Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212623
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715212623.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobkyne N. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. C., O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Marekom Radačovským, advokátom,
Advokátska kancelária Košice Žriedlová 3, IČO: 35 553 961 proti žalovanej Komunálnej poisťovni
a.s., Vienna Insurance Group, Štefániková 17 Bratislava, IČO: 31 595 545 zastúpená Mgr. Daliborom

Tverďákom advokátom, Advokátska kancelária Košice, Krmanová 1, IČO: 31 819 796, o zaplatenie
úrazovej renty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 13C 230/2015-193
zo dňa 21.decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 9.821,07 Eur a súvisiace výroky o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie úrazovej renty za obdobie od
1.1.2018 zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.821,07 eur do troch dní od dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd, tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť jej úrazovú rentu vo výške 2.358,48 eur a ďalej vyplávať jej túto úrazovú rentu v
pravidelných opakujúcich sa mesačných platbách vo výške 98,27 eur vždy k 15. dňu v mesiaci odo dňa
30.10.2015 do 29.7.2041.

3. V priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa menila uplatnený nárok do podoby, že si uplatnila
za obdobie od 29.10.2013 do 29.10.2015 sumu 3.363,61 eur, za mesiace november a december 2015

sumu 245,05 eur, za rok 2016 sumu 2.954,16 eur a za rok 2017 dvanásťkrát sumu 251,10 eur.

4. V priebehu konania žalobkyňa netrvala na úhrade úrazovej renty za obdobie po 1.1.2018 a ďalším
podaním rozšírila uplatnený nárok aj o úroky z omeškania.

5. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 17.9.2011 v čase o 10.54 hodine došlo

na polovičnom obojstrannom profile diaľnice D1 K. - B. k dopravnej nehode, kde vodič osobného
motorovéhovozidlaI.Q.,evidenčnéč.O.XXXK.zazníženejviditeľnostiprešieldoľavéhoprotismerného
jazdnéhopruhutak,žepredchádzalkolónuvozidieljazdiacichpredním,včassanezaradilspäťdosvojho
jazdného pruhu a v protismernom pruhu čelne narazil do auta značky R. A., evidenčné č. E. XXX R. ktoré
riadil T.. P. K.. Žalobkyňa bola v tomto motorovom vozidle, ako spolujazdkyňa. Motorové vozidlo sa po
náraze prevrátilo na strechu a vodič a spolujazdkyňa utrpeli ťažké poranenia. V súvislosti s poraneniami

bola žalobkyňa na základe lekárskeho posudku lekára Sociálnej poisťovne pobočka E. a rozhodnutia
Sociálnej poisťovne zo dňa 3.6.2014 uznaná invalidnou. Invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný od29.10.2013 v sume 160,40 eur mesačne. Tento invalidný dôchodok bol od 1.1.2014 zvýšený na sumu
164,90 eur, od 1.1.2015 zvýšený na 167,60 eur mesačne, od 1.1.2016 zvýšený na 168,60 eur mesačne
a od 1.1.2017 zvýšený na 172,60 eur mesačne.

6. Následne prvoinštančný súd zistil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stanovilo Opatrením
percento zvýšenia valorizácie úrazových rent, kde v roku 2013 sa úrazová renta zvýšila o 3,05%, v roku
2014 o 2,3%, v roku 2015 o 1,32%, v roku 2016 o 0,46% a v roku 2017 o 2%.

7. Prvoinštančný súd, nárok žalobkyne posúdil, podľa § 420 ods. 1 O.z. a § 447 Občianskeho zákonníka.
Aplikoval aj ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Pri stanovení výšky renty vychádzal z ust. § 88 ods. 1 a
§ 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení. Zodpovednosť žalovaného vychádza z ust.
§ 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z.

