Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229640
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7113229640.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu P. G., G. I. O. K. E., E. Č.. XXX, L. S..
O. K., M. N. N. I. H., Č. Č.. X, proti žalovanému F.. K. X., G. I. H., Š. Č.. XX, zastúpenému Mgr. Monikou
Dunčakovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o zaplatenie 2.987,45 eura s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2017 č.k. 12C/447/2013-114
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,70
eura s 5,25 % úrokom z omeškania od 01.12.2013 do zaplatenia, konanie ohľadom sumy 486,75 eura
zastavil,vprevyšujúcejčastiúrokuzomeškaniažalobuzamietolapriznalžalobcovináhradutrovkonania
v rozsahu 67,36 %.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca bol zamestnancom obchodnej
spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o., pričom v období od 02.05.2002 do 31.10.2003 mu v deň splatnosti

nebola vyplatená mzda. Okresný súd Košice I rozsudkom sp.zn. 4T/6/2009 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach uznal žalovaného vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného
a žalobcu odkázal z nároku na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalobca
požadoval náhradu spôsobenú škody žalovaným, ktorý ako konateľ mu nevyplatil mzdu v celkovej sume
2.987,45 eur s príslušenstvom. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca bol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 02.05.2002 zamestnancom spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o., pričom mal dohodnutú
základnú mzdu vo výške 6.000,- Sk mesačne + pohyblivá zložka 100 % (prémie), podľa výpočtu mzdy

za obdobie od 02.05.2002 do 31.10.2003 súčet čistej mzdy žalobcu za uvedené obdobie vrátane
odstupného bolo v sume 100.336,- Sk a vyplatená mu bola suma 25.000,- Sk. Nevyplatená mu teda
zostala suma 75.336,- Sk, čo 2.500,70 eura.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
je čiastočne dôvodný. Ohľadom vznesenej námietky premlčania súd bol toho názoru, že uplatnený
nárok nie je premlčaný. Náhrada mzdy za obdobie od 02.05.2002 do 31.10.2003 nebola žalovaným

vyplatená a pracovný pomer bol ukončený k 31.10.2003. Objektívna premlčacia desaťročná doba tak
uplynula31.10.2013.Podľanázorusúdu nároknanáhraduškodysižalobcauplatnilužvrámcitrestného
konania o čom svedčí aj trestný rozkaz okresného súdu, kedy v skutku bola uvedené, že žalobcovi je
dlhovaných 2.589,12 eura. Objektívna lehota teda bola zachovaná. Čo sa týka nároku na odstupné vovýške 398,33 eura, túto čiastku si uplatnil žalobca písomným podaním v rámci trestného konania, čiže aj
vtomtoprípadejeobjektívnadesaťročnápremlčaciadobazachovaná.Ohľadomsubjektívnejpremlčacej
lehoty súd uviedol, že rozsudok 4T/6/2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2013, čiže týmto dňom

začala plynúť dvojročná premlčacia doba. Žaloba bola na súde podaná dňa 25.10.2013, čiže objektívna
aj subjektívna premlčacia lehota bola dodržaná. Ohľadom omeškania súd uviedol, že žalovaný sa
dostal do omeškania nasledujúcim dňom po tom, ako ho o plnenie požiadal žalobca. Žalobca v konaní
nepreukázal, že žalovaného vyzýva na náhradu škody, preto súd za takúto výzvu považoval samotnú
žalobu, ktorú žalovaný prevzal dňa 30.11.2013. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

2.500,- eur ako škodu v dôsledku nevyplatenia mu mzdy za obdobie od 02.05.2002 do 31.10.2003 a
odstupného po skončení pracovného pomeru.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že z dôvodu
napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť splatnosť mzdy za jednotlivé mesiace máj až december

2002 a január za rok 2003. Výšku mzdy za jednotlivé mesiace a ani tú skutočnosť, mzdu za ktoré
konkrétne mesiace úplne alebo sčasti považoval súd za zaplatenú vyplatením celkovej sumy 25.000,- Sk
zo strany zamestnávateľa. Za nepreskúmateľné považuje odôvodnenie rozsudku v časti určenia začatia
plynutia premlčacej lehoty. V tejto časti odôvodnenia rozsudku je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, lebo dátum skončenia pracovného pomeru v zmysle pracovnoprávnych predpisov ani v zmysle

uzavretej pracovnej zmluvy nie je rozhodným dátumom pre určenie splatnosti mzdy za jednotlivé
mesiace máj 2002 až október 2003. Okrem toho z dôvodov rozsudku vyplýva, že dňa 31.10.2003
malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú.
Namietal skutočnosť, že dátum skončenia pracovného pomeru dňa 31.10.2003 je právne irelevantný
vo vzťahu ku mzdovým nárokom za jednotlivé mesiace za obdobie od 02.05.2002 do 25.08.2002.

