Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/259/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313225245
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:1313225245.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, a.s., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený AK:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: H. F., R..
XX.XX.XXXX, D. A. I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zastúpený advokátom: Mgr. Peter
Masarovič, Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 949,39 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o zaplatenie sumy vo výške 841,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 851,18 Eur od 25.2.2011 do 13.10.2014 a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 841,18 Eur od

14.10.2014 do zaplatenia zamieta.

Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.

Súd odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa svojím návrhom zo dňa 15.11.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 949,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 25.02.2011 do zaplatenia. Svoj návrh navrhovateľ podaním zo dňa 15.01.2015 upravil tak,

že žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 841,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne so sumy 851,18 Eur od 25.2.2011 do 13.10.2014 a vo výške 8,05 % ročne so sumy
841,18 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti zobral návrh späť.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 12.03.2009 zmluvu o pôžičke č.
7053572, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu vo výške 1824
Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume
38 Eur, keď do dnešného dňa uhradil z uvedenej zmluvy sumu 722 Eur a po podaní návrhu 10 Eur. Ďalej

uviedol, že podľa predpisu z platobnej histórie, ktorá bola predložená súdu boli teda predpísané úhrady
vo výške 1573,18 Eur, z ktorých odporkyňa zaplatila celkovo 722,- Eur, čo vlastne predstavuje 19 splátok
po 38,- Eur. Dňa 18.2.2011 vyzval právny predchodca navrhovateľa odporkyňu na okamžitú úhradu
všetkých splátok jednorázovo, nakoľko odporkyňa neuhrádzala splátky riadne a včas. Navrhovateľ
teda pôvodne uplatnil sumu 851,18 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi predpísanými úhradami vo výške
1573,18 Eur a vykonanými úhradami zo strany odporkyne vo výške 722,- Eur. Pokiaľ ide o poplatky,
tieto boli vyúčtované v zmysle platnej zmluvy a v znení VOP, avšak ako už uviedol a vyplýva z jeho

podania, tieto si neuplatňuje. K dojednanej výške úrokovej sadzby uviedol, že zmluva bola dojednaná s
odporkyňou v takej výške v akej je. Odporkyňa túto skutočnosť nerozporovala pri podpise zmluvy a za
týchto podmienok zmluvu o poskytnutí pôžičky podpísala dobrovoľne. K neplatnosti zmluvy pre rozpor
s dobrými mravmi a k premlčaniu uviedol, že vychádza z predžalobnej upomienky, ktorá bola zaslanáodporkyni a ktorá bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy. V tomto prípade je výzva datovaná dňom
18.2.2011 a návrh bol podaný v roku 2013, to znamená, že má za to, že v tomto prípade nedošlo k
uplynutiu premlčacej doby, teda návrh bol podaný včas. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 4

ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a vyplýva z nej výška pôžičky, celková suma pôžičky, ktorú sa
odporkyňa zaviazala vrátiť, výška splátok, počet splátok, konečná splatnosť a tiež ročná úroková sadzba
a priemerná hodnota RPMN. Má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti pre tento druh zmlúv.

Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, keď ospravedlnila svoju neprítomnosť zo zdravotných

dôvodov a keďže nežiadala o odročenie pojednávania, súd konal a rozhodol i v jej neprítomnosti na
základe vykonaného dokazovania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so Zmluvou o poskytnutí
pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, doručenkou, prehľadom
splátok a úhrad, ako i ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 12.03.2009 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako
dlžníkom uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá pôžička
vo výške 1000 Eur (30.126,- Sk) a ktorú sa zaviazala odporkyňa uhradiť v pravidelných 48 mesačných
splátkachpo38Eur.Ročnáúrokovásadzbabolapriúveredohodnutána31%aRPMNvovýške34,49%.

Odporkyňa uhradila na úvere sumu vo výške 722 Eur a dňa 13.10.2014 ešte 10 Eur.

Listom zo dňa 18.02.2011 bola odporkyňa vyzvaná k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a
to vo výške 1.109,60 Eur najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy,
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa§4ods.4z.č.258/2001Z.z.,platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,odspotrebiteľanemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/2007 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o
poskytnutí pôžičky, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1000 Eur a ktorý mala

splácať po 38 Eur mesačne po dobu 48 mesiacov. Z dôvodu neplnenia splátok, navrhovateľ vyhlásil jeho
zosplatnenie a odporkyňa mala úver vo výške 1109,60 Eur uhradiť do 3 dní od doručenia predžalobnej
upomienky zo dňa 18.02.2011.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o pôžičke je nevyhnutné posudzovať

podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu
zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto

vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M
Cdo 1/2009)

Zmluva o poskytnutí pôžičky je zmluvou o pôžičke, ktorá bola uzatvorená v zmysle ust. § 657 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4
Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 8 z.č.
250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými

mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala 31 % ročne, pričom z internetovej
stránky NBS boli priemerné úrokové miery z úverov od 1 do 5 rokov v marci r. 2009 13,91 %.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov

poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty neplatná. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o pôžičke v časti úrokov, pri ktorej bola dohodnutá výška
úrokov 31 % za absolútne neplatnú.

Ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa
dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je

právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba
posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti.
Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom
prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od
samotnej zmluvy (platnosť zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi nebola namietaná), avšak jej obsah tvorí

nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o dohodnutej výške úrokov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)

Nazákladevyššieuvedenéhozáveru,keďžečasťdohodyoúrokochsúdpovažujezaabsolútneneplatnú
a dôvod neplatnosti sa týka podstatnej zložky zmluvy o pôžičke, nemožno považovať ani samotnú

zmluvu o pôžičke za platnú a preto súd považuje za neplatnú zmluvu o pôžičke ako celok.

Nakoľko vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súd považuje dojednanú zmluvu o pôžičke za neplatnú,
navrhovateľ by mal nárok iba na vrátenie toho čo odporca z poskytnutého úveru vo výške 1000 Eur
nevrátil, to je na sumu 268 Eur (1000 Eur - 732 Eur) a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V

zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka § 101 a 107 ods. 2, premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, to je v tomto prípade začala objektívna trojročná premlčacia doba plynúť dňom
poskytnutia pôžičky. Odporkyni boli poskytnuté peňažné prostriedky 12.03.2009. Z uvedeného vyplýva,
že trojročná objektívna premlčacia doba uplynula 12.03.2012. Nakoľko v marci 2012 uplynula objektívna

trojročná premlčacia doba, je zbytočné sa zaoberať subjektívnou premlčacou dobou, ktorá síce začína
plynúťdňomkedysanavrhovateľdozvedelobezdôvodnomobohateníodporcu,avšakakojeužuvedené
objektívna premlčacia lehota už uplynula a preto možno právo navrhovateľa považovať za premlčané,
keďže návrh zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bol podaný na súd dňa 19.11.2013.

Poukazujúc na vyššie uvedené závery, je preto súd toho názoru, že nárok navrhovateľa na priznanie
či už ním uplatnenej sumy spolu i s príslušenstvom resp. i sumy 268 Eur s príslušenstvom je
nedôvodný, nakoľko v zmysle ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z., keď súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával a preto je potrebné prihliadnuť na
premlčanie a vzhľadom na aplikáciu ust. § 107 OZ je uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby
právo navrhovateľa premlčané. Preto z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol v celom rozsahu.Za predpokladu platnosti spotrebiteľskej zmluvy, súd udáva ešte nasledovné:

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. I keď zmluva obsahuje počet splátok
a splatnosť splátok, zmluva musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú
výšku splátok. Predložená zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 12.03.2009 takýto konkrétny splátkový

kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených
listinných dokladov vyplýva, že zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 12.03.2009 presnú výšku, počet,
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, bolo by potrebné úver považovať za

bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. V ďalšom súd poukazuje i na to, že
zmluva o poskytnutí pôžičky neobsahuje ani konečnú splatnosť úveru (je uvedené pri tomto údaji iba 48
mesiacov) a to podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z., keď tu platí to isté, čo súd konštatoval už
vyššie. Nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemal k dispozícii splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne
a jasne označoval jednotlivé splátky, to je ich splatnosť, výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov

a poplatkov a ani konečnú splatnosť, preto súd je toho názoru, že nebola splnená náležitosť podľa § 4
ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z.

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, bolo by potrebné (za situácie platnosti zmluvy o pôžičke) považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. a preto súd by opäť priznal iba rozdiel medzi tým čo
odporkyňa dostala a tým čo vrátila, t.j. sumu 268 Eur.

Z uvedených dôvodov, súd považuje nárok navrhovateľa na priznanie sumy vo výške 841,18 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 851,18 Eur od 25.2.2011 do 13.10.2014 a vo výške
8,05 % ročne zo sumy 841,18 Eur od 14.10.2014 do zaplatenia za nedôvodný a preto rozhodol tak ako
vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konania zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Nakoľko navrhovateľ pôvodne žaloval sumu vo výške 949,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne od 25.02.2011 do zaplatenia a svojím podaním zo dňa 15.01.2015 zobral návrh v časti
o zaplatenie 108,21 Eur i s príslušenstvom z tejto sumy späť, súd vzhľadom k dispozičnému právu
navrhovateľa, konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporkyňa mala úspech v konaní a preto

má nárok na náhradu trov konania a v časti zastavenia konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p., kde odporkyňa má taktiež nárok na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ zavinil
zastavenie konania v časti o zaplatenie 98,21 Eur i s príslušenstvom a odporkyňa v časti o zaplatenie
sumy 10 Eur i s príslušenstvom. Nakoľko však odporkyňa si žiadne trovy konania neuplatnila a zo spisu
jej žiadne nevyplývajú, súd o trovách konania vo vzťahu k odporkyni rozhodol spôsobom uvedeným vo

výroku tohto rozhodnutia.

Obdobne súd nepriznal trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do viacerých konaní
prebiehajúcich na tunajšom súde, pričom nemal ani vedomosť o tom, čo je predmetom konaní a ani o
tom, kto sú jeho účastníci, preto je súd toho názoru, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal

žiadenúkon,zaktorýmumožnopriznaťpodľavyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb odmenu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.