8. Prvoinštančný súd odstraňoval sporné otázky medzi stranami sporu. Medzi stranami sporu nebolo

sporné, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo v súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou nehodou
zavinenou vodičom motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovanej. Žalobkyňa v dôsledku zranení
sa stala invalidnou, čo preukázala lekárskymi správami a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne. Žalovaná
spochybnila, či žalobkyni vznikol nárok na úrazovú rentu, keď v súčte z príjmu zo zamestnania a
invalidného dôchodku dosahuje vyšší príjem, ako dosahovala v období pred nehodou.

9. Prvoinštančný súd zo mzdových listov zistil, že žalobkyňa v roku 2009 pred nehodou dosahovala
príjem 6.813,51 eur netto ročne a v r. 2015 jej ročný netto príjem činil 6.706,16 eur. Príjem žalobkyne
zo zamestnania sa znížil.

10. Ďalej prvoinštančný súd zistil s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z odborného
vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka E., že u žalobkyne došlo k poklesu pracovnej schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť v rozsahu 70%. Žalobkyňa spĺňa podmienky pre priznanie úrazovej renty
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

11. Pokiaľ sa týka výšky úrazovej renty, žalobkyňa vychádzala z ust. § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., kde úrazová renta sa určí, ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného
vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho
percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Žalobkyňa presne špecifikovala výpočtom
svoj nárok, ktorý výpočet sa nachádza v podaní zo dňa 10.10.2017 (čl. 145 a 146 súdneho spisu),

ktorý výpočet podľa prvoinštančného súdu je v súlade s citovaným zákonom. Tento výpočet žalovaná
nespochybňovala.

12. Keďže žalobkyňa preukázala priamu príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a poklesom
schopností vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 70%, spĺňa nárok na vyplácanie

úrazovej renty. Preto prvoinštančný súd priznal žalobkyni úrazovú rentu v zmysle žaloby za obdobie od
29.10.2013 do 31.12.2017 spolu v sume 9.821,07 eur. Táto suma predstavuje úrazovú rentu za obdobie
od 29.10.2013 do 29.10.2015, ktorá pozostáva z mesačnej renty 17 x 98,27 eur, mesačnej renty 7 x
240,86 eura, čo spolu predstavuje 3.363,6 eura, k tomu bolo prirátané za 11. a 12. mesiac roka 2015
vo výške 245,05 eur teda 490,10 eur, ďalej renta za rok 2016 v sume 2.954,16 eur (12 x 246,18 eur) a

za rok 2017 vo výške 3.013,20 eur (12 x 251,10.- eur).

13. V priebehu konania žalovaná žiadala pre prípad priznania nároku na úrazovú rentu aplikovať
moderačné právo súdu a primerane znížiť priznanú náhradu škody s tým, že výšku zníženia ponechala
žalovaná na úvahu súdu. Prvoinštančný súd sa následne bližšie zaoberal ust. § 450 Občianskeho

zákonníka a skonštatoval, že toto moderačné právo je aplikovateľné v prípade existencie určitých
skutkovýchokolností,najmäakideoneúmyselnéspôsobenieškody,jemožnénáhraduškodyprimerane
znížiť. Zmyslom tohto práva je zmiernenie vplyvu zodpovednosti za škodu na škodcu tam, kde by
uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť.
Moderačné právo možno aplikovať v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak došlo k neúmyselnému

spôsobeniu škody a uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu by bolo v rozpore s
prevenčnými i reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a princípmi spravodlivosti.14.Prvoinštančnýsúduviedol,žepredpokladompreaplikáciumoderačnéhoprávajeexistenciadôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré môžu vyplývať z okolností, za ktorých ku škode došlo, ako aj z
osobných a majetkových pomerov fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila. Uvedené zákonné ustanovenie

možno aplikovať iba v prípade, ak by mal škodu uhrádzať škodca, ktorý je fyzickou osobou, nie je možné
aplikovať citované zákonné ustanovenie v prípade žalovanej.

15. Súd musí naviac prihliadnuť aj na pomery poškodeného, predovšetkým z toho hľadiska, či aplikáciou
moderačného práva nedôjde k vážnemu zásahu do práv poškodeného a či takýmto zásahom nedôjde

k výraznému zhoršeniu životnej situácie, ktorá u neho nastala po poškodení.

