Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817207393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX, XXX XX D., o zaplatenie XX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/133/2017-32 zo dňa 20.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia zostatku poplatku v sume 56,52 eur,

poplatku za upomienky v sume 56,- eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 300,- eur od 27.02.2013
do 19.04.2013 v sume 13,41 eur, zo sumy 253,- eur od 20.04.2013 do 21.05.2013 v sume 6,88 eur, zo
sumy 206,- eur od 22.05.2013 do 18.06.2013 v sume 4,88 eur, zo sumy 159,- eur od 19.06.2013 do
19.07.2013 v sume 4,18 eur, zo sumy 112,- eur od 20.07.2013 do 21.08.2013 v sume 3,14 eur, zo sumy
65,- eur od 22.08.2013 do 19.09.2013 v sume 1,6 eur, zo sumy 18,- eur od 20.09.2013 do 21.10.2013 v
sume 0,49 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 56,52 eur od 27.03.2014 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 4, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, §

1 ods. 2, § 2 ods. 1. písm. a, b), § 9 ods. 1, 2, 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného
od 01.05.2014.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa
27.02.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo

výške 300,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť aj príslušný poplatok vo výške 264,- eur,
ktorý je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo
výške 117,45 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 146,55 eur. Dlžník zobral na vedomie,že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítala v zmysle zákona a je vo výške 88% a
výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu
podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 36,73%.

5. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 22.02.2014, pričom sám žalobca v žalobe požaduje
úrok z omeškania už od 27.3.2014. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 18.08.2017, jedná sa o
premlčaný dlh, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, pričom na premlčanie je súd povinný
prihliadať ex offo (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014).

Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd podrobil zmluvu aj kontrole v súlade s ustanoveniami zákona 129/2010 Z.z. a posudzoval či
zmluva o úvere má zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Dospel k záveru, že v zmluve nie je
rozpočítané a uvedené z čoho pozostávajú jednotlivé splátky, koľko sa z uvedenej čiastky priraďuje
na istinu, úroky a iné poplatky, prípadné poradia, v ktorom budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.
Pokiaľ ide o názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd skúmal, či môže smernici priznať nepriamy účinok.
Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by sa však jednalo o výklad vnútroštátneho zákona contra

legem. Zo zmluvy sa navyše nedajú jednoznačne určiť ani termíny jednotlivých splátok ako celku,
nakoľko v zmluve sa uvádza, že úver je potrebné uhradiť 12 splátkami do 22.02.2014, nie je však možné
zistiť termíny splatnosti splátok. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že formulárová zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.02.2013 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a z dôvodu absencie týchto údajov, preto je možné považovať poskytnutý úver za

bezúročný a bez poplatkov.

7. V zmysle zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver pri ročnej úrokovej sadzbe 39,15%. Z internetovej
stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou do 1 roka, ako aj od 1 do 5 rokov, vo februári 2013 činil úrok 8,18% ročne a

13% ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami sporu v danom
prípade prinajmenšom trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri
obdobných úveroch. Ide teda o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho
zákonníka).

8. Za poskytnutie úveru bola žalobkyňa povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý
bol určený pevnou sumou 146,55 eur. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok
platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy
o úvere, z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu.

Administratívny poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo
zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. V prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Uplatňovanie uvedeného poplatku je preto
možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky v sume 56,- eur, tento nárok súd žalobcovi taktiež nepriznal.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku na poplatky. Súdu žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne
posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Zároveň, v prípade poplatku takéhoto typu, zaň
dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Uvedený poplatok tak predstavuje iba ďalšiu

sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Uplatňovanie tohto poplatku je preto možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3
a § 39 Občianskeho zákonníka.

10. V závere zmluvy je drobným písmom uvedená netransparentná inkorporačná doložka v znení

„dolupodpísaný dlžník.. ..súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej
strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Ide o nevhodné
predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako
nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Neprijateľná inkorporačnádoložka (uvedená drobným písmom v závere zmluvy) v danom prípade nemohla privodiť viazanosť
Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru.

11.Žalobcaposkytolžalovanejvsumuvovýške300,-eur.Žalovanáztejtosumyuhradilažalobcovi423,-
eur, preto aj v prípade, že by súd žalobu nezamietol z dôvodu premlčania, žaloba by bola zamietnutá
aj z tohto dôvodu, nakoľko žalovaná uhradila žalobcovi viac, ako je oprávnený v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch žiadať.

12. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, preto žalovanej vznikol nárok na plnú náhradu trov
konania. Keďže žalovanej žiadne trovy konania nevznikli ani zo zmluvy nevyplývajú, súd už v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, rozhodol, že žalovaná nemá proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania žalobcu

13. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Mal za to, že Okresný súd
Revúca nesprávne posúdil premlčanie. Žalovaný v dôsledku svojej platobnej neschopnosti žalobcu
požiadal o posun splátkového kalendára. Posunom splátkového kalendára mal žalobca nepochybne
v úmysle vyriešiť spory zo Zmluvy mimosúdne a vyhnúť sa omeškaniu dlžníka, ktoré by malo za
následok zvýšenie jeho dlhu voči žalobcovi. Žalobca predmetným žiadostiam vyhovel a konal tak v

dobrej viere, že žalovaný bude následne plniť svoje záväzky. Napriek tomuto ústupku žalovaný výzvy a
upomienky žalobcu ignoroval. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva
povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná,
nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom
spotrebiteľským. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12. pravidelných mesačných splátkach

vo výške 47,- eur, vždy k 22. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.03.2013. Z uvedeného
logicky vyplýva, že termíny splátok sú každý mesiac. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii
náležitosti zmluvy. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú
výšku odplaty. Žalovaný uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil

svojim podpisom. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných
prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený
nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, vzhľadom na povahu a podmienky úverového
vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže
v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri

poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov.
Poplatok vo výške 264,-Eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Pokuta v
hodnote 141,- Eur nebola priamo zakotvená v zmluve, avšak na druhej strane Zmluvy boli vytlačené

podmienky, a preto má Žalobca za to, že sa s nimi Žalovaný dostatočne oboznámil, a nakoľko podpísal
bez akýchkoľvek výhrad zmluvu, bol si dostatočne vedomý sankcií v prípade neplatenia splátok v
dohodnutých termínoch. Pokuta ako taká nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy, a preto priamo v
zmluve zo zákona byť ani stanovená nemusela a jej vymáhanie nie je dotknuté v prípade keď nastanú
podmienky, za ktorých bola dohodnutá. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas
podané odvolanie, osobou oprávnenou (§§ 359, 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý uznesenie, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.16. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník uzavreli dňa 27.02.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť

aj príslušný poplatok vo výške 264,- eur, ktorý je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne
z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 117,45 eur a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou vo výške 146,55 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 22.02.2014, pričom žaloba
bolasúdudoručenádňa18.08.2017.Ztohtodôvodusúdprvejinštancievyslovil,žesajednáopremlčaný

dlh, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený predmetnou zmluvou o úvere, je vzťahom
spotrebiteľským. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce

identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako
živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom
spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je typickým občianskoprávnym vzťahom. V súlade s

princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné na uvedený vzťah aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

18. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

20. Z dôvodov vyššie uvedených odvolacia námietka žalobcu, ktorou spochybňoval spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere, nebola dôvodná.

21. Podľa čl.125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.

22. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné
do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s

ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a
ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v
odseku1písm.d),ajsnariadeniamivládyasovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiministerstievaostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

23.Podľačl.125ods.6ÚstavySlovenskejrepubliky,rozhodnutieústavnéhosúduvydanépodľaodsekov
1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie
ústavného súdu je všeobecne záväzné.

24. Podľa čl. 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti

o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie
podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.

25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.z o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne predpisy nadobúdajú platnosť
dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.

26. Podľa čl. 143 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť,
organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

27. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi

predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

28. S poukazom na citované články Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zákonné ustanovenia, odvolací
súd uvádza, že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom dňa 13.03.2018 bolo povinnosťou
prvoinštančného súdu riadiť sa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení §

5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom
nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo

potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd zároveň dodáva, že nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, bol v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky publikovaný dňa 27.09.2018 a to pod č. 271/2018 Z.z.. Do tohto momentu však
bolo potrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

29. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu
práva a tento proces už zvrátiť nemožno. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na

konečnej splatnosti úveru ku dňu 22.02.2014, pričom žalobca súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v priebehu trvania zmluvného vzťahu došlo platným spôsobom k odkladu splatnosti dlhu
zo zmluvy o úvere. Z tohto dôvodu, ak žaloba bola doručená súdu dňa 18.08.2017, je potrebné v zhode
so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobca tak učinil po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej
doby odo dňa, keď právo na zaplatenie dlžnej sumy mohol uplatniť na súde po prvýkrát. Odvolací súd

sa preto stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

30. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok

Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Vzhľadom na vecnú správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného
nároku žalobcu, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyjadrovať sa k ostatným odvolacím námietkam,
ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

31. Za daného stavu odvolací potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim
z ust. § 387 ods. 1 CSP.32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že

žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada
nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).