým mravom. V tomto rozsahu súd nezistil ani skutočnosť, že by vôbec úroková
sadzba prekračovala výšku úrokovej sadzby pri danom druhu úverových zmlúv (podľa údajov NBS boli
úvery domácností na nehnuteľnosti splatné nad 5 rokov úročené v 06/2010 úrokovou sadzbou 5,65%
ročne.

45. Rovnako súd nezistil dôvody podľa § 39a Občianskeho zákonníka, že by žalovaný 1/ zneužil tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky žalobcov 1/ a 2/. Rovnako sa súd stotožňuje aj s názormi žalovaného 1/, že
prípadnáabsenciačirozporvedľajšíchčináhodilýchustanovenízmluvysozákonom,tedaichneplatnosť

nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, ak tieto ustanovenia možno od zmluvy oddeliť. Podľa § 41
Občianskeho zákonníka Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Rovnako sa stotožnil s prioritou
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, ktorý formuloval aj Ústavný súdu Slovenskej republiky v

náleze sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008.

46. Súd poukazuje aj na konštatovania žalovaných 1/ a 2/, že žalobcovia v žalobe netvrdili žiadne
skutočnosti prečo by mal byť právny úkon neplatný.

47. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

48. Vo vzťahu k určeniu naliehavého právneho záujmu, súd poukazuje na ust. § 11 ods. 4 zák. č.
129/2010 Z.z. podľa ktorého, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou, kedy naliehavý právny záujem na takomto určení je daný priamo zo zákona, teda
podmienka podľa § 137 písm. c/ CSP je naplnená. Teda v prípade určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.
0425241053 zo dňa 24.06.2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ mal daný naliehavý záujemna určení neplatnosti, nakoľko súd mohol rozhodnúť o tom, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský
vzťah, žalobcovia boli v postavení spotrebiteľa a žalovaný 1/ v postavení veriteľa.

49. Súd mal daný naliehavý právny záujem aj na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď žiadali
určiť, že okamžitá splatnosť záväzkov je neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov a
tým je daná ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k/ Občianskeho zákonníka.
Totiž ak súd musí ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (rozsudku
Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elsia Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil

Milénium SL, Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erszébet
Sustikné Gyorfi, vo veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o.), ktorou jednoznačne je aj
uzavretá úverová zmluva, hoci sa nespravuje zákonom č. 129/2010 Z.z., nemôže súd zamietnuť žalobu
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky len z dôvodu, že sa spotrebiteľ priamo nedomáha nároku
na plnenie. V tomto prípade súd musí posudzovať nárok aj podľa obsahu a účelu, ktorý chce žalobca
dosiahnuť, pričom súd môže výrok aj formulovať odlišne od žalobného znenia. Rovnako súd poukazuje

aj na práva spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd má
pretozato,ženaurčeníneprijateľnostizmluvnejpodmienkymajúžalobcovia1/a2/akoúčastnícizmluvy
naliehavý právny záujem.

50. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

51. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

52. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

53. Podľa § 53 ods. 21 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

54. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

q) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
r) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

s) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
u) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
v) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.

55. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

56. V konaní sa jedná o spotrebiteľský spor, žalobcovia sú v pozícii fyzickej osoby využívajúcej finančné
produktyposkytnutéžalovaným1/,ktorývystupujeakododávateľslužby,tedaosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, a teda aj daná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka
a nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky.

57. Neprijateľné zmluvné podmienky sú vymedzené príkladmo -demonštratívne, resp. ich vymedzenie
v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je úplné.

58. Spoločnou črtou neprijateľnej zmluvnej podmienky je to, že sa jedná o zmluvné ustanovenie

formulované dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nie je individuálne dojednané, ktoré
zvýhodňuje alebo je v prospech dodávateľa, spôsobuje nerovnovážnosť v právach a povinnostiach
na úkor spotrebiteľa a takéto obmedzenie - ukrátenie nie je legitímne, teda možno očakávať že
pri individuálnej formulácii zmluvných povinností, slobodne a bez nátlaku by si bežný spotrebiteľ
takúto povinnosť, právo či právnu skutočnosť nezvolil. Tak ako súd uviedol, tieto sú vymedzené

nevyčerpávajúcim spôsobom v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

59. Súd sa preto zaoberal tým, či predčasná splatnosť úveru, teda právo dané len veriteľovi, môže byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.60. V prvom rade súd poznamenáva, že zosplatnenie úveru, pôžičky (default), je upravené zákonom.
Osobitne je pre úver uplatnené v ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením

viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od
zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Obdobne je takéto právo upravené
aj v ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, čiastočne toto právo upravuje - resp. vymedzuje
povinnosti veriteľa aj ust. § 11 ods. 2, § 12 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z.,

61. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

62. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

63. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

64. V tomto prípade súd poukazuje zhodne na smernicu Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa
ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú
zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odsek 2 smernice Zmluvné

podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady
medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v
oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Uvedené potvrdil a deklaroval aj Súdny dvor
Európskej únie napr. v rozsudku v spojených veciach C XX9/11 a C 400/11 Schulz a Egbringhoff.