16. Keďže v danom prípade žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá sa v dôsledku poškodenia zdravotného
stavu stala invalidnou, došlo u nej k výraznému poklesu pracovnej schopnosti, a to až v rozsahu 70%,
ktorá okolnosť by bránila aplikácii moderačného práva.

17. Keďže po pripustení zmeny žaloby si žalobkyňa neuplatňovala rentu za obdobie od 1.1.2018
prvoinštančný súd v tomto rozsahu podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.

18. Vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval ust. § 517 ods. 2 CSP a ust. § 11 ods. 6,7,8 zákona
č. 381/2011 Z.z. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania s tým, že žalovaná už k 1.4.2017 sa dostala

do omeškania s vyplácaním úrazovej renty, avšak vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania,
kvôli ktorým bolo konanie prerušené, si nárok na úrok z omeškania uplatňovala až odo dňa 31.10.2017.
Žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatňovala u žalovaného listom zo dňa 20.10.2014. Žalovaná
žalobkyni nevyhovela, pretože nepredložila všetky potrebné doklady na posúdenie, okrem iného aj
posudok o poklese pracovnej schopnosti. Posudok bol vypracovaný až v priebehu konania. Pred

podaním žaloby, žalovaná nemala možnosť ukončiť šetrenie a nemohla sa dostať do omeškania.
Odborný posudok bol vypracovaný až v priebehu konania, preto je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej,
že povinnosť zaplatiť z titulu úrazovej renty vzniká žalovanému až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. V
súlade s ust. § 11 ods. 8 zákona povinnosť žalovanej plniť úroky z omeškania vzniká iba v prípade, ak
poisťovňa nesplnila povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 citovaného zákona. Takáto okolnosť preukázaná

nebola a preto žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto v časti úrokov
z omeškania žalobu prvoinštančný súd zamietol.

19. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa zobrala čiastočne späť žalobu a
predmetom uplatňovania nároku bolo obdobie od 29.10.2013 do 31.12.2017. Ohľadom tohto nároku

bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V časti o zaplatenie úrazovej renty po 1.1.2018 bolo konanie zastavené, zastavenie konania zavinila
žalobkyňa. Žalovanej by vzniklo v súvislosti s týmto uplatneným nárokom právo na náhradu trov konania
podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd však zobral do úvahy majetkové pomery žalobkyne, ktorá je poberateľkou
invalidného dôchodku a v súvislosti s dopravnou nehodou došlo u nej k výraznému poklesu pracovnej

schopnosti.Prihliadolajnaokolnosť,žežalobkyninezanikák1.1.2018nároknaúrazovúrentu,avšaknie
je ho možné zatiaľ priznať, pretože dávky sa stanú splatnými až v budúcom období. V priebehu ďalšieho
obdobia dochádza k zmenám vo výške dávok, môže dôjsť k zmene a poklesu pracovnej schopnosti a
tieto okolností považuje prvoinštančný súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré aplikoval ust.
§ 257 CSP a žalovanej náhradu trov konania v súvislosti s týmto nárokom nepriznal.

20. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namieta
výrok prvoinštančného rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.821,07
eur do troch dní, ďalej čo do výroku o trovách strán sporu. Namietal, že u žalobkyni fakticky nedošlo k
žiadnej strate na zárobku, naopak, jej príjem sa zvýšil, keď za rok 2019 príjem žalobkyne predstavuje

