Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2P/183/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918202514
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918202514.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci manželov L.:

navrhovateľky - U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., D. XXX/X, zastúpenej JUDr. Zdenkou Demeterovou,
advokátkou s miestom výkonu Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8 a manžela navrhovateľky - O. J.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode - I. Z. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto

r o z h o d o l :

I.Súd manželstvo O. J. L., nar. XX.XX.XXXX, a U. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.07.2007 v D.,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku 5, ročník 2007, na strane 152,

pod por. č. 8,
r o z v á d z a .

II.Súd maloleté dieťa I. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III.Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. Z. L. výživným vo výške po 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určeného osobitného zákona mesačne vždy do 20-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV.Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

V.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je dlhodobo nefunkčné a nie je

predpoklad jeho obnovenia.

2.Na pojednávanie sa nedostavil manžel navrhovateľky, doručenie predvolania má vykázané, svoju
neúčasť vopred neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti.

3.Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na podanom návrhu v súlade s jeho

písomným vyhotovením. Uviedla, že manželstvo účastníkov konania je už niekoľko rokov nefunkčné,
manžel navrhovateľky rodinu dlhodobo opúšťa, zdržiava sa na neznámom mieste. V súčasnej dobe
od júna 2017 kedy odišiel manžel navrhovateľky do zahraničia sa domov nevrátil, len občas bol v
telefonickom kontakte so synom a už viac ako tri mesiace o ňom nemajú žiadnu vedomosť. Problémyv manželstve nastali od doby kedy manžel navrhovateľky dostal na území Slovenskej republiky
neobmedzený trvalý pobyt. Navrhovateľka v žiadnom prípade nemieni s manželom obnoviť manželské
spolužitie. Finančne navrhovateľke vypomáha jej matka, nakoľko navrhovateľka pracuje na dohodu o

vykonaní práce a jej príjem činí približne 70 € mesačne.
Právna zástupkyňa navrhovateľky si uplatnila trovy právneho zastúpenia.

4.Navrhovateľka sa pripojila k výpovedi svojej právnej zástupkyne. Potvrdila skutočnosť, že od času
kedy jej manžel získal na Slovensku neobmedzený pobyt sa jeho správanie voči nej ako aj k synovi

podstatne zmenilo. Uviedla, že začal byť voči rodine agresívny a snažil sa ich ovládať. Navrhovateľka v
žiadnom prípade nemieni s manželom obnoviť manželské spolužitie. Maloletého syna pochádzajúceho
z manželstva navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

5.Kolízny opatrovník s poukázaním na výsledky vykonaného dokazovania navrhol maloleté dieťa zveriť
do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu v minimálnej výške.

6.Podľa §-u 23 Zákona o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásenímrozhodnutia,ktorým

sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
2)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

4)Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerneneumožňujedruhémurodičovistyksmaloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

7.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25. 07. 2007, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je už niekoľko rokov
nefunkčné a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcii. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti
od roku 2017, kedy manžel opustil rodinu, kontaktoval sa s nimi len telefonicky a v súčasnej dobe už
viac ako tri mesiace s rodinou nie je v žiadnom kontakte. Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, žejej manžel bol spočiatku veľmi pozorný a ich spolužitie bolo harmonické, po uplynutí piatich rokov od
uzavretia manželstva kedy získal povolenie na neobmedzený pobyt na území Slovenskej republiky sa
jeho správanie zmenilo. Začal byť voči rodine panovačný, mal odlišné názory na výchovu maloletého,

často fyzicky dieťa trestal, finančne na chod domácnosti neprispieval. Vzhľadom k tomu, že bolo
preukázané, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a je len formálnym zväzkom súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva súd na čas po rozvode zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá spĺňa všetky predpoklady na zabezpečenie priaznivého vývoja
dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona

o rodine, nakoľko sa nepodarilo zistiť otcove súčasné sociálne pomery.

8.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom

súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63
Civilného mimosporového poriadku..
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená
peňažnápovinnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuoprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúcie
podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.