Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21Cpr/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215219743
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215219743.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej

veci žalobkyne: S.. G.. G. U. V., J.. XX.XX.XXXX, Z. XX, G., proti žalovanému: BTK - bývanie, teplo,
klimatizácia, s.r.o., Hradská 1/a, Bratislava, IČO: 35786418, zast. Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ
& PARTNERS, s.r.o., Lermontovova 14, Bratislava, o zaplatenie 8.199,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2015, sa žalobkyňa v spojení s uznesením súdu zo dňa

26.05.2017, č. k. XXCpr/X/XXXX - XXX domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 8.199,66 Eur s
príslušenstvom, titulom nevyplatenej mzdy.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.05.2014 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, na
základe ktorej vykonávala pre žalovaného dohodnutý druh práce Referentka zahraničného obchodu.
V zmysle článku pracovnej zmluvy bola mesačná mzda dohodnutá na sumu 500,00 Eur mesačne
brutto. Pracovná náplň, na ktorú sa odvoláva pracovná zmluva nikdy netvorila súčasť pracovnej zmluvy.

Pracovnou náplňou žalobkyne v čase keď pracovala u žalovaného bolo najmä a v prevažnej miere
tlmočenie ústneho i písomného prejavu zahraničných obchodných partnerov do slovenského jazyka
a naopak. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyni od ukončenia PN 08.06.2014 prácu dohodnutú v
zmysle pracovnej zmluvy riadne neprideľoval, a za toto obdobie nevyplatil mzdu a ďalšie mzdové
nároky. Dňa 22.12.2014 žalovaný znemožnil žalobkyni výkon práce tým, že jej zakázal vstup do sídla
spoločnosti, resp. miesta výkonu práce, a znemožnil jej prístup k pracovnému počítaču, na ktorom
vykonávala pre žalovaného pracovnú činnosť. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 07.06.2015, ktoré

bolo žalovanému doručené prostredníctvom konateľa dňa 10.06.2015, oznámila žalovanému skončenie
PNačerpaniadovolenkyzaobdobiezarok2014a2015.Minimálneod10.06.2015užalovanéhoexistuje
obdobie prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ktorý žalobkyni neprideľoval žiadnu prácu, hoci tá
bolapripravenápracovaťaopakovaniežiadalaoprideleniepráceaovyporiadanienárokovmimosúdnou
cestou.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.10.2015, kde uviedol, že dňa

03.11.2014 v ranných hodinách žalobkyňa oznámila konateľovi žalovaného výpoveď z pracovného
pomeru založeného medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom
pracovnou zmluvou zo dňa 19.05.2014. Predmetnú výpoveď predložila žalobkyňa konateľovi
žalovaného a chcela mu ju odovzdať, avšak po preštudovaní výpovede, konateľ žalovaného upozornilžalobkyňu, že výpoveď je potrebné odovzdať na sekretariáte žalovaného. Žalobkyňa následne výpoveď
odovzdala na sekretariáte, pričom výpoveď prevzala bývala asistentka konateľa žalovaného slečna V.
A., ktorá ju zapísala do evidencie pošty pod poradovým číslom XXXX. Slečna V. A. výpoveď následne

odovzdala do rúk konateľovi žalovaného, ktorý ju založil do zakladača nachádzajúcom sa na jeho
pracovnom stole. Následne od 13.11.2014 žalobkyňa ako zamestnanec predložil žalovanému PN. V
piatok 19.12.2014 sa zamestnanci žalovaného zúčastnili vianočného večierku vo Veľkej Lomnici. V
sídle spoločnosti bol prítomný iba informátor pán K. J.. V ten deň žalobkyňa prišla do sídla žalovaného
a vzhľadom k tomu, že ešte stále disponovala kľúčmi, vošla dovnútra a po nejakom čase odišla s

viacerými taškami. Po návrate z vianočného večierka v pondelok 22.12.2014 sa zistilo, že chýba
predmetná výpoveď žalobkyne a taktiež osobné veci žalobkyne. Keďže neboli odcudzené dôležité
dokumenty alebo veci žalovaného, nebolo dané zistenie oznámené orgánom činným v trestnom konaní.
Žalobkyňa po ukončení PN oznámila listom doručeným žalovanému dňa 10.06.2015 ukončenie PN
a čerpanie dovolenky za rok 2014 a 2015. Na uvedený list žalovaný zareagoval oznámením zo dňa
10.06.2015, v ktorom uviedol, že dňa 03.11.2014 žalobkyňa ako zamestnanec doručil žalovanému