6.813,51 eur. Zo mzdového listu na rok 2015 príjem žalobkyne predstavuje 6.706,16 eur, pričom
žalobkyni bol vyplatený aj invalidný dôchodok vo výške 2.011,2 eura. Celkový príjem žalobkyni za rok
2015 predstavuje 8.717,36 eur. Invalidný dôchodok má za účel zabezpečiť poistencovi príjem v prípade
poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvdôsledkudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu
poistenca, podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení. Preto sa žalovaná nestotožňuje so

skutkovými závermi prvoinštančného súdu, že príjem žalobkyne zo zamestnania sa v rozhodnom období
znížil, keďže je nevyhnutné zahrnúť aj príjem z poberania invalidného dôchodku.21. Žalovaná ďalej poukázala na aplikáciu ust. § 450 prvoinštančným súdom, ktorý v napadnutom
rozsudku poukazuje na zmysel moderačného práva súdu. Žalovaná v konaní preukázala existenciu
skutkových okolností, faktického zvýšenia príjmu a teda existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,

vychádzajúc zo zmyslu inštitútu náhrady straty na zárobku predstavujúc, keď na jednej strane zvýšenie
príjmu a na druhej strane vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku, predstavujú prílišnú tvrdosť.
Žalovaná tak splnila požiadavky kladené súdom pre možnú aplikáciu moderačného práva, keďže v
predmetnom prípade 1. došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody a 2. K uloženiu povinnosti nahradiť
škodu v plnom rozsahu v rozpore s prevenčnými i reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu

a princípmi spravodlivosti, keďže sa príjem žalobkyne za rozhodné roky zvýšil. Prvoinštančný súd v
odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalovaná je právnickou osobou, nárok žalobkyne je priamo
odvodený od poškodenia zdravia spôsobeného počas dopravnej nehody vodičom škodcom L. P..

22. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zákon v ust. § 450 používa pojem fyzická osoba, avšak tento pojem
nie je možné vykladať reštriktívne. Prvoinštančný súd takýmto výkladom vylúčil právnické osoby na

straneškodcov,akoajpoškodenýchkmožnejaplikáciiust.§458O.z.Ust.§450Občianskehozákonníka
stanovuje okolností, ktoré je potrebné pri rozhodovaní, pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia
odôvodniť a prihliadnuť na ne. Žalovaná preukázala splnenie podmienok na využitie moderačného
práva, avšak prvoinštančný súd nesprávne dospel k záveru, že žalovaná ako právnická osoba nemá
právo na aplikáciu ust. § 450 O.z. vo vzťahu k jej subjektu právneho vzťahu.

23. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím o trovách konania, keď zastavenie konania zavinila čiastočne
žalobkyňa a v takom prípade pomer úspechu a neúspechu žalobkyne v závislosti od celého plnenia,
ktoré bolo žalobkyni priznané a neúspechu vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku je úspech žalovanej vo
výške 87,59% a úspech žalobkyne 12,61%, po odrátaní predstavuje pomer úspechu žalovanej v spore

v rozsahu 79,98%, na ktoré mala byť zaviazaná žalobkyňa.

24. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok prvoinštančného súdu
a žalobu zamietol. Uplatnila si náhradu trov konania. Alternatívne žiadala, aby odvolací súd zrušil
prvoinštančný rozsudok podľa § 389 CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

25. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo vzťahu k trovám konania uviedla, že tarifnou
hodnotou nie je päťnásobok ročného plnenia v súvislosti s vyúčtovaním trov konania, ale opakujúce sa
mesačné plnenie. Prvoinštančný súd správne rozhodol, keď priznal žalobkyni nárok na náhradu trov

konania vo výške 100%.

26. Pokiaľ sa týka moderačného práva žalobkyňa poukázala na znenie ust. § 450 Občianskeho
zákonníka a na existujúcu judikatúru k výkladu tohto zákonného ustanovenia, ale aj na skutočnosť,
že žalobkyňa ako spolujazdec bola pripútaná bezpečnostným pásom, utrpela vážne poškodenie