Žalobca zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať v akej výške mu vznikol nárok na zaplatenie mzdy
a za ktoré konkrétne obdobie. Žalobca v trestnom konaní nevedel jednoznačne vyjadriť sa k svojim
mzdovým nárokom a koľko z nej bolo zaplatené. Výšku mzdových nárokov žalobcov ovplyvňuje
počet odpracovaných hodín v rozhodnom období, a doba jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,
neospravedlnená absencia, prekážky v práci na strane zamestnanca alebo na strane zamestnávateľa,

čerpanie dovolenky a podobne, a to v akej výške boli zo strany zamestnávateľa uspokojené. Z dôvodov
napadnutého rozsudku nie je možné zistiť výšku nároku na zaplatenie mzdy za jednotlivé mesiace, na
ktoré zaplatenie podľa názoru súdu vznikol žalobcovi nárok a aká konkrétna časť bola zo mzdových
nárokov za každý rozhodný mesiac žalobcovi zaplatená a aká časť mzdy sa za konkrétny mesiac
ostala nezaplatená. Nárok na zaplatenie mzdy vznikol žalobcovi len v prípade, ak žalobcovi zo strany

zamestnávateľa bola práca skutočne pridelená a on ju vykonával. V konaní žalobca nepreukázal, aby
vykonal nejakú konkrétnu pracovnú činnosť v konkrétne dni rozhodného obdobia pre zamestnávateľa.

5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konania mu
predchádzajúce podľa § 387 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci ak dospel k záveru, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu nevyplatením mu mzdy, ktorý
následne aj správne právne posúdil ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu. Ani

počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na
skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

7. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza

z názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejme, že žalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu Košice I v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach uznaný vinným z trestného činu

nevyplatenia mzdy a odstupného, ktorého sa dopustil tým, že ako štatutárny zástupca spoločnosti
GRADUM PLUS s.r.o. so sídlom v Košiciach, teda zamestnávateľ žalobcu v období od 02.05.2002
do 31.10.2003 nevyplatil mu v deň splatnosti mzdu vo výške 2.589,12 eura. Žalobca ako poškodený
bol z nároku na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z vykonanéhodokazovania je ďalej zrejme, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu od 02.05.2002 a k
rozviazaniu pracovného pomeru došlo dňa 31.10.2003. Podľa oznámenia žalobcu za uvedené obdobie
mu bola zo strany žalovaného vyplatená mzda v sume 25.000,- Sk. Žalobca v konaní predložil výpočet

svojej čistej mzdy za uvedené obdobie v rámci odstupného vyhotovený F.. Z. U., podľa ktorého súčet
čistej mzdy u žalobcu predstavovala za uvedené obdobie sumu 100.336,- Sk. Vyplatená mu bola suma
25.000,- Sk, teda nevyplatená zostala suma 75.336,- Sk, čo predstavuje 2.500,70 eura. V zmysle
dodatku č. 7 k pracovnej zmluve - platobného výmeru je zrejme, že základná mzda žalobcu bola
dohodnutá vo výške 6.000,- Sk mesačne + pohyblivá zložka 100 % (prémie). Je teda nesporné, že

žalobca v konaní preukázal, v akej výške mu vznikol nárok na zaplatenie mzdy a za ktoré konkrétne
obdobie. Ak bol žalovaný iného názoru, bol povinný predložiť dôkazy ako silnejšia strana v spore o tom,
že v žalovanom období žalobca neodpracoval jednotlivé obdobia.

9. Žalovaný ako zamestnávateľ teda disponoval listinami ozrejmujúcimi zodpovedania otázky, ktoré
sám v odvolaní kladie a to, v akej výške vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy a za ktoré

konkrétne obdobie. Je možné súhlasiť s názorom žalovaného v odvolaní, že trvanie pracovného pomeru
vrozhodnomobdobísamoosebeeštenezakladánárokzamestnancanazaplateniemzdyalebonáhrady
mzdy. Bolo však jeho povinnosťou v rámci procesnej obrany predložiť prostriedky procesnej obrany,
ktoré by spochybňovali, resp. vyvracali tvrdenie žalobcu.

10. Bez významu je tvrdenie žalovaného v odvolaní, že z rozsudku nie je možné zistiť splatnosť mzdy
za mesiace, nakoľko pri stanovení splatnosti mzdy vychádzal súd z ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce,
podľa ktorého mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve sa nedohodlo inak. Správne
posúdil súd aj žalovaným uplatnenú námietku premlčania ak dospel k záveru, že subjektívna premlčacia

2-ročná doba začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia v trestnom konaní dňa 26.06.2013 a 10-ročná
objektívna premlčacia lehota mala uplynúť až dňom 31.10.2013, preto ak žalobca uplatnil nárok na súde
dňa 25.10.2013, bola objektívna aj subjektívna premlčacia lehota dodržaná.

11.Zasprávnypovažujeodvolacísúdajvýroksúduprvejinštancie otrováchkonania,akprirozhodovaní

vychádzal z ust. § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný,
a preto náhradu trov konania pomerne rozdelil.

12. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 296 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal úspešný účastník a len v prípade žalobca,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).