65. Teda samotné uplatňovanie práva v súlade so zákonom, ktorý nie je v rozpore s nariadeniami a
smernicami EÚ, nech je aj uplatňované na základe zmluvného dojednania preberajúce toto právo do
zmluvných ustanovení, nemôže byť neprijateľnom zmluvnou podmienkou. Toto je však iba za stavu,
že inkorporácia takéhoto práva do textu zmluvy neodporuje zákonnej úprave, nedochádza k takej
modifikácii, že kogentné ustanovenie je obchádzané či pozmeňované.

66. Ak však žalobca žiada vyhlásiť určité zmluvné ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
žiadalo by sa, aby takéto ustanovenie aspoň identifikoval. V danom prípade tak žalobcovia nespravili.
Súd takéto ustanovenie, ktoré by osobitne upravovalo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, v
obsahu samotnej úverovej zmluvy nezistil. Súd len skúmaním zistil, že takéto právo je deklarované vo

všeobecných obchodných podmienkach žalovaného 1/ a to v čl. 761 medzi právami banky „Banka je
oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o
úvere a Klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o
mimoriadnejsplatnosti,“.Akbymaližalovanínamyslitotoustanovenie,súdnezistilpriňomžiadenrozpor
so zákonnou úpravou, dokonca sa nejedná ani o implementáciu takéhoto práva, ale len oznámenie, aké

práva má veriteľ, pričom ich obsah určuje zákon.

67. Súd s poukazom na súdnu prax a judikatúru (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.
júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014) dokonca tvrdí, že vo väčšine prípadov je pre dlžníka výhodnejšie,
ak banka uplatní mimoriadnu splatnosť úveru, pretože súdy na toto uplatnenie nazerajú v zmysle §

506 Obchodného zákonníka ako na odstúpenie s účinkami ex tunc, pričom zmluvný úrok priznávajú
len do momentu zosplatnenia a následne pri spotrebiteľských úveroch priznávajú len nárok na úrok
z omeškania, teda vylučujú, aby veriteľ si po zosplatnení uplatňoval aj zmluvný úrok do vrátenia či
vymoženia peňažných prostriedkov. Práve snaha o efektivitu vedie veriteľa k tomu, aby si uplatnil nárok
na predčasnú splatnosť úveru a žiadal okamžité vrátenie splatných zmluvných nárokov a zosplatnenú

časť istiny, teda nečaká na splatnosť jednotlivých splátok a tieto osobitne nežaluje, popri zákonnom
úroku nepoberá aj úroky z omeškania a pod.. Jedná sa teda o výnimočné právo veriteľa, ktorý volí
následkom porušenia povinností dlžníka riadne a včas plniť si zmluvné povinnosti (splátky) radšejpredčasnú splatnosť ako zotrvanie v záväzkovom vzťahu. Treba spomenúť, že právo predčasne splatiť
úver má aj samotný dlžník!

68. Súd preto návrh na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietol.

69. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa žalovaného 1/ smerujúcich
k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z
15.10.2015 a právnych úkonov dražobníka žalovaného 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby

nehnuteľností zapísané na LV č. XX katastrálneho územia L., obec L., okres Žilina - pozemok registra
„C", parcelné číslo XXXX Zastavané plochy a nádvoria vo výmere 338m2, parcelné číslo XXXX Záhrady
vo výmere 245 m2, a stavby súpisné číslo XXX Rodinný dom na parcele č. XXXX vo vlastníctve žalobcu,
súd poukazuje na to, že s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu pri
určovacej žalobe, úpravu v ust. § 137 CSP, nezistil naliehavý právny záujem na danom určení.