zdravia pri dolných končatinách, bola mladá žena, nastala u nej doživotná invalidita, má zníženú
pracovnú schopnosť, vykonávať prácu o 70%. V čase nehody bola tehotná, v dôsledku nehody
absolvovala rizikové tehotenstvo. Ošetrujúci lekár jej odporučil interrupciu z dôvodu, že bola vysoká
pravdepodobnosť, že dieťa sa nemusí narodiť úplne zdravé. Dodnes žalobkyňa berie z týchto udalostí
silné antidepresíva. Škodca sa dopustil hrubej nedbalosti, keď s motorovým vozidlom prešiel do

protismeru a takmer usmrtil manželov K., keďže išlo o čelnú zrážku. Žalobkyňa má dve maloleté deti,
je doživotnou invalidkou. Žalovaná je poisťovňa, ktorej hlavným cieľom činnosti je povinné zmluvné
poistenie a vytvára nemalý zisk. Pri uzatváraní zmlúv o povinnom zmluvnom poistení sa ručí za škody
spôsobené na zdraví do výšky 5.000 000.- eur. Samotný zmysel a účel povinného zmluvného poistenia
je v tom, aby za vinníka dopravnej nehody, boli hradené všetky preukázané nároky v plnej výške, aby

sa škodca nedostal do zlej finančnej situácie v dôsledku takto spôsobenej škody, aby nečelil osobnému
bankrotu a aby poškodený nečelil riziku, že tieto škody mu nebude mať kto zaplatiť. Žiadala, aby
odvolanie žalovanej bolo zamietnuté, rozsudok prvoinštančného súdu potvrdený ako vecne správny.
Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

27. K písomnému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného zaujal žalovaný písomné stanovisko,
podľa ktorého žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel. Poukázal na nesprávne rozhodnutie vo
vzťahu k trovám konania a nesprávna aplikácia ust. § 450 Občianskeho zákonníka.28. Odvolací súd v rámci kompetencii vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

29. Predmetom celého konania, je nárok žalobkyne na úhradu úrazovej renty za obdobie od 29.10.2013
do decembra 2017 vrátane. V priebehu konania, žalobkyňa netrvala na pôvodne uplatnenom nároku,
na náhradu tejto úrazovej renty aj za ďalšie obdobie od 1.1.2018.

30. Prvoinštančný súd v priebehu konania náležitým spôsobom zistil výšku úrazovej renty žalobkyne za
uplatnené obdobie s tým, že túto výšku, ktorú podrobne vypočítala žalobkyňa (čl. 145 a 146 súdneho
spisu) žalovaná nespochybňovala. Bolo preto zistené, že výška úrazovej renty, ako aj nárok žalobkyne
na úrazovú rentu za rozhodné obdobie je daný a nesporný.

31. Predmetom odvolacieho prieskumu a uplatneného nároku žalobkyne a odvolania žalovanej bolo

aplikovanie ust. § 450 Občianskeho zákonníka.

32. Ust. § 450 Občianskeho zákonníka upravuje zníženie náhrady škody. Jediným predpokladom
zníženia náhrady škody je, že pre takéto zníženie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Týmto
zákonným ustanovením dochádza k zníženiu náhrady škody a k odstráneniu tvrdosti zákona s cieľom

spravodlivo usporiadať vzťahy medzi stranami sporu v čase, keď priznanie plnej výšky náhrady škody
by sa javilo ako neprimerané.

33. Podľa § 450 O.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmäna to,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

34. Aplikovať moderačné právo je výsostne v kompetencii súdu, ktorý koná v prvej inštancii o veci
samej. Je to jednak povinnosť súdu ale aj právo súdu, pričom výška moderácie závisí vyslovene od

úvahy súdu, ktorá úvaha súdu však musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo
zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi a musí byť preskúmateľná
v inštančnom postupe.