ako zamestnávateľovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru z pracovného pomeru založeného
predmetnou pracovnou zmluvou. Výpovedná doba bola 2 mesačná a začala plynúť dňom 01.12.2014
a uplynula dňom 31.12.2014. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného tak skončil ku dňu 31.12.2014.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ako zamestnanec doručil žalovanému výpoveď z pracovného
pomeru dňa 03.11.2014 a následne od 13.11.2014 bola žalobkyňa PN, pracovný pomer skončil

uplynutím výpovednej doby, a to bez ohľadu na to, či posledný deň výpovednej doby pripadol na
dobu trvania pracovnej neschopnosti zamestnanca. Pri výpovedi podanej zo strany zamestnanca sa
zamestnanec nenachádza v ochrannej dobe.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami

tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Pracovnou zmluvou zo dňa 19.05.2014 bol založený pracovnoprávny vzťah medzi stranami, na
základe ktorej bola žalobkyňa zamestnaná u žalovaného na pracovnú činnosť referentka zahraničného
obchodu so mzdovým zaradením vo výške 500,00 Eur. Miestom výkonu práce je sídlo žalovaného.

Pracovný pomer bol doručený na neurčitý čas so skúšobnou dobou na 3 mesiace. Ostatné práva a
povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce a
ďalšími predpismi, ktoré upravujú pracovno - právne vzťahy. Z evidencie pošty za mesiac október 2014
vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 03.11.2014 výpoveď, ktorá bola zapísaná a evidovaná pod č. XXXX.
Oznámením zo dňa 07.06.2015 žalobkyňa oznámila žalovanému, že dňom 07.06.2015 ukončila PN a od

08.06.2015 do 25.06.2015 čerpá riadnu dovolenku v počte 14,5 dňa za obdobie 2014 a 2015. Žalovaný
dňa 10.06.2015 ako zamestnávateľ oznámil žalobkyni, že dňa 03.11.2014 dala ako zamestnanec
výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 19.05.2014. Výpovedná doba
bola v súlade so Zákonníkom práce 2 mesačná a začala plynúť dňom 01.12.2014 a uplynula dňa
31.01.2015. Pracovný pomer žalobkyne tak skončil dňom 31.01.2015 (právny zástupca žalovaného na

pojednávaní dňa 23.10.2017 uviedol a opravil uvedený deň, nakoľko dátum skončenia pracovného
pomeru ku dňu 31.01.2015 bol chybný. Správny dátum je 31.12.2014, čo ale nie je predmetom tohto
sporu).

6. Právny zástupca žalobkyne i samotná žalobkyňa v priebehu konania pridŕžajúc sa všetkých

doterajších vyjadrení k veci, či už priamo na pojednávaní alebo listinnými vyjadreniami uviedli,
že žalobkyňa žiadnu výpoveď z pracovného pomeru nedala. Jej pracovná neschopnosť trvala od
12.11.2014 do 08.06.2015. Počas trvania PN mala prístup do priestorov žalovaného a je pravdou, že
19.12.2014 bola v priestoroch žalovaného ešte s jednou osobou, jej známym. Bola si zobrať nejaké
osobné veci, nakoľko jej volala ekonómka, že tam má veci a vzhľadom na dlhodobú PN by tam nemali

byť. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že tento deň boli všetci zamestnanci na vianočnom večierku,
povedal jej to vrátnik. Čo sa týka doručovania výpovede dňa 03.11.2014 a jej prevzatia slečnou V. A.,
toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalobkyňa nikdy nedoručovala výpoveď z pracovného pomeru a pokiaľ
žalovaný urobil zápis do evidencie pošty, tak tento zápis sa nezhoduje s pravdou. Zápis do evidencie
pošty je vyhotovený dodatočne so zámerom zahmlenia skutočností, ktoré majú byť podkladom pre

spravodlivé rozhodnutie súdu. Keby žalobkyňa bola dala výpoveď, bola by samozrejme uviedla riadnu
výpovednú dobu a považuje v rozpore so Zákonníkom práce, aby výpoveď bola ukazovaná ostatným
zamestnancom. Žalovaná strana nepreukázala skončenie pracovného pomeru výpoveďou tak, ako to
tvrdí a nakoniec ani svedkovia nepreukázali rozviazanie pracovného pomeru v konkrétnosti svedkyňaA. spontánne vypovedala v akom vzťahu je s žalobkyňou a je evidentné, že je negatívne naladená na jej
osobu z dôvodu osobných rozporov, ktoré sa netýkali práce a jej výpoveď je nehodnoverná nielen kvôli
jej zaujatosti ale aj kvôli tomu, že v inom prípade pokiaľ sa jedná o rozviazanie pracovného pomeru pani

S. sa vyslovila, že táto rozviazala pracovný pomer dohodou resp. požiadala o rozviazanie pracovného
pomeru až po upozornení, ktorá vyplýva z otázky sa opravila, že dala výpoveď. Podrobne popisovala
skutočnosti, ktoré sa mali stať ohľadne výpovede žalobkyne, ale v tom istom období u inej osoby jej
pamäť neslúžila.

7. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania k veci uviedol, že má za to, že pracovný pomer
žalobkyne bol ukončený písomnou výpoveďou, ktorá bola následne žalobkyňou vzatá z priestorov
žalovaného, pričom samotnú existenciu písomnej výpovede možno preukázať tak výsluchom svedkov
ako aj potvrdením o zaevidovaní došlej pošty. Právny zástupca žalovaného na preukázanie skutočnosti,
že žalobkyňa vedela, že dňa 19.12.2014 bude vianočný večierok a teda vo firme nikto nebude ani
konateľ,predkladásúdumail,zktoréhovyplýva,žežalobkyňapožadovalanauvedenývianočnývečierok

pozvánku. Na preukázanie, že žalobkyňa bola dňa 19.12.2014 v priestoroch žalovaného, žalovaný
predložil súdu záznamy kamerového systému, z ktorých taktiež vyplýva, že žalobkyňa vstúpila aj
do kancelárie konateľa žalovaného. Po odchode žalobkyne bolo u žalovaného vykonaných niekoľko
aj opakovaných kontrol zo Sociálnej poisťovne, Inšpektorátu práce, na podnet anonyma a žiadne
nedostatkynebolizistené,spoločnosťnedostalaanieuropokuty.Znovabychcelzdôrazniť,žežalobkyňa

mu doručila výpoveď osobne, po tom čo bola zapísaná mu bola naspäť vrátená s tým, že ju uložil do
zásuvky, nakoľko ešte očakával, že dôjde k nejakým problémom, inak výpovede štandardne končia
v obálkach na personálnom oddelení. Na základe poučenia z tohto prípadu už aj naskenované. Z
predložených dôkazov jednoznačne vyplynula existencia výpovede z pracovného pomeru. V prospech
toho, že bola daná táto písomná výpoveď svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa v čase neprítomnosti

všetkých zamestnancov, si zobrala veci a aj predmetnú výpoveď, a ak by si bola vedomá, že jej pracovný
pomer nekončí, nemala by dôvod brať si tieto veci, lebo by predsa nastúpila do svojho zamestnania.
Nakoľko obaja svedkovia už nepracujú u žalovaného, je preukázané skončenie pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného a zaujatosť svedkov nemožno tvrdiť.

8. Svedok V. A. vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom uviedla, že konateľ žalovaného bol jej
zamestnávateľ a žalobkyňa bola kolegyňou. Pamätá sa, aj keď je už odvtedy väčší odstup času, že si
žalobkyňaspísalavýpoveď,následnenatoišlazapánomJ.(konateľžalovaného)dojehokanceláriekde
prebehol rozhovor za zatvorenými dverami. Potom sa otvorili dvere, kde jej pán J. podával výpoveď, aby
ju zapísala do elektronickej doručenej pošty. Svedkyňa to vykonala, pričom bola prítomná aj žalobkyňa.

V elektronickej pošte bolo uvádzané - dátum, od koho bola pošta a predmet podania. Následne na
to potom výpoveď dala naspäť konateľovi pánovi J., išlo o štandardný postup. Listinu od žalobkyne si
prečítala, nakoľko musela poznať jej obsah, aby ju mohla zapísať. Svedkyňa si pamätá, že tam bolo
uvedené, že žalobkyňa dáva výpoveď z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa toho
a toho a paragraf. Žalobkyňa potom čo podala výpoveď ju opakovane kontaktovala mailami, telefonicky,

vytvárala na ňu neustále nátlak, jej komunikácia bola vulgárna.

9. Svedok F.. Š. Š. na pojednávaní dňa 23.10.2017 súdu uviedol, že s odstupom času si už presne
nepamätá, ale vie len že mu pán J. prišiel ukázať výpoveď. Môže potvrdiť, že sa jednalo o bežnú prax,
pokiaľ sa to týkalo interných pracovníkov. O to viac, že bol so žalobkyňou kolegom v jednej kancelárii.