70. Súd zároveň súhlasí s tvrdením žalovaných, že petit je nevykonateľný, nakoľko neumožňuje
identifikovať právne úkony, ktoré mali vykonať žalovaný 1/ a 2/ a ktoré majú byť neplatné. Súd v
tomto rozsahu aj vyzýval žalobcov na odstránenie vád, ktoré rozhodne neboli podaním z 14.8.2017
odstránené, avšak súd mal za to, že nebol dôvod odmietnuť žalobu z tohto dôvodu, že tieto úkony
mohli byť konkretizované aj doplnením skutkových okolností postupom podľa § 181 ods. 4 CSP, čo

však žalobcovia nevykonali, nežiadali o možnosť dodatočného vyjadrenia a pod.. Súd možnosť určiť
dodatočnú lehotu na možnosť predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo
predložiť dôkazy na ich preukázanie neukladal z dôvodu, že na splnenie takýchto povinností už boli
žalobcovia vyzývaní a nedostatky boli vytýkané boli aj vo vyjadreniach žalovaných.

71. V konaní nebola namietaná neplatnosť záložnej zmluvy. Zároveň však treba brať zreteľ na to, že ani
prípadná neplatnosť záložnej zmluvy nemusí spôsobiť neexistenciu zálohu a záložná zmluva môže byť
platná a zabezpečovať aj nároky v prípade neplatnej úverovej zmluvy.

72. Súd taktiež nezistil dôvody, už vôbec nie naliehavý právny záujem, pre ktoré by mal byť neplatný

postup pri výkone záložného práva podľa § 151j a násl. Občianskeho zákonníka ani čo by mohlo
spôsobovať eventuálnu neplatnosť postupu. Súd si dovoľuje vysloviť názor, že postup nemôže byť
neplatný, ale len neexistentný, pretože sa nejedná vždy o právny úkon, ale často aj o právnu skutočnosť.
Teda takýto záver by mohla spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, ktorej účastníci sú však odlišní od
žalobcov. Ak žalobca nadobudol od záložných dlžníkov nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom,

vstúpil do ich práv a povinností bez ohľadu na jeho postavenie v úverovom vzťahu a bez ohľadu na to,
že v tomto má postavenie spotrebiteľa.

73. Teda súd vôbec nezistil možný naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení, ani z prípadnej
neplatnosti možných úkonov by im nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti.

74. Zákon výslovne umožňuje domáhať sa neplatnosti dražby postupom podľa § 21 ods. 2 č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, ak teda boli porušené povinnosti pri dražbe, avšak nemôže sa domáhať
neplatnosti postupu smerujúceho k dražbe. Rovnako súd nezistil ani možný dôvod neplatnosti postupu
pri vykonávaní dražby dražobníkom, teda žalovaným 2/, ktorý nie je v žiadnom právnom vzťahu so

žalobcami, ale len v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. so žalovaným 1/ ako zadávateľom - navrhovateľom
dražby.

75. Súd preto žalobu aj v tomto rozsahu zamietol.

76. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/, aby na príkaz súdu vymazal
žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstráni negatívny rating, aby si žalobcovia 1/ a 2/ mohli zobrať iný úver,
súd je názoru, že takúto právomoc nemá a pre tento postup nie je opora v zákone. Všeobecne možno
konštatovať, že je prístupných najmenej päť registrov s údajmi o dlžníkoch a to napr. Centrálny register
dlžníkov Slovenskej republiky vedený na základe licencie CERD LLC. Westover Annex4008 West 79th,

Street, Indianapolis, IN 46268 Spojené štáty americké, spoločnosťou CERD SYSTEM LLC., Banking
informationtechnology,Oregon,ďalejSpoločnýregisterbankovýchinformácií(SRBI)vytvorenýbankami
v zmysle Zákona č. 483/2001 Z.z. vedný SBCB - Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., nebankovýregister SOLUS, Nebankový registra klientskych informácií (NRKI), Register bankových úverov a záruk
(RBUZ).

77. Podľa § 92 ods. 7 zák. č. 438/2001 Z.z., banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnené
a) viesť svoj register klientov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných
vzťahov medzi bankou a klientom, klientov, ktorí sa dopustili konania posúdeného bankou a pobočkou
zahraničnej banky podľa osobitného predpisu 21a)ako neobvyklá obchodná operácia, a klientov, na
ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu,

b) poskytnúť aj bez súhlasu klienta informácie z tohto registra ostatným bankám a pobočkám
zahraničných bánk; poskytnutá informácia je pre tieto banky a pobočky zahraničných bánk predmetom
bankového tajomstva.

78. Podľa § 92a ods. 1 zák. č. 438/2001 Z.z., banky a pobočky zahraničných bánk si na účely prípravy,
uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek

zahraničných bánk môžu s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vytvoriť
spoločný register bankových informácií (ďalej len "spoločný bankový register"), prostredníctvom ktorého
sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené len za podmienok ustanovených týmto zákonom
a osobitným zákonom navzájom si so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 bezplatne alebo za úhradu
vecných nákladov sprístupniť a poskytovať údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých svojim

klientom, údaje o požadovaných úveroch a bankových zárukách, ak o ne klienti preukázateľne požiadali,
údajeotýchtoklientochvrozsahupodľa§93aods.1písm.a)bodov1až3,údajeosvojichpohľadávkach
a o zabezpečení svojich pohľadávok proti klientom z poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o
splácaní záväzkov klientov z poskytnutých úverov a bankových záruk a údaje o bonite a dôveryhodnosti
klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk.