35. V ustanovení § 450 Občianskeho zákonníka nie sú presne a taxatívne vymenované dôvody hodné

osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka, ale je na úvahe súdu, aby tieto
okolnosti pre aplikáciu alebo pre vylúčenie z aplikácie ust. § 450 Občianskeho zákonníka riadne, v
závislosti od konkrétnej prejednávanej veci, vyhodnotil. Zákon stanovuje príkladmo, na aké okolnosti
je potrebné prihliadnuť a to jednak na strane škodcu, alebo aj na strane poškodenej. Otázku, či
určité okolnosti a skutočnosti prvoinštančný súd vyhodnotí ako okolnosti hodné osobitného zreteľa

pre aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka majú skutkový charakter. Sú vyslovene individuálne
pre každú jednu vec, ktorú súd prejednáva a tieto okolností odvolací súd, ako súd, ktorý preskúmava
rozhodnutieprvoinštančnéhosúdujepovinnýpovažovaťzazáväzné.Môžesaodnichodchýliťaodchýliť
tým od záverov súdu nižšieho stupňa len výnimočne.

36. Možnosť zníženia náhrady škody, podľa § 450 O.z. sa týka ako fyzických osôb, tak aj právnických
osôb a zníženie nie je vylúčené ani v zákonom stanovených prípadoch prechodu práv na náhradu škody
na iný subjekt ( napr. na poistiteľa). Súd však nemôže náhradu škody vylúčiť v plnom rozsahu, pre
aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka.

37. Miera zníženia plnenia pri aplikácii § 450 Občianskeho zákonníka, musí byť taktiež prvoinštančným
súdom riadne vyhodnotená. Až v takom prípade, pokiaľ prvoinštančný súd svoje úvahy riadne popíše,
bude možné v inštančnom postupe skúmať, aké okolnosti skutkového charakteru viedli prvoinštančný
súd k aplikácii ust. § 450 Občianskeho zákonníka, resp. ktoré okolností prvoinštančný súd zohľadnil pri
aplikovaní alebo odmietol aplikovať na danú konkrétnu vec ustanovenie § 450 O.z..

38.Rozhodnutieprvoinštančnéhosúdujenepreskúmateľnévovzťahukaplikáciiust.§450Občianskeho
zákonníka, keď prvoinštančný súd svoju úvahu o odmietnutí aplikovať toto zákonné ustanovenie vovzťahu k žalobkyni odmietol a javí sa ako nesprávny právny záver prvoinštančného súdu o nemožnosti
aplikovať uvedené zákonné ustanovenie vo vzťahu k právnickým osobám.

39. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je v zásadnej otázke, ktorá je podstatou celého odvolania
žalovanej nepreskúmateľné. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý výrok
prvoinštančného rozsudku vo vzťahu k vyhoveniu uplatneného nároku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní sa náležitým spôsobom vysporiadať s
aplikáciou ust. § 450 Občianskeho zákonníka a zvážiť možnú moderáciu uplatneného nároku žalobkyni,
ktorý je aj v štádiu odvolacieho konania nesporný.

41. Prvoinštančný súd, sa bude v ďalšom zaoberať bližšie aj ďalšími odvolacími námietkami žalovanej a
opätovne rozhodne o trovách konania. Tu odvolací súd upriamuje prvoinštančný súd pri rozhodovaní o

trovách konania na skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňovala nárok na rentu za obdobie od 29.10.2013 do
29.7.2041. Svoj nárok postupnými späťvzatiami obmedzila len na nárok na úhradu renty do 31.12.2017.
Teda svoj nárok v ďalšom období zobrala späť. Späťvzatie nároku nezáviselo od úvahy súdu ani od
znaleckého dokazovania a rozsah späťvzatia nároku sa týka späťvzatia nároku vo veci samej. Preto
v tejto časti, ktorá je už právoplatne ukončená, odvolací sud vyjadruje právny názor zodpovednosti

žalobkyne za vzniknuté trovy v súvislosti s čiastočným spätvzatím žaloby. K tomuto východisku je
potrebné následne po rozhodnutí prvoinštančného súdu zohľadniť úspech strán sporu o nároku, ktorý
bol predmetom odvolacieho prieskumu a v danej veci následne pre rozhodovanie o trovách konania
aplikovať ust. § 255 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Za každých okolností je potrebné
sa vysporiadať aj s ust. § 257 CSP.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.