Išlo podľa jeho názoru o štandardnú výpoveď, formát A4, pričom nemal ani snahu to čítať, každopádne
sa tam jednalo o výpoveď - rozviazanie pracovného pomeru. Jeho vzťahy so žalobkyňou boli len
pracovné. Od apríla 2017 ukončil pracovný pomer u žalovaného. Bolo to na základe vzájomnej dohody.
Pracovnou náplňou žalobkyne bola komunikácia s talianskym dodávateľom, niečo ako komunikačná
spojka v talianskom jazyku. Čo sa týka výpovede bolo to na jedno liste, skôr kratšia.

10. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

11. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

12. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.13. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

14. Predmetom sporu je žaloba žalobkyne o zaplatenie mzdy a nárokov vyplývajúcich z pracovného
pomeru. V konaní nebolo sporné, že strany medzi sebou uzatvorili dňa 19.05.2014 Pracovnú zmluvu, na
základe ktorej žalobkyňa ako zamestnanec pracovala u žalovaného ako zamestnávateľa. Podľa súdu
však v konaní nebola sporná ani skutočnosť, že žalobkyňa dňa 03.11.2014 dala výpoveď z pracovného
pomeru, čo žalovaný ako zamestnávateľ zaznamenal v evidencii pod číslom XXXX.

15. Pri sporom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov
konania. Vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či sú
tvrdenia strán sporu pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý
zodpovedá dôkazným tvrdeniam strán, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi stranami sporné a súd o nich
alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočnosti, ktoré nie je nutné dokazovať
a skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce

byť žalobkyňa v spore úspešná, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný
nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz,
ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek
pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom
rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci

obrany voči žalobe a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky žalovaného treba
odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje
dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach
(ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá
svojnárokprotistrana.Vzhľadomnato,ževcivilnompráveSRplatíprincípvoľnéhohodnoteniadôkazov,

závisí od úvahy súdu, či žalobkyňa poskytla plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj
nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí
aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku
predloženia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať
takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno

ohľadompravostiležínatejstrane,ktorázoskutočnostivlistineuvedenýchpresebavyvodzujepriaznivé
právne dôsledky. Teória procesného práva podmieňuje úspech sporovej strany v spore unesením dvoch
bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak
bremeno tieto skutočnosti preukázať.
16. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda
strata sporu. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou
sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobkyne ohladom jej dokazneho bremena. Strana musí

preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobkyňa niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na
základe ktorých mu jeho právo patrí. Súd ďalej poukazuje na už spomenuté vyjadrenia žalovaného ako
aj na vyjadrenia svedkov, ktorými boli žalobkyňou predložené, resp. nepredložené doklady a vyjadrenia
napadnuté a spochybnené. Dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje jednoznačne žalobkyňu, tá
ako prvá musí súdu preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Samotné neunesenie dôkazného bremena

zakladá dôvod na zamietnutie žaloby. Na základe uvedeného je žaloba je všeobecná a nekonkrétna,
pričom ostala bez, pre úspešnosť v spore tak dôležitej a potrebnej, podpory dôkazov. Súd pre
neunesenie dôkazného bremena nárok žalobkyne zamietol ako nepreukázaný. Žalobkyňa nevyvrátila
tvrdenia, resp. obranu žalovaného, pričom pre výsledok sporu podstatnej skutočnosti - výpoveď
z pracovného pomeru - iba uviedla, že zápis do evidencie pošty, kde bola predmetná výpoveď

zaevidovaná, sa nezhoduje s pravdou.

17. Tvrdenia žalobkyni boli v konaní vyvrátené dôkaznými listinami ako evidencia pošty, kde je výpoveď
zaznamenaná pod číslo XXXX ako aj výpoveďami svedkov, ktorí v spoločnej zhode uviedli, že žalobkyňa
výpoveď podala konateľovi žalovaného a pri evidencii výpovede bola prítomná. Žalobkyňa takisto ani

nevyvrátila, resp. potvrdila, že dňa 19.12.2014 bola prítomná v sídle žalovaného, odkiaľ si zobrala svoje
veci. Tvrdenie žalobkyne, že nevedela, že tohto dňa sú zamestnanci žalovaného na vianočnom večierku
vo Veľkej Lomnici, bolo taktiež vyvrátené dôkaznými listinami založenými v spise, a síce mailovou
komunikáciou, ktorou sa žalobkyňa domáhala pozvánky na tento večierok. Žalobkyňa uvedené tvrdenianevyvrátila a ani nespochybnila. Nakoľko žalobkyňa súdu nepreukázala svoj nárok, ten žalobu zamietol,
pričom sa ďalej ani nezaoberal žalobkyňou požadovanou náhradou mzdy, nakoľko jej pracovnoprávny
pomer skončil, a tá na takúto náhradu potom nemá nárok.

18. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol.

19. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.