79.Podľa§92aods.4zák.č.438/2001Z.z.informácieoklientoviajehoobchodochuvedenýchvodseku
1, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytla do spoločného bankového registra, sa môžu
uchovávať v spoločnom bankovom registri päť rokov od zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených
v odseku 1, ak klient neudelil preukázateľný súhlas podľa § 91 ods. 1 na inú lehotu uchovávania týchto

informácií v spoločnom bankovom registri; túto lehotu nemožno dodatočne skrátiť. Banka a pobočka
zahraničnej banky, ktorá do spoločného bankového registra poskytla údaje o klientovi a jeho obchodoch
uvedených v odseku 1, je povinná spoločnému podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2
preukázateľne oznámiť dátum zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1.

80. Podľa § 92a ods. 5 zák. č. 438/2001 Z.z. klient banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý
nie je fyzickou osobou, má právo bezplatne sa oboznámiť s informáciami, ktoré sú o ňom alebo o
jeho obchodoch vedené v spoločnom bankovom registri, má právo najmenej raz ročne bezodplatne
vyžadovať od prevádzkovateľa spoločného bankového registra poskytnutie menovitého zoznamu osôb,
ktorým boli zo spoločného bankového registra poskytnuté informácie o príslušnom klientovi, ktorý nie je

fyzickou osobou, alebo o jeho obchodoch a tiež má právo vyžadovať bezplatnú opravu alebo likvidáciu
nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych informácií vedených v spoločnom bankovom registri o
príslušnom klientovi, ktorý nie je fyzickou osobou, alebo o jeho obchodoch. Klient banky alebo pobočky
zahraničnej banky, ktorý je fyzickou osobou, má právo na prístup k osobným údajom podľa osobitného
predpisu.

81. Podľa § 92b ods. 1 zák. č. 438/2001 Z.z. banky a pobočky zahraničných bánk si na účely
poskytovania základného bankového produktu podľa § 27c môžu s použitím automatizovaných
alebo neautomatizovaných prostriedkov vytvoriť spoločný register spotrebiteľov, ktorým bol poskytnutý
základný bankový produkt, prostredníctvom ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené

len za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom 37) navzájom si aj bez
súhlasu spotrebiteľa ako dotknutej osoby podľa osobitného zákona 37) bezplatne alebo za úhradu
vecných nákladov sprístupniť a poskytovať informácie o poskytnutom základnom bankovom produkte
spotrebiteľom a údaje o týchto spotrebiteľoch v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) prvého a tretieho
bodu.

82. Z uvedeného je zrejmé, že banka vkladá údaje do registra, avšak takýto register nemusí viesť. Banka
tiež nemôže zapísané údaje z registra mazať, môže len vykonávať opravu zapísaných údajov.83.Zvyššieuvedenéhovyplýva,ženiejezrejméakýpríkaz(súdpredpokladá,žeuloženiepovinnosti)by
mal voči žalovanému 1/ vydať ohľadom výmazu údajov z „registra dlžníkov“ a ani vo vzťahu ku ktorému
registru by mal tak konať. Uvedené skutočnosti súd nemôže dopĺňať a formulovať výrok tak, aby bol petit

vykonateľný, nakoľko by súd takýmto spôsobom neposkytoval ochranu právu, ale právo sám nachádzal,
čím by porušil aj rovnosť práv strán v konaní a nekonal by nezávisle. Fakticky by administratívnym
spôsobom nachádzal práva o ktorých by rozhodoval ex offo bez opory v zákone či iných povinnostiach
súdov. Súd z uvedených dôvodov žalobu v tejto časti zamietol.

84. Pokiaľ žalobcovia žiadali priznať peňažné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur, súd musel zamietnuť
aj tento návrh na priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., nakoľko
tento nárok je viazaný na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej citovaným
zákonom a osobitnými predpismi voči tomu, za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Nakoľko nebolo konštatované žiadne porušenie práv
žalobcov v tomto ani inom konaní, nemohol vzniknúť tento nárok na vydanie finančného zadosťučinenia

a musel aj takýto nárok zamietnuť.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

87. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ boli v plnom rozsahu úspešní, súd im priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).